Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Csp-105-2019.pdf
PDF · 95.69 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/105/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: S. L., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. Č.. XX, XXX XX P. P., o zaplatenie 6.565,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.736,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.736,65 € od 23.08.2016 do zaplatenia.
II. Žalovanému sa p o v o ľ u j e splácať žalobcovi sumu 5.736,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.736,65 € od 23.08.2016 do zaplatenia, v splátkach po 50 € mesačne na účet žalobcu s tým, že prvá splátka je splatná do 25. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok a každá ďalšia splátka vždy do 25. dňa nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 % trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca v upomínacom konaní návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenom na Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.04.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.243,94 €, úroky vo výške 321,56 €, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6.914,94 € od 23.08.2016 do 24.10.2016, zo sumy 6.757,94 € od 25.10.2016 do 21.1.2016, zo sumy 6.600,94 € od 22.11.2016 do 21.12.2016, zo sumy 6.500,94 € od 22.12.2016 do 25.01.2017, zo sumy 6.400,94 € od 26.01.2017 do 20.02.2017, zo sumy 6.243,94 € od 21.02.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 08.10.2015 bola medzi stranami sporu, žalobcom v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka, uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver vo výške 7.000,- €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti dohodnutou v zmluve. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne. Žalobca si právo požadovať predčasné splatenie istiny uplatnil, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany žalobcu nezaplatil dlžnú pohľadávku. Žalobca si uplatňuje: istinu, úroky z omeškania a zmluvné úroky do dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ku ktorej došlo dňa 22.08.2016, ktoré sú uplatňované
formou vyčíslenia v sume 321,56 €, ako aj úroky z omeškania z dlžnej istiny odo dňa 23.08.2016, teda odo dňa nesledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru až do zaplatenia istiny.
3. K podanej žalobe žalobca pripojil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - Lepšia splátka č. 1544993648 zo dňa 08.10.2015, všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, sadzobník poplatkov, výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 27.07.2016, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 22.08.2016, vrátane poštových hárkov, aktuálny stav úveru ku dňu 31.03.2019, výpis z úverového účtu č. 1544993648 za obdobie od 08.10.2015 do 31.03.2019, predžalobnú výzvu zo dňa 21.01.2019.
4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 4Up/506/2019 dňa 15.05.2019, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Odpor odôvodnil tým, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, neodôvodnené náklady. Na záver odporu uviedol, že žiada, aby súd nariadil pojednávanie na prejednanie veci a zaviazal žalobcu na predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.
5. Žalobca doručil súdu vyjadrenie k podanému odporu žalovaného, v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe a navrhuje v zmysle doručenej výzvy pokračovanie v konaní na príslušnom Okresnom súde Žiar nad Hronom. Nakoľko žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde, preto došlo k postúpeniu veci v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní príslušnému Okresnému súdu Žiar nad Hronom, ktorý vec prijal dňa 16.10.2019.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 24.01.2020, na ktoré sa nedostavil zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Súd postupom podľa ustanovenia § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol tak, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti zástupcu žalobcu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré neboli sporovým stranám doručené, pričom aplikujúc ustanovenie § 204 CSP upustil od čítania i oboznámenia tých listín, ktorých odpisy boli sporovým stranám v priebehu konania doručené a listín, ktorých obsah nebol zo sporových strán spochybnený a s ktorými sa súd oboznámil v rámci prípravy pojednávania.
8. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.01.2020 uviedol, že so žalobcom uzavrel v novembri 2015 predmetnú zmluvu o úveru, na základe ktorej obdržal sumu 7.000,- €. Z tejto sumy hradil žalobcovi splátky celkovo vo výške 1.263,65 €. Úverovú zmluvu považuje za bezpoplatkovú a bezúročnú, preto je ochotný zaplatiť žalobcov rozdiel medzi poskytnutým rozdielom a zaplatenými splátkami za úver vo výške 5.736,65 €. Navrhol, aby mu súd umožnil istinu úveru uhrádzať v splátkach vo výške 50,- € mesačne z dôvodu exekúcií a nízkeho príjmu zo živnosti. Podnikateľskú živnosť vykonáva od roku 2017 v oblasti elektrotechniky a pomoc v domácnosti ako „hodinový manžel“. Jeho mesačný príjem sa pohybuje od 300,- € do 800,- € podľa zákaziek. Býva sám v podnájme v dvojizbovom byte, za ktorý uhrádza nájomné spolu s elektrikou vo výške 110,- € mesačne. V súčasnosti sú voči nemu vedené dve exekúcie, a to exekútorom JUDr. Pallerom na výživné, kde uhrádza 100,- € mesačne a exekúcia exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou so sídlom Veľký Krtíš voči zdravotnej poisťovni, kde uhrádza 25,- € mesačne. Nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok.
9. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 08.10.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 7.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 108 mesačnými splátkami vo výške 123,40,- €, a to vždy k 25. dňu v mesiaci s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol stanovený do 25.11.2015. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 13,90 %, RPMN bola uvedená vo výške 14,90 %, priemerná RPMN 11,01 % a celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť 12.358,10 €. Konečná splatnosť úveru bola určená na deň 25.10.2024.
10. Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 27.07.2016 žalobca žalovanému oznámil, že svojim konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2015 a Obchodných podmienok, preto ho upozornil, vzhľadom na to, že pohľadávka bola viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, aby zaplatil dlžnú sumu v lehote 15
kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy, inak využije ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlási úver za predčasne splatný v súlade s ustanovením Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok.
11. Žalobca následne doručil prostredníctvom pošty žalovanému poštu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 22.08.2016, v ktorej upozornil žalovaného, že jeho pohľadávka sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy.
12. Z listiny o aktuálnom stave úveru k 31.03.2019 súd zistil, že žalovanému bolo poskytnutých 7.000,- €, pričom z uvedenej sumy uhradil spolu 1.263,35 €. Žalovaný po 31.03.2019 nevykonal žiadnu úhradu.
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
15. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
16. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
17. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZSÚ, na účely tohto zákona, sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej mieri nákladov.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
23. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) ZSÚ, nakoľko v danom prípade išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru zo strany žalobcu ako veriteľom, teda ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti žalovanému ako spotrebiteľovi, teda ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci svojho podnikania alebo povolania. Táto zmluva o spotrebiteľskom úvere je súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že táto zmluva neobsahuje všetky náležitosti tak ako to ustanovuje § 9 ods. 2 písm. j) ZSÚ, teda ustanovenie, ktoré vyžaduje, aby zmluva obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe predmetnej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 7.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 108 mesačných splátkach vo výške 123,40 €, teda celkovo mal zaplatiť žalobcovi sumu 13.327,20 €. V zmluve žalobca vyčíslil celkovú čiastku, ktorú má žalovaný zaplatiť vo výške 12.358,10 €. Z uvedeného je zrejmé, že v zmluve sú uvedené nesprávne údaje týkajúce sa úveru, pretože celková výška nákladov je vyššia o 969,20,- €.
25. Keďže zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSÚ, úver sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi iba rozdiel medzi reálne poskytnutými finančnými prostriedkami v sume 7.000,- € a úhradami, ktoré žalovaný zaplatil v celkovej sume 1.263,35 €. V podmienkach predmetnej zmluvy je do tohto prepočtu potrebné zarátať aj poistenie, lebo úverová zmluva má podobu formulára, ktorý neumožňuje uzavrieť ju bez dojednania poistenia - žalovaný si mohol zvoliť len predtlačenú možnosť buď základného súboru alebo komplexného súboru poistenia. Preto aj poistenie malo byť podľa § 2 písm. g) ZSÚ započítané do celkových nákladov a tak v zmluve mal byť obsiahnutý správny údaj o celkovej čiastke, ktorú má žalovaný zaplatiť. Priznaná suma teda predstavuje nesplatený zostatok poskytnutého úveru (bez úrokov a poplatkov) a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonnom stanovenej výške, a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej sumy 5.736,65 € od 23.08.2016 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru až do zaplatenia.
29. Vzhľadom na situáciu žalovaného, súd mu v zmysle § 232 ods. 4 CSP umožnil uhradiť svoj dlh v mesačných splátkach po 50,- €, ktorú sumu považuje za primeranú jeho súčasnej sociálnej situácii tak, aby aj žalobca nebol poškodený pri postupnom uhradení jeho pohľadávky.
30. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 262. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal v konaní o zaplatenie sumy 6.565,50 € (istina 6.243,94 € plus vyčíslené úroky 321,56 €) s príslušenstvom úspech v rozsahu 5.736,65 €, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 87 % a neúspech v časti o zaplatenie sumy 828,85 €, čo predstavuje 13 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %, preto mu v tomto rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania.
31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.