Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-68-2019.pdf
PDF · 87.32 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/68/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.01.2020 v trestnej veci obžalovaného Z. I., pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 08.04.2019, sp. zn. 2T/283/2017, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 08.04.2019, sp. zn. 2T/283/2017 bol obžalovaný Z. I. podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora pre skutok kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
- v období od 21.03.2017 do 30.03.2017 v katastrálnom území obce H., okres G. na pozemku parcely registra CKN č. XXX/X vedenom na liste vlastníctva č. 4 ako zastavené plochy a nádvoria, pozemku registra CKN č. XXX/X vedenom na liste vlastníctva č. XX ako záhrady, zároveň medzi pozemkom registra CKN č. XXX/X vedenom na liste vlastníctva č. X ako záhrady a pozemkom registra CKN č. XXX/ X vedenom na liste vlastníctva č. XX ako záhrady, patriacich do prvého stupňa ochrany podľa zákona o ochrane prírody, nachádzajúcich sa pri dome s popisným číslom 112 bez súhlasu orgánu ochrany prírody na výrub drevín zrezal jeden kus dreviny Dub letný /Quercus robur/ s obvodom kmeňa meranom vo výške 130 cm nad zemou 209 cm, dva kusy dreviny Smrek obyčajný /Picea abies/ s obvodmi pňov meraných vo výške 130 cm nad zemou 96 cm, 56 cm a 26 kusov dreviny Jelša sivá /Alnus incana/ s obvodmi kmeňov meraných vo výške 130 cm nad zemou 110 cm, 47 cm, 40 cm, 44 cm, 45 cm, 167 cm, 47 cm, 42 cm, 51 cm, 50 cm, 43 cm, 40 cm, 67 cm, 55 cm, 57 cm, 59 cm, 49 cm, 77 cm, 55 cm, 68 cm, 56 cm, 40 cm, 58 cm, 61 cm, 45 cm a 107 cm, čím konal v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a pre Slovenskú republiku, zastúpenú Okresným úradom v Bardejove, odborom starostlivosti o životné prostredie so sídlom v Bardejove, ul. Dlhý rad č. 16 spôsobil škodu vo výške 20.594,- €, ktorá bola vyčíslená Štátnou ochranou prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody Prešov podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 24/2003 Z.z. a pre vlastníka pozemkov CKN č. XXX/X a XXX/X Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, okres G. a vlastníkov pozemkov CKN č. XXX/X a XXX/X S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XX, okres N. a V. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., L. N. č. XXXX/X bola spôsobená majetková škoda na vyrúbaných drevinách v sume 319,33 €, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Proti tomuto rozsudku riadne a včas, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.06.2019. Namietal, že Okresný súd Bardejov oslobodzujúci rozsudok oprel najmä o výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie skutku poprel a uviedol, že on osobne žiadne stromy nerezal, stromy zrezával V. L., ako aj o výpoveď svedka V. L., ktorý uviedol, že výrub vykonal sám a obžalovaného len požiadal o odstránenie koreňov
po vyrúbaných stromoch. K uvedenému je potrebné uviesť, že výpoveď svedka V. L. možno považovať za tendenčnú v snahe napomôcť obžalovanému, keďže výrub drevín inicioval V. L. a výrub sa uskutočnil na pozemku, vlastníčkou ktorého je jeho dcéra V. L.. Svedok V. L. potvrdil, že pred samotným výrubom komunikoval s obžalovaným - starostom obce, ktorý mu prisľúbil pomoc, ale žiaden súhlas na výrub mu nedával, hoci osobou oprávnenou na vydanie súhlasu na výrub drevín je orgán ochrany prírody, ktorým v danom prípade bola obec H. a ktorý bez toho, aby vydal súhlas na výrub drevín, výrub zrealizoval a zabezpečil na práce aj zamestnancov obecného úradu a techniku. Aj obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že mal vedomosť, že na výrub je potrebné povolenie a či takéto povolenie V. L. mal, uviesť nevedel, ale on mu ho nedával. Okresný súd na výpovede svedkov O. Y. a S. K., ktorí zo spáchania skutku usvedčujú obžalovaného už v prípravnom konaní a na základe trestného oznámenia, ktorých bolo začaté trestné stíhanie, neprihliadal a považoval ich za účelové a vykonštruované, poukazujúc na obžalovaným uvádzané konflikty z minulosti s rodičmi oboch svedkov ohľadom pozemkov, hoci obaja svedkovia tvrdili, že s obžalovanými konflikt nemali a videli obžalovaného rezať stromy motorovou pílou. Svedok S. K. uviedol, že obžalovaný na pozemku spílil strom a riadil práce na pozemku a na otázku, či má povolenie, mu uviedol, že žiadne povolenie nepotrebuje a vulgárne mu vynadal. Na pozemku boli aj ďalšie osoby, ktoré prerezávali spílené stromy na menšie časti a nakladali na vlečku pristaveného traktora. Svedok O. Y. uviedol, že videl ako na pozemku, ktorý patrí otcovi jeho kamaráta S. K., pília stromy a bol tam prítomný aj obžalovaný a uvedené preto oznámil telefonicky S.. Na ďalší deň opäť videl, že na pozemku sa pracuje, je tam prítomný aj obžalovaný, ktorého videl zrezávať ihličnaté stromy, následne prerezávať a sťahovať bagrom s tým, že na pozemku boli aj ďalší ľudia, ktorí prerezávali spílené stromy a nakladali drevo na vlečku. Výpoveď svedka Z. K., na ktorú poukazoval okresný súd, možno považovať za irelevantnú, pretože svedok uviedol, že o výrub stromov z hranice susediacich pozemkov ho požiadal V. L. a nevidel, aby obžalovaný stromy rúbal a dokonca ho ani na pozemku nevidel, čo je v rozpore so samotnou výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že na pozemku bol, keď údajne vytrhával len korene zo zrezaných stromov. K výpovediam obžalovaného Z. I. a svedkov V. L., Z. K. a Z. Q., že stromy boli prehnité a polámané, je potrebné uviesť, že uvedené osoby nie sú osobami oprávnenými posudzovať zdravotný stav dreviny s tým, že k tomuto sa vyjadrila na základe predloženej fotodokumentácie aj svedkyňa X. I., zamestnankyňa spoločnej úradovne obcí okresu Bardejov, ktorá má na starosti životné prostredie, ktorá uviedla, že v prípravnom konaní jej bola predložená fotodokumentácia, na základe ktorej posúdila, že nešlo o prípad, keď by dreviny ohrozovali život a zdravie človeka alebo majetok, na výrub ktorých nie je potrebný súhlas orgánov ochrany prírody a krajiny. Zároveň je potrebné poukázať na to, že svedok V. L., ktorý inicioval výrub stromov, za účelom prípravy stavebného pozemku, keďže išlo o pozemok, ktorého vlastníčkou je jeho dcéra, sa následne snažil nelegálny výrub zlegalizovať tým, že dodatočne po oznámení veci na políciu S. K. písomne oznámil výrub drevín v obci H. dňa 31.03.2017. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby Krajský súd v Prešove napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
K uvedenému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.08.2019. Uviedol, že celé odvolanie je postavené na spochybnení skutkových záverov, ku ktorým súd dospel, pričom prokurátor nešpecifikuje, prečo by mali byť svedkovia L., Q. a K. zaujatí, či nedôveryhodní. Práve naopak, mladistvých K. a Y., ktorí sú kamaráti, považuje prokurátor za hodnoverných, lebo vraj videli obžalovaného s pílou. K tomu je potrebné uviesť, že svedok K. uvedené ani netvrdil a nedokázal zodpovedať hodnoverne otázky obhajcu na pojednávaní, teda súd správne jeho výpovede aj vyhodnotil. Svedkovi K. ml. oznámil výrub svedok Y., čo vyplýva tak z výpovede v prípravnom konaní i pred súdom. V závere prokurátor prezentuje ničím nepodložený záver o nejakej snahe pána L. legalizovať výrub, že ten nebol schopný posúdiť stav stromov a tak urobil až príslušný orgán. Celý rad svedkov potvrdil stav pozemku a drevín, preto je vylúčené, aby jediným dôkazom mohlo byť posúdenie dotknutým úradom „od stola“ na základe fotodokumentácie. Zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. jednoznačne hovorí, že pokiaľ sa jedná o záhrady, čo v danom prípade nepochybné je, tak obvod kmeňa, na ktorý sa vzťahuje zákon a licencia je 80 cm. Z obžaloby vyplýva, že do uvedenej kategórie z celkového počtu 29 stromov spadá len 5 stromov a to jeden dub s obvodom 209 cm, jeden smrek s obvodom 96 cm a tri jelše s obvodom 110, 167 a 107 cm. Obžaloba bola teda postavená na mimozákonnom rámci, čo rovnako platí aj pre vyčíslenie škody. Rozhodujúce pre splnenie intencií zákona je posúdenie nielen obvodu stromov, ale aj otázky, či boli nebezpečné. Zo súdnej praxe aj odvolacieho súdu je podstatná otázka presnej identifikácie zrezaných stromov s ohľadom na ich lokalizáciu. Na základe uvedeného považuje odvolanie za nedôvodné, preto navrhuje, aby odvolací súd ho odmietol a rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o jeho nevine, vzhľadom na výpoveď svedka V. L., ktorý výslovne uviedol, že stromy vyrúbal on so svojím kamarátom a obžalovaný mu bol pomôcť iba odstrániť korene po vyrúbaných stromoch a následne po ich výrube, keďže sa jednalo o stromy staré, ohrozujúce život, zdravie a majetok, výrub stromov oznámil Obecnému úradu H., vzhľadom na výpovede ďalších svedkov Z. K., Z. Q. a N. A., ktorí zhodne uviedli, že neboli svedkom toho, aby stromy rúbal obžalovaný, naopak svedkovia Z. Q. a Z. K. zhodne potvrdili, že stromy rezal V. L. s im neznámym pánom, ktorý nepochádzal z obce, súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, preto ho spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodil. Pokiaľ ide o výpovede svedkov S. K. a O. Y., ktorí mali obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovať, tak súd považoval tieto výpovede za účelové, zo strany svedkov vykonštruované a to aj napriek tomu, že obidvaja svedkovia tvrdili, že v minulosti s obžalovaným žiaden konflikt nemali, ale podľa tvrdenia obžalovaného, svedok Y. takto vypovedal v jeho neprospech z dôvodu, že ako starosta obce dal v minulosti vymerať cestu cez pozemok vo vlastníctve rodičov svedka a čo sa týka svedka S. K. z dôvodu, že ohľadom rodinného domu prebieha súdny spor, nakoľko v dražbe sa stal vlastníkom tohto Z. K.. K výpovediam svedkov S. K. a O. Y. zároveň súd poukázal na rozpory medzi ich výpoveďami na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, ako aj na rozpory v ich výpovediach navzájom, keď svedok S. K. uviedol v prípravnom konaní, že nevidel, aby obžalovaný pílil stromy, ale videl to iba jeho kamarát O. Y., avšak na hlavnom pojednávaní už tvrdil, že videl obžalovaného spíliť jeden listnatý strom, pričom rozpor vo svojich výpovediach odstrániť nevedel. Rovnako svedok O. Y. vypovedal rozporuplne o tom, kedy mal vidieť obžalovaného píliť stromy na pozemku a zároveň vypovedal odlišne v tom, že videl obžalovaného spíliť 2 ihličnaté stromy a to aj napriek tomu, že toto mal vidieť spolu s S. K. a S. K. uviedol, že obžalovaného videl zrezať iba jeden listnatý strom.
Krajský súd po oboznámení sa s odvolaním napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého spisu konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal celé do úvahy prichádzajúce dokazovanie, týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani prokurátor v rámci odvolacieho konania sa nedomáhal vykonania ďalších dôkazov. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto dôkazy majú oporu vo výsledkoch dokazovania a prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd preto považuje tieto skutkové zistenia za správne a s nimi sa stotožňuje a keďže okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne s jednotlivými dôkazmi, z ktorých pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal, vysporiadal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.
S poukazom na dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne nepreukázali konanie obžalovaného Z. I. tak, ako mu to obžaloba kládla za vinu, preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku za správne a zákonné.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel a uviedol, že na pozemku sa nachádzal len z dôvodu, že so strojom bol vytiahnuť korene stromov po ich zrezaní, pričom k spáchaniu skutku sa priznal svedok V. L., ktorý uviedol, že stromy rezal po dobu dvoch dní s tým, že mu pomáhal kamarát, ktorého nechce menovať.
Rovnako svedok K. uviedol, že ho sused L. oslovil, či môže vykonať výrub na hranici, s čím on súhlasil a vie o tom, že stromy rúbal L. s nejakým pánom, ktorého nepoznal a tento nebol z obce.
Taktiež svedok Q. uviedol, že obžalovaného stromy rezať nevidel, ale stromy pílil pán, ktorý bol na hlavnom pojednávaní ako svedok (V. L.).
Voči obžalovanému vypovedali svedkovia S. K. a O. Terlecký, avšak súd prvého stupňa správne poukázal na rozpory v ich výpovediach na hlavnom pojednávaní, oproti ich výpovediam v prípravnom konaní, ako aj na rozpory medzi ich výpoveďami navzájom, keď svedok K. vypovedal odlišne v tom, či videl obžalovaného spíliť stojace stromy na inkriminovanom pozemku alebo to vedel len sprostredkovane od svedka Y. a svedok Y. vypovedal odlišne v tom, kedy a za akých okolností mal obžalovaného vidieť tieto stromy píliť. Navyše aj napriek tomu, že podľa ich vyjadrenia mali obžalovaného spoločne vidieť pri rezaní stromov, svedok K. uviedol, že videl obžalovaného zrezať jeden listnatý strom a svedok Y., že videl obžalovaného zrezať 2 ihličnaté stromy.
Ostatní vo veci vypočutí svedkovia sa ku okolnostiam skutku, teda skutočnosti, kto mal predmetné stromy na inkriminovanom pozemku rezať, vyjadriť nevedeli.
V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať na to, že povinnosťou obžalovaného nie je dokazovať svoju nevinu. Zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno, vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, tento je trestným činom a práve obžalovaný je osobou, ktorá sa predmetného žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné s poukazom na zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vykladať tieto pochybnosti v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia by sám osebe nevytváral zákonný podklad pre odsudzujúci výrok rozsudku.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci bolo namieste aplikovať zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), keďže pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne zistenie stavu veci a zákonné a spravodlivé rozhodnutie.
Vo vzťahu k uvedenému, keďže v predmetnej trestnej veci sa vytvorili 3 skupiny svedkov a to prvá skupina, ktorá zo spáchania skutku vylučuje obžalovaného, pričom ich výpovede sú presvedčivé a konzistentné, druhá skupina svedkov, ktorí síce obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujú, avšak výpovede sú vnútorne, ako aj vzájomne protirečivé a tretia skupina svedkov, ktorí sa k okolnostiam skutku vyjadriť nevedeli, potom Krajský súd v Prešove považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa o tom, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný za správne a zákonné.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.