Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-589-2008.pdf
PDF · 86.81 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/589/2008
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou, v exekučnej veci oprávneného: 1./ Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212, IČO: 00686832, právne zast.: Krivák & Co, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Gojova 13, P.O.B. 162, 810 00 Bratislava I, 2./ TRANSPETROL, a. s., so sídlom Šumavská 38, 821 08 Bratislava, IČO: 31 341 977, právne zast.: Legal Cases s.r.o. - JUDr. Ingrid Gyökeresová, so sídlom Jégého 582/10, 821 08 Bratislava, proti povinnému: L..K..P.. - L. a. s., naposledy sídlom D. XXX, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: XX XXX XXX, vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 8.856.634,- Sk (293.986,39 Eur) pre oprávenného v 1./ rade a o vymoženie 8.922.989,- Sk (296.188,97 Eur) pre oprávneného v 2./ rade s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským, Exekútorský úrad Bratislava, Moskovská 18, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený v 1. rade a oprávnený v 2. rade sú p o v i n n í nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,47 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 17.09.2008 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie sumy 8.856.634,- Sk (293.986,39 Eur) pre oprávneného v 1. rade a o vymoženie sumy 8.922.989,- Sk (296.188,97 Eur) pre oprávneného v 2. rade s príslušenstvom.
2. Ešte dňa 08.03.2010 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, keďže došlo k výmazu povinného ex offo dňa 08.09.2009 bez právneho nástupcu, čím je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súdny exekútor si uplatnil aj trovy exekúcie a predložil aj príslušný exekučný spis.
3. Nakoľko bol povinný vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, je to v zmysle platnej judikatúry dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd sa v tomto prípade zaoberal návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Súd mal za preukázané podľa výpisu z Obchodného registra SR, že povinný bol dňa 08.09.2009 ex offo vymazaný z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu. Súd
po preštudovaní judikatúry Najvyššieho súdu SR došiel k záveru, že v danom prípade nie je možné zastaviť exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ale podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
7. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (3M Cdo 15/2011, 4M Cdo 14/2006, 5M Cdo 15/2011, 3M Cdo 10/2011), má Najvyšší súd SR za to, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora a nemá právneho nástupcu, prichádza do úvahy zastavenie exekučného konania nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ale podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov konania. Konajúci súd mal za preukázané z výpisu z Obchodného registra SR, že v danom prípade povinný zanikol bez likvidácie a bez právneho nástupcu, z lustrácií súdneho exekútora bolo zrejmé, že v čase zániku nemal povinný žiaden majetok, preto exekučné konanie, s prihliadnutím na vyššie uvedenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 199c ods. 3 Exekučného poriadku za zaplatenie trov exekútora oprávneným v rozsahu odmeny a paušálnych výdavkov ručia spoločne a nerozdielne tí, ktorí boli oprávnenými od začatia exekúcie. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení sa použijú rovnako. Ak tieto osoby na výzvu exekútora svoju povinnosť dobrovoľne nesplnia, možno nárok voči nim uplatniť na ich všeobecnom súde žalobou.
10. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy konania.
11. Z § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. V zmysle § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
14. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
15. Podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 vyhlášky č. 288/ 1995 Z. z. - úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou:
a. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, (1x) b. doručenie príkazu na začatie exekúcie (1x), c. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, (1x) d. doručenie exekučného príkazu, (1x) e. doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, (0x)
f. doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, (0x) g. každé zisťovanie bydliska povinného, (0x) h. každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, (0x) i. každé zisťovanie účtu povinného, (0x ) j. každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, (5x).
16. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon je 3,32 Eur, čo v tomto prípade predstavuje za 9 úkonov sumu 29,88 Eur.
17. V danom prípade je súd pri priznávaní odmeny podľa ustanovenia § 14 ods. 2, v spojení s § 15 ods. 1 písm. a) až f) citovanej vyhlášky, toho názoru, že v prípade týchto úkonov, patrí súdnemu exekútorovi odmena iba za jeden úkon a nie je pritom relevantné, koľkokrát bolo doručované. Jedná sa tu o úkon, ktorým je samotné doručenie bez ohľadu na to, koľkým účastníkom sa má doručiť. Odmenu za ďalšie náklady spojené s počtom doručovania si súdny exekútor môže uplatniť v zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky.
18. Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi 2-krát odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 19-krát odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie, ako aj 19-krát odmenu za doručenie exekučného príkazu, ale v týchto troch prípadoch mu priznal odmenu len za jeden úkon.
19. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 288/ 1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.
21. Na základe priloženého exekučného spisu, súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia súdu, poštovné za tri zásielky obsahujúce jeho žiadosti o súčinnosť príslušné štátne orgány, dvakrát poštovné za zásielky obsahujúce upovedomenie o začatí exekúcie, trikrát poštovné za doručenie zásielok obsahujúce jeho žiadosti súdu o rozhodnutie vo veci námietok, poštovné za doručenie exekučných príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ako aj poštovné za doručenie vyčíslenia trov exekúcie súdu, keďže takéto poštovné poplatky mal súd za preukázané z predloženého exekučného spisu. Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi cestovné pri doručovaní príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ako aj exekučných príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktoré cesty sa mali podľa tvrdenia súdneho exekútora uskutočniť dňa 09.10.2007 a to za cestu z miesta sídla exekútorského úradu z ulice Moskovskej 18 v Bratislave do jednotlivých bánk v meste Bratislava, keďže vykonanie takýchto služobných ciest nebolo preukázané v predloženom exekučnom spise úradným záznamom o ich uskutočnení, pričom len z podacích pečiatok bánk je zrejmé, že exekučné príkazy a príkazy na úhradu trov exekúcie mali byť bankám doručené dňa 09.04.2009 a nie dňa 09.10.2007, ako uvádzal exekútor a príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zas mali byť doručené dňa 08.10.2008, či dňa 09.10.2008 a nie dňa 09.10.2007, ako uvádzal súdny exekútor. Na doplnenie je potrebné poznamenať, že prípadné uskutočnenie dvoch takýchto ciest v ten istý deň je pochybné, keďže súdny exekútor si uplatnil až dvakrát cestu do bánk na území mesta Bratislavy dňa 09.10.2007, pričom pri jednej ceste mal doručiť len príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a pri druhej ceste vykonanej v ten istý deň mal zas doručiť exekučné príkazy a už len z tejto skutočnosti sa možno domnievať, že exekútor pri jednej ceste mohol doručiť ako príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, tak aj exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a ďalšiu pochybnosť vyvoláva aj vyššie spomenutá zjavná nepresnosť v dátumoch uskutočnenia týchto dvoch ciest. Nemožno opomenúť ani to, že aj v prípade uskutočnenia takýchto služobných ciest, podľa tvrdenia súdneho exekútora dňa 09.10.2007, nemožno vôbec priznať náhradu za stratu času tak, ako si to uplatnil súdny exekútor, keďže ich výkon sa neuskutočnil mimo miesta sídla exekútorského úradu alebo kancelárie v zmysle ustanovenia § 23 citovanej vyhlášky. Takisto súd nemal žiadnym spôsobom za preukázanú riadnym úradným záznamom cestu súdneho exekútora do
mesta Vranov nad Topľou, teda do miesta sídla povinného dňa 02.07.2009, pričom zo spisu vyplýva, že sa mala uskutočniť dňa 08.07.2009 a pri ktorej sa mal podľa tvrdenia súdneho exekútora vykonať pokus o súpis hnuteľných vecí povinného, pričom takáto cesta nie je poznamenaná v predloženom exekučnom spise, v ktorom sa nachádza len úradný záznam o nemožnosti uskutočnenia súpisu hnuteľných vecí zo dňa 08.07.2009 bez riadneho dokladovania, akým motorovým vozidlom, s akou spotrebou konkrétnej pohonnej hmoty bola táto cesta vykonaná a aká konkrétna vzdialenosť bola pri nej prekonaná. Na záver tak súd uvádza, že vzhľadom na dátum uskutočnenia týchto ciest ešte v roku 2009, či podľa údajov v exekučnom spise v roku 2008 a roku 2009, by ich vykonanie súdny exekútor ani dodatočne nevedel nijakým hodnoverným spôsobom preukázať, keďže akúkoľvek služobnú cestu vykonanú v príslušnej exekučnej veci je súdny exekútor povinný vyznačiť v príslušnom exekučnom spise vrátane uplatnených cestovných náhrad, prípade aj náhrad za stratu času. Z vyššie uvedeného dôvodu tak súdnemu exekútorovi súd nepriznal cestovné ani náhradu za stratu času za dve cesty vykonané do jednotlivých bánk v meste Bratislava, ktoré sa mali vykonať dňa 09.10.2007 a ani za cestu do miesta sídla povinného, teda do mesta Vranov nad Topľou dňa 02.07.2009. Celkovo tak súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky len v sume 14,21 Eur.
22. Od 01.01.2011 sa priznáva DPH vo výške 20 % v súlade s § 19 a § 85j zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a stanoviska Daňového riaditeľstva SR o výške DPH 20 % .V čase podania návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie však platila 19 % DPH a z tohto dôvodu preto súd priznal súdnemu exekútorovi takto určenú výšku DPH.
Odmena bez DPH .....................................................................................................29,88 Eur Náhrada hotových výdavkov ...................................................................................14,21 Eur Suma DPH ...................................................................................................................8,38 Eur ____________________________________________________________________ Exekučné trovy celkom.............................................................................................52,47 Eur
23. Trovy exekúcie tak spolu predstavujú sumu 52,47 Eur, na úhradu ktorých súd v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oboch oprávnených spoločne a nerozdielne odvolávajúc sa na ustanovenie § 199c ods. 3 Exekučného poriadku. V exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Z tejto zásady pozná exekučný poriadok dve výnimky, obidve v prípadoch zastavenia exekúcie a to, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného a druhou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V týchto prípadoch možno uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému. Pod „zavinením oprávneného“ v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
24. Na základe tohto vyúčtovania exekučných trov, sú oprávnený v 1. rade a oprávnený v 2. rade povinní uhradiť trovy exekúcie vo výške 52,47 Eur spoločne a nerozdielne.
Poučenie:
Proti I. výroku rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Proti II. výroku rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.