Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Csp-89-2019.pdf
PDF · 98.27 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/89/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátkou so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava 4, proti žalovanej: M. V., J.. XX. XX. XXXX, G. G. XXXX/X, G. - O., o zaplatenie 263,22 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 263,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 263,22 eur od 07.10.2019 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.10.2019 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 263,22 eur s príslušenstvom, a to odplaty vo výške 168 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur, zmluvného úroku vo výške 68% ročne zo sumy 600 eur od 06.10.2015 do 21.10.2015, zmluvného úroku vo výške 68 % ročne zo sumy 502 eur od 22.10.2015 do 19.11.2015, zmluvného úroku vo výške 68 % ročne zo sumy 404 eur od 20.11.2015 do 13.05.2016, zmluvného úroku vo výške 68 % ročne zo sumy 343,23 eur od 14.05.2016 do 14.06.2016, zmluvného úroku vo výške 68 % ročne zo sumy 303,22 eur od 15.06.2016 do 18.04.2018, zmluvného úroku vo výške 68 % ročne zo sumy 263,22 eur od 19.04.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 471,22 eur od 07.10.2016 do 18.04.2018, úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 431,22 eur od 19.04.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.10.2015 žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 600 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v celkovej čiastke 1176 eur v lehote do 06.10.2016. 2. Súdny poplatok žalobca zaplatil na výzvu súdu dňa 15.10.2019 v sume 16,50 eur (č.l. 37). 3. Žalovaná v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 13.11.2019 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, v konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi. 4. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, svoju neprítomnosť žalobca ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v ich neprítomnosti. 5. Pričom súd rešpektujúc aj ustanovenie § 295 CSP vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä konštatovaním žalobného návrhu, všeobecných podmienok poskytnutia
spotrebiteľského úveru (čl. 25 - 26), zmluvy o spotrebiteľskom úvere prehľadom splátok a úhrad zo 06.10.2015, stanoviskom žalobcu, žiadosti o úver (čl. 62 - 65) a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 6. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 06.10.2015 so žalovanou ako dlžníkom zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600 eur za úrok a odplatu 576 eur. Zmluve bola ďalej uvedená RPMN 28%, zmluvný úrok 68% ročne, konečná splatnosť 06.10.2016, priemerná RPMN 24,67%. 7. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby z 27.11.2019, predmetom konania ostalo zaplatenie sumy 263,22 eur s príslušenstvom, a to odplaty vo výške 168 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 471,22 eur od 07.10.2016 do 18.04.2018 a úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 431,22 eur od 19.04.2018 do zaplatenia. 8. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. 9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými (od 1.apríla 2015 do 31.decembra 2018, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 10. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 11. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. j), zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v čase uzavretia zmluvy (od 1.apríla 2015, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, z) a aa<https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>; d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 13. Ustanovenie § 2 písm. g), h) zákona č. 129/2010 Z. z. vypočítava, čo predstavujú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úver a ktoré sú veriteľovi známe a ktoré spolu so spotrebiteľským úverom predstavujú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. 16. V súlade s ustanovením § 9 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej veci však zmluva síce obsahovala údaj o RPMN, avšak v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Navyše v zmluve absentuje údaj o počte splátok, splatnosti splátok a okrem iného aj výška splátky. Súd teda vychádzal z údajov zmluvy, počet 12 splátok je možné predpokladať z platnosti zmluvy od podpísania zmluvy 06.10.2015 a jeho konečnej splatnosti 06.10.2016; následne z celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 1176 eur pri prepočte počtom splátok 12 vychádza mesačná splátka 98 eur. Po prepočte pri zadaní výšky úveru 600, počtu splátok 12 a výšky splátky 98 eur, je RPMN vo výške 300,29%, pričom v zmluve sa uvádza údaj vo výške 28%. 17. Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však nesprávne uvedený údaj o RPMN v úverovej zmluve, spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už bankovými alebo nebankovými subjektmi. Údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa spôsobuje, že daný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch). 18. Ďalej Zmluva neobsahuje ani náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) z. č. 129/2010 Z.z.., teda neobsahuje ani všetky predpoklady, použité na výpočet tejto RPMN. Spôsob výpočtu RPMN je uvedený v prílohe č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom pre výpočet RPMN je číslo posledného čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, výška splátky alebo platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Súd má za to, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a aj preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“. 19. Nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa v predmetnej zmluve, spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1, písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne iné sankcie. 20. Žalobca si v konaní tiež uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur. Zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní zmluvnú povinnosť a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Účelom je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. V prípade vymáhania takejto sankcie na základe spotrebiteľskej zmluvy je možné túto posudzovať ako zmluvné dojednanie z hľadiska možnej neplatnosti podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj neprimeranosti podľa § 53 ods. 4 OZ. V danej veci súd dospel k záveru,
že je neprimerané požadovanie zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur, ktoré zmluvné dojednanie nebolo dohodnuté s citovaným ustanovením § 544 OZ, a preto v tejto časti bol nárok žalobcu zamietnutý. 21. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s veriteľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Veriteľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. V zmluve nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech žalovaného. Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje. Nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne prijme alebo s ním veriteľ neuzavrie zmluvu. Súd nespochybňuje právo veriteľa zabezpečiť splnenie povinnosti aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti (napr. aj to aká suma už bola zaplatená). Súd má za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať požadovanú zmluvnú pokutu. Rozhodnutia iných všeobecných súdov vo vzťahu k žalobcovi a zmluvnej pokute, na ktoré poukazoval žalobca v konaní, nie sú pre súd záväzné, naviac, ak sa súd s právnymi závermi tam uvedenými nestotožňuje z vyššie uvedených dôvodov. 22. Podľa zmluvy mala byť žalovanej poskytnutá suma 600 eur a z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi 336,78 eur. Žalovaná tieto skutočnosti nijakým spôsobom nepoprela. Súd preto žalobcovi priznal sumu istiny 263,22 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou a zaplatenou sumou. 23. Žalovaná sa nesplnením peňažného záväzku dostala do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý súd priznal zo sumy 263,22 eur, avšak pretože žalobca si uplatnil úrok z omeškania neurčitým spôsobom, súd mu priznal úrok z omeškania od podania žaloby, t.j. 07.10.2019 do zaplatenia, v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a vo zvyšku žalobu z týchto dôvodov zamietol. Zo žaloby totiž nebolo zrejmé na základe čoho si žalobca uplatnil v petite úrok z omeškania z ním uvedenej dlžnej sumy 471,22 eur od 07.10.2016 do 18.04.2018, úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 431,22 eur od 19.04.2018 do zaplatenia. Z podania zo dňa 27.11.2019 (čl. 59) je síce zrejmé, že žalovaný čiastočne plnil sumou 40 eur dňa 18.04.2018, toto však bezpochyby žalobca už mohol tvrdiť aj v žalobe. Tu súd poukazuje aj na ustanovenie § 132 CSP, teda už žaloba má obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a tieto nemožno nahrádzať odkazom na označené dôkazy. Navyše podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Pričom podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Uvedené však žalobca ani ostatným podaním nežiadal, a opätovne len súd konštatuje, že v žalobe ani takúto rozhodujúcu skutočnosť netvrdil v dôvodoch žaloby. 24. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd v zmysle § 11 ods. 1, písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. žalobu vo zvyšnej časti, nad rámec priznanej sumy zamietol, ako aj v časti požadovaného úroku z omeškania. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 25. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaná bola v konaní úspešnejšia, mohla si uplatniť náhradu trov konania (priznaná suma 263,22 eur - 69% : k časti späťvzatej žaloby 180 eur a k časti zamietnutej žaloby 201 eur - 31%). Nakoľko si však tieto neuplatnila a ani zo spisu jej nevyplývajú žiadne, súd jej ich ani nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).