Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Er/353/2001

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151 700, proti povinným: 1/ N. C., T.. XX. XX. XXXX, H. R.Y. XXX, 2/ N. I., T.. XX. XX. XXXX, H. T. Y. XX, XXX XX T. Y.a, o vymoženie 460,47 eur (13.872,- Sk) s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad Košice, takto

rozhodol:

I. Návrh povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Námietky povinného v 1. rade z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23. 03. 2001, začal exekútor exekúciu proti povinným, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Vranov nad Topľou dňa 28. 04. 2000, pod sp. zn. Ro 224/00.

2. Podľa ust. 243h o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinných od 01.04.2017, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

3. Exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručil povinnému v 1. rade dňa 17. 01. 2014 a povinnému v 2. rade dňa 10. 04. 2001 do vlastných rúk.

4. Dňa 05. 09. 2014 bol Okresnému súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie povinným v 1. rade.

5. Povinný v návrhu na zastavenie uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené až dňa 17. 01. 2014, čiže až po 10 rokoch, teda podľa povinného v 1. rade došlo k premlčaniu exekúcie. Zároveň uviedol, že exekútor od roku 2001 nevyužil riadne a efektívne právne nástroje na splnenie povinnosti. Samotná škoda, ktorá mala vzniknúť skutkom zo dňa 01. 09. 1999 v rekreačnej oblasti Domaša už pri samotnom zápise o poistnej udalosti spôsobenej odcudzením bola enormne nadhodnotená. Samotný zápis výpočtu plnenia obsahuje presne nešpecifikovateľné predmety krádeže a poškodenia. Vzhľadom na nepredloženie dokladov došlo už dňa 23. 09. 1999 ku kráteniu plnenia poistnej sumy o sumu vo výške 5.645,- Sk (187,38 eur). Následne bolo samotné plnenie upravené na sumu 13.872,-Sk (460,47 eur). Taktiež uviedol, že exekúcia je vedená len v jeho neprospech, pričom nebola zohľadnená povinnosť povinného v 2. rade.

6. Dňa 24. 09. 2014 boli súdu doručené námietky proti exekúcii, ktoré boli povinným v 1. rade doručené súdnemu exekútorovi dňa 18. 09. 2014. Námietky podľa priloženej obálky boli dané na poštovú prepravu

dňa 10. 09. 2014. Povinný vo svojich námietkach uviedol skutočnosti, ktoré popísal pri návrhu na zastavenie. Zároveň uviedol, že mu dňa 15. 08. 2014 bola doručená „ Dohoda o postupnom splatení“ vymáhanej pohľadávky s dátumom vyhotovenia dňa 12. 05. 2014.

7. Súdny exekútor spolu s doručenými námietkami súdu predložil aj kópie doručeniek, Dohodu o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky v zmysle § 56 ods. 9. Ex. poriadku, ako aj vyjadrenie oprávneného k postupnému splácaniu. Z predložených doručeniek vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v 1. rade doručené dňa 17. 01. 2014 do vlastných rúk. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v 2. rade doručené dňa 10. 04. 2001. Súdu bola predložená aj Dohoda o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky zo dňa 12. 05. 2014, pričom oprávnený s mesačnými splátkami vo výške 50 eur súhlasil.

8. Dňa 13. 10. 2014 bolo súdu doručené aj vyjadrenie oprávneného k samotným námietkam povinného v 1. rade. Oprávnený tvrdenia povinného v 1. rade odmieta. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný konajúcemu exekútorovi dňa 20. 06. 2000. Skutočnosť, že povinnému bolo doručené upovedomenie až v roku 2014 nemá žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby, pretože táto po doručení návrhu na vykonanie exekúcie konajucému exekútorovi spočíva. Zároveň povinný v 1. rade namieta súdom priznanú výšku poistného plnenia a následne aj výšku vymáhanej pohľadávky. V prípade, ak povinný v 1. rade s výškou priznanou v platobnom rozkaze nesúhlasil, mal možnosť sa brániť a podať v 15- dňovej lehote odpor. Námietky týkajúce sa výšky pohľadávky v ex. konaní sú irelevantné. Z uvedených dôvodov trvajú na vymožení dlžnej sumy v celom rozsahu.

9. Podľa §57 ods. l Exekučného poriadku ( účinného v čase začatia exekúcie) exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6a) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) to ustanovuje tento zákon.

10. Podľa §57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

11. Podľa prvej vety ods. 1 ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

12. Podľa ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

13. Podkladom pre vykonanie predmetnej exekúcie je Platobný rozkaz, sp. zn. Ro 224/00 zo dňa 28. 04. 2000, vydaný Okresným súdom Vranov nad Topľou. Týmto platobným rozkazom boli povinní zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi v lehote 15 dní sumu 13.872 Sk. a to spoločne a nerozdielne s 17,6 % úrokom od 24. 12. 1999 do zaplatenia, trovy konania 572 Sk a upomínacie trovy 20 Sk, alebo aby v tej istej lehote podali odpor na súde. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 06. 2000 a vykonateľnosť dňa 20. 06. 2000. Napriek tomu si povinní svoju povinnosť nesplnili.

14. Súd v tejto veci uvádza, že povinný v 1. rade vo svojom návrhu neuviedol žiaden relevantný dôvod a ani nijakým spôsobom nepreukázal existenciu žiadnej zo skutočností, pre ktorú by bolo podľa § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku dôvodné exekúciu zastaviť. Povinný v 1. rade žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu premlčania. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 27.

02. 2001, teda v desaťročnej lehote podľa , na ktorý poukazuje povinný v 1. rade. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie je náležitým spôsobom uplatnenia práva a týmto podaním sa plynutie 10 ročnej premlčacej doby zastavuje, a to na celý čas trvania exekúcie. Exekučné konanie teda začalo dňa 27. 02. 2001 a riadne sa v ňom pokračuje, preto premlčacia doba podľa po dobu konania neplynie. V predmetnej exekučnej veci nedošlo teda k premlčaniu.

15. Súd ďalej konštatuje, že dôvody, ktoré povinný v 1. rade uviedol a pre ktoré by mal súd exekúciu zastaviť, nespadajú ani pod jeden zákonný dôvod, pre ktorý možno exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku zastaviť. Predmetná exekúcia je vykonávaná na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom, na základe ktorého je možné viesť exekúciu. Ak povinný nesúhlasil s platobným rozkazom, mohol využiť svoje právo podať proti nemu odpor, o čom bol riadne poučený v platobnom rozkaze. Povinný svoje právo na podanie odporu nevyužil, preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. 06. 2000, a teda týmto okamihom sa stal spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého je možné viesť exekúciu.

16. Citované ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenováva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Ustanovenie § 57ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu exekúciu zastaviť aj v prípade, ak táto povinnosť vyplýva z ustanovení iného zákona.

17. Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej ( v tzv. základnom konaní). V konaní o umožnenie takto určeného práva ( v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej a spôsobom na to určeným. Ich relevancia dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základnom konaní, tzn., že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní. Povinný si mal uplatniť ním uvádzané skutočnosti v základnom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie exekučného titulu, teda platobného rozkazu.

18. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať, či vec konajúcim súdom bola správne posúdená, to znamená, či nárok oprávneného vyplýval z hmotného práva. V prípade, že exekučným titulom je rozhodnutie súdu tak, ako je to v tomto prípade, súdu v exekučnom konaní už neprislúcha skúmať, či v základnom konaní boli správne aplikované ustanovenia chrániace spotrebiteľa. V prípade, že povinný nesúhlasil s vydaným exekučným titulom v základnom konaní, mohol sa proti tomuto exekučnému titulu brániť podaním opravného prostriedku (odporu) v tomto základnom konaní, resp. podaním mimoriadneho opravného prostriedku. Súd, ktorý vydal platobný rozkaz, povinného v platobnom rozkaze riadne a v súlade so zákonom poučil o možnosti podania opravného prostriedku (odporu) proti platobnému rozkazu.

19. Súd pre úplnosť dodáva, že súdny exekútor nemá podľa ex. poriadku stanovenú lehotu na doručenie upovedomenia o začatí exekúcie príslušným subjektom. Aj keď v danom prípade od vydania poverenia uplynula značná doba, súdny exekútor neporušil žiadne z ustanovení Ex. poriadku. Zároveň súd konštatuje, že samotnú „ Dohodu o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky“ súdny exekútor doručil povinnému v 1. rade až po doručení samotného upovedomenia o začatí exekúcie, pričom súdny exekútor vedie exekúciu aj naďalej voči povinnému v 2. rade.

20. Podľa §50 ods. l Exekučného poriadku, Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

21. Súd má za to, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 17. 01. 2014, čo vyplýva z priloženej doručenky. Povinnému uplynula zákonná lehota na podanie námietok proti exekúcii dňa 31. 01. 2014. Námietky boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 18. 09. 2014 ( pričom na poštovú prepravu boli podané dňa 10. 09. 2014). Námietky boli podané po zákonnej lehote a preto súd zmietol námietky povinného v 1. rade voči exekúcii.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.