Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B4-2T/48/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.februára 2024 v Bratislave

rozhodol:

obžalovaná N. I. U. L. T. Š. U. Z. Á. : nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Bratislava, O. č. XXXX/XX

u z n á v a s a z a v i n n ú , že

obžalovaná dňa 05.augusta 2020 v čase približne od 09:30 hod. do 12:00 hod. na Putníckej č. 21 v Bratislave, počas hádky so svojím susedom - poškodeným M.. Q.. P. Š. na dvore pri ich spoločnom plote, počas toho ako poškodený M.. Q.. P. Š. chcel zbúrať starý tehlový plot a mal záujem postaviť nový plot, obžalovaná nesúhlasila s plánovanými búracími prácami a na plote a obvinená aby zabránila vo vykonávaní búracích prác na plote, stojac na svojom pozemku hádzala tehly o veľkosti 15

- 20 cm a kamene o veľkosti 5 - 10 cm do poškodeného M.. Q.. P. Š.C., do prítomných stavebných pracovníkov poškodeného B. P. a poškodeného M. B., ako aj do prítomných pracovníkov súkromnej bezpečnostnej služby poškodeného Šimona O. K. a poškodeného V. P., pričom kameňom asi trikrát trafila poškodeného Š. O. K., tehlou jedenkrát trafila poškodeného V. P. do oblasti hrudníka a brucha a kameňom jedenkrát trafila poškodeného V. P. do tváre po tom, ako sa na miesto dostavili dva príslušníci Policajného zboru, obžalovaná neprestala v hádzaní kameňov, uviedla na adresu poškodeného M.. Q.. P. Š.: „Čo si myslíš, že len ty vieš škodiť“ a začala hádzať kamene o veľkosti 5 - 10 cm smerom na rodinný dom poškodeného M.. Q.. P. Š., a kameňom trafila sklenenú výplň a rám okna o veľkosti cca 350x80 cm na garáži rodinného domu, pričom na sklenenej výplni spôsobila škrabance o veľkosti cca 3,5 cm a na ráme spôsobila škrabance o veľkosti cca 0,5 cm, čím poškodenej V. Š. trvale bytom Bratislava, E. č. XX spôso-

-2-

bila škodu poškodením vo výške 558,-- eur, ktorá pozostáva z nákladov na výmenu poškodenej sklenenej výplne a z nákladov na lokálnu opravu povrchovej úpravy rámu, následne obžalovaná opäť pokračovala v hádzaní tehál o veľkosti 15 - 20 cm a kameňov o veľkosti 5 - 10 cm do poškodeného M.. Q.. P. Š., do prítomných stavebných pracovníkov poškodeného B. P. a poškodeného M. B. a aj do prítomných pracovníkov súkromnej bezpečnostnej služby poškodeného Š. O. K. a poškodeného V. P., až kým nebola o 12:00 hod. zaistená príslušníkmi Policajného zboru a predvedená na policajné oddelenie.

T e d a

-dopustila sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadla iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania -poškodila cudziu vec a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu

č í m s p á c h a l a

trestný čin - prečin výtržníctvo podľa , s poukazom na , - so zbraňou, na viacerých osobách v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovanie cudzej veci podľa a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa použitím , , , na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa výkon trestu odňatia slobody sa jej p o d m i e n e č n e o d k l a d á .

Podľa jej určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa sa obžalovanej ukladá nahradiť poškodenej V. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava, E. č. XX škodu vo výške 558,-- eur (päťstopäťdesiatosem eur).

Podľa sa obžalovanej ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradila škodu spôsobenú trestným činom.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí obžalovanej z prípravného konania, výsluchom svedkov - B. P., Š. O. K., V. P., M. B.. -3-

Prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Súd hlavné pojednávanie nariadené na deň 19.február 2024 vykonal v neprítomností obžalovanej.

Obžalovanej bolo doručené predvolanie na deň 19.február 2024 - č. l. 402, výzva - č. l. 403 ako i ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov č. l. 404.

Súd v predmetnej veci poukazuje na vrátenú doručenku od obžalovanej - založené na č. l. 405 - z ktorej bolo konštatované, že táto odmietla predmetnú zásielku prevziať - odmietam prevziať. Na doručenke je perom dopísané a v kolónke adresáta sa tento dopísaný doklad nenachádza. Nie sú totožné. 27.12.2023. I..

Súd predmetné vyhodnotil ako odopretie prijatia podľa

Podľa ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznačí sa to na doručenke spolu s dátumom a dôvodom odopretia písomnosť sa vráti. V tomto smere súd poukazuje na predmetnú doručenku s dôvodom, ktorý uviedla obžalovaná na doručenke.

Súd predmetný dôvod odopretia obžalovanou vyhodnotil ako spôsob odopretia bezdôvodne. Pokiaľ išlo o údaj 42T (čo bol dopísaný perom) - ide v danom prípade o súdne oddelenie, ktoré predmetnú vec rieši.

Naviac písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bolo prijatie odopreté - t.j. 27.december 2023 - pretože na tento následok bola upozornená dňa 27.decembra 2023 - viď doručenka. O predmetnej skutočnosti bol adresát (obžalovaná) doručovateľom upozornená.

Zo strany súdu boli splnené všetky podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovanej (, ).

Obžalovaná bola v prípravnom konaní vypočutá dňa 28.decembra 2021 (využila svoje právo a vo veci nevypovedala) a dňa 29.decembra 2021.

Na nariadené hlavné pojednávanie dňa 19.februára 2024 sa nedostavila.

Skutkový a právny stav veci

V predmetnej veci je potrebné v prvom rade konštatovať, že medzi obžalovanou a poškodenými - M.. Q.. P. Š.Á. a V. Š. ide vo všeobecnosti o viacročné susedské spory a to zo strany obžalovanej.

Spory medzi nimi ako susedmi započali už v priebehu roku 2012 - kedy bolo začaté stavebné konanie za účelom stavby rodinného domu na predmetnom pozemku. Keďže predmetný pozemok nebol oplotený - po začatí výstavby rodinného domu - obžalovaná od počiatku realizácie stavby predmetného rodinného domu začala neustále a systematicky sabo- -4-

tovať predmetnú výstavbu, vstupovala na pozemok poškodených, robotníkov vyzývala, ktorí pracovali na predmetnej stavbe, aby od svojho konania (tak tomu bolo i dňa 05.augusta 2020) upustili. Na základe predmetného - bolo vo veci vydané rozhodnutie t.č. bývalého Okresného súdu Bratislava IV pod č. k. -42, zo dňa 12.januára 2015, právoplatné dňa 03.marca 2015 - rozkaz na plnenie, v ktorom vystupovali navrhovatelia (v tomto konaní poškodení) voči odporkyni (v tomto konaní obžalovanej) vo veci uloženia povinnosti - a povinnosti od 01.marca 2015 zdržať sa akéhokoľvek neoprávneného vstupu na pozemky navrhovateľov - založené na č. l. 198-199.

Následne súd poukazuje na uznesenie t.č. bývalého Okresného súdu Bratislava IV, pod č. k. -62, zo dňa 06.júla 2020 - vo veci právnej veci žalobcov (v tomto konaní poškodení) proti žalovanej (v tomto konaní obžalovaná) - o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci - kde žalovaná mala povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do spoločného oplotenia, jeho poškodzovania a obťažovania žalobcov znečisťovaním pozemkov - ktorého boli žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov. Taktiež mala povinnosť žalovaná zdržať sa i vyhotovovania akýchkoľvek snímok alebo obrazových, zvukových alebo zvukovoobrazových záznamov ako i priblížiť sa k žalobcom a k ich blízkym osobám na vzdialenosť menšiu ako päť metrov s výnimkou konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaním a správnymi orgánmi - založené na č. l. 191-197. Predmetné uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 28.júla 2020.

Taktiež súd vo veci poukazuje na priestupkové konanie vo vzťahu k obžalovanej - založené na č. l. 229-235.

Práve na základe vyššie uvedených dlhodobých nepriaznivých konaní zo strany obžalovanej - poškodení sa rozhodli na svojom pozemku postaviť múr oddeľujúci jeho pozemky od pozemku obžalovanej.

Za predmetným účelom po zabezpečení podkladov a povolení pre uskutočnenie drobnej stavby múru bola predmetná práca objednaná a stavba múru sa mala vykonávať dňa 05.augusta 2020. Z dôvodu však i neustálych rôznorodých atakov obžalovanej poškodení preto oslovili bezpečnostnú službu - ktorá by zabezpečovala dohľad na bezpečnosťou predmetných robotníkov stavajúcich múr.

Dňa 05.augusta 2020 na pozemku poškodených sa začali vykonávať stavebné práce a to zbúranie starej časti oplotenia, ktorý sa nachádzal na pozemku poškodeného. Predmetné bolo konzultované dopredu i s pracovníkom miestneho úradu. Tieto skutočnosti neskôr predmetného dňa - keďže bol pracovník privolaný - svedkyňa T.. B. L.Á. (pracovníčka referátu pozemkového, vodného hospodárstva, výstavby a správy na Miestnom úrade v Záhorskej Bystrici) aj osobne potvrdila. Táto svedkyňa osobne na predmetnom pozemku i za prítomnosti obžalovanej potvrdila, že zo strany poškodených bola splnená ohlasovacia povinnosť a teda, že mohla sa vykonávať drobná stavba - pretože miestna časť nemala voči predmetnému žiadne námietky. Toto však obžalovaná ani po odchode predmetnej pracovníčky neakceptovala a vo svojom protiprávnom konaní pokračovala.

Obžalovaná počas dokazovania potvrdila, že v predmetný deň okolo 09:30 hod. odchádzala zo svojho domu z dôvodu, že mala zdravotnú kontrolu a keďže bola vonku videla podľa jej výpovede - že jej neznámi muži - podľa jej výpovede bolo ich asi šesť - začali bú- -5-

rať časť jej pôvodného rodičovského domu. Preto ona pristúpila k oploteniu. Podľa jej výpovede mali predmetné osoby - ktoré boli na strane pozemku poškodených - cvikačkami strihať drôty, z ktorých bolo toto oplotenie spevnené.

Osoby - ktoré boli pracovníkmi predmetnej spoločnosti Montplot s.r.o. - Jozef Rác a Martin Jaško - potvrdili, že na predmetné miesto sa dostavili za účelom realizácie stavebných prác na oplotení. Obaja potvrdili, že na predmetnom mieste sa nachádzali ešte dve osoby - okrem poškodeného - ktorí mali byť pracovníkmi SBS (svedkovia V. P. a Š. O. Buchta - pracovníci spoločnosti O.K. Shooting Security s.r.o.

- ktorí tu tiež boli na základe objednávky - z dôvodu ochrany majetku a osoby).

Úlohou pracovníkov spoločnosti Montplot s.r.o. - vyplynulo, že bolo vykonanie stavebných prác - ktoré zahŕňali stavbu betónového plotu na predmetnom pozemku. Obaja svedkovia - potvrdili, že začali vykonávať práce na predmetnom plote. Keď obaja pracovníci, ktorí mali vykonávať stavebné práce na predmetnom plote a ktorú aj započali vykonávať - vtedy zo strany pozemku - v ktorom bývala obžalovaná táto im v predmetnej činnosti sa snažila zabraňovať.

Predmetný nesúhlas obžalovaná prejavovala spôsobom, že aby zabránila vo vykonaní predmetných stavebných prác - stojac na svojom pozemku začala hádzať na predmetné osoby - t.j. oboch pracovníkov, ktorí vykonávali stavebné práce, oboch pracovníkov, ktorí mali za úlohu ochranu majetku osôb, na osobu poškodeného a to ako tehly o veľkosti 15 - 20 cm, tak aj kamene o veľkosti 5 - 10 cm a i kamene menšej veľkosti 2 cm x 2 cm, 2 cm x 3 cm). Zároveň poškodená použila vo vzťahu k ich osobám i hrable ako i palicu. Keďže pracovníci nemohli pracovať na predmetnej pracovnej činnosti a pracovníci SBS tiež nemohli vykonávať činnosť - poškodený privolal na pomoc telefonicky políciu, ktorá sa na miesto aj dostavila. Predmetné vyplynulo i z výpovede príslušníkov polície, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní. Svedok - príslušník polície potvrdil, že na mieste v čase ich príchodu bolo celkove päť osôb na pozemku obžalovaného (dvaja pracovníci SBS, dvaja pracovníci predmetnej spoločnosti a poškodený) a oproti nim na svojom pozemku obžalovaná. Poškodený predmetným príslušníkom polície vysvetľoval, že sa snaží, aby na jeho pozemku boli vykonané stavebné práce v súvislosti s plotom, na ktoré mal riadne povolenie a obžalovaná predmetnému zabraňovala vyššie uvedeným spôsobom. Za čas kým predmetní príslušníci polície neprišli ešte na predmetný pozemok - predmetná situácia zo strany obžalovanej bola neúnosná v súvislosti z jej strany ohrozovaním - osôb na pozemku poškodených a práve preto bola privolaná hliadka polície.

Poškodený V. P. (pracovník SBS) vo vzťahu k svojej osobe vypovedal, že obžalovaná do neho jedenkrát trafila tehlou a to do oblasti hrudníka a brucha a raz ho obžalovaná trafila do tváre.

Poškodený B. P. (pracovník vykonávajúci stavebné práce) v súvislosti s predmetnými hrabľami vypovedal - že obžalovaná cez pletivo plotu ho buchla predmetnými hrabľami. On jej predmetné hrable vytrhol a hodil ich na pozemok (predmetné bolo riadne viditeľné na obrazovo-zvukovom zázname). Pokiaľ išlo o predmetné kamene tieto nielen po ňom, ale i po ostatných tam prítomným do času kým prišla hliadka polície hádzala, ale i za prítomnosti polície. Okrem toho, že do nich hádzala predmetné kamene a tehly - i keď nie

-6-

stále sa trafila, zároveň sa i zaháňala - čo však oni nemohli predpokladať, či zároveň vtedy predmetné kamene aj nehodí (viditeľné i na obrazovo-zvukovom zázname).

Pri tom ako hádzala predmetné kamene, ako i tehly (počuteľné i na zvukovej obrazovej nahrávke) kričala v tom zmysle - ak vy ničíte moje veci, ja budem ničiť Vaše veci - toto bolo jasne počuteľné i vo zvukovo

- obrazovej nahrávke.

I pracovníci SBS sa snažili dohovoriť obžalovanej - pričom toto nezaberalo, pretože ona si kričala svoje. Poškodený B. P. potvrdil, že videl ako hodila obžalovaná do pracovníka SBS tehlu. Na mieste kde stál i on a ostatní ona hádzala kamene a keď sa niektorý z nich približoval bližšie k plotu kameň ihneď hodila, takže nemohli vykonávať žiadne práce, na čo boli privolaní na predmetný pozemok. Predmetné kamene hádzala smerom kde oni stáli.

Poškodený Š. O. K. (pracovník SBS) tiež potvrdil, že obžalovaná zo svojho pozemku na nich hádzala kamene, tehly. Tiež, že chytila do ruky hrable a snažila sa pracovníkov cez plot buchnúť. Mala v ruke i palicu a snažila sa i ňou buchnúť - predmetný poškodený palicu jej vytrhol z rúk (toto je viditeľné na zvukovo-obrazovom zázname). Po celý čas i pred príchodom polície, ale i v čase keď tam už bola hliadka polície stále kričala a to v tom, že predmetný plot je jej. I keď bola z ich strany vyzývaná k tomu, aby predmetné kamene nehádzala - toto však neprestala. Kamene hádzala i za prítomnosti polície a zaútočila takýmto spôsobom i na nich. Kamene ona zbierala do ruky a tak do nich hádzala. Tiež predmetný poškodený vypovedal, že tehlu hodila po ňom jedenkrát a to spôsobom, že on ako hodila po ňom predmetnú tehlu táto letela mu smerom na brucho a tehlu zachytil do rúk. Bolo to vo vzdialenosti štyri metre. Poškodený tiež potvrdil, že predmetné kamene ona hádzala smerom kde oni stáli. Konkrétne jeho trafila asi trikrát predmetnými kameňmi. Obžalovaná ho trikrát predmetnými kameňmi aj priamo zasiahla.

Poškodený V. P. tiež potvrdil, že on spoločne s O. Š. K. boli najatí poškodenými, aby zabezpečovali ochranu majetku a osôb. Keď dvaja pracovníci - stavebníci chceli začať vykonávať prácu na oplotení

- suseda (obžalovaná) pribehla k predmetnému plotu a snažila sa predmetných pracovníkov týmito hrabľami udrieť a tak im zabrániť, aby pracovali na predmetnom oplotení. Keď on spoločne s kolegom - svedkom O. Š. K. chceli predmetných pracovníkov ochrániť obžalovaná začala fyzicky napádať aj ich a to, že predmety, ktoré mala v ruke jej vytrhli - konkrétne palicu. Následne obžalovaná po všetkých piatich, čo boli na pozemku poškodeného (vrátane i samotného poškodeného) začala hádzať tehly z predmetného oplotenia. Predmetnou tehlou videl ako obžalovaná trafila jeho kolegu - poškodeného O. Š. K. a to oblasti hrudníka alebo brucha. Tiež po nich hádzala i kamene, ktorými trafila i jeho osobne, ktorý obžalovaná hodila ho zranila na tvári a to konkrétne mu krvácala pera (na ústach mal rúško). Okrem toho stále kričala. I keď boli on spoločne s kolegom z dôvodu, aby ochraňovali majetok a ľudí - požiadal poškodeného - aby tento zavolal políciu, čo sa i stalo a táto prišla na predmetné miesto. V konaní však obžalovaná neprestávala a kamene hádzala i v čase keď tam bola prítomná polícia.

Poškodený M. B. tiež potvrdil, že keď začal vykonávať predmetné stavebné práce a boli pri predmetnom oplotení suseda (obžalovaná) najprv začala kričať, či majú povolenie na predmetnú činnosť, čo poškodený jej kladne odpovedal. Následne sa im začala vyhrážať, hádzať kamene, na jeho kolegu - B. P. útočila aj hrabľami, ktorú jej tento -7-

vytrhol. Hádzala po nich kamene, tehly. Videl ako trafila predmetnou tehlou pracovníka SBS. Na základe predmetného bola privolaná hliadka polície, pretože obžalovaná neustále hádzala po nich predmetné kamene, útočila na nich, takže nevedeli pracovať a bránila im takto vo výkone ich práce. I keď sa ju snažili upokojiť nikomu z nich prítomných sa to nepodarilo. I keď prišla hliadka polície (ako i pracovníčka miestneho úradu) nerešpektovala ani políciu. Preto bola hliadkou polície privolaná ďalšia hliadku polície. Svedok vo vzťahu k príslušníkovi polície vypovedal, že keď tento bol pri plote poškodeného a keď odhrňoval plot - (starý pletivový) - sotila do neho a na základe predmetného bola z miesta odvedená políciou.

Svedok - príslušník polície potvrdil, že ako policajná hliadka prišli na predmetné miesto a to na pozemok poškodeného z dôvodu, že boli ním telefonicky privolaní - z dôvodu, že i keď sa snažil ako staviteľ vykonať stavebné práce prostredníctvom pracovníkov, ktorých si objednal ako i SBS služby toto im bolo znemožňované obžalovanou - pretože v predmetnej práci im bránila. I za ich osobnej prítomnosti obžalovaná od konania - hádzania predmetných kameňov smerom na nich, ktorí stáli na pozemku neupustila - kamene hádzala neustále na osoby, ktoré sa snažili priblížiť k predmetnému oploteniu.

I za jeho prítomnosti a za prítomnosti vyššie uvedených svedkov obžalovaná hovorila, že keď je ničený jej majetok bude ničený i majetok poškodeného.

Predmetné potvrdil nielen poškodený, ale i vyššie uvedení svedkovia.

Poškodený M.. Q.. P. Š. vypovedal, že videl ako obžalovaná hodina kameň na ich dom - ktorým poškodila garážové okno o veľkosti 80 x 350 cm. Predmetným kameňom mal za to, že chcela poškodiť jeho majetok

- pretože v predmetnom smere kam hodila predmetný kameň sa nenachádzal nikto koho by chcela trafiť.

Svedok Š. O. K. tiež potvrdil, že osobne videl, ako rozbila kameňom okno na dome poškodeného. Kameň hodila na okno na dome poškodeného po tom, čo vykrikovala, že keď oni poškodzovali jej majetok, ona bude poškodzovať majetok poškodeného.

Obdobne v tejto časti vypovedal aj svedkovia V. P., O. K. a M. B. - ktorí potvrdili skutočnosti vypovedané svedkom Š. O. K..

Všetci svedkovia zhodne potvrdili, že predmetná situácia bola neúnosná, zo strany obžalovanej a to i napriek tomu, že na predmetnom mieste na pozemku poškodeného bolo celkove sedem osôb a na pozemku obžalovanej len ona samotná - ale obžalovaná svojím správaním - hádzaním kameňov, tehál, zaháňaním sa kameňmi (a teda bola obava, že bude kamene hádzať, pretože ona sa nielen zaháňala kameňmi, ale ich aj reálne hádzala - takže nebolo možné predpokladať jej správanie) nedovolila nikomu sa ani pohnúť (viditeľné aj na obrazovo-zvukovom zázname) - preto bola hliadka polície posilnená ďalšou policajnou hliadkou. Hliadke polície - ktorá prišla ako prvá na miesto činu - nedokázala obžalovanú upokojiť a zabezpečiť tak, aby v hádzaní kameňov, tehál nepokračovala, nepočúvala nikoho.

Obžalovaná v celom rozsahu popierala, že by ona hádzala kamene a že by mala poškodiť okno garáže. Podľa jej výpovede k poškodeniu okna mohlo prísť v situáciách kedy na susednom pozemku bola niekoľkokrát zhodená veľká detská trampolína, ktorá poškodila -8-

i jej oplotenie a táto bola vždy zapretá o dom a garážové okno stavby na predmetnom pozemku.

Predmetné však vylúčili svedkovia, ktorí boli v predmetnej veci vypočutí. Títo ako je to vyššie rozvedené jednoznačne videli ako predmetný kameň, ktorý hodila obžalovaná predmetným smerom zasiahol predmetné okno a toto poškodil.

Pokiaľ išlo o predmetnú trampolínu svedkovia vypovedali:

-svedok Š. O. K. vypovedal, že trampolína tam bola rozložená, ale táto bola asi v strede od okna asi 15 metrov. -svedok V. P. - trampolína mohla byť vo vzdialenosti asi desať metrov od plota. Bola na pravej strane a okno a dom boli na ľavej strane

-svedok M. B. - trampolína bola zhruba desať metrov od domu.

Predmetné protiprávne konanie zo strany obžalovanej bolo ukončené o 12:00 hod. spôsobom, že obžalovaná bola z miesta odvedená hliadkou polície. Až následne mohlo sa pristúpiť ku predmetným stavebným prácam.

Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti a to každý jednotlivo, ale zároveň v ich súhrne. Pri hodnotení výpovedi svedka skúma súd, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej prechádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Len v prípade, že výpoveď svedka má slúžiť ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.

V danom prípade tomu tak nebolo - išlo o výpovede celkove (mimo poškodeného - keďže ako už bolo vyššie konštatované - medzi ním a obžalovanou išlo o viacročné susedské spory) päť svedkov, ktorí boli v predmetnom čase a mieste na rovnakom mieste a v rovnakom čase ako obžalovaná (k dispozícii - vyššie rozvedené boli i iné zabezpečené dôkazy - zápisnica o obhliadke miesta činu,

obrazovo-zvukový záznam, výpoveď svedka - príslušníka polície) a nevznikla tzv. „dôkazná núdza“ a preto sa nemusela aplikovať zásada „in dubio pro reo“ - vyplývajúca z ustanovenia - použitie, ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Naviac predmetní piati svedkovia - pracovníci SBS, pracovníci, ktorí mali vykonávať stavebné práce na pozemku, ako i príslušník polície - prišli do kontaktu s obžalovanou len v predmetný deň. Do predmetného času ju nepoznali, neboli s ňou v žiadnom vzťahu.

Súd v predmetnej veci poukazuje na zápisnicu o obhliadke miesta činu a fotodokumentáciu, ktorá bola založená v spise na č. l. 154-157.

-9-

Z predmetnej zápisnice vyplynulo, že táto bola vykonaná dňa 05.augusta 2020 v čase od 11:45 hod. do 11:55 hod. - po pristúpení k rodinnému domu bolo vidieť bočnú časť garáže, na ktorej bolo okno o veľkosti cca 80 x 350 cm, na ktorom bola poškriabaná sklenená výplň o rozmere cca 3,5 cm a poškriabaný rám o veľkosti cca 0,5 cm. Predmetnému zodpovedali i snímky - fotografie č. 4,5,6.

Vo veci bol zabezpečený i obrazovo - zvukový záznam - ktorý bol súdom vyhodnotený ako dôkaz - ktorý verifikoval výpovede jednotlivých svedkov a správanie obžalovanej. Z predmetného záznamu je (ako to už bolo konštatované i v rámci jednotlivých výpovedí) - ako obžalovaná dvíhala kamene, tehly a hádzala smerom na pozemok - kde boli predmetní poškodení a svedkovia a teda do nich, ako i dom poškodených. Viditeľné bolo ako dva kamene hodila i na rodinný dom poškodeného a pri druhom hode bolo počuť ako niečo trafila.

Predmetný obrazovo-zvukový záznam, ktorý bol zabezpečený bol použitý v trestnom konaní ako dôkazný prostriedok na dokumentovanie a preukazovania porušenia ustanovení . Súd ho vyhodnotil ako dôkaz, ktorý bol zákonný.

K otázke zákonnosti a použiteľnosti zvukovej, ale aj obrazovo-zvukovej nahrávky (ako to bolo v danom prípade) vyhotovenej jednou z dotknutých strán bez súhlasu druhej strany Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutia poznamenal:

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Podľa článku 7 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom. Preto pre vyriešené správne otázky použiteľnosti v spise sa nachádzajúceho dôkazného prostriedku - obrazovo-zvukového záznamu, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právo na ochranu súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie nie je absolútne. Súbor základných práv tvoriacich „právo na informačné sebaurčenie“ je možné v odôvodnených prípadoch obmedziť. V predmetnej veci preto nie je možné konštatovať a teda hovoriť, že by mohlo a malo dôjsť k porušeniu práva obžalovanej na jej ochranu.

Podľa za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka miesta veci a listiny dôležité

pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. -10-

Prípustnosť takéhoto dôkazného prostriedku bolo potrebné posudzovať s ohľadom na rešpektovanie práva na súkromie zakotveného v článku 8 Dohovoru a s ohľadom na článok 6 Dohovoru o práve na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že k porušeniu článku 6 Dohovoru (Schenk proti Švajčiarsku) by došlo len vtedy ak by nezákonne získaná nahrávka bola: -jediným usvedčujúcim dôkazom a zároveň -by nebolo dodržané právo obhajoby na spochybnenie takéhoto dôkazu.

V predmetnej veci takáto situácia nenastala.

Tento dôkaz ako to už vyššie bolo rozvedené nebol jediný a ani rozhodujúci usvedčujúci dôkaz. Naopak išlo o dôkaz len podporného charakteru, ktorý práve výpovede predmetných svedkov jednoznačne verifikoval. V prvom rade to boli výpovede vyššie uvedených svedkov, ktoré si navzájom nerozporovali a ktoré naopak sa zhodovali. Preto predmetný dôkaz - obrazovo-zvukový záznam súd zaradil v rámci svojej „vykonanej inventúry“ na samotný záver uvádzaných dôkazov. Predmetné trestné stíhanie vo vzťahu k obžalovanej nebolo započaté na základe predmetnej obrazovo-zvukovej nahrávky. Vykonanie predmetnej obrazovo-zvukovej nahrávky tak v predmetnej veci slúžilo v procese dokazovania na preukázanie pravdivosti a hodnovernosti výpovedí jednotlivých svedkov a zároveň poškodených a nie priamo na preukazovanie viny obžalovanej. Išlo tak o dôkaz použiteľný v trestnom konaní podľa (primerane napr. ).

V konaní bolo preukázané, že protiprávnym konaním obžalovanej bola spôsobená škoda a to vo výške 558,-- eur. Predmetná škoda bola spôsobená poškodením zo strany obžalovanej. O predmetnom jednoznačne vypovedali vyššie uvedení svedkovia a zároveň poškodení. Súd vo veci poukazuje i na fotodokumentáciu so zápisnicou o obhliadke miesta činu, ktorá bola vykonaná v predmetný deň.

Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto trestného činu i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchala obžalovaná a to tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaná svojím konaním naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. v jednočinnom súbehu prečinom poškodzovania cudzej veci podľa ustanovenia § 245 ods.1 Tr. zák.- pretože obžalovaná sa dopustila fyzicky a na mieste verejnom prístupnom výtržnosti tým, že napadla iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania (so zbraňou, na viacerých osobách) a poškodila cudziu vec a spôsobil tak na tomto cudzom majetku malú škodu.

Objektom trestného činu výtržníctva sú primárne medziľudské vzťahy a určité zásady slušného správania na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom. V danom prípade išlo o záujmy, ktoré sa dotýkali verejného poriadku ako hodnoty, ktoré už presiahli individuálne záujmy jednotlivca.

-11-

Všeobecne výtržnosť je konanie, ktoré narušuje pokojné spolužitie občanov, verejný poriadok a pokoj. Výtržnosť ako konanie proti verejnému pokoju a poriadku môže byť zamerané proti najrôznejším predmetom útoku - spravidla býva namierené proti ľuďom a proti majetku (ako to bolo i v danom prípade).

V danom prípade sa súd zameral - na predmetnú intenzitu útoku zo strany obžalovanej (hádzanie predmetných kameňov a tehál na osoby poškodené, ako i na majetok poškodeného). Toto bolo intenzívne a to v tom smere - kamene neboli hádzané z jej strany len dva - tri, ale viac (viď CD záznam - teda fyzické atakovanie, poškodenie majetku) na každého, kto sa snažil zabraňovať v tomto

protiprávnom konaní obžalovanej. Súd poukazuje na samotný priebeh konania a jeho dĺžku od 09:30 hod. do 12:00 hod. Taktiež súd poukazuje na pokrikovanie zo strany obžalovanej.

Naviac obžalovaná nereagovala na výzvy či už poškodeného, či už SBS príslušníkov, zakročujúcej polície (najprv hliadky privolanej telefonicky poškodeným a následne samotná policajná hliadka privolala policajnú hliadku) na predmetnom mieste. Obžalovaná naopak vo svojom konaní výtržníctvom neprestala, pokračovala v ňom - situácia sa stupňovala. Predmetné protiprávne konanie bolo vykonané cez deň, na mieste verejnosti prístupnom, za prítomnosti viacerých osôb, ktoré predmetnú situáciu riadne sledovali a boli v nej účastní ako poškodení. Pokiaľ išlo o motív konania - tento obžalovaná vysvetľovala tým spôsobom, že poškodený nemal povolanie na vykonanie predmetnej činnosti. I napriek tomu, že tento jej osobne uvádzal, že predmetné povolenie ma predmetnú činnosť má a i napriek tomu, že na miesto sa dostavila i pracovníčka úradu - ktorá tiež jej oznámila, že poškodený splnil všetky podmienky na vykonanie predmetnej činnosti vo svojom protiprávnom konaní pokračovala. Nemožno hovoriť, že by z jej strany išlo by iba o konanie nevhodné a nesprávny prejav obžalovanej. Následkom bolo napadnutie poškodených, poškodenie majetku poškodeného a trvanie protiprávneho konania niekoľko hodín.

Intenzita a priebeh útoku bol tak závažný. Z jej strany išlo o typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj obžalovanej k zásadám občianskeho spolužitia. Obžalovaná nebola ku predmetnému konaniu nikým vyprovokovaná. Jej konanie závažným spôsobom narušilo verejný pokoj a poriadok. Naviac pri svojom protiprávnom konaní používala kamene a tehly (tieto hádzala do poškodených a na majetok poškodeného) a pokiaľ išlo o poškodených týchto na predmetnom mieste bolo viacero (vypočutí boli piati poškodení).

Predmetom ochrany sú primárne nie individuálne záujmy jednotlivých občanov, napr. ich zdravie, majetok, česť a podobne - ale širšie poňatý komplex vzťahov, ktorými je usporiadaná koexistencia väčšej pospolitosti ľudí na určitom mieste, okruhu. Práve z tejto povahy chráneného záujmu vyplynulo, že konanie súd považoval za výtržnosť - pretože toto výraznejším spôsobom sa dotýkalo verejného poriadku ako hodnoty, ktorá presahuje individuálne záujmy jednotlivcov.

Za miesto verejnosti prístupné treba považovať každé miesto, kam má prístup široký okruhu ľudí individuálne neurčených a kde sa tiež spravidla aj viac ľudí zdržuje, každé výtržnosť by mohla byť postrehnutá viac ľuďmi, ktorí tam však v obe činu fakticky byť nemusia. Prístupnosťou sa potom rozumie možnosť vidieť a počuť prejav páchateľa, i keď miesto činu nie je priamo verejnosti prístupné.

-12-

Konanie obžalovanej bolo zjavné z predmetných skutkových zistení. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyšlo najavo, že konanie spočívalo v celkovom bezdôvodnom a hrubo agresívnom konaní a napadnutí iného a v spôsobení škody na majetku. Predmetné bolo za prítomnosti najmenej piatich osôb, ktorí predmetné konanie obžalovanej riadne vnímali svojimi zmyslami (vo vzťahu k obžalovanej boli ku nej zoči-voči). Miesto, kde sa skutok dohral možno jednoznačne označiť za miesto verejnosti prístupnom

- miesto, kde túto výtržnosť mohlo aj viac ľudí pozorovať - a to nielen následne posila policajnej hliadky a samotná hliadka, ktorá ako prvá prišla na miesto, ale miesto bolo viditeľné aj z ulice - ako to to bolo konštatované svedkami. Predmetný trestný čin bol spáchaný verejné - pred viac ako dvoma osobami súčasne prítomnými. Išlo o útok proti telesnej integrite poškodených. Nemožno v žiadnom prípade dôvodiť, že by konanie obžalovanej bolo ako „násilie mierne“. Rovnako tak i z hľadiska nebezpečnosti posudzovaného činu pre spoločnosť vyplynulo, že konaním obžalovanej došlo výraznejším spôsobom k narušeniu verejného poriadku, keď táto ohrozila neznáme osoby, tým, že ich bezdôvodne napadla, poškodila cudzí majetok. Hádzala tehly o rozmere 15 - 20 cm ako i kamene rôznej veľkosti od 2 cm po 5 až 10 cm. Predmetné tehly a kamene hodila i priamo na osoby poškodených a to všetkých - viď vyššie rozvedené a konkrétne poškodeného Z. Petra K. asi trikrát trafila kameňom, tehlu trafila do poškodeného V. P.a do oblasti hrudníka, kameňom do tváre Dávida P.a, jednotliví poškodení (teda Mgr. art. P. Z., B. P., M. B. - predmetným kameňom a tehlám sa uhýnali, v prípade, že prichádzali ku predmetnému plotu obžalovaná ihneď útočila predmetnými predmetmi. Taktiež sa zaháňala hrabľami, metlou na poškodených.

Za zbraň sa považuje (§ 122 ods. 3 Tr.zák.) každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším (súd kamene, tehly preto poňal ako zbraň).

Obžalovaná hádzaním predmetných kameňov, tehál, útokmi hrabľami, palicou na predmetné prítomné osoby - v snahe nimi ich udrieť - sa pokúšala prinútiť robotníkov, aby títo neuskutočnili predmetné stavebné práce a zároveň útočila i na pracovníkov SBS. Taktiež z predmetného obrazovo-zvukového záznamu bolo riadne zachyteľné výrazové prostriedky obžalovanej

-video 1 - kameň hádže po osobe, ktorá stojí z druhej strany plota od nej. Následne do ruky chytí palicu do ruky a hovorí - „čo si myslíš, že sa tu budú kurvy zlodejské rozťahovať, čo?“ -video 2 - obžalovaná búcha drevenou palicou po plechovom plote a pritom kričí „vypadni odtiaľto“, stále búcha palicou - pracovník SBS sa načiahne cez plot a palicu jej zoberie. Následne obžalovaná chytí tehlu a túto hodí smerom na pracovníka SBS -video 3 - obžalovaná kričí „vypadni odtiaľto, lebo ti rebrá dolámem“, drží palicu v ruke. Tieto slová smerovali na osobu v mikine - pričom keď sa predmetná osoba snažila dotknúť plotu - opätovne obžalovaná kričala: „vypadni odtiaľto, tam si choď doma kradnúť“. Keď sa predmetná osoba snaží odstraňovať staré pletivo opätovne obžalovaná buchne do plotu a keď plot dajú preč uvádza - „skús sa toho plota chytiť“. Taktiež viackrát udrie do plechovej časti plota a hovorí „vypadni“ -video 4 - obžalovaná hádže kameň smerom k domu poškodených a to trikrát a kričí: „čo si myslíš, že len ty vieš škodiť“ -video 5 - obžalovaná komunikuje s pracovníkom SBS a osobou so sivou mikinou a uvádza „si myslíš, že len ty vieš poškodzovať, zoberie do ruky dva kamene, odstúpi kus ďalej a potom hodí jeden po predmetných dvoch osobách, zasiahne plechový plot. Tiež jedné- -13-

mu z predmetných osôb uvádza „čo je panáčku“. Hliadka polície ju vyzýva, aby upustila od protiprávneho konania. Následne keď sa osoby SBS priblížia k plotu - napriahne sa obžalovaná s kameňom v ruke -video 6 - obžalovaná hádže kameň na pracovníka SBS, za ktorým stojí osoba v sivej mikine. Kameňom sa zaháňa obžalovaná na ďalšieho pracovníka SBS. Keď jeden z pracovníkov SBS sa snaží odstraňovať plot - opätovne po ňom hodí kameň. Keď následne osoba v sivej mikine odstráni kus plotu obžalovaná hodí dvakrát kameňom po predmetnej osobe. Pracovník SBS sa postaví pred obžalovanú - táto na neho dvakrát hodí kameňom, raz naznačí hodenie kameňa. -video 7 - obžalovaná drží v rukách hrable a napriaha sa nimi na pozemok poškodených -video 8 - obžalovaná uvádza „ešte raz do toho drgni a tak uvidíš, čo spravím. Uvidíš“ - v ruke drží kameň a napriaha sa s ním. Komunikuje s príslušníkom polície , ktorý jej uvádza, že ohrozuje pracovníkov - stále má kameň v ruke. Zároveň hovorí - že jej siahajú na majetok a že si ho bude brániť aj životom -video 9 - opätovne ich vyzýva, aby sa nedotýkali plotu - „ani sa toho nechyťte“ - toto opakuje dvakrát. Dôjde ku konfliktu s príslušníkom polície Predmetné konanie bolo ukončené (obrazovo-zvukový záznam) - pretože sa postavil príslušník polície na betónový základ oplotenia a po jeho výzvach, aby na neho neútočila obžalovaná tohto odsotila od plotenia so slovami „zmizni, čo si myslíte, že čo“. Následne na predmetného policajta vulgárne nadávala „ty k....t“ a vtedy bola obžalovaná obmedzená na osobnej slobode.

Na základe predmetného nemožno dôvodiť, že by konanie malo súkromný charakter a rovnako tak, ani to, že stupeň jeho nebezpečnosti pre spoločnosť bol nepatrný.

Zo strany obžalovanej bolo, že táto sa dopustila výtržnosti - pretože v konaní išlo o fyzické napadnutie, ako i ničenie majetku. Jej konanie vzbudilo obavy o bezpečnosť zdravia, majetku, ako i samotných osôb, ktoré sa v predmetnom čase nachádzali na pozemku poškodeného oproti samotnej obžalovanej. Dôvodom tohto stavu bola i skutočnosť, že bola na miesto činu privolaná hliadka polície samotnou políciou, ktorá tam do predmetného času bola (t.j. posila). Nemožno vôbec tvrdiť, že by išlo o nejakú bežnú hádku ohľadom susedského sporu v súvislosti s predmetným plotom. Predmetné protiprávne konanie trvalo temer tri hodiny. Jej konanie spočívalo tak v násilnom konaní. Predmetné fyzické konanie (ako to vyplynulo nielen z výpovedí predmetných poškodených, predmetného CD záznamu) predstavovalo skutok reálne sa prejavujúci v časopriestore - inak ako slovným vyjadrením. V danom prípade išlo o miesto verejne prístupnom verejnosti - na predmetnom mieste sa zdržiavalo viac ľudí, miesto bolo riadne pozorovateľné i z ulice - miesto sa nachádzalo za plotom. Okrem slovných útokov zo strany obžalovanej - však v danom prípade išlo i o fyzické a to v smere, že táto na osoby, ktoré tam boli prítomné - viď vyššie uvedení svedkovia a zároveň poškodí hádzala kamene a to smerom ku predmetným osobám, ktoré sa nachádzali za plotom. Zároveň z jej strany boli hádzané i tehly.

Zo strany obžalovanej nemožno hovoriť (práve s prihliadnutím na výpovede jednotlivých svedkov a CD záznam), že by išlo o ojedinelý útok

I keď v danom prípade bola len samotná obžalovaná a oproti nej viacerí poškodení - vzhľadom na vypätosť predmetnej situácie (slovné útoky, fyzické útoky - použitie palice, -14-

hrablí hádzanie kameňov, tehál na osoby poškodených) a to i spôsobom, že predmetnú tehlu hodila po poškodených i keď títo nemali výraznejšiu ujmu na zdraví - pri predmetnom žalovanom trestnom čine sa nevyžaduje ublíženie na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr.zák. - išlo o hodenie tehly do tváre, a do brucha, hádzanie kameňov - teda zasiahnutie na predmetné miesta nemohol súd vyhodnotiť ako konanie kde by materiálny korektív predmetného trestného činu nebol naplnený. Predmetný spôsob útoku obžalovanou bol značný a zo strany obžalovanej absolútne bezdôvodný. Predmetné útoky na osoby poškodených boli z jej strany opakujúce.

Preto súd vzhľadom na predmetnú situáciu, ktorá bola v predmetný deň - 05.augusta 2020 a v predmetnom čase približne od 09:30 hod. do 12:00 hod. nemohol súd vyhodnotiť benevolentne - pretože by to mohlo do budúcna aj v tomto prípade viesť k zvýšenej agresivite. V tomto smere súd poukazuje na predchádzajúce priestupkové konanie, ktoré bolo vo vzťahu k obžalovanej v súvislosti s osobou poškodeného, ako i rozhodnutia civilných súdov, ktoré z jej strany neboli rešpektované. Nešlo tak v tomto prípade o ojedinelý útok. Súd konanie vo vzťahu ku predmetnému trestnému činu nemohol preto vyhodnotiť len ako priestupok proti občianskemu spolužitiu.

Naviac svojím protiprávnym konaním poškodila i cudziu vec a to konkrétne, že kameňom trafila sklenenú výplň a rám okna o veľkosti cca 350x80 cm na garáži rodinného domu, pričom na sklenenej výplni spôsobila škrabance o veľkosti cca 3,5 cm a na ráme spôsobila škrabance o veľkosti cca 0,5 cm a tým spôsobila na cudzom majetku malú škodu.

Objektom predmetného žalovaného trestného činu - je vlastnícke právo (neporušenosť a použiteľnosť veci). Predmetom je cudzia vec - čiže nie je vo vlastníctve obžalovanej. Tak tomu bolo i v tomto prípade. Vlastníkom nebola obžalovaná a táto poškodila predmetnú vec, ktorá sa musela podrobiť oprave. Poškodený v súvislosti s predmetným poškodením predložil faktúru - na základe, ktorej bola vykonaná predmetná oprava a ktorá ním bola uhradená a to vo výške 558,-- eur.

Protiprávnym konaním spôsobila obžalovaná škodu malú (§ 125 ods. 1 Tr.zák.).

Protiprávne konanie obžalovanej súd vyhodnotil vo vzťahu ku obom žalovaným protiprávnym konaniam

- ako úmysel priamy podľa § 15 písm. a/ Tr.zák. Neobstojí obrana obžalovanej, že v danom prípade obžalovaná nemala v úmysle spôsobiť predmetné protiprávne konanie a že ona mala za to, aby bolo v protiprávnej činnosti nepokračované a preto bolo z jeho strany konané. Súd predmetnú obranu obžalovanej neakceptoval.

K výroku o treste a náhrade škody

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

-15-

V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu tento je neospravedlniteľný. Obžalovaná svojou ľahkovážnosťou a nezodpovednosťou poškodila predmetný cudzí majetok, ktorý musel sa opraviť a naviac jej správanie ktoré nebolo len vo verbálnej rovine, ale vo fyzickom útoku.

Obžalovaná ako vyplynulo do spáchania žalovaného skutku viedla riadny život a to v tom smere - že nebola v minulosti odsúdená za trestný čin. O predmetnej skutočnosti vyplynul odpis registra trestov. Súd z predmetného dôvodu akceptoval použitie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr.zák.

Svojím protiprávnym konaním však obžalovaná naplnila dva trestné činy - spáchala tak podľa ustanovení viac trestných činov ( Tr.zák.).

Súd nezistil iné poľahčujúce okolnosti (§ 36 Tr.zák.) ako ďalšie priťažujúce okolnosti (§ 37 Tr.zák.).

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Každý trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladá v predpísanom konaní na to povolaný súd páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému činu. Je teda následnou represiou. I represiu však treba používať rozumne, t. j. len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestu. Uložený trest má zároveň pôsobiť preventívne, a to tak vo vzťahu k páchateľovi (individuálna prevencia), ako aj v rámci spoločnosti (generálna prevencia).

Súd vzhľadom na osobu páchateľa a jeho pomery, s ohľadom na jej možnosť nápravy, berúc do úvahy spôsob spáchania činu a jeho následok, dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody obžalovanej s podmienečným odkladom postačí tak na jej prevýchovu a nápravu. Preto samotné prejednanie veci pred súdom a vyslovenie viny obžalovanej v kombinácii s uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu bude vo vzťahu k obžalovanej pôsobiť dostatočne prevýchovne a pre spoločnosť bude takýto trest predstavovať dostatočnú morálnu satisfakciu.

Súd i takýmto uloženým trestom - dáva jasný signál v rámci generálnej prevencie - že takéto konanie je absolútne neprijateľné - aby predmetným protiprávnym konaním vykonala škodu osobe, ktorá k takému konaniu jej nedala žiadnu príčinu a taktiež, že i správanie jej ktoré bolo z jej strany neakceptovateľné.

Základná trestná sadzba vo vzťahu k predmetnému trestnému činu bola šesť mesiacov až tri roky.

-16-

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Obžalovanej tak súd uložil trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.

Súd mal preto za to, že takýmto druhom trestu bola splnená i zásada proporcionality - t. j., že trest by mal byť proporcionálny k spáchanému skutku.

Práve počas plynutia skúšobnej doby bude mať obžalovaná možnosť preukázať, že spáchanie skutku bolo len mimoriadnym vybočením z medzí jej doterajšieho života. Záležať bude iba na nej, či účel trestu bude dosiahnutý i bez výkonu alebo či spôsobom svojho života dá podnet k tomu, aby súd vyslovil, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa neosvedčila a trest odňatia slobody sa vykoná.

Skúšobná doba, ktorá bola obžalovanej uložená slúži jednak na jej výchovný vplyv a jednak k tomu, aby sa preukázalo, že účel trestu možno dosiahnuť i bez nariadenia výkonu trestu odňatia slobody a to z dôvodu, aby obžalovaná viedla v skúšobnej dobe riadny život. Stanovenie skúšobnej doby je dôsledkom podmienečného charakteru odsúdenia.

Obžalovaná si musí uvedomiť práve stanovením skúšobnej doby v trvaní jeden rok - (celkove skúšobná doba podmienečného odsúdenia podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. - je jeden rok - päť rokov) z dôvodu, že zo strany obžalovanej išlo o dokonanie takého protiprávneho konania.

Takýto trest odzrkadľuje výchovný a morálny účel trestu a súčasne je trest individualizovaný s ohľadom na osobu obžalovanej, ktorá je prvotrestaná, avšak súčasne nie je kriminálne závadovou osobou s negatívnym resocializačným výhľadom.

Keďže obžalovanej súd uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu zároveň mu podľa § 50 ods. 2 Tr.zák. uložil nahradiť poškodenej v skúšobnej dobe predmetnú škodu spôsobenú trestným činom.

Tu súd poznamenáva v súvislosti s predmetným ustanovením - zákon posilňuje práva poškodených aj tým, že v prípade, že došlo k vzniku škody a k nej náhrade nedošlo pred vyhlásením odsudzujúceho rozhodnutia a súd rozhodol o jej náhrade škody, je spravidla páchateľ zaviazaný, aby ju „podľa svojich schopností“ nahradil počas plynutia skúšobnej doby. V konkrétnom prípade preto, pokiaľ obžalovaná počas plynutia skúšobnej doby (súd preto určil skúšobnú dobu v trvaní jeden rok) nenahradí spôsobenú škodu, napriek tomu, že

-17-

tak mohla urobiť, alebo sa dokonca jej nahradeniu úmyselne vyhýbala, môže mať takéto jeho konanie za následok rozhodnutie o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.

Výška uplatneného nároku bola poškodenou osobou dokazovaním preukázaná a to predloženými listinnými dôkazmi.

Pokiaľ ide o aplikáciu tohto ustanovenia súd poukazuje na to, že povinnosť nahradiť škodu podľa vyššie citovaného ustanovenia ( ) je vynútiteľné súdnym výkonom rozhodnutia - teda i proti vôli odsúdeného a jeho hlavným cieľom je odškodnenie poškodeného.

V tomto smere súd vo veci poukazuje na faktúru pod č. 110520220 od spoločnosti Alu BauTech s r.o. so sídlom Bratislava, Bilíkova č. 1866/10. Predmetný doklad bol vystavený dňa 26.novembra 2020 - ktorej predmetom bola dodávka a výmena poškodeného zasklenia ako aj lokálna oprava povrchovej úpravy. Súd v danom prípade nemal dôvod spochybniť predmetnú faktúru aj s prihliadnutím na odborné vyjadrenie, ktoré bolo v predmetnej veci vypracované. Preto bola uložená povinnosť obžalovanej nahradiť podľa Predmetnú škodu a to na základe vystavenej predmetnej faktúry. V tomto smere súd poukazuje i na fotodokumentáciu založenú v spise.

Súd preto obžalovanej uložil v tomto odsudzujúcom rozsudku pre trestný čin, ktorým spôsobila škodu - nahradiť škodu poškodenej z dôvodu, že poškodená si svoj nárok riadne a včas uplatnila. Tejto okolnosti nebránila žiadna zákonná prekážka a súd preto aplikoval tak ustanovenie

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo

dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.