Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: D.. L. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v L., V. X, proti žalovanému: R. D. G. L., E..A..O.., so sídlom v L., C. U. XX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 10 079 EUR, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. V pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. žalobca podal vzájomný návrh, ktorý bol uznesením súdu zo dňa 24.7.2019, č.k. - 88 vylúčený na samostatné konanie.

2. Žalobca nárok, ktorý vyšpecifikoval na peňažnú čiastku 10 079 EUR odôvodnil tým, že od 02.01.1990 prevádzkuje živnosť v nebytovom priestore - suterén Chalupkova 5 v Košiciach, ktorý bol kompletne na vlastné náklady zrekonštruovaný bez akéhokoľvek podielu žalovaného. Vzhľadom na tieto okolnosti si v zmysle v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému náhradu za účelne vynaložené náklady za odstránenie stavu, ktorý bránil riadnemu užívaniu nebytového priestoru. Dôvodil, že žalovaný mu spôsobil finančnú škodu, na ktorú bol tiež písomne upozornený a vyzvaný k jej náprave a vysporiadaniu. Stav a potrebu kompletnej rekonštrukcie priestorov dokladá žiadosť Bytového hospodárstva zo dňa 24.4.1990 na súhlas k prevedeniu stavebných úprav na Odbor Výstavby ObNV Košice I.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, keďže mal za to, že žalobca nepreukázal svoj nárok čo do dôvodu a ani čo do jeho výšky, pretože ide iba o tvrdenia žalobcu, ktoré nie sú podložené listinnými dokladmi preukazujúcimi pravdivosť tvrdených skutočností. Bránil sa tým, že žalobca vopred neoznámil žalovanému potrebu realizácie akýchkoľvek rekonštrukčných prác a súčasne žalovaný sa zmluvne nezaviazal k tomu, žeby v prípade akýchkoľvek rekonštrukčných nákladov tieto žalobcovi nahradil. Tiež mal za to, že pokiaľ malo ísť o vynaloženie tvrdených nákladov na rekonštrukciu z roku 1990, predsa zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu je z roku 1997 a navyše z ustanovenia článku 7 písmena 2 zmluvy vyplýva, že predchádzajúca zmluva sa touto zmluvou ruší. Z dôvodu upresneného obdobia, z ktorého mala pochádzať tvrdená rekonštrukcia a z nej účtované náklady, súčasne vzniesol námietku premlčania.

4. Z listinného dokladu - Zápisnica o prevzatí nebytových suterénnych miestností zo dňa 11.4.1990 vyplýva, že nájomníci PhDr. Špeťuch K. a Lengyel G., ktorým bol pridelený nebytový priestor

rozhodnutím ObNV I v Košiciach zo dňa 29.3.1990 v dome čp. 5 na ul. Sama Chalupku, prevzali priestory dňa 11.4.1990 zo stavom vyplývajúcim zo zápisnice.

5. Z listinného dokladu - Žiadosť Bytového hospodárstva, štátny podnik zo dňa 24.4.1990 vyplýva, že Bytové hospodárstvo, š.p. požiadalo ObNV I, odbor výstavby o súhlas k prevedeniu drobných stavebných úprav- výmena podlahy, oprava omietky, výmena inštalácií, dverí a okien, ktoré budú uskutočnené na náklady užívateľov predmetného nebytového priestoru z dôvodu, aby uvedené priestory boli prevádzky schopné.

6. Z listinného dokladu - Zmluva 11101000535/97 o nájme nebytových priestorov z 1.5.1997 vyplýva, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi prenajímateľom Bytový podnik mesta Košice, IČO: 31 98 96 75 a žalobcom ako nájomcom, ktorého predmetom bol nájom nebytových priestorov v objekte na ulici S. Chalupku 5 - suterén o výmere 53 m2, a to na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.5.1997 za ďalších podmienok zo zmluvy vyplývajúcich s tým, že v zmysle článku 7 bod 2 zmluvy: „ Podpisom novej zmluvy zaniká platnosť predchádzajúcej zmluvy .“ Z článku 5 bod 1 zmluvy vyplýva: „ Prenajímateľ odovzdal a nájomca prevzal nebytové priestory v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. “

7. Podľa ust. v znení účinnom do 30.4.1990, (1) Rozhodnutím o pridelení miestnosti neslúžiacej na bývanie (garáže, ateliéry, skladištia a pod.) vydaným miestnym národným výborom alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o užívaní miestnosti. Ak ide o miestnosti stavebných družstiev, prideľuje tieto miestnosti členom orgán družstva. (2) Právo užívať miestnosť neslúžiacu na bývanie vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí miestnosti do užívania.

8. Podľa ust. v znení účinnom do 30.4.1990, o užívaní miestností neslúžiacich na bývanie platia primerane ustanovenia o užívaní bytov s výnimkou ustanovení až 154, 155 ods. 1, , , , a . Ustanovenia o spoločnom užívaní bytu manželmi však nemožno použiť, ak ide o miestnosť slúžiacu na výkon povolania len jedného manžela.

9. Podľa ust. § 9 ods. 2 Vládneho nariadenia č. 172/1950 Sb., ktorým sa vykonáva zákon o hospodárení s niektorými miestnosťami, ak budú potrebné stavebné zmeny alebo úpravy, bude ich vykonanie určené ako podmienka vo vyhlásení miestnosti za obytnú. Potrebné stavebné zmeny a úpravy vykoná miestny národný výbor v rámci platných plánovacích predpisov z verejných prostriedkov, alebo so súhlasom budúcich nájomníkov na ich náklad, alebo v odôvodnených prípadoch na náklad vlastníka budovy.

10. Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.1991, ak organizácia nesplní svoju povinnosť odstrániť závady, ktoré bránia riadnemu užívaniu bytu alebo ktorými je výkon užívateľovho práva ohrozený, má užívateľ právo po predchádzajúcom upozornení organizácie závady odstrániť a požadovať od nej náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u organizácie bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak nebolo uplatnené do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

11. Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.1991, užívateľ nesmie vykonávať stavebné úpravy ani inú podstatnú zmenu v byte bez súhlasu organizácie, a to ani na svoj náklad.

12. Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.1991, organizácia je oprávnená vykonávať stavebné úpravy bytu a iné podstatné zmeny v byte len po dohode s užívateľom. Ak organizácia vykonáva takéto úpravy na príkaz národného výboru, užívateľ je povinný ich vykonanie umožniť.

13. Podľa ust. v platnom znení, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. 6)

14. Podľa ust. § 5 zákona č. 116/90 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení účinnom od 1.5.1990, ( Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu )

(1) Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. (2) Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. (3) Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

15. Podľa ust. v znení účinnom od 1.1.1992, (1) Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. (2) Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

16. Podľa ust. v znení účinnom od 1.1.1992, ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

17. Podľa ust. , pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

18. Predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému ako bývalému prenajímateľovi nebytového priestoru na ulici Sama Chalupku 5 v Košiciach za nesporných skutkových okolností, podľa ktorých žalovaný prenajal žalobcovi predmetný nebytový priestor na základe písomnej zmluvy z 1.5.1997, ktorý nájomný vzťah bol ukončený na základe dohody medzi stranami sporu z 26.6.2018 k 30.6.2018 s tým, že žalobca v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. bol zaviazaný k vyprataniu tohto predmetného nebytového priestoru do 31.10.2019, a to na základe uzatvoreného súdneho zmieru. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že predmetný nebytový priestor mu bol odovzdaný v dezolátnom stave dňa 11.4.1990, o čom svedčí zápisnica o prevzatí nebytových suterénnych miestností, pričom stav a potreba kompletnej rekonštrukcie priestorov vyplýva tiež zo žiadosti Bytového hospodárstva z 24.4.1990, ktorou Bytové hospodárstvo požiadalo ObNV I odbor výstavby o súhlas k prevedeniu stavebných úprav predmetných nebytových suterénnych priestorov, ktoré mali byť uskutočnené na náklady užívateľov nebytového priestoru. Z uvedených skutkových okolností vyplýva, že predmetný nebytový priestor bol žalobcovi ( súčasne ďalšej osobe pánovi Lengyelovi ) pôvodne pridelený na užívanie rozhodnutím ObNV I v Košiciach zo dňa 29.3.1990, súčasne odovzdaný do užívania dňa 11.4.1990, a to v súlade s právnou úpravou účinného do 30.4.1990, teda v čase, kedy ešte nenadobudol účinnosť osobitný o nájme a podnájme nebytových priestorov, súčasne v čase, kedy platila právna úprava ust. Vládneho nariadenia č. 172/1950 Sb., ktorým sa vykonáva zákon o hospodárení s niektorými miestnosťami, podľa ktorej potrebné stavebné úpravy a zmeny vykonával miestny národný výbor v zásade na vlastné náklady ( z verejných prostriedkov ). Výnimku z tohto pravidla predstavoval prípad, kedy na základe súhlasu budúceho nájomcu stavebné úpravy a zmeny realizoval miestny národný výbor na jeho náklady ( t.j. na náklady budúceho nájomníka/užívateľa ) a iba výnimočne - v odôvodnených prípadoch stavebné úpravy a zmeny realizoval miestny národný výbor na náklady vlastníka stavby. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že dovtedy platná právna úprava neupravovala nárok budúceho užívateľa na náhradu prípadne ním vynaložených nákladov na potrebné stavebné práce a zmeny, pretože ich prípadnému vynaloženiu zo strany budúceho užívateľa vždy predchádzal jeho súhlas s týmito nákladmi, teda pre takýto prípad sa budúci užívateľ dobrovoľne zaviazal k vynaloženiu nákladov za zrealizované stavebné práce a zmeny. Vtedy platný síce obsahoval právnu úpravu ust. (v znení účinnom do 31.1.1991 ), podľa ktorej užívateľ mal právo na náhradu účelne vynaložených nákladov na odstránenie závad, ktoré bránia riadnemu užívaniu bytu ( resp. nebytovým priestorov vzhľadom na primerané použitie tohto ustanovenia aj na miestnosti neslúžiace na bývanie

podľa ust. vtedy platného ), tento nárok si súčasne musel uplatniť u prenajímateľa v prekluzívnej lehote šesť mesiacov od odstránenia závad, inak jeho nárok zanikol. Na prejednávaný prípad súčasne nemožno aplikovať ust. , resp. aktuálne platného , ktoré boli zavedené do až s účinnosťou od 1.1.1992 a ktoré predstavujú vo vzťahu k osobitnému právnu úpravu lex generalis, pretože to vylučuje prechodné ustanovenie , ktoré upravuje tzv. nepravú spätnú pôsobnosť. Podľa tohto prechodného ustanovenia totiž vyplýva, že ak užívateľovi ( po novele nájomcovi ) v rozhodnej dobe nevznikol nárok podľa dovtedajších predpisov, tento nárok nemohol nadobudnúť podľa novej právnej úpravy ( t.j. podľa v znení ).

19. Odhliadnuc od uvedeného, vzhľadom na obranu žalovaného medzi stranami sporu zostalo sporným skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že realizoval rekonštrukciu vo vzťahu k predmetnému nebytovému priestoru a že v tejto súvislosti mu vznikli akékoľvek náklady, pričom dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutkovej okolnosti ťaží práve žalobcu. Žalobca má totiž nie len povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť preukázania vo vzťahu k uplatnenému nároku s tým, že žalobca v konaní preukázal iba to, že vznikla potreba určitými rekonštrukčnými prácami dať predmetné nebytové priestory do užívania schopného stavu, avšak samotné vynaloženie akýchkoľvek nákladov a vôbec realizáciu nevyhnutných stavebných úprav ( rekonštrukcie ) nepreukázal. Žalobca tiež nepreukázal, žeby sa žalovaný akýmkoľvek spôsobom zaviazal na úhradu žalobcom tvrdených vynaložených nákladov na rekonštrukciu z roku 1990, ako na to správne žalovaný vo svojej obrane poukazuje.

20. Z opatrnosti súd uvádza, že predmetný nárok nie je možné priznať žalobcovi ani titulom náhrady škody, o ktorej sa v tejto súvislosti žalobca zmieňuje vo viacerých svojich písomných podaniach, resp. v listinných dokladoch pripojených k tomuto nároku. Žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne naplnenie základných zákonných predpokladov odôvodnenosti nároku na náhradu škody, ktorými sú vznik protiprávneho konania na strane žalovaného, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením akejkoľvek povinnosti na strane žalovaného a vznikom tvrdenej škody. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, akého konkrétneho protiprávneho konania sa žalovaný mal dopustiť, súčasne žalovaný v konaní nepreukázal vznik tvrdenej škody, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku.

21. Na základe vyššie uvedeného súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu.

22. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie v spojení s ustanovením s tým, že žalovaný ako úspešná strana sporu v tomto konaní mal síce úspech v celom rozsahu a z toho vyplývajúce právo na náhradu trov konania, súčasne možno konštatovať, že žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.