Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-43-2019.pdf
PDF · 107.17 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/43/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Roman Nagy, so sídlom kancelárie správcu: Akademická 4, Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu: SFDK, s.r.o., Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 43 782 914, proti žalovanému: Róbert Gabčo, Machalovce 240, Jánovce, IČO: 41 577 795, zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, o zaplatenie 24.801,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/45/2018 - 104 zo dňa 13.05.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/45/2018 - 104 zo dňa 13. mája 2019 p o t v r d z u j e .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a súčasne žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 27.09.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.801,42 eura s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe písomnej objednávky č. 02/2012 zo dňa 20.11.2012 a objednávky č. 02/2013 zo dňa 20.08.2013 úpadca (toho času vystupujúci pod obchodným menom: DOM+K, s.r.o.) ako dodávateľ odpredal a dodal pre žalovaného ako objednávateľa kamennú drť na stavbu - Polyfunkčné centrum CORRIB - spevnené plochy ul. F., S.. Na základe písomnej objednávky žalovaného a jej akceptácie úpadcom došlo medzi žalovaným a úpadcom k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ohľadom odpredaja kamennej drvi. Predmet kúpy bol žalovanému riadne dodaný a za predmet kúpy úpadca vystavil žalovanému nasledovné faktúry:
- faktúra č. 13/0064, vystavená dňa 10.12.2013, splatná dňa 24.12.2013 na sumu vo výške 12.400,71 eura,
- faktúra č. 14/0076, vystavená dňa 29.09.2014, splatná dňa 13.10.2014 na sumu vo výške 12.400,71 eura.
Nakoľko žalovaný ako objednávateľ cenu za predmet kúpy vyfakturovanú vyššie uvedenými faktúrami do dnešného dňa úpadcovi neuhradil, úpadca eviduje voči žalovanému pohľadávku z titulu neuhradenej ceny za predmet kúpy spolu vo výške 24.801,42 eura.
3. Žalovaný potvrdil, že si objednal od úpadcu vykonanie prác a dodanie tovaru v predmetnom období, teda s podpísaním objednávok č. 02/2012 a 02/2013 súhlasil, avšak nie je pravdou, že by úpadca na základe oboch objednávok aj plnil, úpadca neplnil na základe ani jednej z týchto objednávok. Žalovaný uviedol, že nevie na akom základe došlo k vystaveniu faktúr č. 13/0064 a 14/0076 zo strany úpadcu, tieto mu však neboli doručené.
Poukázal tiež na skutočnosť, že v oboch objednávkach je uvedený termín dodania ihneď. Podľa súvisiacich faktúr malo dôjsť k dodaniu tovaru/služieb dňa 10.12.2013 pri objednávke zo dňa 20.11.2012 a 29.09.2014 pri objednávke zo dňa 20.08.2013, teda v oboch prípadoch viac ako po roku, čo nezodpovedá vzájomnej dohode.
Žalovaný ďalej potvrdil, že bol v minulosti s úpadcom v obchodnom styku a pokiaľ mu úpadca nejaký tovar dodal alebo poskytol služby, po riadnej fakturácii si svoje povinnosti voči nemu vždy splnil. Z dôvodu prevencie na záver svojho vyjadrenia uviedol, že pohľadávka uplatňovaná žalobcom podľa neskoršej z predložených faktúr (č. 13/0064) je premlčaná, pretože k splatnosti malo údajne dôjsť dňa 24.12.2013 a k podaniu žaloby došlo po uplynutí 4 ročnej premlčacej lehoty až dňa 27.09.2018.
4. Na pojednávaní nariadenom na deň 31.01.2019 predložil žalobca zápisnicu z ústneho rokovania s konateľom úpadcu p. M. E., v ktorej tento uviedol, že úpadca vykonával pre žalovaného práce na polyfunkčnom objekte CORRIB - spevnené plochy. Túto skutočnosť preukazuje jednak objednávka č. 1/2012 zo dňa 11.12.2012 a objednávka č. 02/2012 zo dňa 20.11.2012, ako aj tzv. šichtovnice, v ktorých sú zaznamenané počty hodín jednotlivých pracovníkov, ktorí pracovali na predmetnej zákazke pre úpadcu ako zhotoviteľa diela, ktoré úpadca vykonával pre žalovaného ako objednávateľa.
Úpadca na základe objednávky č. 1/2012 zo dňa 11.12.2012 vykonal pre žalovaného zemné práce - odkopanie pláne pre chodník a parkovisko, káblové rozvody a dodal pre žalovaného kamennú drť na tento objekt, čo všetko bolo žalovanému ako objednávateľovi vyfakturované faktúrou č. 13/0064 zo dňa 10.12.2013. Z vyfakturovanej ceny vo výške 12.400,71 eura mal žalovaný čiastočne uhradiť sumu vo výške 742,39 eura. Na základe objednávky č. 02/2012 zo dňa 20.11.2012 úpadca ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného pokládku obrubníkov, pokládku dlažby a dodal štrkopiesok na tieto práce, čo bolo žalovanému vyfakturované faktúrou č. 14/0076 zo dňa 29.09.2014 vo výške 12.400,71 eur.
Tvrdenie o tom, že faktúry neboli žalovanému doručené, nie je pravdivé, keď uvedenú skutočnosť, t. j. doručenie faktúr žalovanému vie dosvedčiť pani Ing. Q. E., ktorá mala faktúry doručiť osobne žalovanému.
5. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že si žalovaný objednal bližšie nešpecifikované stavebné a zemné práce na stavbe Polyfunkčné centrum CORRIB - spevnené plochy, a to objednávkami č. 02/2012 zo dňa 20.11.2012 a č. 02/2013 zo dňa 20.08.2013. Súd ďalej z predložených listinných dôkazov zistil, že si úpadca fakturoval faktúrami č. 13/0064 zo dňa 10.12.2013 a č. 14/0076 zo dňa 29.09.2014 dopravu a odpredaj kamennej drvi na stavbu "CORRIB Poprad", obe zhodne vo výške 12.400,71 eura. Z predložených faktúr vyplýva, že dodaná mala byť kamenná drva frakcie 4/8 v celkovej cene 2.644,18 eura a kamenná drva frakcie 0/63 v celkovej cene 9.756,53 eura.
6. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
7. Podľa súdu v priebehu konania nebolo preukázané dodanie tovaru, ktorý úpadca fakturoval žalovanému faktúrami č. 13/0064 zo dňa 10.12.2013 a č. 14/0076 zo dňa 29.09.2014. V tomto smere nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by uvedené jednoznačne preukazoval a takýto dôkaz nebol ani navrhnutý. Dôkazy predložené žalobcom, a to konkrétne faktúry č. 320130044, č. 30130002 a č. 30120616, ako aj pripojené dodacie listy sa netýkajú obchodných vzťahov medzi úpadcom a žalovaným, ale sa týkajú obchodných vzťahov medzi úpadcom a spoločnosťou JUNO DS, s.r.o., kde na predložených dodacích listoch nie je žalovaný vôbec uvedený, ale ako zákazník je uvedená spoločnosť JUNO DS, s.r.o., teda tieto doklady nepreukazujú reálne doručenie tovaru žalovanému úpadcom. Tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe o riadnom dodaní predmetu kúpy rozporované žalovaným, tak súd nemal za preukázané.
8. Súd ďalej poukazuje na to, že z predložených faktúr č. 13/0064 a č. 14/0076 vyplýva, čo nimi úpadca fakturoval žalovanému, je uvedený druh dodaného tovaru, kde je doslovne uvedené, že je fakturovaná doprava a odpredaj kamennej drvi na stavbu "CORRIB Poprad", ďalej jeho množstvo a cena, kde mal byť dodaný tovar - kamenná drva frakcie 4/8 v cene vo výške 2.644,18 eura spolu s DPH a tovar - kamenná drva frakcie 0/63 v cene vo výške 9.756,53 eura spolu s DPH, čo spolu predstavuje čiastku vo výške 12.400,71 eura, teda sumu, ktorá bola predmetnými faktúrami fakturovaná žalovanému. Sám úpadca, ktorý faktúru vystavil, uviedol vyššie uvedené položky v predložených faktúrach, pričom ale tieto položky súd nemal za preukázané, teda nemal v konaní za preukázané dodanie tovaru v hodnote 12.400,71 eura žalovanému, či už na základe faktúry č. 14/0076 alebo faktúry č. 13/0064. Zároveň medzi predloženými faktúrami ako aj predloženými objednávkami nie je možné nájsť súvis, keďže objednávky zneli na zemné a stavebné práce, pričom faktúrami bolo fakturované dodanie tovaru.
Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že vo faktúrach sú vyčíslené aj vykonané práce, toto nie je možné z predložených faktúr vyvodiť. Súdu by zároveň v prípade zahrnutia prác do faktúr nebolo zrejmé, čo z fakturovanej sumy by malo predstavovať cenu prác a čo dodaný tovar, čo v konaní nebolo žalobcom objasnené, teda súd by nebol schopný ani reálne určiť konkrétnu sumu, ktorá by žalobcovi v prípade úspešného preukázania nárokov za vykonané práce patrila, keď celá fakturovaná suma je v oboch faktúrach vo výške 12.400,71 eura a podľa žalobcu má zahŕňať vykonané práce aj cenu za dodaný tovar, pričom ale dodanie tovaru nie je preukázané.
Nie je možné dospieť k záveru, že vo faktúrach sú zahrnuté aj iné nároky ako odpredaj kamennej drvi. Nie je tu reálny priestor, aby boli vo faktúrach zahrnuté aj práce, keďže ich hodnota pri celkovej cene fakturovaného tovaru vo výške 12.400,71 eura (kamenná drva frakcie 4/8 v cene 2.644,18 eura a kamenná drva frakcie 0/63 v celkovej výške 9.756,53 eura), by bola v podstate nulová.
Súd ďalej uvádza, že skutočnosť, že by mali byť v rámci faktúr zahrnuté aj vykonané práce vyplýva iba z výpovede svedka - p. M. E., konateľa úpadcu, teda osoby, ktorá bola sama v obchodnom vzťahu so žalovaným, ktorého výpoveď aj vzhľadom na prvotné vyjadrenie v zápisnici zo dňa 27.12.2018 obsahuje viaceré rozpory.
Súd tiež v súvislosti s tvrdením o tom, že faktúry majú obsahovať aj vykonané práce svedka poukazuje aj na faktúry č. 13/0001 zo dňa 01.02.2013 a č. 13/0002 zo dňa 04.03.2013 predložené právnym
zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 13.05.2019, ktoré boli tiež vystavené úpadcom, kde úpadca fakturoval za prevedené práce na stavbe objektu CORRIB Poprad, to znamená že aj úpadca rozlišoval vo vzájomnom obchodnom vzťahu so žalovaným v rámci fakturácie týkajúcej sa objektu CORRIB to, či fakturuje vykonané práce alebo dodanie tovaru. Napokon je na každom účastníkovi obchodného vzťahu, aby si do svojich vzťahov nevnášal nepriehľadnosť respektíve zmätočnosť a fakturáciu vykonával tak, aby bolo nepochybne zrejmé, čo fakturuje.
9. Ohľadom vyjadrení konateľa úpadcu ako aj žalovaného súd poukazuje na to, že je potrebné prihliadnuť na to, že tak konateľ úpadcu ako aj žalovaný uvádzali skutočnosti k okolnostiam ktoré nastali v priebehu rokov 2012-2014, čiže so značným časovým odstupom, kde je vzhľadom na tento časový odstup prirodzené, že u oboch sú znateľné určité rozpory v ich vyjadreniach respektíve to, že na presné okolnosti týkajúce sa ich obchodných vzťahov sa už nepamätajú, kde nie je preto možné striktne vychádzať len z ich jednotlivých tvrdení, ale tieto je potrebné podporiť aj tomu zodpovedajúcimi listinnými dokladmi. V tomto smere bolo podľa názoru súdu na žalobcovi, aby poskytol také listinné dôkazy, ktoré by spolu s prípadnou výpoveďou svedka jednoznačne a nespochybniteľne preukazovali nároky uplatnené žalobcom.
Pokiaľ ide o nárok z faktúry č. 13/0064 zo dňa 10.12.2013, súd uvádza, že pohľadávka uplatňovaná na základe tejto faktúry je už premlčaná, kde splatnosť faktúry bola dňa 24.12.2013 a žaloba bola súdu doručená až dňa 26.09.2018, teda po uplynutí 4 ročnej premlčacej lehoty.
V danom prípade tak mal súd na základe vyššie uvedených skutočností daný rozpor predložených listín s tvrdeniami žalobcu ako aj výpoveďou svedka a nemal za preukázané dodanie tovaru žalovanému, ktorý si sám úpadca fakturoval v sume 12.400,71 eura v predložených faktúrach č. 14/0076 a č. 13/0064. Súd ďalej nemal za preukázané zahrnutie vykonaných prác do uvedených faktúr a nemal za preukázané, čo z faktúry v prípade zahrnutia prác malo predstavovať cenu prác a čo cenu dodaného tovaru. Žalobca nepreukázal súvis objednávok a predložených faktúr, keď predmetom objednávok boli práce a predmetom fakturácie bola doprava a dodanie tovaru, kde aj sám žalobca mal pôvodne za to, že predmetom sporu je neplnenie z kúpnej zmluvy a až následne v rámci konania tvrdil, že predmetom fakturácie boli aj práce a nakoniec ani to, ktorá konkrétna objednávka, respektíve práce na základe ktorej objednávky mali byť predmetom faktúry č. 14/0076 zo dňa 29.09.2014.
10. Pokiaľ ide o žalobcom navrhované dôkazy - výsluch svedkov, títo boli navrhovaní len za účelom preukázania vykonávania prác aj po vystavení objednávky č. 02/2013 zo dňa 20.08.2013, respektíve za účelom preukázania doručenia faktúr žalovanému, okolností vystavenia faktúr, teda skutočnosti, ktoré súd nemá za preukázané, a ktoré sú zhrnuté v bode 51. napadnutého rozsudku, by neboli súdu výsluchom týchto svedkov preukázané, kde by stále existoval rozpor medzi listinnými dokladmi a tvrdeniami žalobcu. Z tohto dôvodu sa súdu javili tieto dôkazy ako nadbytočné a nehospodárne. Pokiaľ ide o návrh, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť súdu všetky faktúry, ktoré úpadca vystavil pre žalovaného za vykonané práce na objekte CORRIB, súd je toho názoru, že týmito by mal disponovať aj úpadca, zároveň ak žalobca v konaní tvrdil, že predmetom fakturácie (faktúry č. 13/0064 a č. 14/0076) boli aj vykonané práce, súdu nie je zrejmé, prečo navrhuje predloženie ďalších faktúr. V tomto prípade sa súdu javí tvrdenie o tom, že fakturácia obsahuje aj vykonané práce ako účelové, nemajúce podklad v predložených listinách (faktúrach), opierajúce sa len o výpoveď svedka, ktorá ale bola vo viacerých bodoch rozporná.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd nemal za preukázané nároky žalobcu uplatnené faktúrami č. 13/0064 zo dňa 10.12.2013 a č. 14/0076 zo dňa 29.09.2014, a teda žalobu zamietol.
11. Žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobu zamietol. Z uvedeného dôvodu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov súd rozhodne samostatným uznesením.
12. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 12.400,71 eura vyhovie a v zostávajúcej časti ju zamietne, alternatívne toho, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Dôvodom pre takýto postup bolo podľa žalobcu to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil.
14. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na vyjadrenie samotného žalovaného obsiahnuté v písomnom podaní zo dňa 22.10.2018 označenom ako odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný výslovne uvádza: „Je pravdou, že som si od žalobcu objednal vykonanie prác a dodanie tovaru v predmetnom období, t. j. s podpísaním objednávok č. 02/2012 a 02/2013 súhlasím....“ (Odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 22.10.2018)
Z citovaného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný si predmetnými objednávkami objednal od úpadcu nielen vykonanie prác, ale aj dodanie tovaru.
Rovnako svedok M. E., konateľ úpadcu na pojednávaní dňa 11.04.2019 na otázku žalobcu, aby sa vyjadril k objednávke č. 2/2013 a č. 2/2013, či bolo niečo žalovanému na základe týchto objednávok poskytnuté, resp. plnené zo strany úpadcu, uviedol: „Kamenná drva štrky boli dodané, my sme ich kúpili od firmy JUNO s.r.o.. Kamennú štrk a drvu sme doviezli na stavbu Corrib. JUNO s.ro. nám to doviezla vlastnou prepravou. Robili sme tam aj práce. V rámci fakturácie sú zahrnuté aj vykonané práce.“ (Zápisnica o pojednávaní zo dňa 11.04.2019, str. 2)
Napriek tomu, súd prvej inštancie pri posudzovaní súvisu medzi predmetnými objednávkami a faktúrami vychádzal z doslovného textu objednávok a faktúr, pričom vôbec nezohľadnil vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného, ako ani vyjadrenie svedka M. E., konateľa úpadcu.
S ohľadom na uvedenú skutočnosť je žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom neexistencie súvisu medzi vystavenými objednávkami a faktúrami, v dôsledku ktorej skutočnosti možno dôvodne usudzovať, že súd prvej inštancie dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom neexistencie obchodnoprávneho záväzkového vzťahu medzi úpadcom a žalovaným, týkajúceho sa aj dodania vyfakturovaného tovaru.
15. V nadväznosti na nesprávne skutkové zistenia a nesprávny právny záver súdu prvej inštancie ohľadom neexistencie súvisu medzi vystavenými objednávkami a faktúrami, žalobca ohľadom poskytnutého plnenia žalovanému zároveň poukazuje na nasledovné vykonané dôkazy.
Na pojednávaní dňa 11.04.2019 žalovaný jednoznačne potvrdil, že úpadca na základe predmetných dvoch objednávok pre žalovaného plnil, keď na otázku žalobcu, či vykonal pre neho úpadca na základe týchto objednávok nejaké práce, uviedol: „Na základe týchto dvoch objednávok boli pre mňa vykonané zo strany úpadcu nejaké práce, tie som aj zaplatil“ (Zápisnica zo dňa 11.04.2019, str. 5).
Následne, na základe doplňujúcich otázok žalobcu sa žalovaný už nevedel vyjadriť k tomu, čo malo byť predmetom plnenia na základe objednávky č. 2/2013. Uvedená skutočnosť však nemá žiaden vplyv na to, že žalovaný potvrdil poskytnuté plnenie zo stany úpadcu aj na základe tejto objednávky (t. j. objednávky č. 2/2013). Napriek tomu, súd prvej inštancie následné vyjadrenie žalovaného o tom, že si už nespomína čo malo byť predmetom plnenia na základe objednávky č. 2/2013 zo dňa 20.08.2013, podľa názoru žalobcu neprávne vyhodnotil ako spochybnenie vlastného predchádzajúceho tvrdenia žalovaného o poskytnutom plnení na základe objednávky č. 2/2013. V tejto súvislosti žalobca zároveň poukazuje na to, že žalovaný v priebehu sporu uvádzal vzájomne si protirečivé tvrdenia ohľadom poskytnutého plnenia zo strany úpadcu.
Žalobca založil do súdneho spisu aj listinné dôkazy - faktúru č. 320130044, č. 3013002 a č. 30120616 spolu s dodacími listami, ktoré listinné dôkazy podporne potvrdzujú pravdivosť výpovede svedka M. E., konateľa úpadcu o dodaní tovaru (kamennej drvi a štrku) žalovanému, ktorý tovar bol zakúpený od spoločnosti JUNO s.r.o. Súd prvej inštancie však predmetné listinné dôkazy vyhodnotil iba jednotlivo, bez ich vzájomného súvisu s vyššie uvedenou výpoveďou svedka M. E. a ďalšími vykonanými dôkazmi.
Žalobca založil do súdneho spisu listinný dôkaz - smenovku za mesiac august 2013, ktorý listinný dôkaz taktiež potvrdzuje pravdivosť výpovede svedka M. E., konateľa úpadcu o vykonávaní prác zo strany úpadcu pre žalovaného na diele CORRIB Poprad aj po vystavení objednávky č. 2/2013 zo dňa 20.08.2013.
16. Napokon žalobca za účelom preukázania oprávnenosti ním uplatneného nároku a preukázania skutočností popretých žalovaným písomným podaním zo dňa 30.04.2019 zároveň navrhol vykonať ako dôkaz výsluch svedkov, a to konkrétne:
1. svedka M. E. a A. N., ktorí sú bývalými pracovníkmi úpadcu a pracovali na diele CORRIB Poprad, za účelom preukázania reálneho vykonávania prác zo strany úpadcu pre žalovaného aj po vystavení objednávky č. 02/2013 zo dňa 20.08.2013 2. svedka Ing. Q. E., ktorá bola bývalá zamestnankyňa úpadcu, ktorá podľa výpovede svedka M. E. mala doručovať žalovanému faktúru č. 14/0076 a mala byť prítomná pri rokovaniach týkajúcich sa tejto faktúry, za účelom preukázania okolnosti vystavenia faktúry č. 14/0076 a za účelom preukázania jej doručenia žalovanému.
Súd prvej inštancie však predmetné, žalobcom navrhnuté dôkazy nevykonal z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti, a to napriek vyššie uvedeným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadom neexistencie súvisu medzi vystavenými objednávkami a faktúrami, ohľadom reálne poskytnutého plnenia (dodania tovaru a vykonania prác) pre žalovaného zo strany úpadcu na základe objednávky č. 02/2013 zo dňa 20.08.2013 ako aj ohľadom dohody o cene za poskytnuté plnenie, ktoré bolo žalovanému vyfakturované faktúrou č. 14/0076 zo dňa 29.09.2014 vo výške 12.400,71 eura s DPH, ktorú faktúru si napokon úpadca aj zahrnul do svojho kontrolného výkazu, hoci tieto navrhované dôkazy mohli vo vzájomnej súčinnosti s už dosiaľ vykonanými dôkazmi preukázať oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku. 17. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
18. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť viazaný rozsahom odvolania, jeho odvolacími dôvodmi a napokon aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
19. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, odvolania, ako aj konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, dospel odvolací súd k záveru, v zmysle ktorého sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za vecne správne, a to ako v časti právneho posúdenia, tak aj v časti jeho skutkových zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Odvolací súd preto nevzhliadol dôvod na to, aby sa od logických a správnych záverov súdu prvej inštancie vyslovených v napadnutom rozhodnutí odchýlil.
20. Ako už bolo uvedené, žalobca v podanom odvolaní namietal jednak nesprávne skutkové zistenia, ktoré nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu, a taktiež nesprávne právne posúdenie, resp. nevykonanie navrhovaného dokazovania.
21. V prvom rade odvolací súd uvádza, že mu z obsahu odvolania nie je zrejmé, v čom vidí odvolateľ pochybenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu.
Bol to samotný žalobca, ktorý svoj nárok uplatňovaný v žalobe označil ako nárok vyplývajúci z kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a žalovaným, ktorý následne rozšíril aj o nárok vyplývajúci z prác vykonaných v prospech žalovaného, ktoré nároky súd právne posúdil ako nároky vyplývajúce z kúpnej zmluvy a zo zmluvy o dielo. Súd však na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, v zmysle ktorého nemal za preukázané, že úpadca poskytol žalovanému plnenia, ktorých zaplatenia sa podanou žalobou domáha.
To však neznamená, že uplatnené nároky nesprávne právne posúdil. Súd iba dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naplnenie všetkých pojmových znakov jednotlivých zmlúv tak, ako to tvrdil žalobca, t. j. nepreukázal dodanie tovaru a vykonanie prác v rozsahu deklarovanom v podanej žalobe.
22. Napokon bol to samotný žalobca, ktorý na fa č. 13/0064 a 14/0076 sám nevedel špecifikovať, čo z fakturovanej ceny predstavuje cenu za dodaný tovar a čo cenu za vykonané práce. Nakoľko ani v ďalšom konaní žalobca tento nedostatok neodstránil a neuniesol tak ani povinnosť tvrdenia, aj odvolaciemu súdu sa javilo vykonanie ďalšieho dokazovania výsluchom svedkov E. a N. za nadbytočné.
Taktiež aj preukazovanie skutočnosti, či úpadca žalovanému predmetné faktúry doručil, alebo nie, považuje odvolací súd za nadbytočné a nepreukazujúce rozhodujúcu skutočnosť, či úpadca dodal žalovanému tovar a vykonal práce a hlavne v akom rozsahu.
Už v žalobe mal žalobca pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, a označiť na ich preukázanie dôkazy.
Žalobca túto povinnosť vyplývajúcu z ust. § 132 CSP nesplnil, keď jeho skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku boli zjavne neúplné, čo následne nebolo odstránené ani v ďalšom priebehu konania. 23. Predložené dôkazy zo strany žalobcu neumožňovali súdu prvej inštancie, aby ustálil skutkový stav tak, ako ho tvrdil žalobca, a preto nemohol dospieť k inému záveru, len k akému dospel, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24. Nakoľko žalovaný bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, súd mu priznal v súlade s ust. § 255 a § 262 CSP náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.