Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-45-2018.pdf
PDF · 110.54 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobkyne: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.É. XXX/XX, XXX XX P., štátny občan SR, proti žalovanému: B. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX V. C., štátny občan SR, zastúpenému splnomocneným zástupcom: M., trvale bytom M. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam v k. ú. P., zapísaným na LV č. XXXX ako parcelné číslo R. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, R. XXXX/XXX orná pôda o výmere XXX m2 a rozostavanej stavbe záhradnej chatky s príslušenstvom postavenej na pozemku parcelné číslo CKN XXXX/XXX a toto vyporiadava tak, že predmetné nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele X/X.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu vo výške 10 100 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom okresnom súde dňa 04.06.2018 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, k. ú. P., a to parc. č. C. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. C. XXXX/XXX orná pôda o výmere XXX m2 a rozostavaná stavba záhradnej chatky s príslušenstvom na pozemku parc. č. C. XXXX/XXX. Uviedla, že vlastní podiel 1. predmetných nehnuteľností. Žalovaný vlastní podiel 1. predmetných nehnuteľností. Pôvodne patrili predmetné nehnuteľnosti do BSM strán sporu. Žiadala podielové spoluvlastníctvo zrušiť a prikázať jej predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za primeranú finančnú náhradu 7 915,50 eur, ktorú vyplatí žalovanému do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Poukázala na znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 09.05.2014 vypracovaný Ing. C. K. v konaní o vyporiadanie BSM, podľa ktorého všeobecná cena rozostavanej chatky bola stanovená vo výške 11 871 eur a pozemkov vo výške 3 960 eur. Hodnota predmetu konania je tak vo výške 15 831 eur, 1. podielu tak zodpovedá suma 7 915,50 eur. Zrušenie a vyporiadanie žiadala z dôvodu riadneho výkonu vlastníckeho práva, účelného využitia sporných nehnuteľností, efektívneho a možného rozhodovania o nakladaní so spornými nehnuteľnosťami, platení daní a poplatkov. Rozdelenie nie je možné ani účelné. Uviedla, že so žalovaným sa nevedia dohodnúť na hospodárení so spoločnou vecou.
2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že s uplatneným nárokom nesúhlasí v celom rozsahu. Tvrdil, že žalobkyňa nemala snahu sa s ním pred podaním žaloby na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodnúť. Pred podaním žaloby mu nepredložila žiadny návrh dohody. Uviedol, že predmetné pozemky využíva účelne na pestovanie zeleniny. Žalobkyňa v roku XXXX predmetné
pozemky vôbec nevyužívala. Tvrdil, že predmetné pozemky pravidelne kosí, zberá úrodu. Rozostavanú chatku využíva na občasné prenocovanie a prechodné bývanie v čase, keď sa zdržiava v meste P.. Nevlastní a nemá prenajatú žiadnu inú nehnuteľnosť, a teda je pre neho nevyhnutné využívanie chatky. V meste Rajec má trvalé bydlisko jeho blízka rodina, ktorých často navštevuje. Žalobkyňa v meste Rajec vlastní nehnuteľnosť a teda nie je odkázaná na využívanie chatky na prenocovanie. So synom V. vykonal kroky na zavedenie elektriny v chatke. Mal v pláne požiadať o prípojku elektrickej energie a vybudovať vodovodné rozvody. Mal v pláne vnútornú úpravu chatky. Žalobkyňa od vyporiadania BSM nevykonala žiadne kroky za účelom dostavania chatky. Chatku používala len ako skladisko. Chatku využíva aj spoločný syn strán sporu, na pozemku má voliéru pre psa. Žalobkyňa má dlhodobo neusporiadané vzťahy s ich spoločným synom. Chatku staval svojpomocne. Susedný pozemok je vo vlastníctve jeho sestry. Žalobkyňa s jeho sestrou dobré vzťahy nemá. Nesúhlasil ani s výškou náhrady. Zdôraznil, že od vypracovania znaleckého posudku uvedeného žalobkyňou ubehli už 4 roky, cena nehnuteľností vzrástla. Mal za to, že cena nehnuteľností je v hodnote cca 19 314 eur, 1. podielu zodpovedá suma 9 657 eur. Navrhol znalecké dokazovanie.
3. Žalobkyňa v replike trvala na argumentácii v podanej žalobe. Tvrdila, že so žalovaným sa nevedia dohodnúť o hospodárení so spoločnou vecou. Dohoda nie je možná. Poukázala na rozvrátené vzťahy so žalovaným. Spoločné užívanie nehnuteľnosti nie je možné. Sú medzi nimi neustále hádky. Mala za to, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti neužíva, žije v V. C.. V roku XXXX v dôsledku konfliktov so žalovaným užívala nehnuteľnosti len v obmedzenej miere. Nehnuteľnosti kosila, strihala živý plot, vinič, zberala ovocie, na chatke vykonala bežnú údržbu. Poprela tvrdenie žalovaného, že chatku využíva na prenocovanie, chatka je neobývateľná. V čase jeho pobytu v P. býva u syna V.. Tvrdila, že žalovaný chodí do P. len veľmi zriedka. Uviedla, že chatka je skladiskom, ale skladiskom žalovaného vecí. Poprela tvrdenie žalovaného, že by chatku staval svojpomocne len on. Chatku svojpomocne stavali spoločne. Vlastníctvo susedného pozemku označila pre danú vec za irelevantné. Potvrdila, že na chatke má syn V. psa. Tvrdila, že žalovaný sa o chatku nestará a nemôže sporné nehnuteľnosti účelne využívať, keď býva Z. V. C.. Uviedla, že má záujem chatku zveľadiť a dostavať tak, aby vytvorila príjemné prostredie na trávenie spoločného času so synom, jeho priateľkou a ich synom. Uviedla, že nakoľko býva v P. má všetky predpoklady chatku účelne využívať. Rozdelenie neprichádza do úvahy.
4. Žalovaný v duplike zotrval na argumentácii vo vyjadrení k žalobe. V užívaní chatky žalobkyňu neobmedzoval Nezhody vznikli pri pláne pripojiť chatku k elektrickej energii. Ma za to, že o sporné nehnuteľnosti sa staral vo väčšej miere. Uviedol, že chatka je skladiskom len pre žalobkyňu. Mal za to, že nehnuteľnosť bola postavená prevažne jeho pričinením a má k nej citový vzťah. Tvrdil, že vzťahy medzi žalobkyňou a ich spoločným synom sú vážne a trvale rozvrátené. Syn so žalobkyňou nekomunikuje, nestretáva sa s ňou. Tvrdil, že rodinu v P. navštevuje často. Uviedol, že ich syn nekomunikuje ani so svojou priateľkou, rozišli sa. Syn V. nemá v úmysle založiť si rodinu s jeho bývalou priateľkou, postará sa len o ich spoločného syna. Mal za to, že keby sa stal výlučným vlastníkom , záhradnú chatku by užíval s celou svojou rodinou vrátane syna V.. Tvrdil, že žalobkyňa dva týždne v mesiaci pracuje v P. ako opatrovateľka. Poukázal, že urobil prípravy na prívod vody a odvod kanalizácie. Mal za to, že z jeho strany by bolo využívane sporných nehnuteľností účelnejšie a hospodárnejšie.
5. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 25.03.2019 a dňa 23.01.2020, na ktorom vec prejednal vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej.
6. Žalobkyňa pred súdom zotrvala na doterajšej argumentácii v spore. Uviedla, že v súčasnosti študuje, a teda nemá toľký voľný priestor, aby sa mohla starať o výsadbu a zveľaďovanie záhradky a ani nemá záujem z dôvodu podielového spoluvlastníctva, má záujem najskôr usporiadať podielové spoluvlastníctvo. Uviedla, že študovala na strednej zdravotníckej škole. Školu ukončí v júni XXXX. Tvrdila, že syn bol proti nej poštvaný. V G. u priateľa sa zdržiava počas školy v týždni pondelok, utorok a stredu. Predmetné nehnuteľnosti naplno nevyužívala len v roku XXXX. Chatku chce dokončiť. K primeranej náhrade navrhla znalecké dokazovanie. Žalobkyňa uviedla, že prístup k vode by riešila inak ako studňou so sestrou žalovaného. Uviedla, že platila dane predmetných nehnuteľností. Uviedla, že účelom zrušenia a vyporiadania je skutočnosť, aby sa jej syn mal kde stretávať s jej vnukom. Išlo jej o to, aby nehnuteľnosti išli na jej syna. Jediné o čo bojovala, aby nakoniec tú chatu mal ich syn, a o to jej ide aj teraz, aby predmetné nehnuteľnosti mal ich syn. Vyjadrila vedomosť o slovách ich syna, že ak by boli predmetné nehnuteľnosti prisúdené jej, tak by chatku vypálil, ale vie, že to nemyslel vážne. Ich syn sa dozvedel, že jej časť by napísala na vnuka. Uviedla, že aj v čase rozhodovania súdu chodí
na pracovné dvojtýždňové turnusy do P.. Tvrdila, že jej celú dobu išlo o to, aby sa jej syn spamätal a začal sa venovať vnukovi
7. Žalovaný pred súdom rovnako zotrval na doterajšej argumentácii v spore. Zdôraznil, že žalovaná dva týždne v mesiaci pracuje v P.. Rovnako zdôraznil, že žalobkyňa má priateľa z G., takže predpokladal, že sa u neho tiež zdržiava. Uviedol, že chatku chce dokončiť. O predmetné nehnuteľnosti sa nestaral len v roku 2011, resp. 2012, keď mal chorých rodičov, od toho roku predmetné nehnuteľnosti využíva. Do P. na návštevu k rodine chodí tak 2 - 3x do mesiaca. Vlastní aj nehnuteľnosti v P. E.. Vykonal prípravy k elektrickej prípojke. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti chce užívať pre vlastné účely. Zdôraznil, že žalobkyňa chce svoj podiel predať a nie ho pre seba účelne využívať.
8. Svedok V. Š., syn strán sporu, pred súdom uviedol, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti nezveľaďovala, začala ju zveľaďovať až deň pred pojednávaním tým, že ostrihala stromy a kríky. Žalobkyňa na predmetné nehnuteľnosti nechodí, býva v G. a keď nie je v G. býva v P.. Uviedol, že užívanie sporných nehnuteľností so žalobkyňou, či jeho bývalou priateľkou si nevie predstaviť. Uviedol, že žalobkyňa nebude chatku užívať ani s inými rodinnými príslušníkmi. Mal za to, že ju každý neznáša. Tvrdil, že jeho dedo jej meno nechce ani počuť. On sa s dedom stretáva pravidelne. Uviedol, že žalovaný chatku využíva na prespávanie. Žalobkyňa sa o nehnuteľnosti nestará, len bodrel tam nosí. Žalovaný ho navštevuje raz za mesiac, niekedy aj celý týždeň je u neho. Na žalobkyňu sa hnevá. Uviedol, že ak by boli nehnuteľnosti prikázané žalovanému, chatku by s ním užíval.
9. Svedkyňa K. O., sestra žalovaného, pred súdom uviedla, že žalovaný nehnuteľnosti využíva na prespávanie. Žalovanému umožnia prístup ku vode, ako aj WC. Žalovaný sa o nehnuteľnosti stará, veľa krát jej donesie úrodu, ktorú si tam vypestoval. Chatku upratuje, aby sa tam dalo existovať. Stretávajú sa tam pomerne často. Susedia sa nikdy nesťažovali, že by o chatku nebolo postarané. So žalovanou absolútne nekomunikuje, bol by tak problém aj s prívodom vody, keďže studňa je na hranici pozemku, čerpá sa odtiaľ voda. Problém so studňou by pri prikázaní nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného nevznikol. Uviedla, že sú bezprostrednými susedmi k predmetným nehnuteľnostiam. Uviedla, že žalovaný chodí na návštevu dosť často, aj každé dva týždne. U nej na chatke sa nedá prespať žalovaným, je to tam neprispôsobené.
10. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli.
11. Podľa výpisu z LV č. XXXX spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele každý 1. sú žalobkyňa a žalovaný.
12. Súd sa oboznámil aj s fotografiami obsiahnutými na č.l. 37- 45, 126-142, 190-192 spisu.
13. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného Ing. C. K. všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je vo výške 20 200 Eur. Strany sporu k výsledkom znaleckého dokazovania a znaleckému posudku bez námietok.
14. Podľa čestného prehlásenia syna strán sporu ho žalovaná oslovila s ponukou na predaj jej časti na predmetných nehnuteľnostiach. Uvedenú ponuku odmietol.
15. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
16. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.
17. V prejednávanom prípade medzi stranami sporu ako spoluvlastníkmi preukázateľne nedošlo vo vzťahu k vyporiadaniu spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam k dohode. Dohoda medzi stranami sporu nie je aj vzhľadom na preukázateľne a nesporne narušené vzájomné vzťahy medzi stranami sporu evidentne možná. Okresný súd tak dospel k záveru, že k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva tak môže dôjsť jedine na základe rozhodnutia súdu.
18. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
19. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci natrvalo. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
20. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých strán sporu s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
21. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
22. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie predmetnej spoločnej veci nie je účelné, a ani dobre možné. Takéto rozdelenie predmetných nehnuteľností považoval za nemožný a teda nedôvodný. Okresný súd takéto rozdelenie nepovažoval za vhodné ani do budúcna. Vzhľadom na zlé vzťahy medzi stranami sporu, absenciu ich vzájomnej konštruktívnej komunikácie ohľadom predmetných nehnuteľností a rozdielne názory o hospodárení s predmetnými nehnuteľnosťami, by v tomto smere mohli do budúcna vznikať ďalšie spory a súdne konania, čo určite nie je žiaduce. Keďže súd musí vždy vec vyriešiť tak, aby predchádzal prípadne ďalším sporom, aj z tohto dôvodu túto možnosť vyporiadania spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam považoval za neúčelnú. Poukazuje tiež, že sa jedná aj o ornú pôdu v malej výmere, a teda aj vzhľadom na charakter predmetných nehnuteľností nie je rozdelenie možné. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že
predmetné nehnuteľnosti boli v BSM strán sporu a pri vyporiadaní BSM došlo už k ich rozdeleniu v podiele 1. každému. Od vyporiadania BSM sa strany sporu nevedeli dohodnúť ohľadom hospodárenia, zveľaďovania, potreby finančných investícií a účelného využívania predmetných nehnuteľností.
24. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
25. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.
26. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo. Žalobkyňa ako spoluvlastníčka v podiele X/X k celku žiadala prikázanie predmetných nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s vyplatením primeranej finančnej náhrady žalovanému. Žalovaný však s prikázaním predmetu spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou výplaty nesúhlasil. Žiadal prikázať predmetné nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty žalobkyni. Sporná medzi stranami sporu bola najmä skutočnosť účelného využitia predmetných nehnuteľností stranami sporu, resp. ktorá zo strán sporu účelnejšie využívala a bude využívať predmetné nehnuteľnosti. Okresný súd túto skutočnosť pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva posudzoval a touto spornou otázkou ako rozhodnou pre danú vec sa zaoberal. Súd z vykonaného dokazovania zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený. V konaní bolo preukázané, že strany sporu majú záujem na majetkovom vyporiadaní predmetných nehnuteľností.
27. Pokiaľ ide o účelné využívanie predmetných nehnuteľností strán sporu, okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že prikázaním predmetných nehnuteľností žalovanému bude účelnosť využívania predmetných nehnuteľností naplnená. V konaní bolo preukázané, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti využíval účelne aj doposiaľ. O nehnuteľnosti sa pravidelne staral, tieto obhospodaroval, zveľaďoval a aj v budúcnosti má záujem predmetné nehnuteľnosti využívať a o tieto sa starať, a to výlučne pre vlastné účely, pre účely seba a svoju rodinu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný pravidelne dochádza na predmetné nehnuteľnosti z miesta trvalého bydliska. Rovnako bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti susedia s nehnuteľnosťami vo vlastníctve sestry žalovaného a majú prístup k spoločnej studni. Dobré rodinné a susedské vzťahy sú tiež predpokladom účelného využitia predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa so sestrou žalovaného nevychádza dobre, sama sestra žalovaného na pojednávaní naznačila, že v prípade prikázania predmetných nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne by v budúcnosti mohli nastať problémy ohľadom studne a prívody vody k nehnuteľnostiam. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že žalovaná sa o predmetné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu ako žalovaný nestarala a tieto vo väčšom rozsahu, resp. účelnejšie ako žalovaný nevyužívala a nie je predpoklad, že v budúcnosti tomu tak bude. Žalobkyňa pracovala a aj v čase rozhodovania okresného súdu pracuje v zahraničí. Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu syna strán sporu, bolo tiež zrejmé, že žalobkyňa sa v čase pobytu na A. zdržuje v G. u svojho priateľa. Naviac bolo preukázané, že žalobkyňa mala záujem a tieto nehnuteľnosti sa dokonca snažila predať. V konaní žalobkyňa naviac aj sama uviedla, že nehnuteľnosti chce hlavne pre svojho syna a vnuka, nie pre seba, čo okresný súd považoval pri rozhodovaní za podstatnú okolnosť. Okresný súd má za to, že predajom nehnuteľností tretej osobe, hoc synovi strán sporu, by bol žalovaný ako spoluvlastník, ktorý má záujem využívať predmetné nehnuteľnosti výlučne pre seba, ukrátený na svojich právach. Rovnako prezentovaný účel využívania predmetných nehnuteľností žalobkyňou, a to formou trávenia voľného času so svojim synom, jeho bývalou priateľkou a vnukom, bol v konaní spochybnený. Sám syn strán sporu takého účelné využitie predmetných nehnuteľností so žalobkyňou razantne odmietol. V konaní boli preukázané rozvrátené vzťahy žalobkyne so synom, a teda je možné o naplnení tohto účelu prinajmenšom pochybovať. Naopak bolo preukázané, že účel využívania predmetných nehnuteľností na vytváranie rodinného prostredia bol daný skôr na strane žalovaného, keď aj sám syn strán sporu takúto možnosť uvítal. Bolo preukázané, že žalovaný so synom vykonali práce spojené s budúcim prívodom elektrickej energie, vody, či odvodom kanalizácie. Vychádzajúc z uvedeného, a to najmä využívania predmetných nehnuteľností samotným žalovaným ako podielovým spoluvlastníkom súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti využíva aj na prenocovanie. Využívanie predmetných
nehnuteľností nie samotným spoluvlastníkom, ktorý naviac o predmetné nehnuteľnosti prejavil záujem, ale využívanie predmetných nehnuteľností tretími, v prípade bývalej priateľky syna strán sporu, ani nie rodinnými príslušníkmi, okresný súd nepovažoval vzhľadom na predmet konania, charakter sporu a práva podielových spoluvlastníkov za účelné v súlade s § 142 ods. 1 OZ. Okresný súd dodáva, že nespochybňuje tvrdenie žalobkyne, že sa pričinila o nadobudnutie a zveľaďovanie predmetných nehnuteľností, že tieto aj obhospodarovala, ale v súčasnosti a tiež do budúcna, vzhľadom na jej nesporné zahraničné pracovné povinnosti a tiež časť súkromného života v Nitre, nie je možné na jej strane očakávať účelné využitie predmetných nehnuteľností. Prihliadanie na účelné využívanie predmetných nehnuteľností tretími osobami na úkor práv spoluvlastníka nie je žiaduce, spravodlivé a ani súladné so zákonom.
28. S poukazom na uvedené zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam a prikázal tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného za finančnú náhradu žalobkyni. 29. Čo sa týka primeranej finančnej náhrady k predmetným nehnuteľnostiam súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty stanovenej znaleckým dokazovaním 20 200 eur. Vyčíslenú náhradu 10 100 eur, zodpovedajúcu O. 1. k predmetným nehnuteľnostiam ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi - žalobkyni je povinný žalovaný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 30. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia súd dodáva, že vychádzajúc z doteraz zisteného skutkového stavu, a to najmä skutočnosť, že žalobkyňa mala v pláne nehnuteľnosť previesť na tretiu osobu a tiež spochybnený účel využívania predmetných nehnuteľností na rozvíjanie rodinných vzťahov syna strán sporu s jeho synom, žalobkyňou a jeho bývalou priateľkou, nepovažoval za potrebné na zistenie rozhodných skutočností vypočuť navrhnutú svedkyňu A. Ď.. V konaní bola táto možnosť rozvíjania vzťahov synom strán sporu odmietnutá. Okresný súd mal za to, že výsluchom tejto svedkyne by neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by posúdenie zo strany súdu mohli zmeniť. Naviac žalobkyňa ani netvrdila na aké konkrétne sporné skutočnosti by mala byť táto svedkyňa vypočutá. Okresný súd tiež dodáva, že žalobkyňa na výsluchu tejto svedkyne na pojednávaní konanom dňa 25.03.2019 ani netrvala. Z rovnakého dôvodu, a to, že výsluchom svedka B. C. by neboli zistené žiadne nové pre súd rozhodné skutočnosti, ktoré by posúdenie zo strany súdu mohli zmeniť, bol zamietnutý aj tento navrhnutý dôkaz. Z dôvodu, že účelom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva zo strany žalobkyne bolo najmä dosiahnuť vlastníctvo sporných nehnuteľností jej syna, a nie vlastníctvo samotnej žalobkyne, výsluch tohto svedka nebol vo vzťahu k účelnému využívaniu predmetných nehnuteľností ani potrebný. Naviac okresný súd dopĺňa, že strany sporu sú povinné predkladať prostriedky procesnej obrany a procesného útoku včas, a to spravidla v rámci procesného priestoru podľa § 167 CSP. Okresný súd z tohto dôvodu, a to neskorého navrhnutia dôkazov zo strany žalobkyne, neprihliadal v súlade s § 153 CSP na listinné dôkazy predložené žalobkyňou preukazujúce platenie daní k predmetným nehnuteľnostiam. Okresný súd naviac dodáva, že platenie daní ešte samé o sebe nepreukazuje účelné využívanie nehnuteľností. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol, tak že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, a to s prihliadnutím na predmet sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého hociktorý spoluvlastník môže podať návrh na súd.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.