Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-163-2019.pdf
PDF · 100.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/163/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu W. I., narodeného XX.X.XXXX, bývajúceho vo G. R., V..Y.. L. Č.. XX/XX, zastúpeného: Advokátska kancelária Juraj Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 8, proti žalovanej N.. P. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v N. G., R. G. Č.. XX, zastúpenej zákonnou zástupkyňou Z. I., B.. R., Y.. XX.XX.XXXX, bývajúcej v N.Ý. G. XX, R. G., zastúpenej JUDr. Peter Pándy, Advokátska kancelária so sídlom v Kráľovskom Chlmci, L. Kossutha č. 99, o ochranu oprávneného dediča, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 5C/33/2017-146 zo dňa 28.1.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou požadoval určenie, že maloletá P. A. I. je povinná vydať dedičstvo po poručiteľovi K. I., narodenému X.X.XXXX, zomrelému XX.XX.XXXX a to osobné motorové vozidlo značky Seat Cordoba, evidenčné číslo N.-XXXCG striebornej metalízy do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanej priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca skutkovo odôvodnil svoju žalobu tým, že uznesením Okresného súdu Michalovce 12D/724/2014 zo dňa 27.4.2015 bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva dcére zomrelého poručiteľa K. I. maloletej P. A. I. - žalovanej ako jedinej dedičke zo zákona, ktorú pri všetkých právnych úkonoch, vrátane prijatia dedičstva zastupovala jej matka Z. I.. Toto uznesenie považuje žalobca vydané v rozpore so zákonom, pretože nebohý poručiteľ bol jeho bratom a pred smrťou zanechal závet, spísaný v zošite, v ktorom mu odkázal osobné motorové vozidlo značky Seat Cordoba, ktoré požaduje vydať. Pri spísaní tohto závetu bol prítomný žaloba, jeho matka N. I. a jeho synovec Z. I.. V závete okrem toho, že motorové vozidlo prenecháva žalobcovi, svojej matke N. I. prenechal peniaze za odslúžené roky v policajnom zbore a byt ponechal svojej dcére P. A. I.. Závet bol spísaný 28.11.2014 s tým, že podpis sa mal overiť až v pondelok, no v sobotu nad ránom poručiteľ zomrel. Predmetné motorové vozidlo, ktorého sa žalobca domáha bolo z parkoviska obytného domu odvezené 29.5.2015 K.. C. W. za prítomnosti pracovníka policajného zboru A. N., na ktorých žalobca podal aj trestné oznámenie. Výzva na vydanie motorového vozidla, ktorú žalobca adresoval maloletej a jej matke ostala bezvýsledná. Žalobca uvádzal, že notárka poverená Okresným súdom Michalovciach prejednaním dedičstva ako súdna komisárka nekonala v súlade so zákonom, pretože do majetku poručiteľa nezahrnula prívesný vozík ev.č. N.-XXX D. a finančné prostriedky, ktoré mali byť predmetom dedičského konania, z toho dôvodu žalobca považoval dedičské konanie za zmanipulované
v prospech žalovanej maloletej. Tvrdil, že notárka závet po poručiteľovi ani nemohla zistiť, lebo dňa 29.11.2014 C. C. ukradla ho z bytu vo G. R. a za tým účelom zneužila maloletú osobu Z. I., ktorý je synovcom žalobcu.
3. Nárok žalobcu žalovaná neuznala ani čo do základu. Uviedla, že v dedičskom konaní bolo riadne prejednané dedičstvo po nebohom poručiteľovi K. I., ktorý bol jej otcom a nadobudnutie dedičstva bolo potvrdené jej, ako jedinej dedičke zo zákona. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.5.2015 a nebolo nikým zo zúčastnených napadnuté opravným prostriedkom. Z citovaného uznesenia jednoznačne vyplýva, že poručiteľ závet nezanechal, pri predbežnom prejedaní dedičstva u notárky bola prítomná aj matka poručiteľa N. I., ktorá žiaden závet poručiteľa nepredložila a žalobca taktiež na preukázanie svojho nároku nepredložil závet, nakoľko tento neexistuje. preto žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala aj na to, že dňa 28.11.2014, kedy mal byť tvrdený závet spísaný nebohý K. I. podpísal generálnu plnú moc overeným podpisom pre N. I. a preto je zarážajúce, keď mal možnosť overeným podpisom podpísať tento deň aj generálnu plnú moc, mohol bez problémov takýmto spôsobom podpísať aj závet, ak by takýto závet prejavil vôľu spísať.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a vec právne posúdil podľa ustanovení § 485 ods. 1, § 451 ods. 1,2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
5. V spore mal preukázané zo spisu tamojšieho spisu 12D/624/2014, že pod uvedenou značkou bolo vedené dedičské konanie po nebohom poručiteľovi K.Y. I., pričom ako súdna komisárka vybavovala vec notárka JUDr. Vladimíra Mušková. Z potvrdenia o lustrácii poručiteľa v notárskom centrálnom registri závetov vyplýva, že v registri nebol evidovaný závet poručiteľa, zo zápisnice o predbežnom prejednaní dňa 7.1.2015 bolo zistené, že sa ho zúčastnila N. I., matka nebohého poručiteľa a Z. I. ako bývala manželka a zákonná zástupkyňa maloletej P. A. I. - dcéry poručiteľa. Pod bodom 9 tejto zápisnice je uvedený údaj, že poručiteľovi nie je spísaný závet. Zápisnicu podpísala aj matka poručiteľa N. I.. Z dedičského rozhodnutia zo dňa 27.4.2015 súd zistil, že súd uznesením rozhodol o dedičstve poručiteľa tak, že toto potvrdil jedinej dedičke, a to jeho dcére maloletej P. A. I.. Predmetom dedenia bolo aj osobné motorové vozidlo, ktorého vydania sa žalobca domáha v tomto spore, okrem iného majetku. Dedičské uznesenie bolo doručené aj matke poručiteľa N. I. vzhľadom k tomu, že do dedičstva patrila aj jej pohľadávka - spočívajúca v pohrebných nákladoch, ktoré mala maloletá dedička uhradiť do 5 dní od právoplatnosti uznesenia o dedičstve. Nikto z účastníkov dedičského konania sa proti rozhodnutiu neodvolal, a tak uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.5.2015.
6. V danom prípade žalobca tvrdil, že je oprávneným dedičom na základe údajného závetu, ktorý mal poručiteľ spísať deň pred svojou smrťou vlastnoručne do zošita rozmeru A5 v prítomnosti jeho matky N. I., synovca žalobcu Z. I., ako aj v jeho prítomnosti a všetky osoby tam prítomné, vrátane poručiteľa, mali tento závet vlastnoručne podpísať. Toto tvrdenie však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Svedkyňa N. I., ako aj žalobca, na súde vypovedali, že nebohý K. I. ešte za života asi dva týždne pred svojou smrťou prejavil vôľu spísať závet, v zmysle ktorého by závetným dedičom ohľadne predmetného motorového vozidla bol žalobca, matka poručiteľa mala zdediť bližšie neurčenú finančnú sumu, zrejme sa jednalo o odchodné, ktoré mal nebohý poručiteľ dostať od svojho zamestnávateľa Ministerstva vnútra a závetnou dedičkou mala byť aj jeho dcéra mal. P. A. I., ktorej chcel údajne odkázať svoj byt vo G.Ý. R.. N. I. A. Z. I. zhodne uviedli, že dňa 28.11.2014 žiaden závet nebohý poručiteľ K. I. nespísal. N. I. predložila súdu k nahliadnutiu jeden zo zošitov, prostredníctvom ktorých komunikoval so svojím okolím dnes už nebohý K. I., v ňom sa závet nenachádzal a tvrdenie W. I. o tom, že predmetný zošit, v ktorom mal byť závet (druhý zošit) sa stratil nepreukázal. Súd mal preukázané, že nebohý K. I. komunikoval s okolím aj prostredníctvom ďalšieho zošita, bolo tomu tak aj predvečer jeho smrti 28.11.2014 okolo 20.00 hod., keď komunikoval so svojou družkou C. C. a údajne mali byť v zošite zapísané aj ďalšie vety, svedčiace o komunikácii K. I. so svojím okolím, avšak tento zošit na požiadanie C. C. po smrti K. I. 29.11.2014 Z. I. mal odovzdať C. C., ktorá tento zošit zobrala. Samotná skutočnosť, že jeden zo zošitov, prostredníctvom ktorých K. I. komunikoval so svojím okolím, sa dostal do držby jeho družky C. C., ešte v žiadnom prípade nepreukazuje, že v tomto zošite bol vlastnoručne spísaný závet K. I., ktorý mal byť podpísaný tromi svedkami, pričom dvaja z uvedených svedkov túto skutočnosť popreli. Samotná družka poručiteľa C. C. v úradnom zázname, ktorý bol spísaný u súdnej komisárky, notárky JUDr. Muškovej uviedla, že žalobca motorové vozidlo Seat Cordoba, ktoré patrilo jej nebohému druhovi K. I., užíva protiprávne, keďže toto má byť predmetom dedenia a ako jedinú dedičku uviedla práve maloletú dcéru poručiteľa - žalovanú. Ani správanie sa poručiteľa K. I. tesne pred smrťou ničomu nenasvedčovalo, že
by chcel spísať vlastnoručný závet. Prejavil len vôľu spísať generálnu plnú moc pre svoju matku N. I., keďže bol v dôsledku svojho onemocnenia nemobilný a nemohol komunikovať s úradmi. N. I. následne aj zabezpečila účasť zamestnankyne notárskeho úradu priamo v byte na ulici V..Y..L., kde v prítomnosti tejto pracovníčky K. I. generálnu plnú moc pre svoju matku aj podpísal, a to aj do overovacej knihy, ktorú mala pracovníčka so sebou, čo aj potvrdila. Nič mu teda nebránilo, ak by mal vôľu spísať aj závet, urobiť tak v prítomnosti pracovníčky notárskeho úradu. O neexistencii závetu nepriamo svedčia aj skutočnosť, že závet mal byť spísaný 28.11.2014 ako uviedol sám žalobca, zošit začal hľadať až v januári 2015, teda skoro dva mesiace potom, čo mal byť závet spísaný.
7. Súd ďalej uviedol, že predpokladom vydania dedičstva oprávnenému dedičovi osobou, ktorá dedičstvo nadobudla, je skutočnosť, že sa preukáže existencia takéhoto oprávneného dediča a tento bol v dedičskom konaní opomenutý. Po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku (CSP) môže súd vykonávať len dôkazy, ktoré sú stranami sporu navrhnuté. Je pravdou, že žalobca navrhol výsluch C. C., avšak na trovy dôkazu požadovanú sumu 50 € zálohu nezložil, preto súd takýto dôkaz nevykonal a pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal len z vykonaných dôkazov, ktoré boli navrhnuté a vykonané stranami sporu priamo pred súdom. Žalobca tiež nezabezpečil osobnú účasť C. C. na pojednávaní, hoci ho súd na to vyzval. Aj so súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebolo preukázané, že by zo strany nebohého K. I. bolo došlo k spísaniu holografického závetu dňa 28.11.2014.
8. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP tak, že priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi úspešnej žalovanej v plnom rozsahu 100 %.
10. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca považuje uznesenie o prejednaní dedičstva po nebohom K. I. za neplatné, pretože brat pred jeho smrťou zanechal závet spísaný v zošite, v ktorom mu odkázal osobné motorové vozidlo zn. Seat Cordoba EVČ: N. XXXCG striebornej metalízy. Pri spísaní závetu bol prítomný žalobca, jeho matka N. I. a jeho synovec Z. I.. Okrem uvedeného motorového vozidla bolo v závete uvedené, že peniaze za odslúženie rokov v policajnom zbore odkazuje svojej matke N. I.Á. a byt svojej dcére P. I.. Tento závet bol spísaný dňa 28.11.2014 s tým, že podpis sa mal ísť overiť v pondelok, no v sobotu nadránom K. I. zomrel. Osobné motorové vozidlo však bolo z parkoviska obytného domu odňaté 29.5.2015 K.. C. W. za prítomnosti pracovníka policajného zboru A. N., na ktorých podal žalobca trestné oznámenie a požiadal maloletú a jej matku o vrátenie motorového vozidla, avšak bezúspešne. Vzhľadom k tomu, že mu vozidlo nebolo vydané, požiadal žalobca o vydanie dedičstva súd. Žalobca považuje aj konanie notárky JUDr. Vladimíry Muškovej ako poverenej súdnej komisárky za neoprávnené, pretože úmyselne zatajila veci patriace do majetku poručiteľa, a to prívozný vozík a finančné prostriedky, ktoré mali byť predmetom dedičského konania. Opätovne uviedol, že dedičské konanie považuje za zmanipulované v prospech maloletej P.Ó. A. I.. Opätovne tvrdil, že zošit, v ktorom mal údajný závet byť spísaný, je v držbe C. C., ktorá ho ukradla z bytu vo G. R.A., V..Y.. L. XX/XX a zneužila na to maloletú osobu Z. I. - žalobcovho synovca. Keďže žalobca podal trestné oznámenie, vo veci bol vypočutý aj maloletý Z. I., a to pánom Š. W., kde za prítomnosti policajtov jednoznačne potvrdil poručiteľovu poslednú vôľu uvedenú v závete. S poukazom na ust. § 485 Občianskeho zákonníka, preto sa žalobca aj vo svojom odvolaní domáhal svojich práv opomenutého dediča.
11. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná s tým, že zastáva názor, že súd prvej inštancie rozhodol bez akýchkoľvek vád, zákonným spôsobom v súlade s právnymi predpismi a dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, a preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. K vyjadreniu opätovne podal vyjadrenie žalobca, kde zotrval na svojich argumentoch, nesúhlasil s vyjadrením žalobkyne a na svojom odvolacom návrhu.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. januára 2020, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
13. Žalobca použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
14. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody použité odvolateľom nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.
15. Odvolacie námietky odvolateľov boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na doplnenie s zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:
17. V zmysle § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným dedičom je ten, kto nebol účastníkom dedičského konania po poručiteľovi a kto je oprávneným pravým poručiteľom dedičom, ak bolo dedičstvo právoplatne skončené. Oprávneným dedičom je ten, kto mal na základe dedenia zo zákona alebo závetu alebo z oboch dedičských titulom nadobudnúť dedičstvo namiesto toho, komu bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva súdom v konaní o dedičstve, hoci nebol právoplatne vydedený a nedopustil sa konania, ktoré by založilo jeho dedičskú nespôsobilosť.
18. Podľa § 476a Občianskeho zákonníka vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Aj z ust. § 476 cit. zákona vyplýva, že závet musí byt napísaný a vlastnoručne podpísaný, t.j., že vyžaduje písomnú formu a v prípade, že ide o závet s tromi svedkami podľa ust. § 476 písm. c/, aj tu sa vyžaduje písomná forma, keďže svedkovia musia tento závet podpísať.
19. V danom prípade je evidentné, že žalobca ani nikto iný tvrdený závet poručiteľa, ktorý mal napísať vlastnou rukou nepredložil. Akékoľvek ďalšie dokazovanie ohľadne svedkov, či bol závet poručiteľom napísaný, zriadený, je právne irelevantné, pokiaľ tento závet nemal notár k dispozícií. Je právne irelevantné pre tento spor aj námietka odvolateľa ohľadne prívesného vozíka, ktorý nebol predmetom sporu.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto úspešnej žalovanej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).