Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Cb-63-2019.pdf
PDF · 90.83 KB
No categories available
17Cb/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: TURIEC
- AGRO s.r.o., so sídlom Turčiansky Ďur 34, 038 43, IČO: 31 608 469, proti žalovanému: Stavebná martinská spoločnosť, spol. s r.o., so sídlom Na Bystričku 16/802, Martin 036 01, právne zastúpený: AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, Martin 036 01, IČO: 50 157 892 konaní o zaplatenie 31.170,09 € takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2019 domáhal zaplatenia sumy 31.170,09 €. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Martin rozsudkom sp. zn. 18Cb/18/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.11.2018 rozhodol, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi stavebný denník, ktorý bol povinný viesť na stavbe uskutočňovanej na základe Zmluvy o dielo č. 13/2001 uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom dňa 31.10.2001. Poukázal pri tom na dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v čl. VII., bod 7.1. vyššie uvedenej zmluvy o dielo. Zmluvnú pokutu v sume 31.170,09 € žiadal za obdobie do podania žaloby a od podania žaloby požadoval zmluvnú pokutu vo výške 18,25 % ročne zo sumy 237.939,65 € až do vydania stavebného denníka. Uviedol, že dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne predstavuje sadzbu 18,25 % ročne, pričom zmluvná pokuta zo sumy 237.939,65 € táto suma predstavuje zaplatenú časť diela.
2. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a uviedol, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Poukázal na to, že predmetom zmluvy o dielo bolo vykonať stavebné práce v dohodnutom rozsahu na stavbe rekonštrukcie kravína K2 Slovenské Pravno s tým, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť riadnym ukončením diela a odovzdaním objednávateľovi bez zjavných závad zápisom o prevzatí diela. Predmetné dielo bolo riadne odovzdané v priebehu roku 2002, bez zjavných závad. V zmysle písomného zápisu o prevzatí diela zo dňa 6.5.2004 , ktorý je podpísaný obidvomi zmluvnými stranami jednoznačne vyplýva, že dielo bolo odovzdané bez závad a zároveň bolo odovzdané bez stavebného denníka. Najneskôr 6.5.2004 sa žalobca dozvedel, že stavebný denník na stavbe nebol vedený. Toto je začiatok plynutia premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené znáša žalovaný námietku premlčania na celý, žalobcom uplatnený nárok. Ďalej poukázal žalovaný na dojednanie o zmluvných pokutách v čl. VII., bod 7.1. Zmluvy o dielo, pričom povinnosť viesť stavebný denník nie je nikde v predmetnej zmluvy explicitne vyjadrená. Okrem písomnej formy dohody o zmluvnej pokute je ďalšou podmienkou platného dojednania určenie povinnosti na zabezpečenie, ktoré je zmluvná pokuta dohodnutá. Pokiaľ je povinnosť, ktorá má byť
zabezpečená zmluvnou pokutou vyjadrená neurčito a nezrozumiteľne, je to dôvodom jej neplatnosti v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka.
3. K písomnému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovanému uniklo, že si voči nemu uplatňuje nárok na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia a to rozsudkom 18Cb/18/2018. Poukázal tiež na to, že zmluvu o dielo k podpisu žalobcovi predložil sám žalovaný a teda nie je na mieste, aby spochybňoval primeranosť zmluvnej pokuty. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného, že zmluva o dielo zanikla splnením záväzku, tak žalobca zdôraznil, že žiadna zo zmluvných strán od zmluvy neodstúpila a záväzok zo strany žalovaného doteraz splnený nebol.
4. K písomnému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril písomne žalovaný, ktorý uviedol, že nárok priznaný rozsudkom 18Cb/18/2018 je samostatným právnym nárokom odlišným od nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Zotrval žalovaný na svojej vznesenej námietke premlčania. K neprimeranosti zmluvnej pokuty žalovaný uviedol, že samotný žalobca v exekučnom konaní č. 139Ex 224/2019 doručil súdnemu exekútorovi Jozefovi Rišianovi faktúru na sumu 10.200,- € za údajnú rekonštrukciu stavebného denníka, ktorý si mal žalobca zaobstarať. Je teda jednoznačné, že škoda, ktorá mu mohla údajne vzniknúť je maximálne 10.200,- €. Z toho dôvodu sa žalovanému výška zmluvnej pokuty javí ako neprimeraná, lebo je trojnásobne vyššia ako samotná údajná škoda, ktorá bola žalobcovi rekonštrukciou stavebného denníka spôsobená. Žalovaný tiež zotrval na svojom predchádzajúcom tvrdení, že žalobca neoprávnene vzťahuje ust. čl. VII., bod 7.1 Zmluvy o dielo na porušenie povinnosti žalovaného viesť stavebný denník.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie a zistil nasledovné:
6. Žalobca na pojednávaní zotrval na písomnej žalobe.
7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších písomných vyjadrení a doručila svoje vyjadrenie ako súdu, tak protistrane aj v písomnej podobe, ktoré na pojednávaní prečítala, súd ho zažurnalizoval do súdneho spisu a preto upustil od jeho protokolácie. V písomnom vyjadrení uviedla, že žalobca tvrdí, že povinnosťou zhotoviteľa stavby bolo vydať žalobcovi stavebný denník podľa rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/18/2018 a že táto povinnosť spadá pod rámec ustanovenia „Plnenia záväzku podľa tejto zmluvy“. Súd však ustálil v konaní 17Cb/109/2011 obsah zmluvy tak, že predmet diela bol vymedzený v čl. II. tak, že zhotoviteľ mal vykonávať dielo podľa projektovej dokumentácie „Rekonštrukcia kravína K2 Slovenské Pravno“. Rozsah predmetu podľa čl. II. Zmluvy medzi účastníkmi konania sporný nebol. Tiež citovala z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/109/2011, že súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že práce na diele, aj v zmysle rozšírenia vykonal žalobca. Vzhľadom na vyššie uvedené právna zástupkyňa žalovaného konštatovala, že vo vzťahu konaní vedených na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17Cb/109/2011 a sp. zn. 17Cb/63/2019 možno z pohľadu ... i judikatúry konštatovať totožnosť veci. Ďalej zdôraznila, že povinnosť viesť stavebný denník v zmysle stavebného zákona nie je obsahom zmluvného záväzku, ale povinnosťou vyplývajúcou z právneho predpisu. Jej nedodržanie môže mať za následok správno-právnu sankciu a to uloženie pokuty za priestupok podľa § 105 ods. 1, písm. c) Stavebného zákona v spojení s § 98 ods. 1, písm. c) a § 46d Stavebného zákona. Tiež zotrvala na vznesenej námietke premlčania.
8. Po prednese strán sporu súd v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP vyslovil svoj predbežný právny názor s tým, že tento je bližšie zaprotokolovaný v zápisnici z pojednávania, podstatným však je, že súd považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného za relevantnú a považoval nárok za premlčaný s tým, že ďalšie dokazovanie zameral už len na skutočnosti a dôkazy, ktoré by vyvrátili žalovaným vznesenú námietku premlčania. Na pojednávaní prečítal Zmluvu o dielo č. 13/2001 vo vzťahu k žalobe s tým, že žalobca uviedol, že žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania vo vzťahu k namietanému premlčaniu nemá.
9. Zo Zmluvy o dielo č. 13/2001 medzi objednávateľom TURIEC - AGRO s.r.o. a zhotoviteľom Stavebná martinská spoločnosť spol. s r.o. súd zistil, že predmetom diela bol záväzok zhotoviteľa za podmienok dojednaných v zmluve vykonať pre objednávateľa stavebné práce v dohodnutom rozsahu podľa predloženej ponukovej ceny a projektovej dokumentácie na stavbe „Rekonštrukcia kravína K2 Slovenské Pravno“. Čas plnenia bol v čl. III Zmluvy dojednaný tak, že začiatok bol stanovený na 7.1.2002
a termín dokončenia 31.7.2002. Z čl. V., bod 5.9 vyplýva, že pre potreby stavby a dokumentovania všetkých rozhodujúcich skutočností vedie zhotoviteľ stavebný denník, v ktorom zmluvné strany budú evidovať prípadne zmeny oproti odsúhlasenej PD.
10. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2019 ods. 19 vyplýva, že okresný súd konštatoval ( v rozsudku 17Cb/109/2011 ) a to rovnako v ods. 58. svojho odôvodnenia, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 494,79 € za omeškanie s úhradou sumy 61.851,79 € od 25.4.2002 do 10.5.2002 ....
11. Z rozsudku 18Cb/18/2018 súd zistil, že týmto rozsudkom bola žalovanému uložená povinnosť vydať žalobcovi stavebný denník, ktorý bol povinný viesť na stavbe uskutočňovanej na základe Zmluvy o dielo č. 13/2001 uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom dňa 31.10.2001.
12. Podľa § 194 ods. 1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
13. Podľa § 194 ods. 2 CSP, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
14. Podľa § 110 ods. 1., veta 1. Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
15. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.
16. Podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.
17. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
18. Primárne sa súd na námietku žalovaného vysporadúval s otázkou prejudiciality podľa § 194 ods. 2 CSP. V tomto prípade súd konštatuje, že je síce pravdou, že povinnosť viesť stavebný denník vyplýva z § 46d, ods. 2 Stavebného zákona ( Zákon č. 50/1976 Zb.) s tým, že samotný Stavebný zákon sankcionuje nesplnenie tejto povinnosti uložením pokuty za priestupok v § 105 ods. 1, písm. c) Stavebného zákona. Súd je toho názoru, že nie je vylúčené zahrnúť takúto povinnosť viesť stavebný denník aj do samotnej zmluvy o dielo a vtedy sa stáva súčasne aj predmetom zmluvného záväzkového vzťahu. K otázke prejudiciality súd uvádza, že v tomto konaní súd v žiadnom prípade nerieši správno-právnu sankciu a to uloženie pokuty za priestupok. V tomto konaní súd rieši otázku porušenia zmluvnej povinnosti a s tým súvisiaci nárok na zmluvnú pokutu a preto aplikácia ustanovenia § 194 ods. 2 CSP nie je daná.
19. V ďalšom sa súd zaoberal samotným žalobným nárokom, ktorým bolo zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej zaplatenie žalobca opieral a odôvodňoval od rozsudku 18Cb/18/2018. Týmto svojim tvrdením argumentoval už v samotnej žalobe a bol aj súčasťou argumentácie voči vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného s tým, že teda ak odvíja žalobca svoje právo od právoplatného rozsudku, tak nie je možné hovoriť o premlčaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Zdôrazňuje súd, že právo, ktoré bolo priznané právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/18/2018 bolo právo žalobcu, ktoré sa premietlo do povinnosti žalovaného vydať žalobcovi stavebný denník, ktorý bol povinný viesť na stavbe uskutočnenej na základe Zmluvy o dielo č. 13/2001, uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom dňa 31.10.2001. Právo uplatňované v konaní 17Cb/63/2019 je právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Je teda zrejmé, že predmetom súdneho rozhodnutia vo veci 18Cb/18/2018 bolo priznanie iného práva , to znamená práva odlišného od
práva uplatňovaného v konaní sp. zn. 18Cb/63/2019 a preto ani aplikácia ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy.
20. Súd sa následne zaoberal existenciou práva na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňovaného žalobou. V tejto súvislosti súd vykonal dôkaz prečítaním Zmluvy o dielo č. 13/2001 zo dňa 30.10.2001, z ktorej ustanovenia čl. V., bod 5.9. vyplýva, že pre potreby stavby a dokumentovania všetkých rozhodujúcich skutočností vedie zhotoviteľ stavebný denník, v ktorom zmluvné strany budú evidovať prípadne zmeny oproti odsúhlasenej PD. Súd je toho názoru, že povinnosť, ktorú ukladá Stavebný zákon sa súčasne premietla ako povinnosť uložená zhotoviteľovi aj do samotnej zmluvy o dielo a teda sa stala zmluvnou povinnosťou a preto je možné na ňu aplikovať písomné dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. VII., bod 7.1. Zmluvy o dielo, podľa ktorého ak je zhotoviteľ v omeškaní s plnením záväzku podľa tejto zmluvy je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % SK zo zaplatenej časti diela, za každý deň omeškania. V danom prípade však žalovaný okrem iného vzniesol aj námietku premlčania. Judikatúra sa ustálila v názore, že zmluvnú pokutu možno dojednať aj percentuálnou sadzbou z peňažnej čiastky za určité obdobie ako sankciu za omeškanie. Pri takto určenej zmluvnej pokute premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka začína plynúť odo dňa porušenia povinnosti. Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie záväzku, ktorý zabezpečuje zmluvná pokuta námietkou premlčania, tým viac sa môže dlžník brániť námietkou premlčania aj proti uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie záväzku, ktorého splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Potom s poukazom na ust. § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka začiatok premlčacej doby porušenia zmluvnej povinnosti súd stanovil podľa okamihu začiatku plnenia zo samotnej zmluvy, ktorý bol v zmluve dojednaný na dátum 7.1.2002. Od tohto dátumu začala plynúť premlčacia lehota, pričom ak táto bola porušovaná opakovane každý deň, až do konca trvania zmluvy, tak každý deň žalobcovi ako veriteľovi vznikalo právo na zmluvnú pokutu, pričom každé z týchto práv sa premlčovalo samostatne. Je možné ustáliť, že posledným dňom na plnenie, keď mala byť plnená povinnosť viesť stavebný denník bola doba, na ktorú bol stanovený termín ukončenia zmluvy a to 31.7.2006, kedy táto povinnosť viesť stavebný denník denno- denne skončila a to bola lehota stanovená v zmluve na 31.7.2006 ako dátum dokončenia diela. Tento deň bol posledným dňom, kedy sa mala stanovená povinnosť viesť stavebný denník plniť a kedy u tohto posledného dňa na plnenie začala plynúť premlčacia lehota. Ak teda bol stanovený dátum na 31.7.2006 ako dátum, kedy sa povinnosť mala plniť posledný krát a žaloba na tunajší súd bola podaná v septembri 2019, tak pri štvorročnej premlčacej dobe stanovenej Obchodným zákonníkom v čase podania žaloby bolo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty premlčané. Preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.