Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/268/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobkyne: Katarína Csehová, nar. 19.09.1945, bytom Sokolce 408, proti žalovaným: 1/ Š. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., a 2/ H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. XXXX/X, F., o zaplatenie sumy 3.495,15 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 440,- € z a s t a v u j e .

II. Žalovaní s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne z a p l a t i ť žalobkyni sumu 3.055,15 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa m á voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 03.09.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobkyne, na základe ktorej sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala zaplatenia sumy 3.495,15 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobkyňa uhradila na základe Zmenkového platobného rozkazu sp. zn. Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 28.08.2009 za žalovaných 1/ a 2/ sumu 4.895,15 eura ako dlžníčka v 3.rade. Dňa 25.11.2013 jej Sociálna poisťovňa oznámila celkové vyúčtovanie zrážok a zastavenie vykonávania ďalších zrážok, ako i oznámenie, že od septembra 2013 jej už bude vykonávať riadnu výplatu dôchodku. Na písomnú výzvu podanú doporučene dňa 10.06.2013 žalovaní vôbec nereagovali a ani nepristúpili k úhrade dlžnej čiastky. Po niekoľkonásobnej telefonickej výzve syn žalovaných uhradil sumu 1400,- eur, takže dlh ostal vo výške 3.495,15 eura.

2. Žalovaní sa k podanej žalobe, k jej prílohám nevyjadrili, skutočnosti tvrdené žalobkyňou nepopierali.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili žalovaní a na ktorom žalobkyňa uviedla, netrvám na žalobe v časti o zaplatenie 440,- eur, keďže uvedená suma bola zo strany žalovaných uhradená. Zotrvávam preto na zvyšnej časti vo výške 3.055,15 eura. Nič viac od nich nechce. Žalobkyňa predložila súdu k nahliadnutiu 22 ks poštových poukážok, z ktorých vyplýva, že žalovaní zaplatili žalobkyni celkom 440,- eura. Žiadala preto súd, aby konanie v časti o zaplatenie 440,- eura zastavil, keďže žalovaní túto sumu uhradili.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmenkovým platobným rozkazom č. k. XZm/ XXX/XXXX-XX zo dňa 28.08.2009, Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 30.11.2010, Exekučným príkazom zo dňa 30.12.2010, Oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku zo dňa 14.01.2011 na č. l. 9, Oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku zo dňa 04.03.2011 na č. l. 10, Oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku zo dňa 08.07.2011 na č. l. 11, Oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku zo

dňa 07.12.2011 na č. l. 12, Oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku zo dňa 10.07.2012 na č. l. 13, Oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku zo dňa 06.12.2012 na č. l. 14, Výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 14.10.2013 spolu s poštovým poukazom na účet to dňa 23.10.2013, Oznámením sociálnej poisťovne zo dňa 25.11.2013 o zrazenej sume dôchodku na č. l. 16, Výzva žalobkyne zo dňa 10.06.2013 žalovaným spolu s poštovým podacím poukazom, Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície zo dňa 28.02.2017 na č. l. 90, a ostatnými ku spisu pripojenými listinami, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. XZm/XXX/XX-XX zo dňa 28.08.2009 bola žalovaným 1/ a 2/ ako odporcom 1/ a 2/ a žalobkyni ako odporkyni 3/ uložená povinnosť v lehote do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatiť Prvej stavebnej sporiteľni ako navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 3.280,39 eura spolu s 6% ročným úrokom zo sumy 3.280,39 eura od 30.12.2008 do zaplatenia, odmenu vo výške 10,93 eura a trovy konania vo výške 649,11 eura.

6. Súdny exekútor E.. K. F. upovedomením č. EX 92/10 zo dňa 30.11.2010 odporcov z platobného rozkazu upovedomil, že dňa 12.01.2010 sa začalo exekučné konanie v prospech Prvej stavebnej sporiteľne. Dňa 30.12.2010 bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy.

7. Listom zo dňa 14.01.2011 a 04.03.2011 Sociálna poisťovňa oznámila žalobkyni, že jej vykonáva zrážky z dôchodku od 12.03.2011 vo výške 179,90 eura mesačne.

8. Listom zo dňa 08.07.2011 Sociálna poisťovňa oznámila žalobkyni, že jej vykonáva zrážky z dôchodku od 12.08.2011 vo výške 172,79 eura mesačne.

9. Listom zo dňa 07.12.2011 Sociálna poisťovňa oznámila žalobkyni, že jej vykonáva zrážky z dôchodku od 12.01.2012 vo výške 188,59 eura mesačne.

10. Listom zo dňa 10.07.2012 Sociálna poisťovňa oznámila žalobkyni, že jej vykonáva zrážky z dôchodku od 12.08.2012 vo výške 180,98 eura mesačne.

11. Listom zo dňa 06.12.2012 Sociálna poisťovňa oznámila žalobkyni, že jej vykonáva zrážky z dôchodku od 12.01.2013 vo výške 195,38 eura mesačne.

12. Listom zo dňa 25.11.2013 Sociálna poisťovňa oznámila žalobkyni, že jej bola zrazená suma dôchodku vo výške 5.146,04 eura, pričom zrazený dôchodok za obdobie od 12.07.2013 do 11.11.2013 v sume 379,54 eura bol žalobkyni poukázaný na výplatu poštovým poukazom.

13. Prvá stavebná sporiteľňa výzvou zo dňa 14.10.2013 vyzvala na zaplatenie dodatočnej sumy 128,65 eura, ktorá žalobkyňa uhradila poštovou poukážkou dňa 23.10.2013.

14. Žalobkyňa výzvou zo dňa 10.06.2013 vyzvala žalovaných na úhradu exekuovanej čiastky.

15. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície, ČVS: S.-XX/X-Y.-F.-XXXX J. zo dňa 28.02.2017 vyplynulo, že vyšetrovateľ odmietol trestné stíhanie žalovaných pre prečin podvodu podľa , . Z trestného oznámenia vyplynulo, že žalobkyňa bola ručiteľkou žalovaných 1/ a 2/.

16. Podľa (ďalej len ), dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

17. Podľa , veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.

18. Podľa až 3 , ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.

19. Podľa , ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník.

20. Podľa , ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

21. Podľa zákon zmenkový a šekový, ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.

22. Podľa (ďalej len ) žalobca môže vziať žalobu späť.

23. Podľa a ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

24. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

25. Z ustanovenia vyplýva, že ručiteľ môže od dlžníka požadovať, aby mu nahradil to, čo zaňho plnil (actio depensi). Domáhať sa náhrady od dlžníka môže až dodatočne, t. j. až potom, keď sám najprv plnil. Ide vlastne o tzv. subrogačný regres (postih), ktorý má obdobnú povahu ako postihové právo poisťovateľa voči poistníkovi a poistenému v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( PZP) Jeho obsahom je plnenie, ktoré splatil ručiteľ veriteľovi namiesto dlžníka. Pohľadávka na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi vzniká ručiteľovi voči dlžníkovi priamo zo zákona (tzv. zákonný prechod pohľadávky - cessio legis). Nie je treba, aby veriteľ postúpil ručiteľovi svoj nárok voči dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky. Takisto nie je pre vznik tohto nároku potrebné, aby dlžník urobil akýkoľvek prejav. Zákon túto situáciu upravuje všeobecne pre prípad, že niečo iného nevyplýva z právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom. Pokiaľ tomu bolo tak, bolo by potrebné právny vzťah medzi ručiteľom a dlžníkom posudzovať podľa hospodárskeho dôvodu, na základe ktorého došlo k prevzatiu ručenia ručiteľom.

26. Predpokladom uplatnenia nároku ručiteľa voči dlžníkovi je, že ručiteľ pohľadávku veriteľa uspokojil. Podmienkou prechodu nároku nie je, aby došlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky. Ručiteľ má nárok na náhradu, i keď splnil len časť pohľadávky. V takom prípade rozsah nároku zodpovedá rozsahu uspokojenia veriteľa. Takisto nie je rozhodné, či k uspokojeniu veriteľa došlo ručiteľom dobrovoľne alebo v rámci exekúcie. V každom prípade je však potrebné, aby bolo plnené veriteľovi, príp. jeho právnemu nástupcovi, a to tak, aby došlo k čiastočnému alebo k úplnému zániku záväzku dlžníka. Ručiteľ môže svoj nárok voči dlžníkovi oprieť iba o skutočnosť, že plnil záväzok dlžníka ako ručiteľ.

27. V prípade, že ručiteľ uspokojí veriteľovu pohľadávku, prechádzajú naňho zo zákona všetky veriteľské oprávnenia. Ručiteľ splnením dlhu vstupuje do práv uspokojeného veriteľa, od ktorého môže požadovať vydanie príslušných pomôcok (listín, dlžobných úpisov a pod.) a zabezpečovacích prostriedkov (zálohov a pod.).

28. Právo ručiteľa na plnenie voči dlžníkovi nemožno posudzovať ako nárok na základe bezdôvodného obohatenia (pozri R 2/1975). Ručiteľ môže požadovať od dlžníka náhradu za poskytnuté plnenie, pričom toto právo môže uplatniť na súde žalobou (actio depensi) vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď ručiteľ uspokojil veriteľovu pohľadávku.

29. Rozsah nároku ručiteľa je daný rozsahom nároku veriteľa voči dlžníkovi a tým, čo v rámci tohto nároku ručiteľ za dlžníka zaplatil. Ručiteľ nemá voči dlžníkovi nárok na náhradu nákladov konania, príp. nákladov exekúcie, ktorou bol voči nemu vymáhaný dlh, za ktorý sa zaručil. V takom prípade ide o vlastný záväzok ručiteľa, ktorý nesplnil za dlžníka, ale za seba.

30. Zákon nerieši vzťah ručiteľa k ostatným spoluzaviazaným a osobitne k ostatným ručiteľom. Tento vzťah je rovnaký ako v prípade spoludlžníkov (pozri ). Z tohto vzťahu ručiteľovi vyplýva najmä právo postihu, a to jednak právo preventívneho postihu ( ), jednak právo následného postihu ( ). Ak sa teda voči ručiteľovi uplatňuje celá pohľadávka, môže žiadať, aby ho ostatní oslobodili od podielov dlžoby, ktoré pripadajú na nich, a keď splnil, môže od nich požadovať náhradu podielov na nich pripadajúcich.

31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaním bol Prvou stavebnou sporiteľnou poskytnutý úver, kde v tomto zmluvnom vzťahu žalobkyňa vystupovala ako ručiteľka. Žalovaní svoj dlh nesplácali, a preto bol vydaný zmenkový platobný rozkaz a na jeho základe začalo exekučné konanie. Žalobkyňa na základe Príkazu na začatie exekúcie č. EX 92 vydaného súdnym exekútorom dňa 30.11.2010 vydaného v prospech Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. ako aj v spojení s výzvou na úhradu zo dňa 23.10.2013 zaplatila v prospech oprávneného z exekučného titulu sumu 5.274,69 eura, z ktorých jej bola suma preplatku vo výške 379,54 eura vrátená Sociálnou poisťovňou. Po niekoľkonásobnej výzve syn žalovaných zaplatil žalobkyni sumu 1.400,- eur a preto predmetom konania zostala istina vo výške 3.495,15 eura. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalovaní splátkami vo výške 440,- eur čiastočne uhradili pohľadávku žalobkyne, ktorá v tejto časti vzala žalobu späť. Na zákalde uvedeného preto súd v zmysle , ods. 1 konanie v časti o zaplatenie sumy 440,- eur zastavil tak, ako je uvedené v 1.výroku tohto rozsudku.

32. Čo sa týka zvyšku uplatneného nároku žalobkyne, súd mal za to, že žalobkyňa sa mohla v tomto konaní voči žalovaným domáhať, aby jej nahradili to, čo za nich plnila, keďže sama splnila za žalovaných ich povinnosť. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobkyňa uspokojila ako ručiteľka pohľadávku veriteľa, keď zaplatila v prospech oprávneného z exekučného titulu sumu 5.274,69 eura, z ktorých jej bola suma preplatku vo výške 379,54 eura vrátená Sociálnou poisťovňou. Keďže syn žalovaných uhradil za žalovaných sumu 1.400,- eur, predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala suma 3.055,15 eura, ktorej výšku mal súd za preukázanú z listinných dôkazov založených v spise. Žalovaní v priebehu konania žalobkyňou uplatnený nárok nespochybnili, nepoužili žiadne prostriedky procesného útoku či procesnej obrany, a preto súd na základe vykonaného dokazovania, postupujúc podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení žalobe vyhovel tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.

33. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s , podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V danom prípade súd nevzhliadol dôvody k tomu, aby žalovaným na splnenie povinnosti určil dlhšiu lehotu ako tri dni.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s postupom podľa . Žalovaní splnením povinnosti zavinili zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 440,- eur, keď po podaní žaloby uvedenú sumu v prospech žalobkyne uhradili. Súd preto v tejto časti priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovaným, ktorí zavinili zastavenie konania v tejto časti. Čo sa týka zvyšku uplatneného nároku, v tejto časti bola žalobkyňa plne úspešnou stranou a preto jej súd proti žalovaným priznal aj v tejto časti nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

38. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.