Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9P-254-2019.pdf
PDF · 75.5 KB
Case nature
Subarea
9P/254/2019
Uznesenie
Okresný súd Malacky, v konaní starostlivosti súdu o maloletého: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka V. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX a otec M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., t.č. umiestnený v ÚVV a ÚVTOS K., R. X, K., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.12.2019 a doplneným dňa 21.01.2020 sa otec maloletého domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd vyslovil zákaz vycestovať z územia Slovenskej republiky bez súhlasu jeho otca alebo matky.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že sa nachádza vo výkone trestu a žiada aby maloletý, ktorého je otcom neopustil Slovenskú republiku bez jeho súhlasu. Do doby než mal obmedzenú slobodu žili v jednej domácnosti aj s matkou maloletého. Odkedy je v ÚVTOS bol v každodennom kontakte s maloletým a od 25.12.2019 mu matka maloletého zakázala s maloletým komunikovať. Nemôže zostať obmedzený od maloletého a nemať s ním kontakt ani cez tel. zariadenie. Maloletý je na jeho osobu naviazaný. Chce zostať s maloletým naďalej v kontakte. Matka bola koncom roka 2019 právoplatne odsúdená a to podmienečne na 5 rokov s tým, že sa musí pravidelne hlásiť u probačného a mediačného úradníka. Na výživu maloletého prispievajú navrhovateľovi rodičia, ktorých matka aj s maloletým doteraz navštevovala. Navrhovateľ nevie, kde sa matka pohybuje a čo má v úmysle, či jej stačí na zlepšenia života len práca. Matka môže trestnú činnosť vykonať aj počas svojho zamestnania, aj v okolitých štátoch a navrhovateľ nechce, aby sa maloleté dieťa zapájalo do trestnej činnosti. Dňa 19.01.2020 komunikoval navrhovateľ so svojou matkou, keď u nej bola na návšteve matka maloletého spolu s maloletým. Maloletý chcel s navrhovateľom komunikovať, ale matka mu kontakt obmedzila. Maloletého nepočul od septembra 2019.
3. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9P/255/2019 súd zistil, že otec sa návrhom vo veci samej zo dňa 31.12.2019 domáha úpravy styku s maloletým a určenia výživného a zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8P/8/2020 súd zistil, že matka dňa 14.01.2020 podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností, v ktorom sa domáha zverenia maloletého do svojej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti otcovi a zároveň zákazu styku otca s maloletým z dôvodu jej možného ohrozenia ako aj ohrozenia maloletého pre kontakty otca s osobami z kriminálneho prostredia.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 C.s.p., tento však nie je taxatívne daný.
7. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
11. Podľa ust. § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň neodkladné opatrenie nariadi súd len za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu.
13. V konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
14. Súd po oboznámení sa s návrhom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, keďže navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že bežné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodovať ten z rodičov, u ktorého sa maloleté dieťa aktuálne nachádza, pričom ide o záležitosti týkajúce sa uspokojovania každodenných potrieb dieťaťa. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa, musia byť vždy schválené oboma rodičmi, teda rodičia rozhodujú o nich spoločne. Ak ide o podstatnú vec súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností a rodičia sa na nej nevedia dohodnúť, sú dané podmienky pre postup podľa ust. § 35 Zákona o rodine, kde na základe návrhu ktoréhokoľvek z rodičov rozhodne súd. Matka maloletého nemôže bez súhlasu otca rozhodovať sama o podstatných záležitostiach maloletého, teda ani o vycestovaní maloletého do cudziny, a to ani keď je navrhovateľ vo výkon trestu odňatia slobody. navrhovateľ ako otec maloletého je naďalej jedným zo zákonných zástupcov maloletého a rodičovské práva a povinnosti mu v tomto smere neboli obmedzené. Z podaného
návrhu nevyplýva, že by matka otcovi oznámila, že s maloletým chce vycestovať do cudziny a on s tým prejavil nesúhlas, teda že by medzi rodičmi existovala nezhoda ohľadom vycestovania maloletého do cudziny. Za súčasného stavu tak nie sú dané zákonné dôvody, aby súd o podstatnej náležitosti týkajúcej sa maloletého rozhodoval. Keďže matka v zmysle platnej právnej úpravy nemôže len na základe vlastného rozhodnutia a bez súhlasu otca s maloletým vycestovať do cudziny, nie je v tomto smere daná ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov a dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Súd tiež poukazuje na to, že navrhovateľove domnienky o možnej budúcej trestnej činnosti matky maloletého ani tvrdenia navrhovateľa, že matka maloletého obmedzuje navrhovateľovi telefonický kontakt s maloletým, nezakladajú dôvod na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Okrem toho z návrhu navrhovateľa vyplýva, že matka sa stále zdržiava na území SR, pravidelne navštevuje aj s maloletým rodičov navrhovateľa, je zamestnaná a nič nenasvedčuje tomu, že by mala územie SR opustiť. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by sa matka maloletého bez súhlasu otca odťahovala s maloletým mimo územia Slovenskej republiky, bol by daný dôvod na postup podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 a nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Za takej situácie by mal navrhovateľ možnosť obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré mu sprostredkuje pomoc pri tzv. návratovom konaní, o ktorom vždy rozhodujú súdy štátu, kam bolo dieťa neoprávnene premiestené.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, t.j. na Okresnom súde Malacky.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.