Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-78-2022.pdf
PDF · 84.32 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/78/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Life & Care, s.r.o., Divina, IČO: 46 711 341, proti žalovanému: Blachotrapez Sp. z o.o., ul. Kilińskiego 49a, 34-700 Rabka-Zdrój, Poľsko KRS: 370357, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie škody v sume 1.828 eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.828 eur od 2.11.2020 do 14.04.2024 vo výške 223,86 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 21.10.2022 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1800 eur (montáž 175 eur) titulom náhrady škody na karavane, ktorú spôsobil zamestnanec žalovaného dňa 2.11.2020 po otvorení bočnej nakladacej časti motorového vozidla a doposiaľ mu škoda nebola vyplatená. Zároveň žiadal zákonný úrok z omeškania od vzniku škody 2.11.2020.
2. V priebehu konania podaním doručeným súdu 25.04.2023 (č.l. 35) žalobca zobral návrh späť v rozsahu zaplatenia škody na karavane a naďalej trvá na úrokoch z omeškania od dátumu vzniku škody 2.11.2020 do zaplatenia škody 893 dní, s odôvodnením že dňa 14.04.2023 poisťovňa Kooperativa a.s. uhradila za žalovaného poistné plnenie dňa 14.4.2023 sumu 1.828 eur.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.11.2023 uviedol, že je nesporné, že žalovaný je vlastníkom motorového vozidla značky Iveco s MPZ KNT TLJ34 a dňa 2.11.2020 došlo k poškodeniu vozidla žalobcu otvorením bočnice vodičom zamestnaným u žalovaného. V predmetnej veci nespochybňuje skutočnosť, že nastali okolnosti a následky uvedené v žalobe, ale spochybňuje samotný nárok, pretože škoda bola vyplatená v plnej výške žalobcovi, čo zbavuje žalobcu dôvodnosti, poisťovateľ vyplatil plnú sumu za spôsobenú škodu. Zároveň dáva možnosť žalobcovi žiadať si iba úroky a žiadal súd, aby obmedzil sumu uplatňovanú v žalobe iba na hodnotu úrokov. Súčasne týmto podaním žiadal zmenu príslušnosti súdu na súd príslušný podľa miesta podnikania žalovaného, zamietnutie žaloby z dôvodu splnenia plnenia v plnom rozsahu zo strany žalovaného
4. Podľa § 177 ods. 2 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
5. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 7.02.2024.
8. Právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza zo všeobecnej zásady občiansko-právneho deliktu „každý kto privodí vznik škody svojím protiprávnym a spravidla i zavineným konaním je povinný spôsobenú škodu uhradiť.“ Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Škoda vždy vznikne po skutočnosti, ktorá ju spôsobila a v danom prípade príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou je zrejmá z následku, kedy pracovník žalovaného pri otváraní dvier porušil povinnosti, čím spôsobil poškodenie vozidla, ktorých majiteľom je žalobca.
9. Každé podanie súd posudzuje podľa jeho obsahu, je povinný vychádzať z obsahu každého podania, a teda je irelevantné, ako napríklad strana svoj úkon nazve, súd sa musí oboznámiť predovšetkým s obsahom podania a podľa toho úkon posúdiť. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
10. Súd zaoberal sa žalovaným vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu, ktorú v zmysle § 42 CSP (ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) vyhodnotil ako nedôvodnú a tak na ňu neprihliadol. Súd konštatuje, že v danom prípade nejde o výlučnú miestnu príslušnosť, ide o skúmanie miestnej príslušnosti na námietku žalovaného v zmysle § 41 CSP (súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania). Súd je toho názoru, že je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Žilina z dôvodu, že ide o prípad, kedy v zmysle § 19 písm. b) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Škodová udalosť nastala v obci Dolná Tižina, okres Žilina. Právo výberu je dané len žalobcovi, pričom mu toto právo patrí do podania žaloby.
11. V danej veci uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému ide o nárok vyplývajúci z práva poškodeného na náhradu škody a bolo v konaní nepochybne preukázané, že poisťovňa za žalovaného uhradila poškodenému poistné plnenie dňa 14.4.2023 vo výške 1.828 eur, a zároveň mu oznámila, že ukončila šetrenie poistnej zmluvy a poistné plnenie poukázala na základe predložených dokladov na účet žalobcu (č.l. 53).
12. Podľa § 144 a 145 ods. 1 a 2 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
14. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby sčasti o zaplatenie sumy 1.800 eur s montážou, ktorú žiadal titulom náhrady škody a s prihliadnutím na skutočnosť, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by bolo s poukazom na ust. § 146 ods. 1 neúčinný, preto súd pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy eur výrok I. rozhodnutia. Súd poznamenáva, že späťvzatie žaloby predstavuje jedno
z dispozičných oprávnení žalobcu a je prejavom jeho autonómnej vôle spôsobilým ovplyvňovať priebeh konania prebiehajúceho na základe ním podanej žaloby. V danom prípade žalovaný bol jednoznačne identifikovaný, kedy zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným údajom.
15. Predmetom konania zostalo príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania, ktoré sa viažu iba k pohľadávke a podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Tým, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť riadne a včas dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku dňom 2.11.2020 až do zaplatenia do 14.04.2023 a vyčíslenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.828 eur od 2.11.2020 do 14.04.2023 tak predstavuje sumu 223,86 eur. Keďže príslušenstvo pohľadávky nebolo medzi stranami sporné, preto súd v tejto časti žalobu považoval za právne dôvodnú a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 223,86 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a § 256 ods. 1 CSP (ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane).
18. Súd konštatuje, že v danej veci procesne zavinil zastavenie konania žalovaný, nakoľko pohľadávku žalobcu uhradil až po začatí konania (uvedená skutočnosť nepochybne vyplýva z úhrady platieb dňa 14.04.2024), v dôsledku ktorej skutočnosti žalobca vzal dôvodne podanú žalobu sčasti späť. Súd s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci, ako i úspech vo vzťahu k zastavenému konaniu priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).