Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Csp-226-2019.pdf
PDF · 102.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/226/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31340890, so sídlom Vajnorská 100/A, 811 02 Bratislava-Nové Mesto, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, IČO: 36613843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: Ž. I., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XXX, XXX XX D. o zaplatenie 10663,96 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1 425,66 €, úrok z omeškania 1,87 € a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy:
- 43,26€ od 26.04.2016 až do zaplatenia,
- 48,37 € od 26.05.2016 až do zaplatenia,
- 44,58 € od 26.06.2016 až do zaplatenia,
- 49,66 € od 26.07.2016 až do zaplatenia,
- 45,93 € od 26.08.2016 až do zaplatenia,
- 46,59 € od 26.09.2016 až do zaplatenia,
- 51,64 € od 26.10.2016 až do zaplatenia,
- 48,00 € od 26.11.2016 až do zaplatenia,
- 53,02 € od 26.12.2016 až do zaplatenia,
- 49,45 € od 26.01.2017 až do zaplatenia,
- 50,16 € od 26.02.2017 až do zaplatenia,
- 63,67 € od 26.03.2017 až do zaplatenia,
- 51,79 € od 26.04.2017 až do zaplatenia,
- 56,75 € od 26.05.2017 až do zaplatenia,
- 53,35 € od 26.06.2017 až do zaplatenia,
- 58,27 € od 26.07.2017 až do zaplatenia,
- 54,95 € od 26.08.2017 až do zaplatenia,
- 55,74 € od 26.09.2017 až do zaplatenia,
- 60,62 € od 26.10.2017 až do zaplatenia,
- 57,41 € od 26.11.2017 až do zaplatenia,
- 62,26 € od 26.12.2017 až do zaplatenia,
- 59,13 € od 26.01.2018 až do zaplatenia,
- 59,98 € od 26.02.2018 až do zaplatenia,
- 72,66 € od 26.03.2018 až do zaplatenia,
- 61,88 € od 26.04.2018 až do zaplatenia,
- 66,65 € od 26.05.2018 až do zaplatenia,
- 63,73 € od 26.06.2018 až do zaplatenia,
- 68,46 € od 26.07.2018 až do zaplatenie,
- 65,62 € od 26.08.2018 až do zaplatenia,
- 66,57 € od 26.09.2018 až do zaplatenia,
- 71,25 € od 26.10.2018 až do zaplatenia,
- 68,54 € od 26.11.2018 až do zaplatenia,
- 73,19 € od 26.12.2018 až do zaplatenia,
- 70,58 € od 26.01.2019 až do zaplatenia,
- 71,59 € od 26.02.2019 až do zaplatenia,
- 83,30 € od 26.03.2019 až do zaplatenia,
- 73,82 € od 26.04.2019 až do zaplatenia,
- 78,36 € od 26.05.2019 až do zaplatenia,
- 76,00 € od 26.06.2019 až do zaplatenia,
- 80,51 € od 26.07.2019 až do zaplatenia,
- 78,25 € od 26.08.2019 až do zaplatenia,
- 79,37 € od 26.09.2019 až do zaplatenia,
- 83,81 € od 26.10.2019 až do zaplatenia,
- 81,71 € od 26.11.2019 až do zaplatenia,
- 86,11 € od 26.12.2019 až do zaplatenia,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V uvedenom rozsahu je žalovaný z a v i a z a n ý spoločne a nerozdielne s S. Ž., T.. XX.XX.XXXX zaviazanou na plnenie právoplatným platobným rozkazom OS Banská Bystrica sp.zn. 25Up/265/2019 zo dňa 29.03.2019.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým pôvodne OS Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu proti žalovaným S. Ž. Z. I. Ž. dňa 28.02.2019 sa žalobca domáhal na žalovaných zaplatenia · istiny - 9955,68 €, · vyčíslených úrokov z omeškania - 668,63 €, · poplatkov - 39,65 €, · úrokov z omeškania - 5,00% ročne zo sumy 9955,68 € od 26.04.2016 až do zaplatenia. 1.1. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že dňa 08.07.2015 uzavrel ako veriteľ so žalovanými ako dlžníkmi Zmluvu o úvere. Keďže žalovaní svoju povinnosť splácať úver riadne a včas neplnili, pristúpil žalobca k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 25.04.2016.
2. Žalovaný I. Ž. sa k žalobe písomne nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil.
3. Súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi spis a zistil nasledujúce: 3.1. Žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 08.07.2015 Zmluvu o úvere s názvom „Dobrá pôžička“ s nasledujúcimi parametrami · výška úveru - 10000 €, · výška mesačnej splátky - 108,00 €, · dátum prvej splátky - 25.08.2015, · dátum konečnej splatnosti - 25.07.2024, · počet splátok - 108, · celková suma na zaplatenie - 19588,54 €, · RPMN - 18,30%, · priemerná RPMN - 11,53%, · úroková sadzba - 16,90% ročne. 3.3. Listom zo dňa 30.03.2016 bol žalovaný žalobcom vyzvaný na úhradu dlžnej omeškanej sumy 768,15 € s prísl. Listom zo dňa 25.04.2016 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie zosplatneného úveru vo výške 10663,96 €. 3.4. Z listiny predloženej žalobcom (č.l. 8) s názvom „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.01.2019“ vyplynulo, že žalovaný na úver zaplatil sumu 742 €.
4. Listom zo dňa 06.11.2019 súd požiadal žalobcu, aby
· zaslal súdu všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými preveroval bonitu žalovaného. 4.1. Na vyššie uvedenú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 31.12.2019 (č.l. 94 - 99), v ktorom uviedol, že · bonitu S. Ž. overoval cez SRBI (Spoločný register bankových informácií), z ktorého vyplynulo, že táto nemá u bánk žiadny úver a cez Sociálnu poisťovňu z reportu, ktorej vyplynulo, že má mesačný hrubý príjem aspoň 459 €, · bonitu I. Ž. overoval cez SRBI (Spoločný register bankových informácií), z ktorého vyplynulo, že tento nemá u bánk žiadny úver a cez Sociálnu poisťovňu z reportu, ktorej vyplynulo, že má mesačný hrubý príjem aspoň 414 €.
5. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99). 5.1. Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. 5.2. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. 5.3. Žalobca spôsobom zodpovedajúcim odbornej spôsobilosti bonitu žalovaného neskúmal. Vykonal síce „pohodlné“ overenie cez SRBI a SP, takéto zisťovanie je však úplne nedostatočné. Z predložených dokladov nie je zrejmé, či pracovný pomer žalovaného (žalovaných) bol dojednaný na dobu určitú alebo neurčitú, či sa im zo mzdy nevykonávajú zrážky, či nemajú úvery od nebankových spoločností, aké sú ich priemerné mesačné náklady na živobytie a pod. Súd teda robí záver, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo.
6. Podľa § 17 zákona ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (1) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa. 6.1. Ak v prejednávanej veci dospel súd k záveru, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, nemohla byť pohľadávka predmetom postúpenia a preto súd žalobcom navrhovanú zmenu na jeho strane nepripustil (Podľa § 80 C.s.p. - (1) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. (2) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.).
7. Úver je bez úrokov a bez poplatkov aj z ďalšieho dôvodu: Podľa § 9 ods.2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 7.1. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje predpoklady na výpočet RPMN je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov.
8. (Ne)priznané plnenie. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá suma 10000 €, z ktorej do dňa rozhodnutia súdu bolo vrátených 742 €. Keďže súd mohol priznať iba sumu istiny splatnú ku dňu jeho rozhodovania, tak dlžná istina je 2167,66 € (istina splatná ku dňu rozhodovania súdu podľa amortizačnej tabuľky) - 742 € (zaplatená suma celá započítanú na istinu) = 1425,66 €.
9. Úroky z omeškania. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka - Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 9.1. Úroky z omeškania žalobca požadoval v kapitalizovanej sume 668,63 € a ďalej zo sumy 9955,68 € od 26.04.2016 do zaplatenia. 9.2. Úroky z omeškania kapitalizované vypočítal súd podľa tabuľky žalobcu nachádzajúcej sa na č.l. 7 spisu. Výšku omeškanej istiny súd doplnil na základe zaplatených súm a súm istiny jednotlivých splátok podľa amortizačnej tabuľky. Omeškanie: Od 26.11.2015 do 11.12.2015, istina 48 € - 9,20 € = 38,80 € = 0,08 € Od 26.12.2015 do 25.01.2016 zo sumy 45,27 € = 0,19 € Od 26.01.2016 do 25.02.2016 zo sumy 86,60 € (45,27 + 41,33) = 0,36 € Od 26.02.2016 do 25.03.2016 zo sumy 128,52 € = 0,50 € Od 26.03.2016 do 25.04.2016 zo sumy 180,11 € = 0,74 €, spolu 1,87 €. 9.3. Ďalej súd priznal úroky z omeškania zo sumy istiny jednotlivých splátok podľa amortizačnej tabuľky od dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti. 9.4. Ku dňom omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05 % ročne a 0,00% ročne a potom úrok z omeškania predstavuje výšku 5,50 % ročne 5,00% ročne.
10. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10.1. Žalobca bol v konaní prevažne neúspešný právo na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.
11. Žalovanému (pôvodne žalovanému 2.) uložil súd povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spoločne a nerozdielne s pôvodne žalovanou 1. v rozsahu plnenia im spoločného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.