Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/4/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: I.V.A. s.r.o., so sídlom Komenského 2660/10, 069 01 Snina, IČO: 36 452 751 proti žalovanému: HEMI plus, s.r.o., so sídlom Matejovce nad Hornádom 2/2, 053 21 Matejovce nad Hornádom, IČO: 36 194 590, na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29.11.2019, č.k. -16 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .

Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal dňa 29.10.2019, aby súd uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaného zaviaže umožniť žalobcovi prístup do skladových priestorov tak, aby žalobca mohol vykonať fyzickú inventúru svojho majetku a majetok zo skladových priestorov naložiť prepravcovi na ďalšiu prepravu, to všetko do 3 dní od doručenia Uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.

3. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. V súvislosti s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

11. Súd preto uvádza, že jediným podkladom pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú uvedené v návrhu a priložených dôkazoch. Súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote ustanovenej v , spravidla bez nariadenia pojednávania. Súd bez toho, aby umožnil druhej strane vyjadriť sa k podanému návrhu alebo predniesť vlastné tvrdenia a návrhy, skúma, či sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu je potrebné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol perfektný a skutočnosti v ňom uvádzané dostatočne osvedčené. Žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný osvedčiť (teda nemusia byť nepochybne preukázané) relevantné skutkové tvrdenia odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena je na strane žalobcu a nič na tom nemení fakt, že niekedy je to obtiažne. To však v žiadnom prípade neznamená, že povinnosť tvrdenia či dôkazná povinnosť odpadá. Treba s tým počítať v každom sporovom konaní, teda aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti a primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.

12. V posudzovanej veci súd dospel k záveru, že nie je splnený predovšetkým predpoklad naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t.j. naliehavosť situácie, a teda nevyhnutnosť zásahu súdu formou neodkladného opatrenia, čo je jednou z podmienok pre jeho nariadenie. Žalobca podľa názoru súdu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce nebezpečenstvo hroziacej ujmy ani okolnosti, o čo opiera túto svoju obavu a pod. a na takéto svoje tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz. Žalobca prostredníctvom súdu doručených písomností osvedčil len skutočnosť, že medzi ním a žalovaným existoval zmluvný vzťah, konkrétne vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal svoje tvrdenie o skončení platnosti povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, nepreukázal súdu existenciu takéhoto rozhodnutia vydaného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a tiež neosvedčil skutočnosť, že je povinný svoj majetok predať, darovať alebo zlikvidovať na svoje náklady najneskôr do 31.12.2020. Súd ďalej poukazuje na to, že žalobca žiadnym spôsobom, napríklad predložením skladových listov nepreukázal existenciu majetku, ktorý má mu byť zo strany žalovaného zadržiavaný a tento svoj majetok bližšie nešpecifikoval. Žalobca tiež žiadnym spôsobom neosvedčil svoju snahu o odpredaj časti majetku za účelom uspokojenia nároku žalovaného a to napríklad predložením zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy s kupujúcim, ktorý je držiteľom platného povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu.

13. Žalobca teda podľa názoru súdu neosvedčil, že by bolo jeho právo tak ohrozené, že existuje potreba dočasne upraviť pomery strán sporu tak, ako to neodkladným opatrením navrhoval. Súd dodáva, že len tvrdenie zo strany žalovaného (bližšie nepodložené listinnými dôkazmi) nie je vzhľadom na účel a charakter neodkladného opatrenia dostatočným dôvodom pre jeho nariadenie, pretože okrem naliehavej potreby tu absentuje aj primeranosť zásahu súdu formou neodkladného opatrenia, keďže ide o výnimočný prostriedok súdnej ochrany.

14. Súd preto v súlade s ust. rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

15. Pre úplnosť súd dodáva, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebráni žalobcovi v prístupe k súdnej ochrane v podobe konania o žalobe vo veci samej.

16. Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej dochádza k ukončeniu konania (o neodkladnom opatrení), súd rozhodol aj o trovách neodkladného opatrenia ( ). V zmysle neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí a žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd preto rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

17. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca.

18. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nevykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil súdu prvej inštancie najmä dôkaz ukončenie zo dňa 27.8.2019, ktorý bol v elektronickom podaní, resp. jeho prílohách označený ako úradný list, čím jednoznačne súdu preukázal existenciu naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia. Týmto rozhodnutím zaviazalo žalobcu Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, kde žalobcovi ukladá povinnosť naložiť so svojím majetkom takým spôsobom, že ho buď predá, daruje alebo zničí na vlastné náklady, a to všetko najneskôr do 31.12.2020. Žalobca si tak túto svoju povinnosť musí splniť v stanovenej lehote, v opačnom prípade by mu hrozila sankcia za správny delikt, avšak nesplnenie tejto povinnosti by mohlo mať za následok pre žalobcu aj ďalšiu ujmu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nie je držiteľom povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a že žalobca pri svojej podnikateľskej činnosti výlučne len obchodoval s výrobkami obranného priemyslu, jediným zdrojom príjmu žalobcu je predaj jeho majetku, teda výrobkov obranného priemyslu nachádzajúcich sa v priestoroch žalovaného. Žalobca ako podnikateľský subjekt má aj iné povinnosti, napríklad voči príslušnému správcovi dane, ktorých splnenie je znemožnené práve konaním žalovaného. Žalobca nevlastní iný majetok v takom rozsahu, predajom ktorého by mohol splniť svoje povinnosti voči ostatným subjektom.

19. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil svoju snahu o odpredaj časti majetku za účelom uspokojenia nároku žalovaného, a to napríklad predložením zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy s kupujúcim, ktorý je držiteľom platného povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Ako žalobca uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svoj záväzok voči žalovanému nepopiera, avšak na jeho uspokojenie je nevyhnutne potrebné, aby žalobca mohol disponovať so svojím vlastným majetkom bez obmedzení žalovaným. Prístup k tomuto majetku je žalobcovi znemožnený žalovaným aj napriek snahám žalobcu o zmiernenie celkovej situácie, o čom rovnako súdu predložil dôkazy. Žalovaný je ďalej toho názoru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia súdom nie je nevyhnutné, aby žalobca osvedčil napríklad zmluvou o budúcej zmluve svoju snahu o zaplatenie záväzku žalovanému predajom časti svojho majetku. Žalobca si preto dovoľuje upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že žalovaný má právo uplatniť pohľadávku voči žalobcovi prostredníctvom žaloby, k čomu však do súčasnosti nedošlo. Naopak žalovaný namiesto uplatnenia svojich práv prostredníctvom žaloby o zaplatenie bráni žalobcovi v prístupe ku vlastnému majetku bez právneho dôvodu, čím mu znemožňuje podnikať a plniť si tak svoje záväzky nielen voči žalovanému, ale aj iným subjektom.

20. Napriek opakovaným výzvam žalovaný neumožnil žalobcovi vstúpiť do prenajatých priestorov, čím znemožňuje žalobcovi disponovať svojím vlastným majetkom. Žalobcovi týmto konaním žalovaného, okrem už uvedeného, hrozí aj vznik ďalšej ujmy titulom uplatnenia zmluvnej pokuty treťou stranou, úrokom z omeškania, nárokom na náhradu škody spoločnosti eCont s.r.o., ktorej žalobca nie je schopný v dôsledku konania žalovaného dodať tovar v rozsahu, ku ktorému sa zaviazal kúpnou zmluvou, keďže práve zostávajúca časť z nedodaného tovaru je umiestnená v priestoroch žalovaného, rovnako ako ostatný majetok uvedený v zozname majetku IVA sklad ND.

21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že je pravdou, čo uvádza vo svojom odôvodnení aj súd prvej inštancie, že žalobca neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, či naliehavosť situácie a teda ani nevyhnutnosť zásahu súdnej moci do súkromnoprávnych vzťahov strán konania.

22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý vo vyjadrení v podstate len zopakoval dôvody pre vydanie neodkladného opatrenia.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť.

24. Podľa , na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

25. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

26. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

27. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

28. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že návrh neobsahuje predpísané náležitosti v intenciách podľa , jedná sa o návrh neurčitý a preto súd prvej inštancie pochybil, ak návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietol.

29. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

30. Odvolací súd preto podľa zmenil odvolaním napadnuté uznesenie a podľa odvolaním napadnuté uznesenie odmietol.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).