Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_47Sa-25-2018.pdf
PDF · 150.56 KB
Case nature
Area
Subarea
47Sa/25/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. ul. XX/XX, XXX XX G. A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.10.2018, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.10.2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.06.2018 z r u š u j e vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Súd žalobu v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- Eur v y l u č u j e na samostatné konanie.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.06.2018 podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“, príp. „zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Druhým výrokom uvedeného rozhodnutia správny orgán prvého stupňa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“, príp. „ZSP“) priznal žalobcovi od 15.01.2018 invalidný dôchodok v sume 452,30 Eur mesačne. Tretím výrokom Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 263a ods. 5 ZSP rozhodla, že žalobcovi súčasne od 15.01.2018 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v nižšej sume 403,60 Eur mesačne. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutie vyplýva, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, na základe žiadosti bol dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu opätovne preskúmaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t. j. podľa zákona o sociálnom zabezpečení, na účely posúdenia nároku na dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Správny orgán prvého stupňa dôvodil, že v dávkovom konaní bolo preukázané, že žalobca je invalidný a posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu podľa zákona o sociálnom zabezpečení účinného do 31.12.2003 je obsahom odborného posudku o invalidite zo dňa 21.06.2018. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že sa skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dôchodku nezmenili, a preto žalobcovi naďalej patrí invalidný dôchodok v doterajšej sume. Žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku správny orgán prvého stupňa podľa obsahu posúdil aj ako žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP a o tejto žiadosti rozhodol vyššie uvedeným druhým výrokom v rozhodnutí prvého stupňa na základe posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda, ktorého výsledok je uvedený v odbornom posudku zo dňa 21.06.2018, ktorý mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, so vznikom invalidity podľa § 71 ods. 1 ZSP od 15.01.2018. Orgán sociálneho poistenia prvého stupňa pred výpočtom výšky invalidného dôchodku v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia s poukazom na rozpis priloženého osobného liste dôchodkového poistenia konštatoval, že pred vznikom invalidity, pred 15.01.2018, žalobca získal 16 204 dní obdobia dôchodkového poistenia a splnil podmienky na priznanie nároku na invalidný dôchodok. 2. Proti rozhodnutiu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal, aby mu bol nárok na invalidný dôchodok posúdený podľa predpisov účinných od 01.01.2004, a to k 23.02.2015, t. j. tri roky spätne od uplatnenia nároku na zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Žiadal, aby Sociálna poisťovňa na základe lekárskych správ a nálezov opätovne rozhodla o priznaní invalidného dôchodku s tým, že nárok na výplatu invalidného dôchodku žalobcovi prizná odo dňa podania žiadosti, t. j. odo dňa 23.02.2018 a tri roky spätne pred uplatnením nároku na invalidný dôchodok, t. j. od 23.02.2015. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní podľa § 215 ods. 4 ZSP vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.10.2018, ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.06.2018 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Na odvolanie žalobcu bol jeho zdravotný stav posúdený opätovne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda dňa 03.08.2018 a na základe zdravotnej dokumentácie žalobcu, na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia žalobcu aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave dňa 11.10.2018. 5. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí opísala okrem medicínskeho popisu záverov vyplývajúcich zo zdravotnej dokumentácie z lekárskych odborných posudkov konštatovania genézy trvalého poškodenia zdravia žalobcu a stanovenie a uznanie jeho invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení s určením jej vzniku od 01.04.1990, s hodnotením stavu ako trvalého a s konštatovaním, že kontrolná prehliadka nebola potrebná. Zároveň konštatovala potvrdenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu 75 % od uskutočnenia kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 11.05.2006, realizovanej pre účely posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s posúdením trvania invalidity z dôvodu zmeny právnej úpravy od 01.01.2004. V odôvodnení rozhodnutia druhého stupňa žalovaná taktiež citovala záver posudkového lekára, že medicínske dôvody opodstatňujúce zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu neboli preukázané v čase 23.02.2015, odkedy žiada výplatu invalidného dôchodku. Z uvedeného dôvodu posudkový lekár sociálneho zabezpečenia zotrval na posudkovom závere posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky žalovanej. Ohľadom dôvodov podaného odvolania žalovaná z odborného posudku zo dňa 11.10.2018 uviedla, že v rámci osobného posúdenia zdravotného stavu žalobcu pred posudkovým lekárom žalovanej dňa 11.10.2018 žalobca verbálne zdôrazňoval, že nežiada posudzovanie zdravotného stavu, nakoľko ten trvá od roku 1990, ale žiada invalidný dôchodok vyplatiť spätne tri roky od dátumu žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, t. j. od 23.02.2018. 6. V odôvodnení rozhodnutia druhého stupňa žalovaná taktiež poukázala na skutočnosť, že v odvolacom konaní bolo lekárskou správou z neurologického vyšetrenia z ProCare moderná poliklinika Bratislava zo dňa 15. januára 2018, z FBLR vyšetrenia z RehabMed s. r. o. Dunajská Streda zo dňa 8. marca 2018, ako aj vlastným vyšetrením žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníka konania sú - choroby nervového systému - poškodenia miechy - hemiparéza - ťažká hemiparéza až plégia - podľa kapitoly VI, oddielu B, položky 6, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. V nadväznosti na uvedené dôvodila, že po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobcu podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako i vlastného vyšetrenia posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave vyhodnotil zdravotný stav žalobcu so záverom, že je naďalej invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie a od 15. januára 2018 je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je naďalej 75 % od 15. januára 2018.
II. Žaloba a jej dôvody
7. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.10.2018 v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej ako aj rozhodnutia prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Na prejednanie veci žiadal nariadiť pojednávanie. 8. V žalobe namietal, že žalovaná pri prehodnocovaní výšky jeho invalidného dôchodku, ktorý poberá od roku 1990 (priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb.), nepostupovala v súlade s ustanovením § 263a ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. Napádal vecnú nesprávnosť a nezákonnosť administratívnych rozhodnutí oboch stupňov. 9. Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, že mu žalovaná priznala invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení len od 15.01.2018, t. j. od údajného vzniku invalidity žalobcu podľa odborných posudkov lekárov sociálneho poistenia vypracovaných pre účely posúdenia jeho žiadosti o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku. Poukázal na skutočnosť, že v lekárskych posudkoch sa uvádza, že jeho invalidita vznikla v roku 1990 na základe lekárskeho posudku vypracovaného pred rokom 2004 pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Dal do pozornosti, že podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný a čiastkový invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 sa považujú po 31.12.2003 za invalidný dôchodok a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok účinných do 31.12.2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalobca vyjadril presvedčenie, že odôvodňujú jeho invaliditu, nárok na priznanie invalidity a invalidného dôchodku, ktoré existujú a pretrvávajú u žalobcu už od mladosti, o čom existujú podklady z jeho zdravotnej a spisovej dokumentácie, to znamená aj tri roky spätne od podania jeho žiadosti v predmetnej veci. V nadväznosti na uvedené žalobca zopakoval závery prijaté posudkovým lekárom žalovanej na základe posúdení zdravotného stavu žalobcu dňa 11.10.2018, ktoré do odôvodnenia rozhodnutia prevzala žalovaná, že dostupné lekárske nálezy v posudkovej spisovej dokumentácii z posudkového medicínskeho hľadiska potvrdzujú stav trvalý, s uznanou invaliditou od 1. apríla 1990, s uznanou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 % od 11. mája 2006 a trvá 75 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aj po dátume 15. januára 2018. V nadväznosti na uvedené dal žalobca do pozornosti znenie ustanovení zákona o sociálnom poistení upravujúce vznik nároku na výplatu dávky podľa § 109 ods. 2 ZSP a podmienky spätného priznania alebo zvýšenia dávky najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie podľa § 112 ods. 1 ZSP. 10. Citujúc znenie ustanovenia § 263a ods. 11 ZSP žalobca dôvodil, že vzhľadom na skutočnosť, že o dôchodkových nárokoch žalobcu z roku 2006 do dnešnej doby nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, žalovaná mohla po zistení tejto skutočnosti postupovať minimálne podľa ustanovenia §112 ZSP na základe vlastného podnetu a dávku invalidného dôchodku žalobcovi zvýšiť. Týmto postupom a uplatnením zásady zákonnosti v správnom konaní mala Sociálna poisťovňa odstrániť nezákonnosť svojho postupu z roku 2006. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal aj porušenie zásady materiálnej pravdy v predmetnom administratívnom konaní a nedostatočné zistenie skutkového stavu pri vydávaní napadnutých rozhodnutí žalovanou. 11. S poukazom na ustanovenie § 112 ZSP v spojení s ustanovením § 114 ods. l a § 109 zákona č. 461/2003 Z. z. mal žalobca za to, že k pochybeniu žalovanej pri aplikácii zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k jeho invalidnému dôchodku došlo už v roku 2006, pretože ku dňu vzniku invalidity žalobca splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 439/2004 Z. z. už 11. mája 2006. Žalobca dal do pozornosti ustanovenie § 263a ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. (účinného od 01.10.2006) a argumentoval, že o invalidnom dôchodku a čiastočnom invalidnom dôchodku podľa odsekov l a 2 Sociálna poisťovňa rozhodne z vlastného podnetu. Dôvodil, že podľa ods. 10 tohto ustanovenia podnet podľa odseku 9 sa môže podať najneskôr do 30. septembra 2009. Sociálna poisťovňa rozhodne podľa odsekov 1 až 9 do 18 mesiacov od podania podnetu alebo do 30. septembra 2009, ak začala konanie z vlastného podnetu. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že žalovaná v jeho prípade nič z tohto neuskutočnila. Zároveň žalobca namietal skutočnosť, že mu žalovaná v rozpore s uvedeným postupom a neriadiac sa ustanovením § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. neprepočítala jeho invalidný dôchodok a neposkytovala žalobcovi v období rokov 2006 až február 2018 ten invalidný dôchodok, ktorý je vyšší, pričom navyše generálny riaditeľ žalovanej v preskúmavanej veci potvrdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca vo vzťahu
k podanej žiadosti zo dňa 23.02.2018 dôvodil, že touto si uplatnil nárok na výplatu vyššie uvedeného zvýšeného invalidného dôchodku s vedomím, že túto si mohol uplatniť skôr, ale keďže neznalosť zákona neospravedlňuje, predpokladal, že žalovaná z vlastného podnetu využije zákonnú možnosť napraviť pochybenie aspoň tri roky spätne od uplatnenia nároku žalobcom. Preto s poukazom na § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení mal žalobca za to, že splnením ostatných podmienok nároku na výplatu invalidného dôchodku mu žalovaná mala novo určiť výšku invalidného dôchodku a vyplatiť ju tri roky spätne, t. j od 23. februára 2015, nakoľko už v máji 2006 žalobcovi vznikol nárok na jeho výplatu. Dodal, že podaním žiadosti zo dňa 23. februára 2018 si uplatnil nárok na výplatu invalidného dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 439/2004 Z. z., a preto mu mal tento dôchodok byť vyplatený minimálne tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. 12. Vo vzťahu k obsahu napadnutých rozhodnutí žalobca napádal ich nedostatočné odôvodnenie, pretože neobsahujú dôvody a vysvetlenie, pre ktoré po prehodnotení zdravotného stavu žalobcu v roku 2006 podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a na základe toho po preukázaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 % u žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nedošlo u žalobcu aj ku zmene výšky dôchodkovej dávky a k vydaniu rozhodnutia. 13. V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že ako laik nevie presne určiť finančnú ujmu, ktorá mu v dôsledku nezákonného postupu žalovanej vznikla. Žalobca v závere správnej žaloby dodal, že v dôsledku nečinnosti a nezákonného postupu žalovanej mu vznikla materiálna škoda a bola mu spôsobená aj nemajetková ujma, ktorá sa prejavila tým, že mal znížené možnosti uspokojovania svojich bežných životných potrieb vyplývajúcich z jeho zdravotného stavu, a preto žiada aj nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 10 000,- Eur (poznámka správneho súdu - žalobca mal zrejme na mysli priznanie práva na náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo forme primeraného finančného zadosťučinenia - satisfakcie), ktorú mu je, podľa názoru žalobcu, povinná zaplatiť verejnoprávna inštitúcia, ktorou je podľa názoru žalobcu žalovaná.
III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu
14. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nežiadala, aby súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. 15. Zopakovala priebeh administratívneho postupu správnych orgánov oboch stupňov, skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a lekárskych posudkov k zdravotnému stavu žalobcu. 16. V súvislosti s námietkou napádajúcou, že nepostupovala podľa § 263a ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. a neurčila sumu invalidného dôchodku žalobcu aj podľa citovaného zákona už v roku 2006, žalovaná svoj postup dôvodila poukazom na skutočnosť, že uvedená právna úprava neuložila žalovanej povinnosť vypočítať poberateľom invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku sumu invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004. Žalovaná argumentovala, že práve naopak, podľa § 263 ods. 1 citovaného zákona mala povinnosť považovať invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003 za invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 01.01.2004 v sume, v akej patril k 31.12.2003. Uvedené ustanovenie sa podľa názoru žalovanej vzťahuje na situácie, ak bolo trvanie invalidity preskúmané podľa § 263 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 186/2004 Z. z., účinného od 18.07.2006. Žalovaná dôvodila, že po posúdení trvania invalidity žalobcu 11.05.2006 v súlade s uvedeným ustanovením, žalobcovi naďalej trval nárok na invalidný dôchodok a jeho výplatu v sume určenej podľa predpisov účinných do 31.12.2003. 17. Žalovaná zastala názor, že o posúdenie zdravotného stavu a o určenie sumy invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., resp. o jej zvýšenie mal poberateľ invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31.12.2003 možnosť požiadať v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky alebo neformálnou žiadosťou, pričom žalobca tak urobil až neformálnou žiadosťou zo dňa 23.02.2018, doručenou žalovanej 27.02.2018. 18. Zákonnosť postupu orgánov sociálneho poistenia žalovaná dôvodila tvrdením, že v prípade žalobcu nebolo možné postupovať podľa § 112 ods. 1 v spojení s § 114 ods. 1 a § 109 zákona č. 461/2003 Z. z. a vyhovieť jeho žiadosti, pretože podľa odborného posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky žalovanej v Dunajskej Strede z 21.06.2018, ktorého posudkové závery potvrdil v odbornom posudku o invalidite z 11.10.2018 aj posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia žalovanej v rámci odvolacieho konania, vznik invalidity žalobcu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol stanovený od 15.01.2018. Žalovaná zopakovala z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že ku dňu 23.02.2015, ku ktorému žalobca žiadal
priznať nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., medicínske dôvody opodstatňujúce zmenu poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, neboli v danom čase preukázané, a preto nebolo možné uvedenej námietke žalobcu vyhovieť. Vo vzťahu k podmienkam na vyhovenie požiadavky žalobcu a k zisteným podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaná doplnila, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v preskúmavanom konaní a ktoré by prijatý záver posudkových lekárov spochybnili alebo vyvrátili. 19. V replike žalobca zotrval na dôvodoch a rozsahu žaloby. Opodstatnenosť žalobných bodov a svojich nárokov doplnil poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) sp. zn. 460/2006 zo dňa 07.06.2006, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že ustanovenia § 263 ods. 2 a ods. 4 až 7 zákona č. 461/2003 Z. z. nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“). Ide o ustanovenia zákona, na základe ktorých sa do 19.07.2006, kedy nadobudol tento zákon účinnosť, po prehodnotení invalidity mala prehodnotiť aj suma invalidného dôchodku. V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol na základe posudku zo dňa 11.05.2006 stanovený na viac ako 75 %, vzťahovalo sa na žalobcu ustanovenie § 263 ods. 7 zákona o sociálnom poistení a po preskúmaní jeho invalidity podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, keďže mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 a mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, suma invalidného dôchodku žalobcu sa mala odo dňa preskúmania jeho invalidity určiť podľa tohto zákona a v zmysle § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení mal byť žalobcovi vyplácaný ten invalidný dôchodok, ktorý bol vyšší a v prípade rovnosti ich výšky ten, ktorý by si žalobca ako poistenec vybral. 20. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala.
IV. Relevantná právna úprava
21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 24. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 25. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 26. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 28. Podľa § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „SSP“), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 29. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 30. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 31. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
32. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 33. Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2. 34. Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. 35. Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
36. Podľa § 113 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku nezaniká uplynutím času. 37. Podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. Podľa § 263 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení do 18.07.2006 trvanie invalidity na nárok na invalidný dôchodok uvedený v odseku 1 Sociálna poisťovňa preskúma podľa tohto zákona pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej pred 1. januárom 2004 s lehotou jej uskutočnenia po 31. decembri 2003. Trvanie invalidity podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa preskúmava aj vtedy, ak poberateľovi invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. decembri 2003. Po preskúmaní trvania invalidity sa nárok na výplatu invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, ktoré sa od 1. januára 2004 podľa odseku 1 považujú za invalidný dôchodok, posudzuje podľa predpisu účinného od 1. januára 2004. 39. Podľa § 263a ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne a) o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a to od zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, b) o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 sa vypláca invalidný dôchodok v sume určenej podľa zákona účinného od 1. januára 2004 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, a to od zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, alebo c) o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania
invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.
40. Podľa § 263a ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, nebola mu určená pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. decembri 2003 a po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a) bola mu znížená suma invalidného dôchodku, patrí odo dňa zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume, v akej patril k tomuto dňu vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, alebo b) bol mu odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, obnoví sa nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok odo dňa zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume, v akej patril k tomuto dňu vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004.
41. Podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení k poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. 42. Podľa § 263a ods. 9 zákona o sociálnom poistení o invalidnom dôchodku a čiastočnom invalidnom dôchodku podľa odsekov 1 a 2 Sociálna poisťovňa rozhodne z vlastného podnetu a o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku a sirotskom dôchodku podľa odsekov 6 a 7 Sociálna poisťovňa rozhodne na podnet manželky, manžela a nezaopatreného dieťaťa zomretého poistenca. 43. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
44. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti ospravedlnenej žalovanej, ktorá súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti (§ 114 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 45. Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodoch a petite žaloby. Zopakoval, že nežiadal o zvýšenie invalidného dôchodku, ale o jeho prepočítanie podľa priaznivejšej právnej úpravy. Mal za to, že od roku 2006 mala Sociálna poisťovňa zo zákona povinnosť prepočítať všetkým poistencom invalidné dôchodky podľa novej právnej úpravy účinnej od 01.01.2004. Žalobca uviedol, že v tomto konaní žiada, aby mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení tri roky spätne od podania žiadosti zo dňa 23.02.2018, t. j. od 23.02.2015. V nadväznosti na uvedené žalobca dodal, že ak by žalovaná prepočítala vyššie uvedeným spôsobom invalidné dôchodky od roku 2006, tento rozdiel by bol oveľa vyšší, ako výška dôchodku za tri roky spätne, ktorú si žalobca uplatňuje. 46. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne a z jej obsahu zistil, že žalobca požaduje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z dôvodu namietaného nezákonného postupu pri prehodnotení invalidity žalobcu určenej podľa zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.2003 pre účely ďalšieho určenia nároku žalobcu na vyplácanie invalidného dôchodku aj po nadobudnutí účinnosti zákona o sociálnom poistení účinného od 01.01.2004, ako aj z dôvodu nečinnosti žalovanej, ktorá mu mala v roku 2006 z vlastného podnetu prepočítať výšku invalidného dôchodku podľa priaznivejšej právnej úpravy. Zároveň žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom určení dátumu vzniku invalidity žalobcu podľa § 71 ods. 1 ZSP. Mal za zo , že malo dôjsť k určeniu vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku tri roky spätne od podania žiadosti žalobcu na zvýšenie sumy invalidného dôchodku, t. j. od 23.02.2015. Žalobca namietal nesprávnu aplikáciu prechodných ustanovení § 263 a § 236a ZSP pri posúdení vzniku jeho nároku na vyplácanie invalidného dôchodku, ktorý mu bol pôvodne určený v roku 1990 podľa príslušných ustanovení zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (účinného do 31.12.2003) na základe stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s trvalým poškodením zdravia bez potreby vykonania ďalšieho odborného posúdenia zdravotného stavu žalobcu. 47. S prihliadnutím na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom sociálneho poistenia podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, správny súd súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. Vo vzťahu k obsahu žalobných námietok a argumentácii žalobcu správny súd zároveň posudzoval, či určenie nároku na invalidný dôchodok žalobcu podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s určením vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona a určením nároku na výplatu predmetnej dávky s účinnosťou od 15.01.2018, je v súlade s ustanovením § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 113 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Zároveň správny súd považoval za potrebné posúdiť opodstatnenosť námietky napádajúcej nezákonnosť postupu žalovanej, keď z vlastného podnetu neprehodnotila výšku invalidného dôchodku žalobcu vyplácaného mu podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2003 a v žalobcovom prípade z vlastného podnetu nerozhodla podľa priaznivejšieho zákona o sociálnom poistení v lehote podľa § 263a ods. 10 zákona o sociálnom poistení o dôchodkových nárokoch žalobcu, ktorému by sa potom v súlade s ustanovením § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplácala tá suma dôchodku, ktorá by bola vyššia. 48. Z obsahu administratívneho spisu a z podaní účastníkov tohto konania vyplýva, že v predmetnej veci boli podstatnými podkladmi na vydanie preskúmavaného rozhodnutia okrem posúdenia zdravotného stavu žalobcu aj medzi účastníkmi súdneho prieskumu nesporné skutočnosti, že rozhodnutím posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia pri ObNV v Bratislave III, obsiahnutým v zápisnici o rokovaní tejto komisie č. XX XX XX/XXXX zo dňa 02.05.1990, bol žalobca podľa § 29 ods. 2 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov uznaný za invalidného s plným invalidným dôchodkom od 01.04.1990, pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý komisia označila za stav trvalý bez potreby určenia lehoty kontroly zárobku. Ďalej nespornou medzi stranami je skutočnosť, že v zmysle lekárskej správy - lekárskeho posudku z 11.05.2006, ktorej predmetom bolo posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu na účely invalidného dôchodku na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na 04/2006, bola žalobcovi posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená invalidita podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie ťažká hemiparéza až plégia - Kapitola VI, oddiel B, položka 6 písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pričom kontrolná lekárska prehliadka bola určená ako nepotrebná. 49. Pokiaľ ide o posúdenie aplikácie ustanovení § 112 ods. 1 a § 113 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pre účely určenia vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 citovaného zákona na základe žiadosti žalobcu zo dňa 23.02.2018, správny súd vo vzťahu k ustanoveniu § 113 ods. 1 zákona o sociálnom poistení môže prisvedčiť názoru žalobcu, že nárok na dávku nezaniká uplynutím času s tým, že tento zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 113 ods. 2 zákona). Je však potrebné rozlišovať medzi vznikom nároku na dávku, zmenou v nároku na dávku a zmenou sumy dávky. Zákon o sociálnom poistení práve v ustanovení § 112 ods. 1 stanovuje, že dávku možno priznať alebo zvýšiť najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie. Z uvedeného preto vyplýva, že zákon o sociálnom poistení priznanie dávky, resp. priznanie nároku na zvýšenie dávky ohraničuje spätnou trojročnou lehotou, ktorej začiatok plynie buď odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo vyplácala v nižšej sume ako patrí alebo odo dňa uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí, že sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, že sa dávka odoprela neprávom, alebo sa dávka priznala od neskoršieho dátumu, ako patrí. S prihliadnutím na zákonnú úpravu vzniku nároku na dôchodkovú dávku v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a na zákonnú úpravu vzniku nároku na výplatu tejto dávky podľa § 109 ods. 2 citovaného zákona ako aj s prihliadnutím na zásady voľného hodnotenia dôkazov a materiálnej pravdy ovládajúce konanie v sociálnych veciach (§ 196 ods. 6 in fine a ods. 7 ZSP a § 209 ods. 1 ZSP), možno konštatovať, že pre účely určenia nároku žalobcu na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP na základe žiadosti žalobcu zo dňa 23.02.2018 bolo potrebné, aby orgán sociálneho zabezpečenia zistil skutočný stav veci, t. j. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, na základe skutkových
zistení vyplývajúcich z administratívneho a dávkového spisu, zo zdravotnej dokumentácie a osobného vyšetrenia žalobcu vo vzájomných súvislostiach, a nie len posúdenia každého dôkazu jednotlivo, ako to urobil v prípade žalobcom predloženého odborného lekárskeho vyšetrenia zo dňa 15.01.2018. V prípade žalobcu nešlo o prvé konanie o určenie vzniku jeho invalidity a miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže konajúcemu orgánu sociálneho poistenia bolo z obsahu administratívneho spisu ako aj z kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu známe, že rozhodnutím príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia bola žalobcovi určená úplná invalidita podľa zákona č. 100/1988 Zb. účinného do 31.12.2003, s dátumom vzniku invalidity 01.04.1990 bez potreby ďalšieho lekárskeho kontrolného posúdenia zdravotného stavu žalobcu. Zároveň bola žalovanej známa skutočnosť, že v súvislosti s transformáciou invalidných dôchodkov priznaných za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy na invalidné dôchodky podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení na základe prechodných ustanovení citovaného zákona bol tento zdravotný stav - trvalé poškodenie zdravia žalobcu potvrdený kontrolnou lekárskou prehliadkou vykonanou dňa 11.05.2006 s potvrdením invalidity podľa § 71 ods. 1 ZSP s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnom vyjadrení 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s konštatovaním nepotrebnosti určenia termínu kontrolnej lekárskej prehliadky. 50. Teda v prípade žalobcu by bolo možné, pri komplexnom vyhodnotení skutočného stavu veci a ustálení vyššej sumy dávky, túto zvýšenú dávku priznať tri roky spätne od uplatnenia nároku na jej zvýšenie, t. j. od februára 2015. Touto otázkou v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu sa žalovaná po formálnom vyhodnotení skutočného stavu veci v napadnutom rozhodnutí nezaoberala. 51. Žalovaná sa napriek tomu, že žalobca v podanom odvolaní namietal nepriznanie dávky invalidného dôchodku spätne za tri roky pred podaním žiadosti o prehodnotenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 23.02.2018, sa touto právnou otázkou s využitím úvahy o aplikácii ustanovení § 109 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 112 ods. 1 a § 113 ods. 1 citovaného zákona nevysporiadala. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem citácie zákonných ustanovení § 70, § 71 zákona o sociálnom poistení, jeho prechodného ustanovenia § 263 ods. 1 a ustanovení zákona o spôsobe výpočtu sumy invalidného dôchodku a jeho konkretizácie na daný prípad, len prevzala závery lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia ohľadom genézy vzniku invalidity žalobcu podľa predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 31.12.2003 a citáciu jeho vyhodnotenia skutočného stavu veci z medicínskeho hľadiska po posúdení zdravotného stavu žalobcu v nadväznosti na izolované vyhodnotenie predloženej lekárskej správy z odborného lekárskeho vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu zo dňa 15.01.2018 bez toho, aby zistený skutočný stav vyhodnotila komplexne vo vzájomných súvislostiach. 52. V tomto ohľade je odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia nedostatočné a zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaná nepovažovala za potrebné zaoberať sa nastolenou otázkou alebo vyhodnotiť podmienky spätného priznania nároku na dávku invalidného dôchodku aplikáciou ustanovení § 109 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 112 ods. 1 a § 113 ods. 1 citovaného zákona. 53. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako nezákonný napáda postup Sociálnej poisťovne, kedy mala podľa názoru žalobcu už v roku 2006 z vlastného podnetu zvýšiť dávku invalidného dôchodku podľa novej priaznivejšej právnej úpravy účinnej od 01.01.2004, správny súd považuje za potrebné posúdiť dôvodnosť aj tejto námietky. Žalobca sa domáhal prehodnotenia sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 ZSP účinného do 18. júla 2006 tvrdiac, že výška invalidného dôchodku mala byť posúdená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. postupom podľa § 263a ods. 5, 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z. z vlastného podnetu Sociálnej poisťovne. Žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa nevydala v jeho prípade žiadne rozhodnutie, iba mu listom zo dňa 12.05.2006 oznámila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a skutočnosť, že mu bude invalidný dôchodok naďalej vyplácaný v sume, v akej mu patril do zistenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 54. Prijatím zákona č. 529/2006 Z. z. obsahujúceho ustanovenie § 263a bolo zabezpečené odstránenie nesúladu ustanovenia § 263 ods. 2 a 4 až 7 zákona č. 461/2003 Z. z. s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento nesúlad prechodného ustanovenia zákona o sociálnom poistení konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. PL. ÚS 25/05-51 zo 7. júna 2006, ktorý bol dňa 19. júla 2006 uverejnený v čiastke č. 171 Zbierky zákonov SR pod č. 460/2006 Z. z. Vychádzajúc z ustanovenia § 263a ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z., v prípade poistenca, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, mala Sociálna poisťovňa preskúmať trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a za podmienky, že zákon neustanovuje inak, rozhodnúť o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane
zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júna 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a to od zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júna 2006 (§ 263a ods. 1 písm. a/ citovaného zákona), ďalej mala rozhodnúť o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného od 18. júna 2006 sa vypláca invalidný dôchodok v sume určenej podľa zákona účinného od 1. januára 2004 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, a to od zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 (§ 263a ods. 1 písm. b/ citovaného zákona) alebo mala rozhodnúť o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 (§ 263a ods. 1 písm. c/ citovaného zákona). 55. Ustanovenie § 263a ods. 2 zákona o sociálnom poistení zakotvuje výnimku z preskúmavania trvania invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení účinného do 31. decembra 2003 upraveného v § 263a ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z., pričom rozhodovanie Sociálnej poisťovne podľa ustanovenia § 263a ods. 2 citovaného zákona sa vzťahuje na poistenca, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, nebola mu určená pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. decembra 2003 a po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 mu bola znížená suma invalidného dôchodku (§ 263a ods. 2 písm. a/ citovaného zákona) alebo mu bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok (§ 263a ods. 2 písm. b/ citovaného zákona). 56. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi nebola určená pred 31. decembrom 2003 lehota kontrolnej lekárskej prehliadky, ktorá by sa mala uskutočniť po 1. januári 2004, a preto sa na žalobcu nevzťahovalo ustanovenie § 263a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť je potrebné vo vzťahu k žalobcovi posúdiť, či boli splnené podmienky na postup Sociálnej poisťovne podľa § 263a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Predpokladom postupu podľa § 263a ods. 2 zákona o sociálnom poistení by bola skutočnosť, že žalobcovi bola v zmysle písmena a) § 263a ods. 2 ZSP znížená suma invalidného dôchodku v dôsledku preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 ZSP v znení účinnom do 18.07.2006 alebo v zmysle písmena b) § 263a ods. 2 ZSP mu bol invalidný dôchodok po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 ZSP v znení účinnom do 18.07.2006 odňatý. 57. Avšak v prípade žalobcu nenastala ani jedna z uvedených skutočností, t. j. po preskúmaní trvania invalidity žalobcu podľa § 263 ods. 2 ZSP v znení účinnom do 18.07.2006 na základe lekárskej prehliadky vykonanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 11.05.2006, žalobcovi nebola znížená suma invalidného dôchodku ani mu táto dávka nebola odňatá, a preto Sociálna poisťovňa v prípade žalobcu nebola povinná postupovať podľa § 263a ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. 58. Ohľadom žalobcom namietaného nedodržania postupu žalovanou podľa § 263a ods. 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z. a ohľadom nevydania rozhodnutia žalovanou z vlastného podnetu o priznaní vyššieho invalidného dôchodku žalobcovi podľa § 263a ods. 5 citovaného zákona správny súd konštatuje, že tieto postupy podľa ustanovení § 263a ods. 5, 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z sa vzťahujú len na tých poistencov, vo vzťahu ku ktorým Sociálna poisťovňa postupovala podľa § 263a ods. 1 a 2 citovaného zákona. Vzhľadom k tomu, že s prihliadnutím na výsledok preskúmania trvania invalidity žalobcu podľa § 263 ods. 2 ZSP v znení účinnom do 18.07.2006, kedy mu v roku 2006 suma invalidného dôchodku nebola znížená a ani mu predmetná dávka nebola odňatá, neboli v prípade posúdenia trvania nároku na dávku invalidného dôchodku a jeho výšky splnené podmienky na postup žalovanej podľa § 263a ods. 5, 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z. Preto uvedené námietky žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. 59. Žalobca si v správnej žalobe zároveň uplatnil aj nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 10 000,- Eur z dôvodu tvrdeného nezákonného postupu a tvrdenej nečinnosti žalovanej. Vzhľadom k tomu, že rozhodovanie o uplatnenom nároku na priznanie primeranej finančnej náhrady za spôsobenú nemajetkovú ujmu nepatrí do právomoci správnych súdov, správny súd žalobu v tejto časti vylúčil na samostatné konanie (§ 66 SSP per analogiam).
60. Vzhľadom na vyššie uvádzané nedostatky rozhodnutia žalovanej vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu napádajúcej nepriznanie vyššej dávky podľa zákona o sociálnom poistení za tri roky spätne od podania žiadosti o jej prehodnotenie, správny súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie nezodpovedá zákonným požiadavkám riadneho odôvodnenia podľa § 209 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení, pretože na podstatnú odvolaciu námietku žalobcu neposkytla v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď a po nedostatočnom vyhodnotení skutočného stavu veci sa otázkou spätného priznania nároku na predmetnú dávku s prihliadnutím na ustanovenia § 109 ods. 1 a 2 v spojení s § 112 ods. 1 a § 113 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ani nezaoberala. Vo vzťahu k určeniu dňa vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rovnako napadnuté rozhodnutie neobsahuje vysvetlenie, akými úvahami bola žalovaná pri vyhodnotení zisteného skutočného stavu veci vo vzájomných súvislostiach vedená. Preto možno prijať záver, že skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a v tomto prípade taktiež nemá v ňom oporu. 61. Z vyššie uvádzaných dôvodov správny súd žalobou napadnuté rozhodnutia oboch stupňov zrušil podľa § 191 ods.1 písm. c) e) a f) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie v naznačenom smere (§ 191 ods. 6 SSP). 62. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože si ich výslovne neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu boli nejaké vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Odo dňa 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti (§ 1 písm. a/ v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP) Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).