Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/151/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Q.. I.. U. Ď., W. XX, XXX XX Q., v zastúpení: JUDr. Martina Tomus Palušková, advokátka, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Chorvátska 5, 812 29 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. ÚVVaÚVTOS-5-83-4/31-2014 zo dňa 07.10.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.12.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti listu žalovaného č. ÚVVaÚVTOS-5-83-4/31-2014 zo dňa 07.10.2014, ktorým žalovaný reagoval na podanie žalobcu zo dňa 22.09.2014. Týmto podaním žalobca napádal list žalovaného č. ÚVVaÚVTOS-5-83-3/31-2014 zo dňa 05.09.2014, ktorým mu bolo oznámené, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia č. ÚVV-ÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014 bol doplnením podpisovej doložky odstránený nedostatok týkajúci sa formálnej náležitosti rozhodnutia.

2. Namietal, že Ústav na výkon väzby, aj napriek tomu, že odvolaniu nevyhovel sám o ňom rozhodol a ako vyplýva z obsahu jeho odpovede vo svojej podstate zamietol. Žalobca zastáva názor, že Ústav na výkon väzby mal odvolanie predložiť odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. ÚVV-ÚVTOS-5-83/31-2014 ako i jeho následnej opravy, o ktorej bol žalobca upovedomený listom zo dňa 05.09.2014, doručeného Žalobcovi 11.09.2014 je zrejmé, že toto rozhodnutie bolo podpísané v zastúpení U.. I.. L. C., tzn. nie U.. I.. L. P. - riaditeľom. Podpis osoby, ktorý je uvedený na prvom rozhodnutí tak nie je podpisom osoby uvedenej v rozhodnutí a nejde tak o zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení. Žalobca má za to, že druhostupňový správny orgán mal rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Navyše opravenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo vykonané spôsobom, ktorý je v rozpore s § 51 Správneho poriadku. Z „opraveného" rozhodnutia, ktoré bolo Žalobcovi doručené dňa 11.09.2014 je zrejmé, že ide o totožné rozhodnutie, kde bolo len dopísané, ktorá osoba v zastúpení ho podpísala. Na rozhodnutí je dokonca ten istý dátum vyhotovenia ako pri pôvodnom a nie je ňom nikde uvedené, že ide o opravené rozhodnutie. Vo svojej podstate išlo o dodatočné nahradenie prvej verzie písomného vyhotovenia rozhodnutia druhou „opravenou" a takýto postup je podľa neho možný len do času, kým sa účastníkovi konania „chybná" verzia neoznámila.

II.

Vyjadrenie žalovaného

3. Podľa názoru žalovaného rozhodnutie zo dňa 20.06.2014 bolo vydané vecne kompetentným orgánom

- riaditeľom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave (ďalej len

„riaditeľ ústavu“) a vo vzťahu k adresátovi tohto rozhodnutia (žalobcovi) ide o akt vydaný oprávneným orgánom príslušným na vydanie rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že rozhodnutie zo dňa 20.06.2014 bolo podpísané v čase neprítomnosti riaditeľa ústavu osobou, ktorá bola poverená na zastupovanie počas jeho neprítomnosti, neznamená, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Aplikáciou žalobcovej argumentácie by sme totiž pripustili skutočnosť, že akékoľvek rozhodnutie oprávneného orgánu musí byť vždy podpísané výhradne len riaditeľom ústavu (nemôže byť zastúpený inou osobou), čo však fakticky nie je možné zabezpečiť v čase zákonnej neprítomnosti riaditeľa ústavu. Poverenie na zastupovanie je uvedené v platného Organizačného poriadku Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave. Podpisová doložka (hodnosť, meno, priezvisko a funkcia toho, kto rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením a podpísal v zmysle platného vnútroorganizačného predpisu) je formálna náležitosť rozhodnutia, ktorej absencia alebo nepresnosť sa podľa názoru právnej teórie považuje za inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia a nie je vadou, ktorá by spôsobovala nezákonnosť, či dokonca nulitu vydaného rozhodnutia. Toto pochybenie bolo oprávneným orgánom odstránené v súlade s ustanovením , a to oznámením č. ÚVVaÚVTOS-5-83-3/31- 2014 zo dňa 05.09.2014.

III.

Konanie Krajského súdu v Bratislave

4. Krajský súd v Bratislave ustálil, že žalobou napadnutý list žalovaného nespadá do kategórie rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov v zmysle v spojení s , ktoré je možné preskúmať v správnom súdnictve. Žalobou napadnutý list žalovaného totiž nezasahuje do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, nemá náležitostí rozhodnutia, nie je ako rozhodnutie označený ani formálne a ani nie je považovaný za rozhodnutie podľa osobitného predpisu. Je nepochybné, že žalovaný v žalobou napadnutom liste len reaguje na podanie žalobcu zo dňa 22.09.2014, ktorým ten namieta oznámenie č. ÚVVaÚVTOS-5-83-3/31-2014 zo dňa 05.09.2014 o oprave chyby v písaní predtým vydaného rozhodnutia č. ÚVVaÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014. Tieto listy žalovaného nemožno považovať za rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy orgánu verejnej správy, ktoré môžu byť predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného č. ÚVVaÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014 v spojení s rozhodnutím č. GR ZVJS-48-21-4/31-2014 zo dňa 09.09.2014 sú predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako neprípustnú podľa odmietol.

5. Proti Uzneseniu o odmietnutí konania podal žalobca kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd Uznesením sp.zn. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -54 zrušil a vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

IV.

Právne posúdenie

6. Krajský súd opätovne preskúmal žalobu s prihliadnutím na právny názor najvyššieho súdu a dospel k záveru, že žalobu je nutné odmietnuť.

7. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,

c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, d/ nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie, e/ iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

9. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 10. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly ( ) s negatívnou enumeráciou ( ), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby ich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. 11. Do popredia sa dostáva predovšetkým kritérium individuálnych záujmov jednotlivca dotknutých administratívnym zásahom v spojení so skúmaním rozsahu uplatnenia diskrečných právomocí správneho orgánu pri realizácii tohto zásahu (pozri Pecníková, M.: Tendencie aplikácie článku 6 ods. 1 dohovoru v sporoch s orgánmi verejnej moci. In: Justičná revue, č. 5/2002, s. 616-635).“ 12. Podľa ods. písm. e) , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

13. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

14. Najvyšší súd konštatoval, že v predmetnej veci záver krajského súdu o tom, že list žalovaného č. UWaÚVTOS- 5-83-4/31-2014 zo dňa 07.10.2014 nepodlieha súdnemu prieskumu s odôvodnením, že nezasahuje do práv, právom chránených záujmov alebo povinností sťažovateľa je predčasný. Krajskému súdu bolo možné vytknúť, že sa vôbec nezaoberal uplatnenými námietkami sťažovateľa, a to najmä skutočnosťou, či sťažovateľ opravou rozhodnutia, na ktorom chýba údaj kto a kedy opravu vykonal s pripojením podpisu a odtlačku pečiatky, neutrpel právnu ujmu a či nebolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv, najmä keď krajský súd neskúmal, či žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-48-21-4/31-2014 dňa 09.09.2014 rozhodoval o odvolaní proti skôr vydanému prvostupňovému rozhodnutiu č. ÚVV-ÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014 (bez vykonania opravy) alebo rozhodoval už o opravenej verzii rozhodnutia. 15. Najvyšší súd tiež konštatoval, že nie je rozhodujúcim kritériom, ako sú tieto individuálne správne akty orgánov verejnej správy formálne (t. j. terminologický) označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o rozhodnutia, ktoré zákonodarca v zmysle iných dôvodov po formálnej stránke označil ako opatrenia, povolenia, súhlas alebo platobný výmer, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská (napríklad v inej právnej oblasti analógia iuris o správnom konaní /správny poriadok/). Uviedol, že vzhľadom k tomu, že krajský súd sa uvedenými skutočnosťami nezaoberal, jeho záver o nepreskúmateľnosti listu žalovaného je predčasný a neodôvodnený. 16. Krajský súd sa v novom konaní opätovne zaoberal žalobou a to aj v kontexte uvedeného názoru najvyššieho súdu a dospel k záveru, že žalobu je nutné odmietnuť. Pri ustálení tohto právneho záveru nezohrala úlohu forma preskúmavaného listu, či jeho formálne náležitosti. Je totiž, ako to uviedol aj najvyšší súd, nutné považovať aj takýto list za správny akt, ktorý môže za predpokladu, že zasahuje do individuálnych práv, byť predmetom súdneho prieskumu. A práve aspekt spôsobilosti napadnutého rozhodnutia zasiahnuť do práv žalobcu správny súd v tomto konaní skúmal a nakoniec bol dôvodom odmietnutia žaloby. 17. V súlade s názorom kasačného súdu správny súd uvádza, že je dôležité zdôrazniť, že v ustanovení (Správny poriadok) je riešená situácia, ktorá umožňuje bez použitia opravného prostriedku vykonať nápravu chýb, ku ktorým došlo pri vyhotovovaní písomného

rozhodnutia. Takáto oprava je možná len vtedy, ak ide o chyby v písaní, počítaní alebo o iné zrejmé nesprávnosti. Inou zrejmou nesprávnosťou by mohla byť napr. absencia niektorých identifikačných údajov účastníka.... Svojou povahou ide o technické chyby formálneho charakteru, ktoré nemenia zmysel a obsah rozhodnutia. Oprava takýchto chýb sa robí neformálnym spôsobom v texte rozhodnutia a správny orgán o nej nevydáva rozhodnutie. Spravidla sa oprava uskutočňuje tak, že nesprávny údaj sa prečiarkne a uvedie správny údaj. Na konci rozhodnutia sa uvedie, kto a kedy opravu vykonal, pripojí sa podpis a odtlačok pečiatky. Nie je vylúčená ani výmena pôvodného rozhodnutia za rozhodnutie bez uvedených nedostatkov. Správny orgán je však povinný o tom informovať účastníkov, prípadne ďalšie osoby, ktorým bolo rozhodnutie doručené, prípadne oficiálne vyznačiť opravu aj v jednotlivých vyhotoveniach rozhodnutí. Takúto opravu možno vykonať buď na podnet účastníka alebo z vlastného podnetu. Vykonanie opravy nie je časovo obmedzené a možno ho uskutočniť aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Všetky uvedené poznámky obsahových a formálnych náležitostí správnych orgánov sa vzťahujú nielen na meritórne rozhodnutia, ale aj na procesné rozhodnutia a rozhodnutia vydané v rámci činnosti súvisiacej s preskúmavaním rozhodnutí - § 53 až § 69. To znamená, že opravu rozhodnutí je možné vykonať aj v rámci odvolacieho konania (komentár k Správnemu poriadku k § 47 ods. 6, Správny poriadok, Jozef Sobihard, 2007). Z administratívneho spisu súd zistil, že v danom prípade bolo žalobcovi dňa 11.09.2014 doručené rozhodnutie č. ÚVV-ÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014 (bez formálnych chýb) so sprievodným listom zo dňa 05.09.2014, v ktorom sťažovateľovi bolo oznámené, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia bol doplnením podpisovej doložky odstránený nedostatok týkajúci sa formálnej náležitosti rozhodnutia. Zo sprievodného listu vyplýva, že žalobca bol správnym orgánom oboznámný o tom, že v predmetnom rozhodnutí bol odstránený nedostatok formálnej povahy a to doplnená podpisová doložka. Žalobca bol teda riadne informovaný v zmysle §47 ods.6 Správneho poriadku o tom, že rozhodnutie, ktoré mu bolo doručené spolu so sprievodným listom dňa 11.09.2014 je opravené rozhodnutie. Ako uviedol najvyšší súd, pre posúdenie otázky, či námietky sťažovateľa uplatnené v žalobe sú dôvodné, bolo potrebné tiež posúdiť, či opravou rozhodnutia, ktorú správny orgán vykonal (spôsobom, ktorý popisuje sťažovateľ v žalobe a následne aj v kasačnej sťažnosti), mohol mať žalobca pochybnosti o podstate rozhodnutia a jeho obsahu a či sa mal spravovať poučením o možnosti podať odvolanie do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým sa sťažovateľ aj (neúspešne) riadil. Ako vyplýva z uvedeného žalobca bol riadne sprievodným listom, ktorý mu bol doručený spolu s opraveným rozhodnutím informovaný v zmysle §47 ods.6 že ide o opravené rozhodnutie a nie o nové rozhodnutie. Tým sa aj vylúčila možnosť považovať ho za nové rozhodnutie s možnosťou podať proti nemu odvolanie. 18. Najvyšší súd vytkol krajskému súdu, že sa vôbec nezaoberal uplatnenými námietkami sťažovateľa, a to najmä skutočnosťou, či sťažovateľ opravou rozhodnutia, na ktorom chýba údaj kto a kedy opravu vykonal s pripojením podpisu a odtlačku pečiatky, neutrpel právnu ujmu a či nebolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv, najmä keď krajský súd neskúmal, či žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-48-21-4/31-2014 dňa 09.09.2014 rozhodoval o odvolaní proti skôr vydanému prvostupňovému rozhodnutiu č. ÚVV-ÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014 (bez vykonania opravy) alebo rozhodoval už o opravenej verzii rozhodnutia. V súvislosti s uvedenou námietkou krajský súd uvádza, že je nepochybné, že žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-48-21-4/31-2014 dňa 09.09.2014 rozhodoval o odvolaní proti už o opravenej verzii rozhodnutia. Svedčí o tom odôvodnenie samotného rozhodnutia žalovaného o odvolaní č. GR ZVJS-48-21-4/31-2014 dňa 09.09.2014, kde v predposlednom odseku sa žalovaný touto otázkou vysporiadava a uvádza, že rozhodoval už o opravenom rozhodnutí. V administratívnom spise je napadnutý sprievodný list spolu s doručenkou riadne chronologicky zažurnalizovaný, čo len potvrdzuje závery o tom, že žalovaný rozhodoval už o opravenom rozhodnutí. 19. V kontexte uvedeného správny súd konštatuje, že Ústav na výkon väzby nepochybil, keď v zmysle §47 ods.6 Správneho poriadku vyhodnotil absenciu resp. nepresnosť podpisovej doložky ako inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia a túto následne odstránil doručením opraveného rozhodnutia žalobcovi (nahradil pôvodné rozhodnutie), o čom žalobcu zároveň riadne informoval a to sprievodným listom zo dňa 05.09.2014 doručeným žalobcovi spolu s opraveným rozhodnutím dňa 11.09.2014. Z uvedených dôvodov nie je dôvodná námietka žalobcu o tom, že bolo potrebné zmenu vykonať tak aby bolo zrejmé z opraveného rozhodnutia, čo bolo v tomto rozhodnutí zmenené, kto a kedy opravu vykonal. 20. Nakoľko žalobca mal možnosť proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu podať odvolanie, čo aj využil a odvolanie podal, súd nezistil porušenie subjektívnych práv žalobcu ani prípadnú právnu ujmu v tomto smere. Rovnako súd nezistil porušenie práv žalobcu ani v konaní Ústavu na výkon väzby, keď napadnutým listom žalobcovi oznámil, že konanie o výške trov výkonu väzby bolo už právoplatne skončené a preto nepostupoval pri jeho vybavení spôsobom ako pri riadnom odvolaní. Správne

totiž vyhodnotil, že konanie už bolo právoplatne skončené. Oprava chýb v písaní či iných zrejmých nesprávnosti nemá za následok zrušenie pôvodného rozhodnutia, či jeho právoplatnosti. Nevracia konanie späť do štádia doručovania pôvodného rozhodnutia, žiadnym právne významným spôsobom nezasahuje do práv účastníkov konania. A nakoľko správne súdy podľa e) nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, súd žalobu žalobcu v zmysle tohto ustanovenia odmietol. Napadnutý list Ústavu na výkon väzby je nutné vyhodnotiť ako správny akt orgánu verejnej správy procesnej povahy, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, žalobcu. S tým súvisí aj nedôvodnosť námietky žalobcu o nedostatku náležitostí uvedeného listu z pohľadu nárokov kladených na riadne rozhodnutie vydané v správnom konaní. 21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.

22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave ( v spojení s ).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Proti výroku o výške náhrady trov konania nie je prípustná kasačná sťažnosť ( )