Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_41P-3-2024.pdf
PDF · 83.39 KB
Case nature
Subarea
41P/3/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky: W. T., M. Y., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom Y.Ľ. XXX/XX, XXX XX H., toho času bytom P. X/X/X, XXXX D., M. a manžela: M. T., T. XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. X/X/XX, XXXX D., M., štátny občan G. M., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: M. T., T. XX.XX.XXXX, bytom u matky, takto
rozhodol:
I. Súd podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí vyhlasuje, že n e m á právomoc konať vo veci.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava V. XX.XX.XXXX sa manželka domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
2. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že s manželom uzavrela manželstvo po trojročnej známosti XX.XX.XXXX. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo, u manžela o druhé manželstvo. Z manželstva sa narodilo maloleté dieťa, M., T.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka je slovenskou štátnou občiankou, manžel mal ešte v roku XXXX G. Š. B. a od novembra XXXX N. M. Š. B.. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese P. X/X/X, XXXX P., Ö.G.. Po tom ako sa im narodil syn, sa manželia úplne od seba odcudzili, nebývajú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne. Vzhľadom na ich spolužitie za posledné roky navrhovateľka nemá záujem na ďalšom zotrvaní v manželstve, ktoré je hlboko narušené a trvalo rozvrátené a ani neplní svoj spoločenský účel. Navrhovateľka žiadala o zverenie maloletého do jej starostlivosti po vzájomnej dohode s manželom a zaviazať manžela povinnosťou platiť výživné na maloletého v sume 50,- eur mesačne. K návrhu manželka pripojila rodný list maloletého a sobášny list.
3. Výzvou z XX.XX.XXXX súd vyzval manželku, aby uviedla miesto skutočného bydliska maloletého, adresu miesta, kde s maloletým žije a býva (odkedy sa na tejto adrese zdržiavajú), prípadne, kde žili predtým a či sa tu plánujú zdržiavať dlhodobo; adresu predškolského zariadenia, prípadne jaslí, ktoré maloletý navštevuje (ak nejaké navštevuje); sídlo ambulancie jeho ošetrujúceho lekára; adresu, na ktorej žili ako rodina aj s manželom pred rozchodom, s označením ako dlho na danej adrese žili, kde žili predtým a ako dlho; či obaja manželia pracujú na území Rakúskej republiky, či tu majú svoje zázemie, lekárov alebo sa zdržiavajú aj na území Slovenskej republiky a podobne.
4. Manželka podaním zo XX.XX.XXXX súdu oznámila, že miesto skutočného bydliska maloletého je M., P. X/X/X,XXXX P., a to odkedy sa narodil a naďalej na tejto adrese žije s matkou. Maloletý od
XX/XXXX navštevuje škôlku vo D., Y.-Y.. J.-H.-P. X. Maloletý navštevuje pediatričku vo D., B. Y. I., G. X. Adresa, na ktorej žili ako rodiny je P. X/X/X, XXXX P., pričom v 05/2022 sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Na tejto adrese žili od XX.XX.XXXX. Predtým manželka od XX.XX.XXXX bývala s manželom na adrese T. XX/X, XXXX P.. Obaja manželia nepracujú, poberajú peniaze z úradu práce, obaja majú lekárov v M., nakoľko tu dlhodobo žijú a na Slovensku sa vôbec nezdržiavajú. Manžel platí výživné na maloletého 50 eur od mája 2022, nakoľko sa tak s manželom dohodli.
5. Na základe uvedených skutočností súd zistil, že predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva, pričom navrhovateľka je štátnou občiankou G. republiky a manžel je štátnym občanom G. republiky. Podľa vyjadrenia manželky od XX/XXXX je manžel tiež štátnym občanom M., ktoré tvrdenie manželka nepreukázala. Ide teda o vec s medzinárodným prvkom. Slovenská republika sa od 01.05.2004 stala členom Európskej únie, a preto právne akty tohto spoločenstva, medzi ktoré patria aj nariadenia, sa stali pre ňu záväzné. Manžel je štátnym občanom G. republiky (uvedené je zrejmé z predloženého sobášneho listu a lustrácie v registri obyvateľov), ktorá nie je členom Európskej únie. Z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že účastníci konania nemali spoločné bydlisko na území Slovenskej republiky, ale mali spoločné bydlisko vo P. X/X/X, XXXX P., M., a to do 05/2022, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť. Ide teda o konanie, ktorého účastníkmi sú tak občan členského štátu Európskej únie ako aj občan nečlenského štátu Európskej únie. V danom prípade je však potrebné aplikovať Nariadenie rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ktorého predmetom je okrem iného právomoc a uznávanie rozhodnutí v manželských veciach týkajúcich sa rozvodu, rozluky a anulovania manželstva.
6. Podľa kapitoly I, článku 1, ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie Rady (EÚ) č. 2019/1111“), toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
7. Podľa úvodného bodu 9 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, pokiaľ ide o rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, toto nariadenie by sa malo vzťahovať iba na zrušenie manželských zväzkov. Nemalo by upravovať také otázky, ako sú dôvody rozvodu, majetkové dôsledky manželstva alebo iné súvisiace opatrenia. Na rozhodnutia o zamietnutí zrušenia manželských zväzkov by sa jeho ustanovenia o uznávaní nemali vzťahovať.
8. Podľa kapitoly II, oddielu I, článku 3 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a) na ktorého území: i) majú manželia obvyklý pobyt; ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva; iii) má odporca obvyklý pobyt; iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt; v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.
9. Podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
11. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky") (ods. 1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2).
12. Princíp právomoci podľa kapitoly II, oddielu I, článku 3 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 ustanovuje ucelený systém právomoci na určenie súdu členského štátu, ktorý má právomoc konať, pričom nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný. Túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. Čo sa týka manželských vecí, neuplatňuje sa žiadny všeobecný princíp právomoci, ale namiesto toho nariadenie v čl. 3 obsahuje viaceré princípy právomoci, pričom tieto princípy sú alternatívne, čo znamená, že žiadny z nich nie je nadradený inému a žiadny z nich nemá prednosť.
13. Zo znenia Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 v súvislosti s preskúmavanou vecou vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v manželských veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod manželstva sa považuje obvyklý pobyt účastníkov konania. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (hoci s ním môže byť aj totožný), ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (napr. práca, škola), bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo. Súd pri posudzovaní otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu.
14. Po oboznámení sa s návrhom manželky a jeho doplnením mal tunajší súd za preukázané, že pre konanie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, nemá splnenú podmienku právomoci stanovenej Nariadením Rady (EÚ) č. 2019/1111. Manželka sa zdržiava spolu s maloletým vo Viedni, na adrese P. X/X/X, XXXX D., M., pričom ide o posledné spoločné bydlisko manželov, ako aj obvyklý pobyt oboch manželov. Predtým žila navrhovateľka s manželom na adrese T. XX/X, XXXX D., a to od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka taktiež vo svojom vyjadrení zo XX.XX.XXXX uviedla, že centrum záujmov maloletého (predškolské zariadenie, ošetrujúci lekár) je v M., nakoľko tu manželia žijú dlhodobo a na území Slovenska sa vôbec nezdržiavajú. Manžel má bydlisko na adrese P. X/X/XX, XXXX P., M., a preto podľa názoru súdu nie je naplnená podmienka právomoci slovenského súdu na konanie o rozvod manželstva, pretože obaja manželia fakticky bývajú a zdržiavajú sa na adrese v M..
15. Keďže navrhovateľka nepreukázala, že by mala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej šesť mesiacov pred podaním návrhu na začatie konania, resp. účastníci konania nemali obvyklý pobyt na území SR a ani jeden z nich tu nebýva, dospel súd k názoru, že nemá právomoc, nakoľko si ju nemôže založiť na žiadnom princípe uvedenom v tomto nariadení, pričom právomoc konať vo veci rozvodu účastníkov konania má príslušný súd v M..
16. Podľa kapitoly II, oddielu 2, článku 7, ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
17. Vzhľadom na to, že obvyklý pobyt navrhovateľky a manžela je v Rakúsku, súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc podľa kapitoly II, oddielu I, článku 3 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 na rozhodnutie o návrhu na rozvod manželstva. Zároveň nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky podľa kapitoly II, oddielu 2, článku 7, ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 ani na konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. Nie je ani v záujme maloletého, aby o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletémýu na čas po rozvode a výživnom bolo rozhodnuté na slovenskom súde, keď dieťa žije v Rakúsku, kde ako vyplynulo z návrhu navštevuje aj predškolské zariadenie a detského lekára, má centrum svojich záujmov.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citové ustanovenia Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 súd v I. výroku enunciátu rozsudku vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci a v II. výroku enunciátu rozsudku konanie zastavil.
19. O trovách konania súd rozhodol v III. výroku enunciátu rozsudku v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).