Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41P-127-2019.pdf
PDF · 70.48 KB
Case nature
Area
Subarea
41P/127/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti o maloletého G. O. B., O.. XX.X.XXXX, bytom u otca, dieťa rodičov: matka P. Y., O.. XX.X.XXXX, V. V. XXX/X, XXX XX M. a otec E. B., O.. XX.X.XXXX, V. G. O., XXX XX M., toho času XX P. E., V., V., F. M. X. V. R. F. Í., v konaní o obnovu konania na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.12.2019 bol Okresnému súdu Košice I doručený návrh matky maloletého G. O. B., O.. XX.X.XXXX, ktorým matka žiadala o obnovu konania sp. zn. 21P/114/2017 na zverenie maloletého G. O. do svojej osobnej starostlivosti.
2. Matka v návrhu uviedla, že maloletý G. žije so svojím otcom v F. M. X. V. R. F. Í., pričom otec maloletého matke už 3 roky a 7 mesiacov neumožnil osobný kontakt so synom, neodpisuje a zatajuje sa. Nakoľko matka si chce založiť novú rodinu, chce, aby maloletý G. vyrastal v úplnej rodine aj so svojím bratom Y., ktorý žije s matkou. Na základe uvedeného matka žiada súd, aby maloletého G. zveril do jej osobnej starostlivosti.
3. Zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 21P/114/2017 bolo zistené, že matka sa už aj v minulosti domáhala toho, aby súd zveril maloletého G. do jej osobnej starostlivosti Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý G. sa rodičom narodil v Spojenom kráľovstve, kde sa aj nachádza v starostlivosti svojho otca, ktorý sa s ním nechce vrátiť na Slovensko. V podaní doručenom konajúcemu súdu dňa 11.9.2017 matka oznámila, že súdy Spojeného kráľovstva jej návrh na nariadenie návratu maloletého do Slovenskej republiky zamietli. V uvedenom konaní bolo rozhodnuté uznesením sp. zn. 21P/114/2017 zo dňa 11.10.2017, ktorým súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.11.2017.
4. Predmetný návrh, ktorý matka nazvala ako „Návrh na obnovu konania na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky“ súd posudzoval podľa jeho obsahu a dospel k záveru, že ide o návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, keďže matka sa domáhala zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
7. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Aplikácia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, má prednosť pred vnútroštátnou úpravou.
9. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia, Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
10. Slovenská republika aj Spojené kráľovstvo sú doposiaľ členskými štátmi Európskej únie, a preto sa na ne vzťahuje nariadenie rady č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie").
11. Základná zásada pre určenie súdu, ktorý má právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností, je obsiahnutá v čl. 8 nariadenia, podľa ktorého je kritériom pre určenie právomoci obvyklý pobyt dieťaťa v členskom štáte v čase začatia konania. Z uvedeného pravidla výnimky predstavujú čl. 9, 10, 12 a 13.
12. Odsek 3 čl. 12 nariadenia priznáva právomoc súdom členského štátu v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach za súčasného splnenia podmienok: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností tam má obvyklý pobyt alebo že dieťa je štátnym občanom tohto štátu, b) je v najlepšom záujme dieťaťa, aby právomoc vykonával tento súd a c) v čase začatia konania všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom.
13. Nariadenie teda vyžaduje, aby v čase začatia konania manželia a nositelia rodičovských práv a povinností (ods. 1), resp. všetci účastníci konania (ods. 3), prijali právomoc súdov, či už výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom. Obsah tejto podmienky stručne vystihuje nadpis čl. 12 nariadenia vyjadrený slovami „Dohoda o súdnej právomoci". Z obsahu spisu je zrejmé, že k takejto dohode o súdnej právomoci nikdy nedošlo.
14. Súd preto musel pri skúmaní právomoci vychádzať zo všeobecného pravidla uvedeného v čl. 8 nariadenia, v zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom je obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt nariadenie nedefinuje. Tento pojem treba vykladať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. V danom prípade je zo spisového materiálu zrejmé, že maloletý v čase začatia konania dlhodobo býva v Spojenom kráľovstve a preto je nutné za krajinu obvyklého pobytu maloletého považovať Spojené kráľovstvo. Túto skutočnosť napokon nespochybnila ani matka z ktorej podania vyplynulo, že tamojšie súdy zamietli jej návrh na nariadenie návratu maloletého na Slovensko.
15. Rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností si vyžaduje rozsiahle dokazovanie a súdy štátu, v ktorom majú maloleté deti obvyklý pobyt môžu rýchlejšie a účinnejšie chrániť ich záujmy. Začatie konania na Slovensku by preto nebolo v najlepšom záujme maloletého a práve naopak bude v jeho najlepšom záujme, aby v danom prípade vo veci rozhodol príslušný súd podľa miesta jeho obvyklého pobytu, ktorý je najlepšie situovaný na vykonanie rozsiahleho dokazovania. Preto súd konanie v celom rozsahu zastavil pre nedostatok právomoci, pričom poukazuje aj na skoršie rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 21P/114/2017 z 1.11.2017, kde konanie bolo z tých istých dôvodov zastavené.
16. Podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
17. Nakoľko si nikto z účastníkov žiadne trovy konania neuplatnil a štátu žiadne nevznikli, súd o ich náhrade nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.