Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: Mgr. Pavol Pavlovič, nar. 02.07.1982, bytom Tupolevova 17, Bratislava, zast. Advokátska kancelária - JUDr. Tomáš Havlík, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO: 50 566 784, proti žalovanému: V. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. N. R. - C., o zaplatenie 4.000,- EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.000,- EUR od 16.11.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 4.000,- EUR so zákonným úrokom z omeškania. Uviedol, že žalobca na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2016 prenechal žalovanému peňažnú čiastku vo výške 4.000,- EUR, pričom sa žalovaný zaviazal túto peňažnú čiastku vrátiť žalobcovi najneskôr do 15.11.2016. Napriek tomu, že lehota splatnosti vyššie uvedenej pôžičky už uplynula, do dnešného dňa si žalovaný svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- EUR nesplnil a súčasne je zo správania žalovaného zrejmé, že si túto svoju povinnosť voči žalobcovi ani splniť nemieni.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 24.01.2020 v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v zmysle ust. , v platnom znení (ďalej len „“). Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a žalovaný sa na pojednávanie neustanovil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

5. V konaní nebolo sporné, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 11.09.2016 Zmluvu o pôžičke (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť peňažné prostriedky v sume 4.000,- EUR a tieto sa žalovaný zaviazal vrátiť najneskôr do 15.11.2016. Podľa čl. I ods. 1 Zmluvy bola suma 4.000,- EUR dňa 11.09.2016 poskytnutá žalovanému, pričom žalovaný prevzatie sumy potvrdil svojim podpisom na Zmluve.

6. Podľa ust. (ďalej len „“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

7. Podľa ust. , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

8. Podľa ust. , veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Podľa ust. Nariadenia vlády Slovenskej republiky č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa ust. nariadenia vlády SR č., v znení účinnom od 01.02.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0 % ročne. Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda výška úrokov z omeškania 5 % ročne.

11. Súd mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli Zmluvu o pôžičke podľa a nasl. . Táto zmluva môže byť uzatvorená písomne, ústne alebo konkludentne, podstatnou náležitosťou obsahu tejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky, pričom z obsahu zmluvy musí vyplývať i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo priamym odovzdaním. V danom prípade sa na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2016 žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky v sume 4.000,- EUR a žalovaný sa zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť v stanovenej lehote. Zmluva má teda všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon vyžaduje a spĺňa tiež zákonnú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný prevzal sumu 4.000,- EUR, čo potvrdil podpisom zmluvy, a preto žalobcovi podľa zmluvy vzniklo právo na ich vrátenie v stanovenej lehote. Zo strany žalovaného žalobcom tvrdené skutočnosti v konaní neboli spochybnené. 12. Súd konštatoval, že žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ust. , pretože žalovaný ako dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnil a preto sa dostal do omeškania. Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Žalobca v danom prípade preukázal, že žalovaný mal vrátiť pôžičku najneskôr do 15.11.2016. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 16.11.2016, t. j. nasledujúci deň po splatnosti dlhu.

13. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka je dôvodná čo do výšky aj dôvodu a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

14. Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa ust. .

15. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a vzhľadom na úspech žalobcu v spore, ktorému priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.