Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-38-2023.pdf
PDF · 120 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/38/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu: 1) Ing. N. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v C., na ul. H. č. XXX/XX a 2) I. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v R., na ul. H. č. XXX/X, právne zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom v Poprade, na ul. Dostojevského č. 3313/12, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v R., na ul. G. č. XX/XX, o náhradu škody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 15.02.2023 č.k. 12C 52/2021-211 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 04.04.2023 č.k. 12C 52/2021-230, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalobcovia nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej len napadnutý rozsudok) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.06.2021 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania stranám nepriznal.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že základnými predpokladmi zodpovednosti za vznik škody je protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou a zavinenie, ktoré sa u konajúcej osoby predpokladá. Škodca musí preukazovať, že škodu nezavinil. Pod pojmom „skutočná škoda“ treba zahrnúť nielen škodu na majetku a veciach, ale aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach. Ustálená judikatúra skutočnou škodou rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, peniazmi. Ide o vyjadrenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením a po spôsobení škody. Je potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním páchateľa a vznikom škody.
3. Ust. § 443 Občianskeho zákonníka obsahuje dôležité pravidlo pre určenie výšky škody na veci. Ak má zodpovednosť za škodu plniť reparačnú funkciu, to znamená, že sa má poškodenému nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel, musí sa aj výška škody určiť tak, aby škodca mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia.
4. Pri určení výšky ceny sa vychádza z ceny v čase poškodenia a nie z ceny v čase nadobudnutia veci poškodeným (tzv. nadobúdacia cena).
5. Zásada, podľa ktorej sa pri určení ceny vychádza z ceny v čase poškodenia, však neznamená, že poškodený dostane náhradu škody vždy v takej výške, akú predstavuje cena poškodenej novej veci v čase poškodenia. Tak by sa poškodený bezdôvodne obohatil na úkor škodcu, najmä ak bola poškodená vec, ktorá sa užívala už niekoľko rokov, vec opotrebovaná alebo dokonca už aj predtým poškodená. Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba vtedy, ak bola poškodená celkom nová vec. Pri všetkých ostatných veciach sa iba vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri veciach starších alebo opotrebovaných, treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci a pod. Pri niektorých veciach sa od ceny veci odpočítava najmä tzv. amortizačná zrážka, ktorá je spravidla odstupňovaná podľa veku poškodenej veci (napr. pri motorových vozidlách). Táto zrážka za opotrebovanie, vek alebo za poškodenie sa však odpočíta z ceny veci v čase poškodenia, nie z tzv. nadobúdacej ceny. Takto postupujú iba poisťovne pri určení výšky plnenia v prípade poškodenia veci, ak majú v poistnej zmluve ustanovenie o možnosti vypočítania skutočnej ceny veci podľa tzv. nadobúdacej ceny.
6. Pri určení výšky náhrady škody sa vychádza aj z toho, v akom rozsahu bola vec poškodená. Plnú výšku náhrady škody určenej podľa kritérií vymedzených v predchádzajúcom odseku dostane poškodený len vtedy, keď došlo k absolútnej škode (napr. poškodená vec sa úplne zničila alebo sa odcudzila, takže zostala nulová hodnota veci). Inak má poškodený právo na náhradu škody iba vo výške potrebnej na uvedenie veci do predošlého stavu. Ak by náklady na uvedenie veci do predošlého stavu boli vyššie ako náhrada za zničenú vec, poškodený by dostal náhradu len do výšky hodnoty zničenej veci. Pri úplnom zničení veci, pri jej odcudzení alebo strate veci môže skutočná škoda spočívať aj v celej hodnote veci. Aj tu treba podľa § 443 vychádzať z ceny veci v čase poškodenia.
7. Súd nemá ekvivalent bývalého ustanovenia § 136 O.s.p., podľa ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
8. Poisťovni, ktorá vyplatila poistné plnenie, nevznikne v zmysle ust. § 813 Občianskeho zákonníka nejaké nové originálne právo na náhradu škody, ale prechádza na ňu iba právo poškodeného, ktoré si môže uplatniť za rovnakých podmienok ako by to mohol urobiť samotný poškodený.
9. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, každý v 1/2- ici k celku a takto si aj uplatňujú náhradu škody. Je preto možné predpokladať, že veci nadobudli na základe dedičských rozhodnutí z roku 2017. Ak by niektorú z poškodených vecí nadobudol niektorý z nich samostatne, nebol dôvod uplatniť si náhradu škody spoločne. Žalobkyňa v 2/ rade napriek podanej žalobe a návrhu na vykonanie dokazovania vypočutím strán sa súdnych pojednávaní nezúčastnila a prostredníctvom právneho zástupcu oznámila upustenie od vykonania dôkazu jej vypočutím.
10. V danom prípade pre plný úspech v konaní bolo povinnosťou žalobcov preukázať protiprávnosť konania žalovaného, vznik škody a príčinnú súvislosť protiprávnosti a škody. Žalobcov na preukázanie týchto tvrdených skutočností zaťažovala dôkazná povinnosť.
11. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti na druhej strane neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
12. Žalobcovia v konaní preukázali, že žalovaný svojim protiprávnym konaním z nedbanlivosti spôsobil žalobcom škodu. Tá bola ustálená v trestnom konaní na sumu 12.441,26 eur. Za daný skutok bol žalovaný v trestnom konaní právoplatným rozhodnutím uznaný vinným za spáchanie prečinu všeobecného ohrozenia, ktorým výrokom je súd v civilnom konaní viazaný. Príčinná súvislosť medzi škodou na majetku žalobcov a protiprávnym konaním žalovaného je nespochybniteľná.
13. Nebolo preukázané, aby vznik škody zavinili aj žalobcovia. Žalobcovia uviedli, že nehnuteľnosť, na ktorej bola spôsobená škoda, nadobudli v dedičskom konaní, nerealizovali samostatne žiadne prístavby ani nadstavby a nie je možné konštatovať, aby niektorá časť nehnuteľnosti bola čiernou stavbou a práve táto zapríčinila šírenie požiaru. Vyjadrenia Obce R. nie je možné pokladať za záväzné stanovisko stavebného úradu k niektorým častiam stavby bez toho, aby sa stavebný úrad zaoberal tým, kedy boli stavby realizované. Na druhej strane sa javí odôvodnená argumentácia žalobcov, že bol to práve žalovaný, ktorý na svojom pozemku realizoval výstavbu bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia drobnej stavby, čo vyplýva z následného konania stavebného úradu, ktorý žalovaného vyzval na dodatočnú legalizáciu stavieb. Vznik a priebeh požiaru popisuje odborný posudok Okresného riaditeľstva požiarneho zboru z 11.07.2019. Požiar vznikol a rozšíril sa na majetku žalovaného a tento zasiahol mimo žalobcov aj ďalšie nehnuteľnosti, tak ako je to uvedené v skutkovom stave popísanom v trestnom rozkaze.
14. V trestnom konaní bola výška škody, ktorá mala byť spôsobená žalobcom požiarom uvedená v sume 12.441,26 eur tak, ako to vyplýva zo skutkového základu odsudzujúceho rozhodnutia. Táto výška bola ustálená znaleckým posudkom Ing. C. ako škoda na rodinnom dome súp. č.XX v sume XXX,XX eur, na hospodárskej budove a drevárni spolu v sume 9.313,98 eur (ohodnotenie stavebných prác - stanovenie výšky škody) a odborným vyjadrením spoločnosti JHS, s.r.o., ktorá ohodnotila časť hnuteľných vecí pod položkami 1 až 44 označenými žalobcami v ich podaní zo dňa 03.11.2019 (súčasť trestného spisu č.l. 461, 109 položiek) na hodnotu ku dňu požiaru vo výške 2.799 eur. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že už v priebehu trestného konania na základe uzatvorenej poistnej zmluvy spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. vykonala dňa 09.07.2019 ohliadku a následne uhradila poškodeným poistné plnenie vo výške 14.902,37 eur (oznámenie o likvidácii poistnej udalosti z 03.09.2019). Skutočná škoda ustálená v trestnom konaní však nie je totožná s poistným plnením. Poisťovňa ustálila nárok poistených na plnenie na rozdiel od trestného konania podľa ohliadky a to na rodinnom dome, oplotení, hospodárskej budove a drevárni vo výške 12.902,37 eur a na veciach - 6 položiek vo vedľajších stavbách do výšky limitu poistného plnenia 2.000 eur tak, že časť hodnoty vecí vo výške 60,72 eur zostala nepreplatená. Z vecí ohodnotených v odbornom vyjadrení spoločnosti JHS pre trestné konanie sa jednalo iba o 5 m3 palivového dreva (poisťovňa 245 eur, JHS - 122,53 eur) a 2 ks fúrika železného veľkého (poisťovňa 70 eur, JHS - 35,81 eur). Ostatné položky (cirkulár, bicykle, sud, hadica) nenachádzajúce sa v odbornom vyjadrení, ale v inom podaní žalobcov pre poisťovňu, ktoré už policajný orgán vo výške škody nezohľadnil, poisťovňa ohodnotila samostatne a následne odškodnila.
15. Uhradením poistného nárok poškodených na náhradu škody voči žalovanému do výšky plnenia prešiel na poisťovňu . Poisťovňa si v trestnom konaní plnenie už ako škodu uplatnila voči žalovanému vo výške 14.902,37 eur. Právoplatným rozhodnutím súdu jej nárok na náhradu škody bol priznaný. Žalobcov súd s ich nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. V trestnom konaní žalobcovia svoj zostávajúci nárok v súhrne nevyčíslili.
16. Poškodený v konaní o náhrade škody musí preukázať, že na jeho majetku došlo ku škode a rovnako musí preukázať výšku škody. V danom prípade žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie týchto základných podmienok pre úspech vo veci a dostali sa do dôkaznej núdze. Žalobcovia svoj nárok na náhradu škody špecifikovali a dokumentovali postupne od ohliadky na mieste samom vykonanej poisťovňou až do návrhu na pripustenie zmeny žaloby v civilnom konaní.
17. Iba v odbornom vyjadrení znaleckej organizácie JHS, s.r.o. je stanovená všeobecná hodnota poškodených vecí ku dňu požiaru pod položkami 1 - 44 v sume 2.798,99 eur, z ktorých poisťovňa žalobcom poukázala náhradu za palivové drevo a fúriky spolu v sume 315 eur (ohodnotenie JHS v sume 158,34 eur). Po odpočítaní plnenia poisťovne, odborné vyjadrenie deklaruje škodu na ostatných veciach v čiastke 2.640 eur. Vykonanou ohliadkou poisťovňou boli zadefinované pod položkami 1 - 27 poškodené, zničené hnuteľné veci, no týmto nebola priradená zostatková hodnota a u niektorých nebolo deklarované ani zničenie (položka 16, 19, 22, 25).
18. Ak v trestnom konaní bola poisťovni priznaná náhrada škody voči žalovanému celkom 14.902,37 eur, ktorá bola aj skutočne vyplatená žalobcom ako poškodeným, je čiastočne dôvodná obrana žalovaného, že do výšky plnenia bez ohľadu na poisťovňou definované plnenie, je možné zohľadniť aj časť uplatnenej škody zo zoznamu JHS, s.r.o. minimálne v rozsahu rozdielu medzi skutočnou škodou ustálenou v prípravnom trestnom konaní 12.441,26 eur a vyplateným plnením 14.902,37 eur, na úhradu ktorého bol žalovaný zaviazaný v adhéznom konaní súdom v prospech poisťovne. Výška rozdielu prakticky zodpovedá stanovenej všeobecnej hodnote poškodených vecí obsiahnutých v odbornom vyjadrení organizácie JHS, s.r.o., ktoré bolo aj podkladom pre vyčíslenie škody v trestnom konaní. Plnenie poisťovne z titulu náhrady škody na nehnuteľnostiach, ktoré je podstatne navýšené oproti škode na nehnuteľnosti ustálenej v znaleckom posudku a plnenie na hnuteľných veciach, ktoré ak súd zohľadnil už iba dve rovnaké položky hodnotené poisťovňou ako aj znaleckou organizáciou, kde poisťovňa položky hodnotila oproti znaleckej organizácii v dvojnásobnej hodnote, sa javí ako plnenie, ktoré podstatným spôsobom prevyšovalo skutočnú škodu u poškodených definovanú poisťovňou v oznámení likvidácie poistnej udalosti a je možné ho zahrnúť aj ako plnenie za ďalšiu škodu uplatnenú žalobcami v danom konaní (škoda vyčíslená podľa zoznamu JHS, s.r.o.).
19. Zo zoznamu vyhotoveného žalobcami pre poisťovňu dňa 11.07.2019, resp. k súdnemu konaniu dňa 30.05.2021, mimo 5 položiek, ktoré poisťovňa likvidovala poistným plnením, zoznam upravený žalobcami v návrhu na zmenu žaloby s ustálenou škodou 3.110,72 eur, ako aj zoznamu položiek tvoriacich časť podania žalobcov na pripustenie zmeny žaloby 1.004 eur, výška škody nebola verifikovaná žiadnym posudkom, odborným vyjadrením a nie je ani zrejmé, či výška škody bola uvedená ku dňu jej vzniku. Pre svoje skutkové tvrdenie o hodnote poškodených a zničených vecí a vôbec existencii týchto vecí žalobcovia predložili iba fotografie, ktoré majú svedčiť o ich existencii, prípadne rozsahu poškodení. Žalobcovia pritom špecifikujú položky v značných sumách ako pripravené hranoly a laty v sume 200 eur, starožitný prútený detský kočiar v hodnote 180 eur, zničené jaseňové foršny v celkovej sume 1.000 eur, drevené stoly v sume 320 eur, dosky smrekové španglové v sume 900 eur a iné. Pretože súd podľa príslušných ustanovení C.s.p. nemôže pri stanovení hodnoty veci uplatniť voľnú úvahu, tak ako ho na to oprávňovalo bývalé ust. § 136 O.s.p., nemohol sám túto odbornú otázku výšky škody vyriešiť voľnou úvahou. Žalobcovia sa týmto dostali do dôkaznej núdze s dopadom neúspechu v konaní. Ak žalobcovia sami nedokázali zabezpečiť dôkaz, ktorého predloženie v konaní avizovali (znalecký posudok), nič im nebránilo požiadať o vykonanie tohto dôkazu na posúdenie odbornej otázky samotný súd. Z uvedeného dôvodu takto uplatnená náhrada škody bola vyhodnotená ako nepreukázaná a nedôvodná.
20. Súd vyhovel žalobcom v časti istiny 60,72 eur, ktorú žalovaný nespochybnil a ktorá podľa tvrdení žalobcov má predstavovať rozdiel medzi vyčíslenou hodnotou vybraných vecí poisťovňou a limitom 2.000 eur, ktoré poisťovňa mala vzhľadom k poistným podmienkam dohodnutým v poistnej zmluve žalobcov plniť.
21. Za dôvodnú sa neuznala procesná obrana žalovaného, ktorý poukázal na to, že žalobcom na náhradu škody spôsobenej požiarom prispela Urbárska spoločnosť ako aj cirkevný zbor. Aj keď žalobcovia nešpecifikovali výšku takto poskytnutých peňazí, resp. materiálu, ich prípadné poskytnutie nezbavilo žalovaného zodpovednosti za škodu podľa zákona vo výške príspevku, teda poskytnutých finančných prostriedkov.
22. Ako nedôvodné bolo vyhodnotené tvrdenie žalobcov, že v danom prípade nie je možné zohľadniť časť poistného plnenia, ktoré bolo vyplatené žalobcom poisťovňou v časti prevyšujúcej skutočnú škodu ustálenú v trestnom konaní a to s odkazom na dohodnuté poistné podmienky. Poskytnutím poistného plnenia mohlo dôjsť k postúpeniu nároku na poisťovňu iba v rozsahu náhrady škody, ktorú mali voči žalovanému pôvodní poškodení, nie prípadne ďalšej náhrady, ktorú poisťovňa poskytovala poškodeným vychádzajúc z uzavretej poistnej zmluvy.
23. V prevyšujúcej časti bola žaloba preto ako nedôvodná zamietnutá.
24. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 C.s.p.
25. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu. Ako dôvod uviedli, že vec nebola správne právne posúdená, keď v rámci posudzovania uhradenia skutočnej škody vzniknutej žalobcom bolo zarátané aj preplatenie sumy poistného plnenia smerujúceho voči poškodeným nehnuteľnostiam. Znalkyňa v trestnom konaní Ing. C. vyčíslila škodu na nehnuteľnostiach vo výške 9.642,26 eur a poisťovňa Allianz následne plnila poistné plnenie na nehnuteľnosti na základe poistnej zmluvy so žalobcami vo výške 12.902,37 eur. Rozdiel medzi uvedenými sumami, ktorý činil sumu 3.260,11 eur nemožno pokladať za uhradenie škody ako takej. Žalobcovia museli mesačne uhrádzať poistnú sumu, na základe ktorej im následne bolo poistné plnenie vyplatené, túto sumu uhrádzali roky a tým pádom ju nemožno prirátať ako náhradu škody. Jedná sa vyslovene o otázku šikovnosti žalobcov, že v rámci uzatvárania poistnej zmluvy si dokázali uzavrieť takú zmluvu, ktorá obsahovala aj takéto navýšenie poistného plnenia ako benefit v rámci občianskoprávneho zmluvného vzťahu, ktorý ale nesmeroval k náhrade reálnej škody.
26. Rovnako nie je možné stotožniť sa s názorom, podľa ktorého v rozsahu preukázania škody na hnuteľných veciach žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. V tomto kontexte poukázali minimálne na znalecký posudok JHS, s.r.o., podľa ktorého ďalšia škoda na hnuteľných veciach už po odpočítaní sumy 2.000 eur uhradenej poisťovňou činí 2.798,99 eur. Po odpočítaní položiek palivové drevo a 2x fúrik, spolu v hodnote 158,34 eur, ktoré boli zahrnuté v už vyššie uvedenej platbe poistného spoločnosťou Allianz, žalobcovia preukázali minimálne sumu 2.640,65 eur. Je taktiež nesporná suma 60,72 eur, a to na základe znaleckého posudku poisťovne Allianz, ktorá na účely vyplatenia sumy poistného pre hnuteľné veci vypracovala znalecký posudok (likvidačný protokol) v hodnote 2.060,72 eur, pričom z tejto sumy vyplatila 2.000 eur v súlade s poistnou zmluvou. Žalobcovia teda preukázali výšku škody minimálne v rozsahu 2.701,37 eur (2.640,65 eur + 60,72 eur).
27. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobcovia nedokázali zabezpečiť dôkaz - znalecký posudok a že žalobcom nič nebránilo následne požiadať súd o vykonanie odbornej otázky, žalobcovia poukázali na zásadu hospodárnosti konania, pretože práve v súvislosti s ňou nemohli pristúpiť k ďalšiemu vypracovaniu znaleckého posudku. Niekoľkí znalci odmietli vykonať činnosť, ktorá spočívala v ohodnotení poškodených vecí, pričom jediný znalec, ktorý bol ochotný takýto úkon vykonať, predbežne hodnotil cenu takéhoto posudku na 5.000 až 6.000 eur. Táto suma je zjavne nehospodárnou k sume, ktorá je predmetom sporu. Na druhej strane, zoznamy vecí, ktoré boli poškodené alebo zničené, sú dostatočne relevantné a preukázané, a to na základe fotodokumentácie a ohodnotenia cien s ohľadom na ich hodnotu v čase zničenia a to za pomoci hľadania na internete a prístupných zdrojov, čo je postup, ktorý v konečnom dôsledku vykonáva aj samotný znalec. Existencia týchto vecí tesne pred požiarom spôsobeným žalovaným je jasne preukázaná a výška sumy škody na týchto veciach bola taktiež dostatočne preukázaná. Súd nemôže svojvoľne zamietnuť žalobu o náhradu spôsobenej škody len preto, že výška sumy spôsobenej škody nie je vypočítaná výslovne na základe znaleckého posudku, ale je zdokladovaná a podložená na základe iných skutočností doložených súdu. V takom prípade by došlo k upretiu práva súdom.
28. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.
29. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
30. Pokiaľ ide o námietky žalobcov o upretí ich práv súdom, s týmito nie je možné sa stotožniť.
31. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.
32. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.
33. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.
34. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
35. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
36. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
37. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani nijak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
38. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.
39. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. § 191 C.s.p. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
40. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
41. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
42. Právne bezvýznamnou je argumentácia žalobcov, podľa ktorej dokázali uzavrieť s poisťovňou zmluvu obsahujúcu navýšenie poistného plnenia ako benefitu v rámci občianskoprávneho zmluvného vzťahu.
43. V ust. § 806 a nasl. Občianskeho zákonníka je upravené poistenie majetku. Z poistenia majetku v zmysle ust. § 806 Občianskeho zákonníka má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
44. Je nepochybné, tak ako na to poukazujú žalobcovia, že poistná zmluva môže obsahovať i benefit vo forme navýšenia poistného plnenia, avšak takéto dojednanie je záväzné pre zmluvné strany, ale nie pre žalovaného ako škodcu.
45. Pri poistení majetku Občiansky zákonník u poisteného nepripúšťa kumuláciu plnenia osoby, ktorá mu spôsobila škodu na poistenom majetku a plnenia poistiteľa z poistnej udalosti. Pri kumulácii týchto dvoch plnení Občiansky zákonník uprednostňuje plnenie poistiteľa z poistenia, teda zmluvné plnenie pred plnením škodcu zo zodpovednosti za škodu, teda plnenie zodpovednostné. To je pre poisteného výhodné, pretože z poistnej zmluvy má právo na plnenie z poistnej udalosti bez ohľadu na to, či je škodca známy, resp. či je vôbec schopný plniť. Pokiaľ mu plnenie poistiteľa plne pokryje rozsah škody, ktorú mu spôsobila tretia osoba, jeho nárok na náhradu škody voči škodcovi prechádza na poistiteľa. Uvedené priamo vyplýva z ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie sa neuplatňuje vždy, ale len vtedy, keď poistná udalosť bola spôsobená treťou osobou, ktorá za ňu zodpovedá podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenie škody. Tento prechod práva nastáva priamo zo zákona (legálna cesia), ak sú splnené podmienky tohto prechodu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, tak ako to na to správne poukazuje prvoinštančný súd, že na poistiteľa môže prejsť len právo poškodeného do výšky skutočnej škody na jeho majetku určenej v súlade s ust. § 443 Občianskeho zákonníka. Na žalovaného ako škodcu nemožno preniesť bremeno zodpovednosti za iné plnenia poskytnuté poškodenému zo strany poistiteľa nad rámec skutočnej škody.
46. Za situácie, ak plnenie vyplatené poistiteľom vo výške 14.902,37 eur žalobcom podstatne prevyšovalo skutočnú škodu ustálenú v trestnom konaní na sumu 12.441,26 eur, bolo namieste tento rozdiel považovať za plnenie ďalšej škody uplatnenej žalobcami v prejednávanej veci.
47. Správnym je tiež záver o neunesení dôkazného bremena ohľadom skutkových tvrdení o hodnote poškodených a zničených vecí. Civilný sporový poriadok už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 136 O.s.p., podľa ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Vyriešenie tejto odbornej otázky je
možné len prostredníctvom odborného vyjadrenia a znaleckého dokazovania (§ 206 a nasl. C.s.p.), ktoré žalobcovia v priebehu sporu nepredložili a ani nenavrhli ich vykonanie.
48. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
49. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.
50. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).