Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/185/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Mesto Žiar nad Hronom, so sídlom Štefana Moysesa 46, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 00 321 125, právne zastúpeného R. I. L., D. Q. so sídlom A. Y. XXXXX/XX, XXX XX R., proti žalovanej B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., adresa pre doručovanie M. A. XXX/XX, XXX XX O. V. X., právne zastúpenej J.. K. T., D., D. Q. so sídlom C.. T. XX, XXX XX O. V., v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -47, zo dňa 13. 06. 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky na LV č. XXXX, vedenom N. G. O. V. X., katastrálnym odborom, okres O. V. X., obec O. V. X., pre k. ú. O. V. X. ako P. č. X-D (č. X) o výmere XX,XX m2 nachádzajúci sa vo vchode č. XX na X. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXX na C. M. A. v O. V. X., postavenom na parcele A. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 (ďalej v texte „byt“), a to v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Okresný súd odôvodnil žalobu aplikujúc ust. , v spojení s , keď uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu a nájom tohto bytu vo vlastníctve žalobcu, ktorý žalovaná užívala na základe zmluvy o nájme č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX v znení jej neskorších dodatkov (ďalej v texte „zmluva o nájme“) dohodnutý na určitý čas zanikol v zmysle , a to uplynutím tohto času, t. j. dňa 30. 11. 2016. Okresný súd zdôraznil, že ak nájom skončí uplynutím doby, nájomník je povinný vrátiť prenajímateľovi prenajatú vec. Na prípady zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas sa nevzťahuje ust. , ktorý za určitých okolností umožňuje tzv. obnovu nájmu. Uvedené konštatoval najmä vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že došlo k obnove nájmu bytu. Okresný súd však zdôraznil, že nájom bytu na dobu určitú sa neobnovuje, aj keď ho po uplynutí nájmu nájomca užíva, a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vypratanie tohto bytu. Žalovaná byt od 01. 12. 2016 užíva bez právneho dôvodu, žalobca ako vlastník uvedeného bytu má nárok na súdnu ochranu svojho vlastníckeho práva, keď súčasne bolo preukázané, že žalovaná užíva byt neoprávnene a odmieta ho žalobcovi vydať, boli preto splnené podmienky na to, aby žalobe o vypratanie bytu vyhovel. Na záver

uviedol, že žalovanej v súlade s ustanovením nevzniklo ani právo na bytovú náhradu.

3. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle (ďalej v texte „CSP“) v spojení s .

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Žalovaná prioritne namietala, že byt, ktorý je predmetom konania, užíva na základe nájomnej zmluvy, tento byt užívala aj po 30. 11. 2006, pričom za užívanie bytu riadne platila a žalobca jej plnenia z titulu nájmu prijímal. S ohľadom na všetky okolnosti je preto zrejmé, že medzi žalobcom a ňou došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú od 01. 12. 2016, nakoľko až do doručenia žaloby o vypratanie žalovaná nemala vedomosť o tom, že žalobca mieni nájomný pomer ukončiť. V tejto súvislosti uviedla i to, že pokiaľ by mal žalobca záujem, aby nedošlo k obnoveniu nájmu na dobu neurčitú, mohol s ňou ako predtým uzavrieť dodatok k nájomnej zmluve týkajúci sa vymedzenia doby nájmu. Keďže tak neurobil a nevyzval ju na vypratanie nehnuteľností, naďalej prijímal plnenia poskytované v súvislosti s nájmom, má za to, že nájomný pomer trvá na dobu neurčitú. Poukázala na ust. v spojení s , .

6. K porušeniu jej práva na spravodlivý proces došlo na strane žalovanej tým, že okresný súd pojednával v jej neprítomnosti, a to napriek tomu, že 12. 06. 2019 písomne požiadala o odročenie pojednávania, kde ako dôvod uviedla, že Centrum právnej pomoci požiadala o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, pretože sa nevie sama brániť a má zdravotné problémy, ktoré jej nedovoľujú sa osobne zúčastniť pojednávania a potrebuje byť právne zastúpená a v krátkej dobe jej bude určený advokát na zastupovanie. S ohľadom na prejednávanú vec, najmä dôvody, ktoré žalovaná uviedla a jej vek mal okresný súd žiadosti o odročenie pojednávania vyhovieť, preto nesprávnym postupom, ak rozhodol v jej neprítomnosti, znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázala i na to, že v jej veku nie je predpoklad, že si zabezpečí vlastné bývanie. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, príp. aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovanej, ani jej právnymi závermi uvedenými v odvolaní, podľa ktorých užíva byt na základe nájomnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú odo dňa 01. 12. 2016. Žalovaná svoje tvrdenia podporuje skutočnosťami, že ju nevyzval na vypratanie nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť nie je pravdivá, nakoľko ju už listom zo dňa 10. 02. 2017 s označením „výzva na odovzdanie nájomného bytu“ vyzval na odovzdanie bytu. Od doručenia tejto výzvy, t. j. od 16. 02. 2017 muselo byť žalovanej zrejmé, že nemá záujem o ďalšie predĺženie nájomnej zmluvy, a to najmä z dôvodu nedoplatku na peňažnej zábezpeke. Keďže s uvedenými argumentmi žalovanej sa oboznámil až z jej odvolania, s ohľadom na ust. predkladá písomnosť, ktorá toto tvrdenie žalovanej vyvracia.

8. Ďalej žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že pokiaľ sa žalovaná bránila v konaní tým, že s ňou neuzatvoril ďalší dodatok k nájomnej zmluve, je nevyhnutné prihliadať na to, že je na vlastnom uvážení prenajímateľa, či nájomcovi nájom predĺži aj po uplynutí nájomnej doby, ktorá bola dohodnutá na dobu určitú. Uplynutie nájomnej doby znamená jeden zo spôsobov ukončenia nájomného vzťahu, preto interpretácia žalovanej o uzatvorení nájomnej zmluvy na dobu neurčitú z dôvodu neuzatvorenia dodatku k nájomnej zmluve je nezmyselná, vôbec nezodpovedá postupu žalobcu pri prenajímaní bytov. Naviac žalovaná tým, že nedošlo k uzavretiu a podpísaniu dodatku k nájomnej zmluve, si musela byť vedomá, že mieni ako prenajímateľ nájomný vzťah ukončiť, a nie tvrdiť, že došlo k zmene nájmu na dobu neurčitú.

9. K rozhodnutiu súdu v neprítomnosti žalovanej žalovaný vo vyjadrení doplnil, že žalovaná si údajný dôvod odročenia pojednávania spôsobila sama svojou pasivitou, keď o existencii žaloby vedela už niekoľko mesiacov vopred. Súd nariadil prvé pojednávanie ešte v máji 2019, pričom skutkové okolnosti na strane žalovanej sa žiadnym spôsobom za uvedené obdobie nezmenili tak, aby až tesne pred druhým

vytýčeným pojednávaním „vznikol“ a uplatnil sa dôvod na odročenie pojednávania. Naopak konanie teda skôr nekonanie žalovanej malo za následok pojednávanie v jej neprítomnosti a žalovaná tak koná len v snahe oddialiť rozhodnutie súdu vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu potvrdila, že jej bola doručená výzva na odovzdanie nájomného bytu, ale táto jej bola doručovaná v roku 2017. Následne ďalšie dva roky bývala v predmetnom byte a mala za to, že nájomný pomer trvá s ohľadom na všetky skutočnosti, pretože žalobca nepristúpil k vyprataniu bytu súdnou cestou po 15. 03. 2017 tak, ako sa to vo výzve uvádza. Vzhľadom na časové rozpätie medzi zaslaním výzvy a podaním žaloby je možné usudzovať, že žalobca naďalej prijímal plnenia v súvislosti s nájmom bytu, zasielal ročné zúčtovania, preto mala za to, že nájomný pomer trvá a do dnešného dňa nebol riadne ukončený výpoveďou.

11. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovanej a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. a a bez nariadenia pojednávania v súlade s (a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Po preskúmaní odvolania a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa . Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd považuje jeho odôvodnenie za dostatočné a vyčerpávajúce reagujúc na námietky žalovanej počas konania, preto v zmysle v podrobnostiach na jeho odôvodnenie odkazuje (bod 10 odôvodnenia) a len pre potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej uvádza nasledovné:

14. Prioritne sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovanej, že súd vo veci rozhodol v jej neprítomnosti, čím jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Odvolací súd k vyššie uvedenej námietke konštatuje, že z obsahu spisu je nesporné, že žaloba bola okresnému súdu doručená dňa 04. 12. 2008, keď k nej bola pripojená zmluva o nájme zo dňa 01. 12. 2015 ako aj dodatky k zmluve č. 1, 2, 3 spolu s výpisom z katastra nehnuteľností, a to z listu vlastníctva č. XXXX,. ktorá žaloba bola spolu s prílohami doručená žalovanej dňa 07. 01. 2019 (viď doručenka č. l. 25 spisu). Žalovaná bola uznesením okresného súdu vyzvaná, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadrila a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bola poučená aj v zmysle o jej práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Napriek uvedenému doručeniu tejto výzvy žalovaná podaním zo dňa 11. 01. 2019 podala žiadosť na okresný súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe, v ktorej uviedla, že uvedenú lehotu na vyjadrenie nemôže splniť z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, podanej žiadosti na okresný súd o ustanovenie právneho zástupcu súdom a z dôvodu pokusu o zmier so žalobcom. Z uvedených dôvodov požiadala súd, aby bolo jej žiadosti vyhovené. Na základe tejto žiadosti okresný súd vyhovujúc tejto žiadosti predĺžil žalovanej lehotu na vyjadrenie do konca februára 2019 a v zmysle bola žalovaná opakovane odkázaná na Centrum právnej pomoci, kde jej v prípade, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky, poskytnú bezplatnú právnu pomoc. Napriek plynutiu času žalovaná opätovne oznámila okresnému súdu podaním zo dňa 08. 03. 2019, že žalobca sa k jej písomnému pokusu o zmier nevyjadril, preto opätovne požiadala o predĺženie lehoty po tom, ako sa žalobca k jej pokusu o zmier vyjadrí. Okresný súd akceptujúc opakovane dôvody žalovanej lehotu na vyjadrenie predĺžil do konca marca roku 2019. Keďže žalovaná zostala nečinnou, okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. mája 2019 o 12.30 hod. (predvolanie na pojednávanie č. l. 39 spisu). Z neúčasti na uvedenom pojednávaní sa žalovaná

ospravedlnila podaním zo dňa 10. mája 2019 s uvedením, že sa tohto konania nemôže zúčastniť pre jej nepriaznivý zdravotný stav a podanej žiadosti na Centrum právnej pomoci k zastupovaniu jej osoby v tomto konaní. Okresný súd vzhľadom na tieto skutočnosti a tvrdenia žalovanej pristúpil k odročeniu pojednávania a určil nový termín pojednávania na deň 13. júna 2019 o 8.30 hod. (viď upovedomenie o odročení pojednávania č. l. 43 spisu). Odvolací súd sa následne oboznámil so zápisnicou o pojednávaní zo dňa 13. 06. 2019, z ktorej vyplýva, že žalovaná sa na pojednávanie nedostavila s tým, že deň vopred, a to 12. 06. 2019 opätovne požiadala o odročenie termínu pojednávania z tých istých dôvodov ako v predchádzajúcich podaniach, teda, že Centrum právnej pomoci požiadala o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci a vzhľadom na jej zdravotné problémy. Okresný súd v zápisnici o pojednávaní zo dňa 13. 06. 2019 konštatoval, že žalovaná nepreukázala zákonné dôvody na opakované odročenie pojednávania, preto uskutočnil pojednávanie v jej neprítomnosti.

16. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

17. Podľa ak súd neodmietol žalobu podľa alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

18. Podľa , spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

19. Podľa pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

20. Podľa po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

21. Podľa , , , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že nová právna úprava týkajúca sa odročenia pojednávania si dala za cieľ zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní, a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie. Pojednávanie sa teda môže odročiť len na základe rozhodnutia súdu vždy len z dôležitých dôvodov. Z obsahu spisu však vyplýva, že predtým než okresný súd nariadil pojednávanie na deň 13. 06. 2019, predchádzajúce pojednávanie zo dňa 16. 05. 2019 bolo odročené z totožných dôvodov, ktoré žalovaná uviedla aj v deň pred posledným pojednávaním dňa 13. 06. 2019 bez toho, aby predchádzajúce dôvody odročenia preukázala, príp. doložila listinnými dôkazmi, že skutočne ide u nej o nepriaznivý zdravotný stav a že podala žiadosť na Centrum právnej pomoci. O dôvodoch pre odročenie pojednávania sa žalovaná dozvedela, resp. pretrvávali na jej strane

od podania žaloby. Dôkazy o jej nepriaznivom zdravotnom stave, ale ani žiadosť adresovanú na Centrum právnej pomoci, na ktoré sa od podania žaloby odvolávala, súdu nedoložila, a to ani k žiadostiam o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe, ale ani k žiadosti o odročenie pojednávania dňa 10. mája 2019, a ani dňa 12. 06. 2019.

23. Odvolací súd nemohol na námietky žalovanej prihliadať najmä vzhľadom na predchádzajúce okolnosti súvisiace s vedením konania, ak okresný súd dôsledne splnil svoju poučovaniu povinnosť a spolu so žalobou a prílohami poučil žalovanú uznesením zo dňa 03. 01. 2019, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 07. 01. 2019, o možnosti obrátiť sa o právnu pomoc na Centrum právnej pomoci. Je preto zrejmé, že žalovaná bola od 07. 01. 2019 až ku dňu v poradí druhom nariadenom pojednávaní t.j. ku 16. máju 2019 nečinná, nedoložila súdu žiadne listinné dôkazy, či už vo vzťahu k žalobe a jej prílohám alebo vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré bola opakovane jej žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe predĺžená, a to jednak rozhodnutím okresného súdu na základe žiadosti žalovanej zo dňa 11. 01. 2019, následne zo dňa 08. 03. 2019 s tým, že lehota na vyjadrenie bola žalovanej predĺžená opakovane, a to tak do konca mesiaca február 2019, do konca mesiaca marca 2019 a následne bolo vo veci nariadené pojednávanie až na deň 16. mája 2019, z ktorého sa opakovane z totožných dôvodov žalovaná z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, a z ktorých dôvodov okresný súd aj jej návrhu na odročenie pojednávania vyhovel. Vzhľadom na účelovú nečinnosť žalovanej okresný súd dôvodne pristúpil k pojednávaniu dňa 13. 06. 2019 v jej neprítomnosti, ak sa žalovaná v čase od 07. 01. 2019 k žalobe a jej prílohám nijakým spôsobom nevyjadrila bez ohľadu na možnosť právneho zastúpenia, teda nepodala akékoľvek vysvetlenie k žalobe a dôvodom, pre ktoré s ňou nesúhlasí. Tieto po prvýkrát formulovala až v odvolaní, ktoré podala jej právna zástupkyňa D.. K. T., ktorej žalovaná udelila plnú moc dňom XX. XX. XXXX, teda až po rozhodnutí okresného súdu vo veci samej. Nemožno mať za to, že by postupom okresného súdu došlo k znemožneniu strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaná totiž mohla podať vyjadrenie k žalobe akýmkoľvek spôsobom, a to i neformálnym písomným vyjadrením, teda bez toho, aby akokoľvek právne zdôvodňovala svoje stanovisko, pretože bola okresným súdom vyzvaná, aby v prípade, ak dôvody žaloby neuznáva, uviedla skutočnosti na svoju obranu, ktoré vyjadrenie nepodlieha žiadnym formálnym alebo obsahovým zákonným obmedzeniam. Žalovanej bola opakovane z tých istých dôvodov predĺžená lehota na doručenie tohto vyjadrenia, preto nemožno mať za to, že by jej akýmkoľvek spôsobom bola odňatá možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam tvrdeným v žalobe, príp. k listinným dôkazom predloženým žalobcom v konaní, ktoré jej boli doručené spolu so žalobou dňa 07. 01. 2019. Odvolací súd preto námietku týkajúcu sa porušenia jej práva na spravodlivý súdny proces nepovažuje za dôvodnú a okresný súd postupoval správne, ak vo veci rozhodol v jej neprítomnosti.

24. Naviac odvolací súd uvádza, že žalovaná požiadala po opakovanom odročení pojednávania o odročenie pojednávania len deň vopred napriek tomu, že skutočnosti uvádzané žalovanou ako dôvody pre odročenie pojednávania ňou boli uvádzané totožne počas celého vedenia konania. Okresný súd nemohol telefonicky ani elektronicky žalovanú oboznámiť, ak v jej podaní nebolo uvedené telefónne číslo alebo elektronická adresa, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

25. Odvolací súd dopĺňa, že inak boli splnené všetky podmienky týkajúce sa riadneho prejednania veci na pojednávaní, nakoľko žalovaná bola na pojednávanie riadne predvolaná a dôvod, pre ktorý požiadala o odročenie pojednávania, nebol dôležitý a ani dôveryhodný vzhľadom na časový odstup od tvrdenia žalovanej o nemožnosti vyjadriť sa písomne k žalobe a pripojeným prílohám v spojení s odročením pojednávania zo dňa 16. mája 2019, kedy opakovane uviedla totožné dôvody. Dôležitý dôvod, pre ktorý sa strana sporu nemôže zúčastniť pojednávania a žiada z tohto dôvodu o jeho odročenie, musí byť závažný z hľadísk objektívnych a subjektívnych. Súd pri žiadosti o odročenie pojednávania zisťuje, či stranou tvrdený dôvod, pre ktorý sa nemôže zúčastniť pojednávania je dôležitý, neumožňujúci mu zúčastniť sa pojednávania a či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená. Okresný ale ani odvolací súd nemá za to, že by na strane žalovanej nastala taká prekážka alebo iná okolnosť, ktorá by jej bránila zúčastniť sa na pojednávaní. Takáto prekážka alebo iná okolnosť zo strany žalovanej nebola ani osvedčená a tvrdenia ňou uvádzané v žiadosti o odročenie pojednávania sa nevyznačovali nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.

26. Strany sporu sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Súd

pokračuje v konaní, aj keď strany nečinné. V prípade pojednávania bez prítomnosti strany sporu za podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu jej práva konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). totiž umožňuje súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti strany sporu.

27. Vyššie uvedené právne závery okresného ale i odvolacieho súdu je však nevyhnutné posúdiť i vo vzťahu k predmetu konania v súlade s predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu, ktoré žalovaná ani v odvolacom konaní, teda v podanom odvolaní nespochybnila. Ako konštatoval okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, je nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o nájme v spojení s dodatkami č. 1, 2 a 3, teda že naposledy bol nájom žalovanej v zmysle dodatku č. 3 dohodnutý do 30. 11. 2016. Žalovaná naviac ani v rámci ňou podaného vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu nepoprela, že jej bola doručená výzva na vypratanie bytu zo dňa 10. 02. 2017, preto vykonanie dôkazu listinou nebolo potrebné, ak túto listinu a jej obsah nespochybnila ani žalovaná, ktorá potvrdila, že táto výzva jej bola doručovaná v roku 2017 (č. l. 87 spisu). V zmysle nie je potrebné vykonať dôkaz listinou, ak ide o listinu, , ktorá nebola protistranou spochybnená. Žalovaná len namietala, že po doručení tejto výzvy následne ďalšie dva roky bývala v tomto byte, preto mala za to, že nájomný pomer ďalej trvá.

28. Okresný súd však založil svoje rozhodnutie na správnom právnom závere, v zmysle ktorého na prípady zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas, sa nevzťahuje ust. , ktorý za určitých okolností umožňuje tzv. obnovu nájmu. Argumentácia žalovanej preto nie je v tomto rozsahu dôvodnou, k obnove nájmu v prejednávanej veci nedošlo, ak ust. výslovne konštatuje, že ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času a práve ust. pojednávajúce o tzv. obnove nájmu neplatí pre zánik nájmu bytu. Je preto vylúčená konštrukcia a argumentácia žalovanej o tzv. obnove nájmu a z listinných dôkazov bezpochyby vyplýva, že k ukončeniu nájmu došlo ku dňu 30. 11. 2016.

29. Ak aj žalovaná argumentuje, že po tomto dni žalobca nepristúpil k tomu, aby ju vyzval na vypratanie tejto nehnuteľnosti, uvedené bolo spochybnené samotnou výzvou žalobcu z 10. 02. 2017, ktorej doručenie žalovaná potvrdila. Okolnosť, že žalobca pristúpil k podaniu žaloby a uplatneniu si svojich vlastníckych práv - práv prenajímateľa podanou žalobou dňa 04. 01. 2019 nemá žiaden skutkový ani právny dôsledok vo vzťahu k právnemu záveru, že nájomný pomer ku dňu 30. 11. 2016 zanikol. Je irelevantné a nerozhodné pre posúdenie nároku žalobu, či žalobca z vlastnej vôle ponechal žalovanú užívať predmetný byt aj po 30. 11. 2016, či po doručení výzvy na vypratanie, a pokiaľ prijímal jej platby titulom nájomného, ide o plnenie súvisiace s užívaním tohto bytu, na ktoré žalobcovi vznikol nárok, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná predmetný byt neužívala, teda že by sa žalobca z tohto dôvodu voči žalovanej bezdôvodne obohacoval. Je nutné totiž doplniť, že pokiaľ i žalovaná užívala byt bez právneho dôvodu, teda bez platnej nájomnej zmluvy, vznikala jej povinnosť plniť si voči žalobcovi náhradu za užívanie tohto bytu, ktoré sa obvykle určuje vo výške nájomného. Je teda bez pochýb, že ani to, že žalovaná žalobcovi plnila za užívanie tohto bytu mesačne nájomné ( plnenie) , nemá akýkoľvek dôsledok vo vzťahu k zániku nájmu bytu. Keďže odvolacie námietky žalovanej napriek tomu, že boli uvedené až v odvolacom konaní, nie sú dôvodné, nedošlo tým k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej, a teda ani takýmto spôsobom nemožno mať za to, že v konaní došlo k vade, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, odvolacie námietky nie sú dôvodné, a rozsudok okresného súdu potvrdil.

31. Odvolací súd potvrdil i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania, ktoré je správne odôvodnené aplikáciou ust. v spojení s , ktoré skutočnosti odvolací súd uvádza napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo odvolaním napadnuté, avšak ide o výrok závislý.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s , teda podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v rozsahu 100

%, preto odvolací súd rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške týchto trov rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).