Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/51/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci žalobkyne: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX J., zastúpená: Bardač s.r.o., advokátska kancelária, Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 754,- eur s príslušenstvom a o nároku na finančné zadosťučinenie takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 754,- eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 117,- eur od 01.06.2017 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 637,- eur od 03.01.2018 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.08.2016 v spojení s návrhom na rozšírenie žaloby domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 754,- eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia a sumy 600,- eur s príslušenstvom, titulom primeraného finančného zadosťučinenia a vydania deviatich určovacích výrokov špecifikovaných v žalobe. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný so žalobkyňou uzavrel dňa 22.09.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 102303227, dohodu o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a rozhodcovskú zmluvu. Žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 300,- eur, pričom žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 49,- eur, 5,- eur a 10,- eur (t.j. spolu 64,- eur) a následne jej bola zrazená ešte suma 353,- eur. Ku dňu podania návrhu na rozšírenie žaloby zaplatila žalobkyňa spolu 1.054,- eur, čo je suma o 754,- eur vyššia, ako požičaná istina. Žalobkyňa namietala platnosť uzavretých zmlúv a dohôd zo dňa 22.09.2014 a taktiež tvrdila, že záväzkový vzťah zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bezpoplatkový.

2. Uznesením č.k. -139 zo dňa 30.04.2019 odvolací súd zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. -105 zo dňa 25.10.2018, ktorým súd zastavil konanie v časti žalobných návrhov č. III. až VIII., X., XI. Tunajší súd zároveň uložil žalobcovi zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 754,- eur s príslušenstvom, finančné zadosťučinenie vo výške 150,- eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že tunajší prvostupňový súd síce správne dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 102303227 (ďalej len zmluva) má povahu spotrebiteľskej zmluvy, avšak nesprávne určil, že je bezúročnou a bezpoplatkovou z dôvodu, že neobsahovala

náležitosti v rozpore s ust. , , , a (t.j. že neobsahuje špecifikáciu druhu úveru, absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže uvedené náležitosti boli uvedené v inej zmluve, v dohode o plnení v splátkach, dohodu o čerpaní úveru, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov). Odvolací súd dospel k narozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že zo spornej zmluvy (bod 1. až 3. Zmluvy) vyplýva výška úveru (300,- eur), druh a účel úveru (bezúčelový spotrebiteľský úver), ročná percentuálna miera nákladov (32 %), priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy (16,49 %), ako aj celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t. j. súčet výšky úveru a celkových nákladov dlžníka spojených s úverom (588,- eur) s tým, že žalobkyňa sa dohodou o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 102303227, ktorú so žalovaným uzavrela v deň podpisu zmluvy, zaviazala uhradiť celkovú čiastku 588,- eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,- eur vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 25.10.2014.

Odvolací súd ďalej poukázal na to, že účelom bolo prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu 2008/48/ES. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h), písm. i) Smernice 2008/48/ ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru pre účely splatenia a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Z obsahu dôvodovej správy k nemožno vyvodiť, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici 2008/48/ES, pričom účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe vo vzťahu k neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES. Vychádzajúc z účelu a zmyslu ust. odvolací súd dospel k záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky, nakoľko pokiaľ hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne interpretovať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. V zmluvách dojednaných podľa tak nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky) a pokiaľ ust. uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je nutné a možné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa. Eurokonformná interpretácia ust. umožňuje teda dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, nakoľko účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej - ktorej anuitnej splátke (ktorej výška je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby, čo napokon vyplýva aj z ust. , , podľa ktorých túto informáciu môže dlžník získať kedykoľvek v priebehu trvania zmluvy, bezplatne.

Odvolací súd ďalej poukázal na fakt, že napriek tomu, že žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe (č. l. 39 - 43 spisu) namietal tvrdenia žalobkyne, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje náležitosti vyplývajúce z ust. , sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku s touto argumentáciou vôbec nevysporiadal napriek tomu, že má relevantný vzťah k prejednávanej veci.

V súvislosti s priznaným finančným zadosťučinením odvolací súd uviedol, že žalobkyni žiadna ujma v súvislosti s poskytnutým úverom nevznikla a žalobkyni ako dlžníčke nie je možné poskytnúť právnu ochranu, keďže prvá porušila zmluvné povinnosti, na plnenie ktorých sa uzavretou zmluvou zaviazala, nakoľko napriek tomu, že bola povinná splácať úver splátkami v sume 49,- eur a celý úver splatiť do

22.09.2015, uhradila iba dňa 24.10.2014 splátku v zmluvne dohodnutej sume (49,- eur), v rozpore so zmluvou dňa 23.06.2015 iba sumu 5,- eur a dňa 27.08.2015 sumu 10,- eur, t. j. za 11 mesiacov od poskytnutia úveru (od 22.09.2014) uhradila žalovanému sumu 64,- eur. Odvolací súd mal za to, že ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvným podmienkami nie je možné stotožňovať s ochranou dlžníkov, ktorí takéto zmluvy uzavreli a svoje povinnosti z nej vyplývajúce si vôbec plniť nezačali, resp. plnili svojvoľne a v rozpore so zmluvou, nakoľko ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľovi spotrebiteľské právo, nesmie viesť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania a k spôsobovaniu ujmy predávajúcim, či veriteľom.

Odvolací súd na záver uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne rozhodnúť o nárokoch žalobkyne v intenciách uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, t.j., že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti v zmysle ustanovení § 9 ods. 2 písm. k), i) zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň posúdiť, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, teda také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia

3. Žalobkyňa v následnom konaní vo svojich vyjadreniach uviedla, že aj keď by rozhodnutie odvolacieho súdu mohlo naznačovať nedôvodnosť žaloby, existujú viaceré dôvody, na ktoré poukázala už v žalobe a ktorými sa odvolací súd nezaoberal a pritom svedčia v prospech dôvodnosti žaloby. Podľa žalobkyne bola daná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a to na základe iných dôvodov, než tých ktorými sa zaoberal odvolací súd. Poukázala pritom na nesprávne vypočítanú RPMN vo výške 32 %, pričom skutočná je vo výške až 98 %. Rovnako tak za v rozpore s dobrými mravmi žalobkyňa považuje aj dohodnutú odplatu vo výške 288,- eur, ktorá sa javí ako úžerná. Podľa nariadenia vlády SR č. , pritom odplata pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Podľa tabuľky Ministerstva financií SR bola priemernou RPMN pri spotrebiteľských úveroch nad 6 mesiacov do 12 mesiacov 16,49 % a nad 1 do 5 rokov 14,36 %. Najvyššia možná RPMN tak mohla byť vo výške 32,98 %, avšak v danom prípade zmluva o úvere predstavovala hodnotu 96 %, ktorá je takmer trojnásobne vyššia.

Žalobkyňa k nároku na finančné zadosťučinenie uviedla, že dôvodom vzniku neschopnosti splácať čerpaný úver bola výlučne strata práce, ku ktorej nedošlo z jej viny, pričom táto trvala od 01.02.2015 do 30.09.2015, pričom o tejto skutočnosti informovala aj p. Kučeru, pracovníka žalovaného. V tom čase okrem toho vyživovala dve nezaopatrené deti a po opätovnom zamestnaní sa, žalovaný uspokojoval svoje nároky zrážkami z jej mzdy. Celkovo žalobkyni bolo zrazených 990,- eur.

Žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie vyžiadaním oznámenia od NBS o prepočte výšky RPMN v zmluve o úvere a prepočtu odplaty, a to pre prípad, ak by žalovaný výpočet RPMN rozporoval. Taktiež navrhla doplniť a zopakovať dokazovanie listinami, a to potvrdením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny o evidencii ako uchádzačky o zamestnanie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 102303227, potvrdením o vklade súm 49,- eur, 5,- eur a 10,- eur, súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami za II. štvrťrok 2014 a potvrdením MS SR z 03.01.2018.

4. Žalovaný sa v následnom konaní, po vrátení veci z odvolacieho súdu, nevyjadril.

5. Na pojednávanie dňa 23.01.2020 sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 17.01.2020, a to z dôvodu vysokej pracovnej vyťaženosti a vyjadril súhlas aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Súd preto vec prejednal v zmysle v neprítomnosti žalovaného.

6. Súd doplnil a zároveň opätovne vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 102303227 (č.l. 10 spisu), dohoda o plnení v splátkach (č.l. 11), potvrdenie čiastkových plnení (č.l. 14), potvrdenie o zrážkach zo mzdy (č.l. 16-17), súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami za II. 1 rok 2014 (č.l. 18), VP poskytnutia spotrebiteľského úveru (č.l. 28), potvrdenie zamestnávateľa o zrážkach

zo mzdy zo dňa 03.01.2018 (č.l. 81), potvrdenie ÚPVSaR BA o evidencii uchádzačov o zamestnanie (č.l. 154).

7. Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním oznámenia od NBS o prepočte výšky RPMN v zmluve o úvere a prepočtu odplaty, nakoľko žalovaný výpočet žalobcu nijak nerozporoval a tento výpočet bol potvrdený aj dosadením do vzorca, tvoriaceho prílohu č. 2 o spotrebiteľských úveroch.

8. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / ďalej len neprijateľná podmienka/. To neplatí, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,

neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa posledná veta , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Súd po vrátení veci na ďalšie konanie postupoval v zmysle intencií a pokynov odvolacieho súdu a opätovne posúdil nárok žalobcu s ohľadom na vyššie uvedené listinné dôkazy. Nakoľko odvolací súd vo svojom rozhodnutí jednoznačne vylúčil, že by zmluva bola bezúročná a bezpoplatková z dôvodov podľa ust. , , , , a , čo aj náležite odôvodnil, tunajší súd sa pri novom rozhodovaní opätovným skúmaním nesplnenia podmienok úverovej zmluvy v zmysle týchto ust. zákona už nezaoberal. Súd však v zmysle pokynov odvolacieho súdu skúmal, či zmluva neobsahuje iné neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

10. Súd po preskúmaní vyššie uvedených listinných dôkazov zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 102303227 je platnou zmluvou. V danom prípade ide o typicky formulárovú zmluvu vopred pripravenú, ktorej podmienky a obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový úver vo výške 300,- eur s tým, že celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom boli dojednané na 288,- eur (t.j. žalobkyňa mala spolu uhradiť sumu 588,- eur). Celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom mali predstavovať 64 % ročne a RPMN v zmysle zmluvy mala byť 32 %, pričom žalobkyňa sa zaviazal úver splatiť do 22.09.2015. V rovnaký deň zmluvné strany uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a dohodu o splátkach v rámci ktorej sa dohodli, že žalobkyňa sa zaväzuje uhradiť celkovú čiastku 588,- eur v dvanástich pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,- eur vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.10.2014. V tejto dohode žalobkyňa zobrala na vedomie výšku RPMN v rozsahu 300,29 % a výšku priemernej hodnoty RPMN v rozsahu 14,36 %.

11. Súd má za to, že dohoda o plnení v splátkach uzavretá medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v rovnaký deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je samostatnou zmluvou, ale je zmenou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to vzhľadom k tomu, že v pôvodnej zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo potrebné poskytnutý úver zaplatiť jednorazovo, spolu s príslušnými poplatkami naraz, k istému dátumu, pričom dohoda o splátkach umožnila celý tento poskytnutý úver spolu s poplatkami uhradiť v splátkach. Dohodou o plnení v splátkach došlo ku zmene uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti termínu zaplatenia celkovej čiastky 588,- eur. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že uvedenú sumu, ak nie je dohodnuté inak, je potrebné zaplatiť do 22.09.2015, ale následne bol v rámci dohody o plnení v splátkach dohodnutý iný termín splatnosti 25.10.2015, čím došlo k zmene pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v tejto časti. Súd tu poukazuje na fakt, že v dohode o plnení v splátkach je uvedené, že žalobkyňa berie na vedomie, že výška RPMN je 300,29 %, pričom priemerná hodnota RPMN na poskytnutý úver bola ku dňu podpísania zmluvy 14,36 %. Je teda zrejmé, že RPMN vo výške 300,29 % je mnohonásobne vyššia ako priemerná hodnota RPMN v danom čase. Takáto hodnota RPMN, ktorá vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie poplatky súvisiace s úverom je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Rovnako tak aj odplatu vo výške 288,- eur pri úvere 300,- eur (t.j. 96 %) je potrebné v zmysle cit. ust. zákona považovať za neprimeranú, keďže prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu stanovenú príslušným nariadením vlády SR. Z uvedeného je tak potrebné takéto dojednanie hodnoty RPMN aj odplaty vyhodnotiť ako neprijateľné a neplatné, na základe čoho je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

12. Do pozornosti je potrebné dať aj fakt, že z rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky je známa praktika žalovaného v postavení veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý s dlžníkmi tak, ako aj so žalobkyňou v danom prípade uzatváral v jeden deň zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zároveň aj dohodu o plnení v splátkach k tejto zmluve. Týmto spôsobom došlo k navýšeniu pôvodne uvedenej RPMN, v danom prípade z rozsahu 32 % na 300,29 %. Takúto praktiku žalovaného ako veriteľa možno jednoznačne považovať za nekalú obchodnú praktiku vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá je v

rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a môže uviesť spotrebiteľa do omylu v otázke výhodnosti spotrebiteľského úveru. Takéto konanie žalovaného je bezpochyby nekalou obchodnou praktiku, ktorá je zakázaná, o čom svedčí aj rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. GUV-709/2016,zo dňa 07.06.2016, ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom č. OFS-13342/2015-1, zo dňa 23.11.2015, v znení opravy č. OFS-13342/2015-2,zo dňa 07.01.2016 o vydaní predbežného opatrenia, ktorým spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (veriteľovi v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a iných úverov pre spotrebiteľov) bolo - podľa § 25 ods.1 v spojení s § 35e ods. 3 Zákona o dohľade nad finančným trhom - uložené predbežné opatrenie, a to povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a dohoda o splátkach toho istého úveru.

13. Súd navyše poukazuje na tú skutočnosť, že aj samotná hodnota RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 32 % je uvedená nesprávne. Na základe výpočtu dosadením hodnôt do vzorca, ktorý tvorí prílohu č. 2 k o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 22.09.2014 vyplýva, že hodnota RPMN mala byť 96 % a nie 32 % ako bolo uvedené v zmluve. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa bola žalovaným uvedená do omylu, keď bola v zmluve uvedená nesprávne RPMN v jej neprospech, čo v zmysle spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Hodnota RPMN 96 % je navyše niekoľko násobne vyššia, ako prípustný dvojnásobok vtedajšej priemernej hodnoty RPMN, ktorá v zmysle tabuľky vydanej Ministerstvom financií SR pri spotrebiteľských úveroch nad 6 do 12 mesiacov bola 16,49 %.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že zaplatením sumy 1.054,- eur došlo vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle cit. ust. zákona k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného vo výške 754,- eur.

15. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s úhradou bezdôvodného obohatenia, súd mu v zmysle cit. ust. zákona uložil aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, výška ktorých je súdu známa z rozhodovacej činnosti, a to v súlade so žalobnou žiadosťou zo sumy 117,- eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému a zo sumy 637,- eur odo dňa vystavenia potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne o celkovej sume zrazených mzdových prostriedkov.

16. Súd zamietol žalobu v časti nároku na finančné zadosťučinenie, nakoľko v zmysle odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu mal za to, že žalobkyni ujma v súvislosti s poskytnutým úverom nevznikla. Súd má za to, že právnu ochranu nie je možné poskytnúť žalobkyni, keďže prvá porušila zmluvnú povinnosť, na ktorú sa zmluvou zaviazala, nakoľko napriek tomu, že bola povinná splácať úver splátkami po 49,- eur a celý úver mala splatiť do 22.09.2015, uhradila iba dňa 24.10.2014 splátku v dohodnutej sume 49,- eur a následne v rozpore so zmluvou splátku 5,- eur dňa 23.06.2015 a splátku 10,- eur dňa 27.08.2015, t.j. za 11 mesiacov uhradila len sumu 64,- eur, tzn. nebola uhradená ani samotná požičaná suma 300,- eur. Žalobkyňa sa snažila nesplácanie úveru a nárok na jej finančné zadosťučinenie odôvodniť tým, že sa starala o dve nezaopatrené deti a od 01.02.2015 bola ako nezamestnaná evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo aj potvrdením z ÚPSVaR preukázala. Z predložených listinných dôkazov však vyplýva, že splátky prestala uhrádzať už v mesiaci november 2014, t.j. v čase kedy zamestnaná ešte bola a do mesiaca február 2015 neuhradila ani jednu riadnu splátku. Súd má zhodne s odvolacím súdom za to, že ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvným podmienkami nie je možné stotožňovať s ochranou dlžníkov, ktorí takéto zmluvy uzavreli a svoje povinnosti z nej vyplývajúce si vôbec plniť nezačali, resp. plnili svojvoľne a v rozpore so zmluvou, nakoľko ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľovi spotrebiteľské právo, nesmie viesť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania a k spôsobovaniu ujmy predávajúcim, či veriteľom.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd zhodne ako v pôvodnom rozhodnutí v súlade s (ďalej len ), podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko mala žalobkyňa úspech iba čiastočný (plný úspech v časti vydania bezdôvodného obohatenia a neúspech v časti nároku na finančné zadosťučinenie, ako aj v zastavených určovacích výrokov, keďže z jej zavinenia došlo v tejto časti k zastaveniu konania), súd rozhodol, že aj napriek čo do počtu úspešnosti výrokov žalovaného, bol úspech žalobkyne v „ťažiskovom“ výroku o úhrade bezdôvodného obohatenia zrejmý. Priznanie plnej náhrady trov konania žalobkyni či žalovanému

by však vzhľadom na vyššie uvedené nebol v súlade s pomerom ich úspechu vo veci. Súd preto vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.