Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-329-2019.pdf
PDF · 84.22 KB
Case nature
Subarea
8CoP/329/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. J. nar. X.X.XXXX a U. nar. XX.X.XXXX detí rodičov D. D. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. pri L. - X., L. XX/X zastúpenej advokátkou JUDr. Jaroslavou Pražákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Hlavnej č. 40 - Vitézov dvor a M.. H. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v I. pri L. - X. na L. XX/X v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 13.11.2019 č.k. 19P 298/2019-20 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením z 13.11.2019 č.k. 19P 298/2019-20 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté deti J. a U. do jej osobnej starostlivosti, zaviazať otca prispievať na výživu každého dieťaťa vo výške 30% zo sumy životného minima a upravil styk otca s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od soboty 10:00 hod. do nedele 16:00 hod..
2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka maloletých detí z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a z dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP, že odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci. Zdôraznila, že zo stanoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo 7.11.2019 a ani zo záverov psychológa nevyplýva, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný nedôvodne, ako to uzavrel súd prvej inštancie. Poukázala na okolnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä, že realizácia „dohody“ rodičov z mája 2019, že sa budú striedať v starostlivosti o deti, obe dcéry znášajú čoraz ťažšie a začínajú odmietať. Realizácia tejto dohody je už problematická a sprevádzajú ju nezhody a konflikty. Za takýchto okolností sa deti a ich správanie začalo meniť, sú nervózne, nesústredivé, plačlivé a začali aj problémy so spánkom. Preto sa rozhodla vyhľadať pre deti odbornú pomoc a začali navštevovať psychológa Mgr. D. T.. Závery psychológa v správe z 10.9.2019 ju znepokojujú o to viac, že situácia sa v rodine zhoršuje. Z návrhu je zrejmé, že s otcom detí nevedú spoločnú domácnosť, žijú iba v jednom dome, čo je podstatný rozdiel, teda záver súdu, že „de facto“ majú podelenú starostlivosť o deti a všetko je v absolútnom poriadku, je v rozpore so skutočnosťou. Z návrhu je zrejmé, že nemá slovenské občianstvo a touto skutočnosťou ju otec detí usiluje „vydierať“. Bola nútená obrátiť sa so sťažnosťou na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ktorú dala na vedomie aj verejnému ochrancovi práv JUDr. D. E., ako aj súdu. Dôvodnosť podania návrhu na neodkladné opatrenie potvrdzuje aj udalosť, ku ktorej došlo 25.11.2019, keď otec maloletých detí použil voči nej fyzické násilie a bolo potrebné vyhľadať odbornú lekársku pomoc na traumatologickej ambulancii Univerzitnej nemocnice L. E.. Odporúčanie súdu, aby v záujme maloletých detí rodičia ustáli svoj rodičovský konflikt a pred deťmi neriešili svoje vzájomné nedorozumenia a navzájom sa ako rodičia rešpektovali, je nedostatočné pre ochranu záujmov maloletých detí a nemôže plniť žiadnu ochrannú
funkciu. Pre zdravý a pokojný vývoj oboch maloletých detí je potrebné, aby vyrastali v stabilnom a kľudnom prostredí a ich psychická pohoda nebola narúšaná. Žiaľ prax dokazuje, že od verbálnej agresivity nie je ďaleko k fyzickej a žiaľ už aj v tomto smere „pokročilo“ správanie otca maloletých. Rovnako nesprávny je aj záver súdu, že svoj odchod zo spoločnej domácnosti podmieňuje tým, že jej majú byť maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na situáciu v rodine a správanie otca detí si odchod nemôže dovoliť, pretože je vážne riziko, že by otec mohol zneužiť situáciu tvrdením o „únose“ detí so všetkými s tým súvisiacimi vecami, ako napríklad podanie trestného oznámenia, príchod polície atď.. Vytkla konajúcemu súdu, že len na základe ničím nepredložených informácií spochybňuje podmienky, ktoré by deťom vytvorila realizáciou svojho nového bydliska. Má za to, že dieťa má právo vyjadriť svoj názor a obe deti ho vyjadrili tak pred psychológom ako aj pred úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Nemôže sa uspokojiť záverom súdu v intencii, že „všetko vlastne je v poriadku a nič sa nedeje“, keď dva na sebe nezávislé subjekty dospeli k úplne inému záveru, a to na základe rozhovoru s oboma maloletými deťmi, čo považuje za rozhodujúce a teda ako dôvod pre vyhovenie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nenamieta účel neodkladného opatrenia, ale rozhodujúce je správne a včas posúdiť, v čom je naliehavosť a skúsenosti potvrdzujú, že ak dôjde k fyzickému násiliu, môže byť už neskoro. S poukazom na čl. 5 Zákona o rodine opakovane upozornila, že ide v prvom rade o záujmy a potreby dvoch maloletých detí, ktoré majú právo na pokojné detstvo aj vtedy, ak ich rodičia nedokážu žiť spolu a každý z nich zvláda situáciu inak. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je viac na prospech maloletej J. a maloletej U., ako zamietnutie návrhu na jeho vydanie. Navrhla odvolaciemu súdu, aby zmenil uznesenie Okresného súdu Košice - okolie z 13.11.2018 sp. zn. 19P 298/2019 tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu.
3. Matka spolu s odvolaním predložila potvrdenie vydané Obvodným oddelením policajného zboru Košice - Západ č. 32919/1172, že vykonala ústne oznámenie o spáchaní priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov, odcudzenie dokladov manželom. Predložila lekársku správu Univerzitnej nemocnice L. E. v U., že 25.11.2019 bola vyšetrená a zistená diagnóza - vyvrtnutie palca pravej ruky, ktoré zranenie spôsobil jej manžel vykrútením palca pravej ruky.
4. Otec maloletých detí a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že matka v návrhu neosvedčila naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov zverením maloletej J. a maloletej U. do jej osobnej starostlivosti, nota bene nebola osvedčená naliehavosť potreby dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov vyžadujúca si okamžitý zásah súdu, keďže práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, predovšetkým maloletých detí, neboli v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bezprostredne ohrozené, resp. ohrozenie záujmov maloletých detí nebolo takej intenzity, ako prezentovala matka v návrhu na nariadene neodkladného opatrenia, teda nebola osvedčená potreba okamžitej ingerencie
súdu do rodičovských práv a povinností, ktoré sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca aj matky pri ich výchove.
10. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je presvedčivé a spĺňa náležitosti uznesenia v zmysle § 236 CSP. So závermi súdu prvej inštancie sa preto odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
11. K odvolacej argumentácii matky odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na záveroch o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná predbežná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci samej s tým, že predpokladom vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú navrhovateľom (v tomto prípade matkou) osvedčené skutočnosti preukazujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Nemôže byť preto relevantným odvolacím dôvodom, že súd nedostatočne zistil skutočný stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, konkrétne zverením maloletých detí J. a U. do jej osobnej starostlivosti.
12. Právne pomery a ich relevanciu posudzoval odvolací súd v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia s akcentom na rovnoprávne postavenie otca aj matky pri výkone rodičovských práv a povinností. Na tomto mieste zdôrazňuje, že právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň zaručuje aj čl. 41 Ústavy SR, ktorá na rovnakom mieste zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
Odvolací súd s poukazom na možnosť konajúceho súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, t.j. bez riadneho vykonania dokazovania a na povinnosť súdu rozhodnúť o neodkladnom opatrení v tridsaťdňovej lehote, zákon ani nepredpokladá, že by súd mohol vykonať rozsiahle dokazovanie a náležite zistiť skutočný stav potrebný pre rozhodnutie vo veci samej.
13. Odvolací súd uzatvára; so zreteľom na charakter konania o neodkladnom opatrení, ako aj jeho účelu, nebola v tomto prípade osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov a zasiahnuť do stability výchovného prostredia maloletých detí, na výchove ktorých sa podieľajú obaja rodičia v domácnosti, kde doteraz vyrastali, t.j. zmena faktického stavu v súlade s návrhom matky nie je dôvodná. Na tomto mieste poznamenáva, že maloleté deti sú vo veku, v ktorom sa stabilita ich zásadných názorov a vôle ešte len formuje a mení v závislosti od aktuálnych vonkajších vplyvov a krátkodobých subjektívnych pocitov, môže podliehať zmene v závislosti od týchto faktorov a pripomína, že v tomto štádiu konania je predčasné polemizovať o tom, aký model výchovy bude v najlepšom záujme maloletých detí, pretože až dôsledným vyhodnotením vykonaných dôkazov (§ 191 CSP) a následným právnym posúdením bude možné dospieť k rozhodnutiu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v budúcnosti. Matkou predložené správy klinického psychológa PhDr. G. D. z 10.9.2019 nie sú dostatočne relevantným dôkazom preukazujúcim potrebu okamžitej ingerencie súdu do pomerov účastníkov a navyše pre záver psychológa je nepochybne dôležité, aby osoba podávajúca odborné vyjadrenie, teda psychológ, disponoval komplexnými informáciami podanými oboma rodičmi maloletých detí, čo v tomto prípade absentuje.
14. Odvolací súd nepodceňuje a nezľahčuje okolnosti uvedené v návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré majú relevanciu pre
konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 18P 14/2019.
15. Odvolací súd k argumentácii matky poznamenáva, že zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča ostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. O bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ktorým je potrebné rozumieť náležitosti, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa, sú oprávnení rozhodovať obaja rodičia samostatne. Na druhej strane podstatné otázky týkajúce sa záležitosti dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine obsahuje len demonštratívny výpočet podstatných záležitostí maloletého dieťaťa, preto súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ako uvedenú v citovanom zákonnom ustanovení. Pre posúdenie, či ide o vec bežnú alebo podstatnú týkajúcu sa maloletého dieťaťa, je potrebné vyhodnotiť, či nezhoda rodičov v konkrétnej veci môže alebo nemôže zásadným spôsobom ohroziť skutočný záujem maloletého dieťaťa. Zmenu bydliska dieťaťa a jeho presťahovanie zo súčasného bydliska, kde má dieťa vybudované všetky podstatné väzby, je zjavne potrebné posudzovať ako podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa, o ktorej majú rozhodnúť obaja rodičia a v prípade, ak nedôjde k ich dohode, môže ktorýkoľvek z rodičov navrhnúť, aby o tom rozhodol súd. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd marginálne poznamenáva, že zverenie maloletých detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky nie je dostatočným podkladom pre zmenu bydliska maloletých detí, ako sa mylne domnieva matka.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).