Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Csp-66-2019.pdf
PDF · 99.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/66/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, Vložka číslo 3481/B, v konaní zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, W. Z., o zaplatenie sumy 251,15 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 251,15 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 251,15 eura od 15.05.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.06.2019 bola tunajšiemu súdu Okresným súdom Banská Bystrica postúpená podľa § 13 a § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 251,15 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca ako prevádzkovateľ a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu pri kontrole odberného miesta dňa 28.2.2018 zistil odber zemného plynu potom, čo bola dodávka zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa - žalovaného - považovaná za prerušenú (účtovné prerušenie). Odber po tomto termíne je považovaný za neoprávnený. Predtým bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 3.961 m3. Pri kontrole dňa 28.02.2018 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 4.456 m3. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 07.03.2018 túto škodu vyčíslil na 251,15 eura.
2. Žalobca vystavil žalovanému daňový doklad číslo 9000282658 na sumu 251,15 eura, ktorú žalovaný žalobcovi v čase splatnosti nezaplatil. Podľa podkladov žalobcu k úhrade dlhu zostáva suma vo výške 251,15 eura, doklad č. 9000282658 zo dňa 07.03.2018, splatný dňa 21.03.2018. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania. Žalobca si zároveň uplatnil trovy konania.
3. V odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol vydaný v upomínacom konaní žalovaný uviedol, že 22.02.2018 zaplatil sumu 1703,57 eura a bolo mu telefonicky oznámené, že v tejto cene je aj cena za pripojenie, ktoré nemali odpojené. V tej cene bola suma 300,- eur aj za tri mesiace, ktoré zaplatili 2 x, ktoré mali byť pripočítané k platbe. Uviedol, že od 13.10.2017 do 13.08.2018 zaplatili za plyn
sumu 2.503,57 eura. Podľa plynárov tam už dlh nemali. Ďalej zápis zo dňa 28.02.2018 a ani zápis č. 2403356242 nepodpísala jeho manželka a tieto sú falošné.
4. Žalobca namietal, že od žalovaného neeviduje žiadnu platbu od podania žaloby, ktorá by súvisela s uplatneným nárokom. Žalovaný v rámci svojho podania nepreukazuje, že pohľadávka žalobcu by mala byť vyčíslená iným spôsobom. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu realizoval akúkoľvek platbu. Namietal ďalej, že v predmetnej veci si nemožno zamieňať prevádzkovateľa distribučnej siete a dodávateľa zemného plynu, keďže ide o dva nezávislé a samostatné subjekty, t. j. žalobca neuzatvára zmluvy o dodávke zemného plynu s konečným odberateľom zemného plynu, keďže tieto uzatvára výlučne dodávateľ zemného plynu s odberateľom zemného plynu.
5. Žalovaný sa následne podaním zo dňa 14.08.2019 opätovne vyjadril, že zaplatil cca. 3x za pripojenie, napriek tomu, že plyn nemali nikdy odpojený, naposledy dňa 22.11.2017 napriek tomu, že plyn nikdy odpojený nemali.
6. Žalobca následne uviedol, že od počiatku tvrdí, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. f) zákona o energetike. Už v samotnom žalobnom návrhu poukázal na to, že „Pri kontrole odberného miesta dňa 28.2.2018 bol zistený odber zemného plynu potom, čo bola dodávka zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa - žalovaného - považovaná za prerušenú (účtovné prerušenie). Odber po tomto termíne je považovaný za neoprávnený. Predtým bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 3 961 m3. Pri kontrole dňa 28.2.2018 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 4 456 m3. Žalovaný nepreukazuje a ani netvrdí, že by v žalobcom tvrdenom období (pozn. neoprávneného odberu zemného plynu) zemný plyn nespotrebúval. Žalovaný nepreukazuje ani netvrdí, že by za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu s konečnou platnosťou zaplatil za spotrebovaný zemný plyn inej osobe, napríklad svojmu dodávateľovi zemného plynu. Dodávateľ zemného plynu požiadal žalobcu o prerušenie dodávky zemného plynu pre odberné miesto žalovaného. Z Výpisu zo zoznamu zákaziek žalobcu je zrejmé, že požiadavka na prerušenie dodávky zemného plynu bola žalobcovi doručená dňa 26.01.2018 (Detail zákazky - „Dátum a čas vytvorenia“ - „26.1.2018 05:43:04“). Dňa 29.01.2018 žalobca vyslal pracovníka na vykonanie kontroly odberného miesta plynomeru za účelom prerušenia dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov. K tomu predložil zápis zo dňa 29.1.2018 z ktorého je zrejmé, že nebolo možné vykonať prerušenie dodávky zemného plynu nakoľko meradlo bolo neprístupné. Z dôvodu nemožnosti prerušenia dodávky zemného plynu žalobca pristúpil k účtovnej demontáži meradla ku dňu 05.02.2018 (začiatok neoprávneného odberu zemného plynu), t.j. do 15 dní po prijatí požiadavky od dodávateľa zemného plynu na prerušenie distribúcie zemného plynu v zmysle § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom. Dňa 28.02.2018 žalobca vyslal pracovníkov na vykonanie kontroly odberného miesta plynomeru č. XXXXXXXXXXXXX, H.: J. J. za účelom „obnovenia dodávky zemného plynu“. Uvedenú skutočnosť preukazuje zápis zo dňa 28.02.2018, v ktorom je okrem iného uvedené, že stav počítadla plynomeru ku dňu 28.02.2018 bol 4.456 m3. Je teda zrejmé, že na odbernom mieste plynomeru č. XXXXXXXXXXXXX, H.: J. J. dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu v rozpore s § 82 odsek 1 písm. f ) zákona o energetike, čím vznikla žalobcovi škoda, ktorú žalobca vyčísli spolu na sumu 251,15 eura a ktorú vyfakturoval na sumu vo výške 251,15 eura, doklad č. 9000282658 zo dňa 07.03.2018, splatný dňa 21.3.2018. Pokiaľ ide o prílohu podania žalovaného - „Informácia o preddavkových platbách“ (v súdnom spise na č.l. 63) k tejto sa nevieme kvalifikovane vyjadriť nakoľko uvedená príloha nie je čitateľná (nie je čitateľný pravý okraj), pričom rovnako nie je zrejmé, akým spôsobom by mala predmetná listina súvisieť s prejednávanou vecou. Namietal ďalej, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete neuzatvára zmluvy o dodávke plynu s odberateľmi plynu, nakoľko tieto zmluvy uzatvára dodávateľ plynu. Mal za to, že nemožno posudzovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako „zmluvný“ a v dôsledku toho na tento vzťah nemožno aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podanou žalobou si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody, a to z dôvodu mimozmluvnej zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu.
7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti strán sporu. Žalobca a jeho zástupca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili, žalovaný svoju neprítomnosť na
pojednávaní neospravedlnil. Súd sa oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to najmä vyúčtovaním škody za odber zemného plynu a výzvou na úhradu dlžnej čiastky zo dňa 07.03.2018 na č. l. 22 spisu, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu po prerušení distribúcie zo dňa 28.02.2018 na č. l. 22 p.v. vyúčtovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 07.03.2018 na č. l. 23, zápisom zo dňa 28.02.2018 o obnovení dodávky zemného plynu na č.l. 24, zápisom zo dňa 29.01.2018 o prerušení dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa zo dňa 29.01.2018 na č. l. 84, a ostatnými v spise pripojenými listinami a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
8. Žalobca žalovanému podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. vyúčtoval škodu za odber zemného plynu vo výške 251,15 eura za odber zemného plynu za odobratého za obdobie 05.02.2018 do 28.02.2018. Škoda bola vypočítaná podľa § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. pre plynomer č. XXXXXXXXXXXXX, kedy ku dňu prerušenia distribúcie plynu bol stav na meradle 3.961 m3, a ku dňu 28.02.2018 bol stav na meradle 4.456 m3, a teda došlo v tomto období k odobratiu plynu v množstve 495 m3 a celková výška spôsobenej škody predstavovala sumu 251,15 eura. Žalobca uvedenú škodu vyúčtoval listom zo dňa 07.03.2018, kde uviedol, že dodávateľ zemného plynu požiadal žalobcu o prerušenie dodávky zemného plynu do odberného miesta, a keďže fyzické prerušenie dodávky nebolo možné, bola dodávka zemného plynu považovaná za prerušenú uplynutím 10.dňa od požadovaného termínu prerušenia zo strany dodávateľa zemného plynu v zmysle § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z. z., t. j. dňa 05.02.2018, pričom odber po tomto termíne bol považovaný v zmysle ustanovenia § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. za neoprávnený a výška spôsobenej škody bola určená na 251,15 eura.
9. Podľa § 2 písm. c) bod 15 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, (ďalej len zákona o energetike), na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve vyvažovaním siete vyrovnávanie nerovnováhy siete dodaním plynu do siete alebo odobratím plynu zo siete alebo akumuláciou plynu v sieti.
10. Podľa § 49 odsek 6 písmeno d) zákona o energetike, prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný zabezpečovať prepravu plynu a s tým súvisiace podporné služby.
11. Podľa § 49 odsek 6 písmeno i) zákona o energetike, prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný zabezpečiť meranie prepravovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na požiadanie predkladať namerané údaje účastníkom trhu s plynom.
12. Podľa § 49 odsek 6 písmeno j) zákona o energetike, prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný zabezpečovať vyvažovanie prepravnej siete a zúčtovanie vyvažovania prepravnej siete v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými pravidlami.
13. Podľa § 64 odsek 6 písmeno i) zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný zabezpečovať vyvažovanie distribučnej siete.
14. Podľa § 64 odsek 6 písmeno j) zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný zabezpečovať zúčtovanie vyvažovania distribučnej siete.
15. Podľa § 72 odsek 8 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.
16. Podľa § 73 odsek 4 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete.
17. Podľa § 73 odsek 5 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného
plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.
18. Podľa § 82 odsek 1 zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
19. Podľa § 82 odsek 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
20. Podľa § 82 odsek 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
21. Podľa § 82 odsek 4 zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
22. Podľa § 139 odsek 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
24. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
25. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu začiatku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Žalobca zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného i distribúcia plynu. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zabezpečujúcim „dopravu“ plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete až ku koncovým odberateľom. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú pritom rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Dodávateľ zemného plynu požiadal žalobcu o prerušenie dodávky zemného plynu pre odberné miesto žalovaného. Z Výpisu zo zoznamu zákaziek žalobcu je zrejmé, že požiadavka na prerušenie dodávky zemného plynu bola žalobcovi doručená dňa 26.01.2018 (Detail zákazky - „Dátum a čas vytvorenia“ - „26.1.2018 05:43:04“). Dňa 29.01.2018 žalobca vyslal pracovníka na vykonanie kontroly odberného miesta plynomeru za účelom prerušenia dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov. K tomu predložil zápis zo dňa 29.1.2018 z ktorého je zrejmé, že nebolo možné vykonať prerušenie dodávky zemného plynu nakoľko meradlo bolo neprístupné. Z dôvodu nemožnosti prerušenia dodávky zemného plynu žalobca pristúpil k účtovnej demontáži meradla ku dňu 05.02.2018 (začiatok neoprávneného odberu zemného plynu), t.j. do 15 dní po prijatí požiadavky od dodávateľa zemného plynu na prerušenie distribúcie zemného plynu v zmysle § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom. Pri kontrole odberného miesta dňa 28.02.2018 bol zistený odber zemného plynu potom, čo bola dodávka zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa - žalovaného - považovaná za prerušenú (účtovné prerušenie). Predtým bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 3 961 m3. Pri kontrole dňa 28.2.2018 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 4 456 m3. Dňa 28.02.2018 žalobca vyslal pracovníkov na vykonanie kontroly odberného miesta plynomeru č. XXXXXXXXXXXXX, H.: J. J. za účelom „obnovenia dodávky zemného plynu“. Uvedenú skutočnosť preukazuje zápis zo dňa 28.02.2018, v ktorom je okrem iného uvedené, že stav počítadla plynomeru ku dňu 28.02.2018 bol 4.456 m3. Žalovaný nepreukázal, že by v žalobcom tvrdenom období neoprávneného odberu zemného plynu zemný plyn nespotrebúval. Žalovaný nepreukázal, že by za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu s konečnou platnosťou zaplatil za spotrebovaný zemný plyn inej osobe, napríklad svojmu dodávateľovi zemného plynu, keďže z informácie o preddavkových platbách zo dňa 11.01.2018, ktoré pripojil k svojmu vyjadreniu (na č. l. 63) vyplýva výška jeho preddavkových platieb a rovnako tak položky, ktoré sú otvorené ku dňu vystavenia (t.j. k 11.01.2018) so splatnosťou ku dňu 22.11.2017 a 29.12.2017. Z uvedeného nemal súd za preukázanú úhradu, ktorá by mala vplyv na žalobcom uplatnený nárok.
29. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že podaná žaloba v časti nároku na zaplatenie ceny neoprávnene odobratého plynu vo výške 251,15 eura je dôvodná, keď tento nárok mal súd preukázaný listinnými dôkazmi založenými v spise. Žalovaný nepreukázal, že uhradil neoprávnene odobratý plyn počas obdobia, keď bola dodávka plynu do odberného miesta prerušená v spornom období od 05.02.2018 do 28.02.2018.
30. Neuhradením ceny neoprávnene odobratého plynu v lehote splatnosti faktúry vystavenej žalobcom sa žalovaný dostal do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu voči žalobcovi, preto ho súd zaviazal zaplatiť za čas omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania počnúc odo dňa 15.05.2019 vo výške vyplývajúcej z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania od uvedenej doby, napriek tomu, že z vyúčtovania škody zo dňa 07.03.2018 vyplýva deň splatnosti 21.03.2018.
31. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V danom prípade súd nevzhliadol dôvody k tomu, aby žalovanému na splnenie povinnosti určil dlhšiu lehotu ako tri dni.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu a preto mu súd proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
35. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.