Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

73Ek/1635/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného A. E., Y.. XX. XX. XXXX, E. Y. XXX, XXX XX Q. I. Y., Q.: XX XXX XXX, zastúpeného AKMK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 859 061, proti povinnému Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Hraničná 4826/12, 81526 Bratislava, IČO: 30 794 323, o vymoženie 8.459,53 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Parráka, so sídlom exekútorského úradu Staromlynská 11, 821 06 Bratislava, IČO: 35 678 925, pod sp. zn. 129EX 249/18, o v poradí druhom a treťom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. V poradí druhý a tretí návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 09. 11. 2018, domáhal od povinného vymoženia 8.459,53 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry sp. zn. zo dňa 11. 12. 2015. 2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 28. 11. 2018 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Parráka, so sídlom exekútorského úradu Staromlynská 11, 821 06 Bratislava, IČO: 35 678 925, ktorý ju vedie pod sp. zn. 129EX 249/18. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie v neprospech povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 8.459,53 eur a na vymoženie trov exekúcie oprávneného vo výške spolu 343,34 eur, a to za trovy právneho zastúpenia oprávneného vo výške 326,84 eur a za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur. 3. Uznesením sp. zn. zo dňa 25. 06. 2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14. 12. 2018 (s odkladným účinkom) zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný sťažnosť, ktorú súd uznesením sp. zn. zo dňa 19. 08. 2019 zamietol. 4. Podaním, doručeným poverenému súdnemu exekútorovi dňa 06. 09. 2019 (podaným na poštovú prepravu 04. 09. 2019), označeným ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie“ sa povinný domáhal zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že pristúpil k jednostrannému započítaniu pohľadávok v súlade s čl. 28 Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 908/2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky, transparentnosť, podľa ktorého „bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné opatrenia vymáhania stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, členské štáty započítajú všetky ešte neuhradené dlhy príjemcu zistené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi voči akýmkoľvek budúcim platbám, ktoré uhrádza platobná agentúra zodpovedná za vymáhanie dlhu predmetného príjemcu“ môže platobná agentúra priznané platby započítať. Povinný ďalej poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého „ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov

urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie“. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je povinný toho názoru, že pohľadávka, ktorú mal povinný voči oprávnenej bola spôsobilá na započítanie s pohľadávkou oprávnenej voči povinnému, ktoré bolo vykonané v súlade so zákonom, a preto je platné a účinné. Na záver povinný navrhol, aby súd exekúciu zastavil. Ďalším podaním, doručeným poverenému súdnemu exekútorovi dňa 14. 11. 2019 (podaným na poštovú prepravu 12. 11. 2019), označeným ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie“ sa povinný domáhal zastavenia exekúcie, pričom v odôvodnení uviedol totožné dôvody ako v podaní zo dňa 06. 09. 2019. 5. K v poradí druhému a tretiemu návrhu na zastavenie exekúcie sa dňa 13. 09. 2019 a dňa 25. 11. 2019 vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu. Oprávnený vo svojich vyjadreniach označených ako „Vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie“ uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí a má za to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Poukázal na ustanovenie § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorého „po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu“. Vo vyjadrení zo dňa 25. 11. 2019 oprávnený tiež poukázal na koncentračnú zásadu na základe ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorej v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný teda konal v rozpore s uvedeným ustanovením, keď v poradí treťom návrhu na zastavenie exekúcie, uviedol totožné skutočnosti ako v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie. Záverom oprávnený požiadal súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a v exekúcii sa pokračovalo. Oprávnený si vo svojich vyjadreniach nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s v poradí druhým a tretím návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil. 6. Podaniami zo dňa 18. 09. 2019 a zo dňa 28. 11. 2019 poverený súdny exekútor predložil súdu v poradí druhý a tretí návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného k v poradí druhému a tretiemu návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s doručenkami a scanmi obálok. K podaným návrhom na zastavenie exekúcie sa súdny exekútor bližšie nevyjadril. 7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa prvej a druhej vety Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. 10. Podľa Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú. 11. Podľa Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 13. Povinný podal v poradí druhý a tretí návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15 - dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s v poradí druhým a tretím návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrením súdneho exekútora a s vyjadrením oprávneného k v poradí druhému a tretiemu návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Na základe zistených skutočností súd posudzoval v poradí druhý a tretí návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia

ods. 3 Exekučného poriadku ako návrh na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku, pričom dospel k záveru, že sú v celom rozsahu nedôvodné. 14. Súd mal po preskúmaní obsahu spisu, v poradí druhého a tretieho návrhu povinného na zastavenie exekúcie vrátane vyjadrenia súdneho exekútora a vyjadrenia oprávneného za preukázané, že povinný podal druhý a tretí návrh na zastavenie exekúcie. Povinný mal podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku lehotu 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom by uviedol niektorý z dôvodov v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pričom musel uviesť všetky skutočnosti, ktoré mohol uplatniť ku dňu podania návrhu. V poradí druhý a tretí návrh povinného na zastavenie exekúcie boli doručené poverenému súdnemu exekútorovi dňa 03. 09. 2019 a dňa 14. 11. 2019, po uplynutí stanovenej 15 - dňovej lehoty, a preto ich treba posudzovať v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Nakoľko v poradí druhý a tretí návrh povinného na zastavenie exekúcie boli povinným podané po uplynutí 15 - dňovej lehoty, mal povinný možnosť namietať nimi v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. V podaných návrhoch na zastavenie exekúcie povinný namietal skutočnosť, ktorá nastala pred uplynutím 15 - dňovej lehoty, preto ho súd zamietol. 15. Napriek odôvodneniu uvedenému v bode 14 súd nad rámec uvedeného poukazuje na skutočnosť, že povinný už v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 09. 11. 2018 poukázal na povinnosť vzájomného započítania pohľadávky v prípade nevrátenia zistenej nezrovnalosti vyplývajúcej zo správy o zistenej nezrovnalosti, vypracovanej povinným. S danou námietkou sa súd vysporiadal uznesením sp. zn. zo dňa 25. 06. 2019 v odôvodnení v bode 15, kde okrem iného uviedol, že zánik pohľadávky započítaním nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné, t. j. vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie a niektorý z účastníkov záväzkového vzťahu musí urobiť prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Keďže dôkazné bremeno v exekučnom konaní spadá výlučne na ťarchu povinného, povinný mal súdu predložiť dôkazy, ktoré preukazujú pravdivosť a dôvodnosť jeho tvrdení. Povinný však nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že došlo k prejavu smerujúcemu k započítaniu, a preto súd dospel k záveru, že povinný uvedené skutočnosti nepreukázal. 16. Súd poukazuje tiež na ustanovenie § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorého námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (osvedčenú exekučným titulom). V prípade, že povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Exekučný súd teda zamietne návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky. Ustanovenie § 61e Exekučného poriadku nemá vplyv na platnosť kompenzačného prejavu. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej pohľadávke. Ak takéto jednostranné započítanie nastane pohľadávka oprávneného de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne. Môže preto nastať situácia, s ktorou procesný predpis počíta, keď exekučné konanie nezohľadňuje skutočný právny stav, pretože sa vymáha pohľadávka ktorá neexistuje. Ak oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, má povinný právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje povinný voči oprávnenému žalobou v sporovom konaní. Nie je tiež vylúčená zodpovednosť oprávneného za škodu spôsobenú protiprávnym konaním (podaním návrhu na vykonanie exekúcie, respektíve nepodaním návrhu na vykonanie exekúcie po zániku pohľadávky).“ (Števček M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. . Komentár. 3. vydanie. Praha: C.H.Beck, 2018, s. 316-317). V prípade, že je povinný naďalej toho názoru, že pohľadávka oprávneného de iure zanikla, má povinný možnosť uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči oprávnenému žalobou v sporovom konaní. 17. Vzhľadom k tomu, že skutočnosť, ktorou povinný odôvodnil v poradí druhý a tretí návrh na zastavenie exekúcie mala byť uplatnená v lehote podľa ustanovenia Exekučného poriadku a v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 - dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a tieto povinný nenamietal, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 18. Podľa Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 20. Nakoľko súd v poradí druhý a tretí návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému v zmysle ustanovenia § 199a ods. 1 v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s v poradí druhým a tretím návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Právny zástupca oprávneného si však vo svojej odpovedi na v poradí druhý a tretí návrh povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy neuplatnil, preto súd o trovách oprávneného v uvedenom prípade nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.