Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cb-28-2018.pdf
PDF · 142.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Cb/28/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Autoservis KSM, s. r. o., so sídlom Slavkovská 25, 060 01 Kežmarok, IČO: 45 340 285, právne zastúpeného: Azariová & Ružbašán Law Firm, s. r. o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 120,42 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 120,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 94,60 eur od 01.09.2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 25,82 eur od 02.08.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou Okresnému súdu Kežmarok Okresným súdom Banská Bystrica 31.12.2018 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy uvedenej v záhlaví rozsudku, príslušenstva a náhrady trov konania z dôvodu zákonného nároku na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.
2. V dôvodoch uplatneného nároku č. 1 žalobca tvrdil, že 05.07.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Hyundai 130, EČV: V. XXX F. a ktorá bola žalovanému riadne ohlásená, žalovaným zaregistrovaná pod číslom 174 103 99 52.
3. Poistená si dala poškodené vozidlo KIA Picanto EČV: T. XXX F. opraviť u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného vozidla predstavovali sumu 1.260,37 eur, ktorá bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. 311 2017 145.
4. Poistenej bolo listom zo 16.08.2017 oznámené, že šetrenie poistnej udalosti č. 174 103 99 52 bolo ukončené a bol jej predložený výpočet výšky plnenia s rekapituláciou poistného plnenia v nasledovnom členení: Doklady na opravu 1.260,37 eur, nelikvidné položky (lakovanie) - 94,60 eur, náklady na opravu celkom 1.165,77 eur, spoluúčasť 5% min. 165,97 eur - 165,97 eur, poistné plnenie 999,80 eur.
5. Neuznaná suma vo výške 94,60 eur bola vlastníkom motorového vozidla Hyundai 130, EČV: V. XXX F. U. V. postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky z 08.09.2017.
6. V dôvodoch uplatneného nároku č. 2 žalobca tvrdil, že 29.05.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Ford Fiesta, EČV: V. XXX F., ktoré v čase dopravnej
nehody patrilo poškodenej L. F.. Škodovú udalosť spôsobil vodič iného vozidla, ktorého vlastníkom bol U. J.. Ten mal v čase škodovej udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a žalovaným registrovaná pod č. 178 011 2641.
7. Poškodená dala svoje vozidlo opraviť u žalobcu. Náklady na jeho opravu predstavovali sumu 364,90 eur, ktoré boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 311 2017 109.
8. Poškodenej bolo listom zo 17.07.2017 oznámené, že šetrenie poistnej udalosti č. 178 011 2641 bolo ukončené a bol jej predložený výpočet výšky plnenia v členení: faktúra za opravu 364,90 eur, navýšenie normohodiny práce - 25,82 eur, poistné plnenie 339,08 eur.
9. Neuznaná suma vo výške 25,82 eur bola poškodenou (L. F.) postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky z 08.09.2017.
10. Na základe uvedených skutkových tvrdení žalobca uplatnil v tomto konaní voči žalovanému nárok na poistné plnenie v celkovej výške 120,42 eur s úrokom z omeškania tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
11. Žalovaný k nároku č. 1 uviedol, že 13.07.2017 prevzal telefonicky hlásenie škodovej udalosti - poškodenie motorového vozidla továrenskej značky Hyundai I30, EČV V. XXXBL, ku ktorej malo dôjsť 05.07.2018, k poistnej zmluve č.7060050969, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie predmetného motorového vozidla. Poisťovateľ predmetné oznámenie zaevidoval pod číslom 1741039952.
12. 24.07.2017 prevzal telefonické oznámenie - žiadosť o vykonanie dodatočnej ohliadky poškodeného/ poisteného vozidla. 13. 01.08.2017 prevzal splnomocnenie, žiadosť o krycí list a faktúru č. 31120117145 vystavenú 28.07.2017 žalobcom za opravu motorového vozidla Hyundai I30, EČV V. D.. 14. Vzhľadom k tomu, že nebola spornou skutočnosť, že vozidlo bolo v čase predmetnej udalosti poistené pre prípad jeho poškodenia, posudzoval sa nárok na poistné plnenie v kontexte s poistnou zmluvou pre KASKO poistenie motorových vozidiel, ktorá sa s účinnosťou od 18.09.2012 riadila výlučne všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami k poisteniu motorových vozidiel a prípojných vozidiel - KASKO a nie tak ako to tvrdí žalobca osobitnými poistnými podmienkami k havarijnému poisteniu moje auto KASKO a všeobecnými poistnými podmienkami k havarijnému poisteniu moje auto KASKO. 15. Takto žalovaný/poisťovateľ v súlade s čl. V zmluvných dojednaní k poisteniu motorových vozidiel a prípojných vozidiel - KASKO v kontexte s ohliadkou poškodeného/poisteného vozidla s následným zápisom zistených poškodení kalkulačným programom Audatex vykonal výpočet poistného plnenia a po odpočte zmluvne dojednanej spoluúčasti poisteného na poistení 16.08.2017 poukázal sumu 999,80 Eur na poisteným označený účet, o čom poisteného písomne informoval.
16. V uvedenom prípade vznikol rozdiel medzi opravcom účtovanou a žalovaným priznanou výškou normohodiny, kedy opravca neprimerane účtoval 30 Eur s DPH za karosárske práce a 36 Eur s DPH za lakovacie práce a žalovaným/poisťovateľom priznanou primeranou normohodinou vo výške 29Eur s DPH.
17. Rozdiel spočíva aj v počte časových jednotiek za lakovacie práce a lakovací materiál a v množstve použitého lakovacieho materiálu a v časových jednotkách na lakovanie (v počte 7 č. j.), ktoré sú zapríčinené opravcom neoprávnene zadanej prirážky za dvojfarebné lakovanie a taktiež za vyhotovenie druhej vzorky.
18. V ďalšom zdôraznil, že v prípade existencie majetkového poistenia má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje (§806 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný preukázal, že plnenie bolo poskytnuté podľa podmienok uzatvorenej poistnej zmluvy.
19. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Vzhľadom na to, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky,
pohľadávka postupcu proti Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s. právne neexistovala vzhľadom nato, že poistné plnenie bolo stanovené v zmysle zmluvných dojednaní, nad rámec ktorých poistné plnenie neprináleží, potom postupca nemohol platne postúpiť pohľadávku a v dôsledku neexistencie pohľadávky v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky sa postupník nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky.
20. V prípade ak nie je splnený základný predpoklad preto, aby úkonom postupcu došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, je vylúčené aby došlo k založeniu aktívnej legitimácie žalobcu pre konanie.
21. K nároku č. 2 žalovaný uviedol, že aj pri ňom nepovažuje za spornú skutočnosť, že došlo ku škodovej udalosti a že je povinne zmluvným poisťovateľom, ako ani to, že prijal hlásenie poistnej udalosti a poskytol náhradu škody v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
22. Tak ako pri nároku č.1, aj pri tomto nároku za spornú považuje a namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu pre konanie aj výšku celkovo uplatňovaného nároku vrátane príslušenstva pohľadávky a trov konania.
23. 29.05.2017 prevzal hlásenie škodovej udalosti k povinnému zmluvnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. poisteného U. J., obsahom ktorého bolo hlásenie škodovej udalosti k poistnej zmluve č. 8018455145.
24. Z hlásenia bolo zrejmé, že 29.05.2017 pri dopravnej nehode, ním zavinenej pri vedení motorového vozidla, EČV KV., došlo k poškodeniu motorového vozidla továrenskej značky Ford Fiesta, EČV V.. Táto udalosť bola zaevidovaná pod číslom 1780112641.
25. Po doručení hlásenia žalovaný vykonal ohliadku poškodeného motorového vozidla s následným zápisom zistených poškodení a kalkuláciou nákladov opravy, ktorý bol vzatý na vedomie. Zároveň odkázal na listinný dôkaz označený ako ,,Kalkulácia žalovanej podľa textu“.
26. V zmysle tohto dôkazu je podľa žalovaného zrejmé, v akom rozsahu na predmetnom vozidle došlo v dôsledku dopravnej nehody k vzniku poškodenia a rozsahu zaznamenanému v ohliadke, zodpovedajú náklady na uvedenie do predošlého stavu vo výške celkovo 339,08 Eur a nie opravcom neprimerane navýšené a účtované faktúrou č. 3112017109.
27. Rozdiel medzi sumou účtovanou opravcom vo faktúre č. 3112017109 zo 07.06.2017 a uznanou žalovaným predstavuje nelikvidnú položku vo výške normohodiny, kde opravca účtoval za mechanické práce normohodinu vo výške 25 Eur bez DPH, za lakovacie práce 30 Eur bez DPH, pričom žalovaný má preukázanú a teda aj priznanú výšku normohodiny neautorizovaných opravcov za mechanické a lakovacie práce v rozsahu 24,16 Eur bez DPH.
28. Nárok na náhradu škody podľa príslušných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. a Občianskeho zákonníka čo do výšky usporiadal v nesporne patriacej výške náhrady škody a preto nárok, tak ako je uplatňovaný namietal a žiadal tento zamietnuť.
29. Aj pri tomto nároku žalovaný poukázal na to, že žalobca nie je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide a aj z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie pre konanie žiadal nárok zamietnuť, poukazujúc, že s postupcom označeným v zmluve o postúpení pohľadávky, nie je a nikdy ani nebol v žiadnom poistno - právnom vzťahu (či v inom právnom vzťahu), a preto voči tomuto subjektu nikdy nemal a ani nemá žiadne povinnosti, či záväzky, ktorých nesplnením by mu bola vznikla pohľadávka voči Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s. a preto nemohlo dôjsť týmto úkonom ku platnému postúpeniu pohľadávky, ktorou by bola založená aktívna legitimácia pre konanie.
30. Žalovaný je podľa zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škodová udalosť a teda aj škoda na vozidle Ford Fiesta, EČV V. XXXBC patriaceho pani L. F., a preto aj z poistnej zmluvy č. 8018455145 uhradil poškodenému nesporný nárok na náhradu skutočnej škody.
31. Žalovaný ako poisťovateľ tak koná výlučne za svojho poisteného, ktorý z titulu existencie poistno- právneho vzťahu vzniknutého uzatvorenou zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. má právo, aby poisťovňa za neho uhradila škodu (§ 4 cit. zák.). a teda, že poisťovateľ voči poškodenému nemá ani nemal žiadne povinnosti. Len poistený má právo, aby poisťovňa za neho nahradila škodu poškodenému z titulu existujúceho poistno-právneho vzťahu.
32. V ďalšom žalovaný zdôraznil, že pokiaľ je nepochybné, že škoda bola spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku pri dopravnej nehode, potom z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti (t. j. vzniku jeho povinnosti nahradiť škodu) poisťovňa ako poistiteľ - nositeľ povinnosti poskytnúť poistné plnenie nahradila za neho škodu, za ktorú poistený zodpovedá s tým, že v ustanovení § 823 Občianskeho zákonníka je vyjadrený princíp, podľa ktorého právo na náhradu škody, resp. právo na to, aby poisťovateľ uhradil za poisteného škodu, patrí poistenému.
33. Odchýlku od tohto princípu môže stanoviť len osobitný predpis. Týmto osobitným predpisom vo vzťahu k prejednávanej veci je § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
34. Záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je však záväzkom voči poistenému nie voči poškodenému, vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu škodu spôsobil.
35. Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je povinná plniť za „zodpovedného“ poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu. Len v prípade, ak osobitné predpisy ustanovujú inak vznikne priamo poškodenému nárok, aby mu poisťovňa plnila.
36. Ani vtedy sa však podľa žalovaného poškodený nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia a nemá ani priamo nárok na náhradu škody od poisťovne - má voči poisťovni špecifický nárok na priame plnenie. Jeden subjekt (poškodený) bude mať nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, avšak z iného právneho titulu. Proti škodcovi ide o nárok na náhradu škody, proti poisťovateľovi o osobitné právo na plnenie.
37. Z uvedeného je takto zrejmé, že ak poisťovateľ voči poškodenému nemá ani nemal žiadne povinnosti, len poistený má právo, aby poisťovňa za neho nahradila škodu poškodenému z titulu existujúceho poistno-právneho vzťahu, je vylúčená existencia pohľadávky postupcu voči Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s. a vylúčené je aj postúpenie takejto domnelej pohľadávky, ktorá by založila aktívnu legitimáciu žalobcu pre konanie. Uvedené vyplýva aj rozhodnutia Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/119/2012 a rozhodnutia Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/203/2016
38. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (z 07.12.2018) zdôraznil, že podstatné pre náhradu nákladov, ktorá prináleží poisteným je obvyklá hodinová sadzba.
39. Namietol nejednoznačnosť znenia poistnej podmienky uvedenej v ust. Čl. V ods. 3 písm. b) Zmluvných dojednaní k poisteniu motorových vozidiel a prípojných vozidiel - KASKO. Podľa nej ,,náklady na prácu stanovené na základe časových noriem a technologických postupov dodávaných výrobcom pre danú značku a typ predmetu poistenia a hodinovej sadzby za opravu účtovanej opravovňou, v ktorej bol poškodený predmet poistenia opravený, maximálne do výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej opravovňami obdobnej technologickej výbavy a rozsahu opravárenských služieb pre danú značku a typ predmetu poistenia v mieste opravy poškodeného predmetu poistenia v Slovenskej republike, ak nie je dojednané inak.“
40. Túto poistnú podmienku je preto potrebné vykladať na ťarchu poisťovne tak ako judikoval v rozhodnutí sp. zn. 28 Cdo 864 / 2008 Najvyšší súd Českej republiky.
41. Vzhľadom na uvedené tak má žalobca za to, že je nevyhnutné brať na zreteľ obvyklú hodinovú sadzbu normohodiny vo východoslovenskom regióne, kde žalobca predložením cenníkov preukázal, že ním účtovaná cena za 1 normohodinu mechanických prác a cena za 1 normohodinu lakovacích prác bola nižšia, ako si účtujú ostatné autoservisy v regióne.
42. K cenníkom, na ktoré vo svojom vyjadrení odkázal žalovaný, žalobca namietol, že žalovaný ako prílohu odporu proti platobnému rozkazu predkladá cenníky, a to síce
1) Cenník VEKTOR, s.r.o, - zmluvný servis žalovaného, pre „neautorizované značky“ 2) Cenník Martin KUBUS AUTOCENTRUM EFEKT - zmluvný servis žalovaného, pre „neautorizované značky“ 3) Cenník G +G Autoslužby, s.r.o. - zmluvný servis žalovaného, pre „neautorizované značky“ 4) Cenník AUTOKOMPLET SERVICE s.r.o. - pre „neautorizované značky“, možno tak predpokladať, že je to taktiež zmluvný servis 43. Uvedené podľa žalobcu preukazuje, že žalovaný pri posudzovaní nároku na výplatu poistného plnenia vychádza a robí rozdiely medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, zmluvnými a nezmluvnými servismi, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou. 44. Rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované je v rozpore s platnou právnou úpravou a európskou legislatívou. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v autorizovanom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou Európskej únie, konkrétne s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. 45. Žalovaný podľa žalobcu len poukazuje na rozdielnosť servisov čo sa týka kategorizácie na autorizované a neautorizované, ale neprihliada už na samotnú ich kvalitu a vybavenie ako také, či používané materiály, pričom práve tieto skutočnosti by mali byť rozhodujúce. Aj „neautorizovaný“ servis ma predsa náklady na strojovú techniku, materiál, náklady na zamestnancov či režijné náklady. Žalobca, ako servis vykonávajúci opravu predmetných poškodených vozidiel riadne disponuje oprávnením na vykonávanie opráv ako aj príslušnou technológiou a odbornosťou. A taktiež aj v „neautorizovaných“ servisoch je nevyhnutné zaškoľovať zamestnancov, aby si servis udržal svoj odborný status a zabezpečil kvalitu opravy poškodených motorových vozidiel. 46. Podľa žalobcu je neakceptovateľné, že ak servis má určitú sumu za normohodinu, ktorú si urči v súlade s právom slobodne podnikať, a ak dôjde k poistnej udalosti, aby túto normohodinu znížil len preto, že poisťovňa „zvykne“ preplácať iba určitú výšku. Takéto nazeranie je absurdné, keďže vynaloží rovnakú prácu, ako keby to nebola poistná udalosť. Skutočnosť, že poisťovňa, resp. žalovaný, nepozná pomery jednotlivých servisov, neznamená že má, resp. môže, určiť svojvoľne a direktívne výšku nákladov na opravu. Takéto konanie je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. 47. Ak by bol prípustný výklad poisťovne, potom poisťovňa považuje za prirodzené a bežné v obchodnom styku, že ak určitá spoločnosť vyfakturuje za svoje služby alebo tovary určitú sumu, tak príjemca tejto služby alebo tovaru, nemusí uhradiť danú sumu, lebo tento príjemca to zvykne takto robiť a on sa riadi vlastnými pravidlami. 48. Žalobca zdôraznil, že je len na poškodenom, ako si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť, či v autorizovanom alebo neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom autoservise. Aj neautorizovaný autoservis dokáže zabezpečiť rovnako kvalitnú opravu poškodeného motorového vozidla ako autorizovaný. 49. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 4 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá spočíva v záväzku účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,“ 50. Protisúťažný efekt majú podľa žalobcu nielen dohody medzi priamymi konkurentmi (horizontálne dohody), ale aj vertikálne dohody medzi podnikateľmi, ktorí pôsobia na iných stupňoch distribučného reťazca, napr. vo vzťahu dodávateľ - odberateľ, či poisťovňa - „autorizovaný“ alebo zmluvný servis. 51. Konaním poisťovne, ktoré spočíva v tom, že akceptuje dohodnutú cenu iba „autorizovanej“ alebo zmluvnej opravovne, dochádza k obmedzovaniu súťaže pre menšie resp. „neautorizované“ resp.
nezmluvné servisy, ktoré za tú istú prácu, iba preto, že nemajú dohodu z poisťovňou, dostanú iba poisťovňou priamo určenú sumu. Týmto konaním môže dôjsť na trhu k priamemu určeniu cien tovarov a iných obchodných podmienok, t. j. k obmedzeniu hospodárskej súťaže. 52. Z uvedeného tak vyplýva, že ak sa zákazník, v rámci zmluvnej slobody, rozhodne pre „neautorizovaný“ či nezmluvný servis, resp. pre iný ako partnerský servis, tak bude znevýhodňovaný krátením poistného plnenia. Uvedené konanie žalovaného, ktorým tak poškodzuje práva spotrebiteľov a ostatných subjektov, nemôže požívať právnu ochranu. 53. K rozdielu v počte časových jednotiek a prirážke za lakovanie, ktorý namietol vo vyjadrení k žalobe žalovaný, žalobca namietol, že pri vyhotovení kalkulácií nákladov na opravu vychádzal žalovaný z kalkulačného programu AUDATEX, pričom žalobca vychádzal z kalkulačného programu EUROLAK s tým, že kalkulačný program AUDATEX využíva na výpočet nákladov na lakovanie systém AZT, ktorý u všetkých vozidiel uplatňuje rovnaké pravidlá pri tvorbe časových noriem, nezávisle od výrobcu vozidla. Systém AZT tak počíta náklady na lakovanie len v závislosti od m2 lakovanej plochy.
54. Žalobca použil kalkulačný program EUROLAK, ktorý počíta náklady na lakovanie podľa noriem výrobcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Uvedený kalkulačný program, na rozdiel od kalkulačného programu AUDATEX, tak zohľadňuje všetky náklady na lakovanie, ktoré bolo nevyhnutné a účelné vynaložiť pri konkrétnej značke a konkrétnom type poškodeného motorového vozidla.
55. Navyše žalobca poukázal na to, že žalovaný neuvádza na žiadnom mieste v poistných podmienkach, ktorý kalkulačný program má byť použitý na výpočet nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla.
56. Žalobca tak nemôže byť nútený využívať kalkulačný program používaný poisťovňou (žalovaným), ktorý nezohľadňuje všetky účelne vynaložené náklady pri oprave a lakovaní poškodeného motorového vozidla. Argumentum a contrario, nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ak využíva iný kalkulačný program, než žalovaný.
57. S tvrdeniami žalovaného že opravca si neoprávnene zadal prirážku za dvojfarebné lakovanie a za vyhotovenie druhej vzorky nemožno súhlasiť, pretože poškodené motorové vozidlo malo pôvodne metalízu, ktorá sa nanáša na automobil v dvoch vrstvách, keďže ide o dvojvrstvový lak. Pri uvedenom type lakovania sa nanáša na poškodený automobil prvá vzorka farby laku, ktorá, s cieľom prinavrátenia presného odtieňa laku môže byť korigovaná a doplnená iným odtieňom, prímesou tak, aby sa dosiahol presný farebný odtieň metalízy, aký malo auto pôvodne. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné aj vyhotoviť druhú vzorku laku.
58. V žiadnom prípade však v uvedenom prípade nešlo o dvojfarebné lakovanie automobilu, ako si nesprávne vykladá žalovaný. Išlo tak o dvojvrstvové lakovanie a nie dvojfarebné lakovanie, ako zamieňa žalovaný. Žalovaný tak žiadnym spôsobom nepreukázal, na základe akých dôkazov dospel ku skutočnosti, že v predmetnom prípade išlo o dvojfarebné lakovanie, na základe čoho krátil žalobcovi poistné plnenie za prirážku za dvojfarebné lakovanie.
59. Obrana žalovaného v súvislosti so znížením plnenia z poistnej zmluvy je podľa žalobcu iba v rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.
60. Uvedené podporuje aj súčasná právna úprava ust. § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.“ 61. Žalovaný v prvotnom oznámení o likvidácii škodovej udalosti zo 16.8.2017 uviedol dôvod krátenia: „nelikvidné položky (lakovanie), ktorý však absolútne žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, nepreukázal. 62. Následne však v ním podanom odpore už špecifikuje a uvádza dôvody, na základe ktorých krátil výplatu poistného plnenia - prirážka za dvojfarebné lakovanie, vyhotovenie druhej vzorky. V súlade s uvedeným tak podľa žalobcu nemožno prihliadať na argumentáciu ohľadne dôvodov krátenia poistného plnenia, ktorú uvádza žalovaný v ním podanom odpore. 63. Dané zároveň napĺňa aj kritérium spravodlivosti, v tom zmysle, že ak poisťovňa odmietne poskytnúť (alebo kráti) poistné plnenie, čo je vážny zásah do majetkových práv poškodených (prípadne poistených)
a toto jej konanie sa preukáže ako nedôvodné, nebude môcť špekulatívne a účelovo hľadať iné dôvody, len so zámerom, aby nemusela poskytnúť poistné plnenie v plnom rozsahu. 64. Spornými neboli vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa vzniku nároku poistených osôb. Preto ich súd podľa ust. §151 C. s. p. považoval za nesporné a neboli predmetom dokazovania. 65. Sporným bolo, či žalobca je v danom spore aktívne vecne legitimovaným na uplatnenie žalovaného nároku. 66. Pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd aplikoval ust. §524 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorých veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 67. Zmluvu o postúpení pohľadávky medzi žalobcom v právnom postavení postupníka s U. V. z 08.09.2017 (nárok č. 1) a Zmluvu o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a L. F. datovanú toho istého dňa súd ako listinné dôkazy vykonal podľa ust. §204 C. s. p. Oba listinné dôkazy boli žalovanému doručené a ich obsah nebol žalovaným spochybnený. 68. Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvára pôvodný veriteľ a iný subjekt, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka (v danom prípade žalovaného). 69. Predmetom postúpenia je len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka. 70. Ako každý právny úkon musí i zmluva o postúpení pohľadávky vyhovovať zákonným podmienkam platnosti (§37 OZ). Prevádzaná pohľadávka musí byť jednoznačne určená (predmet plnenia, osoba dlžníka, prípadne jej právny dôvod). V zmluve musí byť pohľadávka vymedzená tak, aby zo zmluvy bolo jednoznačne zistiteľné aká pohľadávka je predmetom postúpenia, aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. Pod sankciou neplatnosti sa vyžaduje písomná forma zmluvy. 71. Obe uvedené zmluvy o postúpení pohľadávky majú zákonom požadované náležitosti, a preto je žalobca v prejednávanom spore aktívne vecne legitimovaným na uplatnenie nároku proti žalovanému. 72. Vo vzťahu k nároku č. 2 nemožno súhlasiť s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého len poistený (v danom prípade škodca U. J.) má právo, aby poisťovňa za neho nahradila škodu poškodenému z titulu existujúceho poistného vzťahu a že záväzok poisťovne nahradiť poškodenému (L. F.) škodu za poisteného je záväzkom výlučne voči poistenému a nie voči poškodenému, keďže takáto argumentácia je v rozpore s ust. §15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa neho totiž náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 73. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k obom uplatneným nárokom je tak nedôvodná, a preto súd v ďalšom posudzoval ich spornú výšku. 74. Medzi stranami nebola spornou skutočnosť, že žalovaný mal uzavretú poistnú zmluvu s U. V. (havarijné poistenie) a L. F. (povinné zmluvné poistenie). 75. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (ust. §788 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 76. Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr (ust. §795 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 77. Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený) (ust. §797 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 78. Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (ust. §799 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 79. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 80. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť (ust. §799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). 81. Podľa §151 ods. 2 C. s. p., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
82. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.
83. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.
84. Ak strana zaťažená bremenom vedenia dôkazu nevyvinie potrebnú aktivitu požadovanú týmto bremenom a nepredloží dôkaz na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia a naďalej ostane nečinná, súd nevykonáva ani prípadný protidôkaz navrhnutý protistranou nezaťaženou dôkazným bremenom.
85. Protidôkaz je úspešne podaný v okamihu, kedy skutková okolnosť, ktorá je predmetom dokazovania je súdom opäť vyhodnotená ako neobjasnená (pozri modality preukázané - neobjasnené - vyvrátené). Ak je protidôkaz úspešne podaný, stáva sa rozhodujúca skutková okolnosť opäť neobjasnenou a strana zaťažená dôkazným bremenom musí urobiť ďalší dôkazný návrh na jej preukázanie. Pokiaľ však strana zaťažená dôkazným bremenom žiaden dôkazný návrh neurobila, nemôže byť pravdivosť jej prednesu vôbec preukázaná a nemá preto zmysel vykonať protidôkaz.
86. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.
87. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom.
88. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.
89. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva (v prejednávanom spore je táto norma obsiahnutá v ust. §799 ods. 3 OZ). Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.
90. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bol žalovaný povinný tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR 385/2015) - v danom prípade jeho právo znížiť plnenie z poistnej zmluvy tak ako to predpokladá ust. §799 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
91. Do akej miery má byť tvrdenie žalovaného určité (substancované), závisí na miere určitosti prednesov žalobcu. Pokiaľ vyjadrenie žalobcu obsahuje len paušálne tvrdenie alebo pokiaľ sa prednesy žalobcu obmedzujú len na používanie právnych pojmov bez bližšej špecifikácie, postačí žalovanému jednoduché popretie týchto jeho tvrdení. Obdobná procesná situácia nastala i v prejednávanom spore.
92. Vzhľadom na to, že tvrdenia žalovaného o neoprávnenosti postupu právneho predchodcu žalobcu boli len všeobecné a obmedzovali sa na používanie právnych pojmov, bolo jeho procesnou povinnosťou potom, ako žalobca tieto jeho tvrdenia podrobnejšie vyvrátil, svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy tiež podrobnejšie rozviesť.
93. Žalovaný pri popieraní tvrdení žalobcu len všeobecne tvrdil, že dodržal všetky podmienky vyplývajúce z poistnej zmluvy uzavretej s poškodenou U. V. eventuálne so škodcom U.Í. J. a z príslušných zmluvných dojednaní a vyplatil poistné plnenie v súlade s uvedenými poistnými podmienkami a že poistená U. V., prípadne poškodená L. F. sa pri uplatnení nároku riadili vlastnými pravidlami.
94. Žalobca v reakcii na toto všeobecné tvrdenie žalovaného vo vzťahu k nároku č. 1 poukázal na ust. Článku V zmluvných dojednaní k poisteniu motorových a prípojných vozidiel - KASKO, podľa ktorého
po oprave poškodeného predmetu poistenia v opravovni a predložení účtovného dokladu za opravu poisťovateľ hradí náklady vynaložené na opravu poškodeného predmetu poistenia, najviac však b) náklady na prácu stanovené na základe časových noriem a technologických postupov dodávaných výrobcom pre danú značku a typ predmetu poistenia a hodinovej sadzby za opravu účtovanej opravovňou, v ktorej bol poškodený predmet poistenia opravený, maximálne do výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej opravovňami obdobnej technologickej výbavy a rozsahu opravárenských služieb pre danú značku a typ predmetu poistenia v mieste opravy poškodeného predmetu poistenia v Slovenskej republike, ak nie je dojednané inak.“ 95. Podľa čl. XII ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových a prípojných vozidiel - KASKO platí: 1) Poisťovateľ je oprávnený znížiť primerane poistné plnenie:
d) Pokiaľ poistníkom, poisteným alebo oprávnenou osobou došlo k vedomému porušeniu povinností ustanovených OZ, všeobecne záväznými právnymi predpismi, týmito VPP alebo zmluvnými dojednaniami k nim alebo povinností dojednaných v poistnej zmluve, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti.
96. Z príslušných poistných podmienok nevyplýva povinnosť opravy v autorizovanom servise ani vymedzenie kalkulačného programu, na základe ktorého (a jedine prípustného) by bolo možné vyčísliť primerané náklady na opravu. 97. Žalobca preukázal rozsah opravy vozidiel, ktorej cenu žiadal od žalovaného zaplatiť z titulu poistných plnení.. Žalovaný rozsah opravy účinne nepoprel (ust. §151 ods. 2 C. s. p.), poprel len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané, resp. cenu lakovacieho materiálu bez toho, aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady. Nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre vznik práva plnenie z poistnej zmluvy znížiť tak ako to predpokladá ust. §799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Účinne nepoprel cenníky predložené žalobcom, preukazujúce, že v mieste opravy poškodených vozidiel iné autoservisy účtujú ceny za normohodinu v obdobnej výške. V tejto súvislosti žalovaný nepreukázal ani skutkové tvrdenie, podľa ktorého v oboch prípadoch (nároku č. 1 a 2) poskytol poistné plnenie v dojednanom rozsahu podľa ust. §788 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 98. Vo vzťahu k výške oboch nárokov tak súd dospel k záveru, že žalobca uniesol povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno o rozsahu opráv motorových vozidiel i im zodpovedajúcej výške skutočných nákladov potrebných na opravu poškodeného motorového vozidla zn. Hyundai i30 EČV: V. XXX F. aj motorového vozidla zn. Ford Fiesta s EČV: V. XXX F., a preto bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené. 99. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie namietal nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania argumentujúc, že si splnil všetky povinnosti ktoré mu vyplývajú z ust. §797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Všeobecných poistných podmienok pre poistenie moje auto KASKO, ako aj povinnosti vyplývajúce z ust. §11 ods. 7 Zákona č. 381 / 2001 Z. z. 100. Podľa ust. §559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. 101. Dlh musí byť splnený riadne a včas (ust. §559 ods. 2 Občianskeho zákonníka) 102. Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť (ust. §797 ods. 3 Občianskeho zákonníka). 103. Poistné plnenie je splatné do 15 dní po ukončení vyšetrenia poisťovateľa potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť (ust. Čl. X ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie moje auto KASKO. 104. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (ust. §11 ods. 7 Zákona č. 381 / 2001 Z. z. 105. Žalovaný listom zo 16.08.2017 oznámil, že bolo skončené šetrenie poistnej udalosti č. 174 103 99 52. K uvedenému dňu musel mať žalovaný k dispozícii všetky podklady potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť v prípade nároku č. 1. Tieto skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné. Žalovaný poskytol poistné plnenie vo výške 999,80 eur napriek tomu, že vyúčtovaná suma za opravu poškodeného motorového vozidla predstavovala sumu v celkovej výške 1260,37 eur. Žalovaný sa tak po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 eur dostal dňom 01.09.2017 do omeškania so zaplatením sumy vo výške 94,60 eur, keďže svoj dlh neplnil riadne. 106. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (§797 OZ a Čl. X ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie moje auto KASKO) tak bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 94,60 eur od 01.09.2017 do zaplatenia.
107. Listom zo 17.07.2017 žalovaný oznámil, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 178 011 26 41. K uvedenému dňu musel mať k dispozícii všetky podklady potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť v prípade nároku č. 2. Tieto skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné. Žalovaný poskytol poistné plnenie vo výške 339,08 eur napriek tomu, že vyúčtovaná suma za opravu poškodeného motorového vozidla predstavovala sumu v celkovej výške 364,90 eur. Žalovaný sa tak dostal dňom 02.08.2017 do omeškania so zaplatením sumy vo výške 25,82 eur, keďže svoj dlh neplnil riadne. 108. Žalovaný poprel právo žalobcu na úroky z omeškania so zaplatením tohto dlhu argumentujúc, že si splnil všetky povinnosti podľa ust. §11 ods. 6 Zákona č. 381 / 2001 Z. z. v príslušnom znení, teda v lehote troch mesiacov od škodovej udalosti, ku ktorej došlo 29.05.2017, keďže oznámenie o skončení šetrenia poistnej udalosti č. 178 011 26 41 vykonal 17.07.2017. 109. Z ust. §11 ods. 7 Zákona č. 381 / 2001 Z. z. vyplýva povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania so splnením dlhu riadne a včas a keďže ide o omeškanie so splnením peňažného dlhu, má žalobca v právnom postavení postupníka právo požadovať od poisťovateľa popri plnení i úroky z omeškania (ust. §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 110. Ust. §11 ods. 8 Zákona č. 381 / 2001 Z. z. obsahuje sankciu za nesplnenie povinnosti podľa ust. §11 ods. 3 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. 111. Ak však poisťovateľ v zákonnej lehote oznámil, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti, v prípade úspechu poškodeného alebo jeho právneho nástupcu v konaní pred súdom, zaplatiť úspešnej strane v konaní aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti neplnil. 112. Nemožno súhlasiť s obranou žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci samej, keďže v tomto prípade je žalovaný stranou sporu a doručuje sa mu rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo podať opravný prostriedok. 113. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému. 114. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení (§797, §517 OZ, §11 ods. 7, 8 Zákona č. 381/2001 Z. z.) tak bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 25,82 eur od 02.08.2017 do zaplatenia. 115. Podľa §255 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
116. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia, aplikujúc zásadu úspechu v konaní. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný, a preto mu bol voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
117. Podľa §262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
118. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.