Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/108/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 27. januára 2020 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému R. E. pre prečin sprenevery podľa , , takto

rozhodol:

Obžalovaný R. E., nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom S., v súčasnosti bytom S., X. Z. XX,

j e v i n n ý , ž e

ako konateľ spoločnosti TAAK Odškodňovacia spoločnosť s.r.o., so sídlom Jakubany 222, okres Stará Ľubovňa, IČO: 47027380, ktorá v zmysle Príkaznej zmluvy zo dňa 18.10.2016 zastupovala a chránila záujmy príkazcu, G. E., a vykonával všetky potrebné úkony spojené s uplatnením nárokov príkazcu na náhradu škody vyplývajúcej zo škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 19.2.2016, po tom čo spoločnosti TAAK Odškodňovacia spoločnosť s.r.o. bola na jej bankový účet IBAN: K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený na pobočke K. K. B. pobočka Stará Ľubovňa, dňa 2.2.2018 poukázaná spoločnosťou Kooperativa poisťovňa a.s. suma 4.865,- eur ako plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX v prospech G. E., po odrátaní dohodnutej odmeny 2 x 642,18 eur, teda spolu 1.284,36 eur, poškodenej dňa 2.8.2018 vyplatil sumu 1.790,32 eur, ktorú poukázal na účet IBAN: K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v K. K., B. pričom zvyšnú sumu 1.790,32 eur, o ktorej mal vedomosť, že táto mala byť G. E. vyplatená, túto poškodenej nevyplatil, čím spôsobil G. E. škodu vo výške 1.790,32 eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, a čin spáchal ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného,

č í m s p á c h a l

prečin sprenevery podľa , .

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa v spojení s , za použitia , , pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa a zistení priťažujúcej okolnosti podľa , súhrnný trest odňatia slobody na 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.

Podľa súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 28.6.2019, právoplatným dňom 17.7.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 36 /tridsaťšesť/ mesiacov.

Podľa súd obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné za obdobie augusta 2018 až 8.7.2019 v prospech mal. H. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, okres K. R..

Podľa súd poškodenú G. E., nar. X.XX.XXXX v D., bytom N. XX, okres T., s uplatneným nárokom na náhradu škody voči obžalovanému odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podal dňa 1.8.2019 tunajšiemu súdu obžalobu na R. E. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa podľa obžaloby obžalovaný mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 27.1.2020, po prednesení obžaloby prokurátorom bol obžalovaný poučený podľa a podľa až 8 , na čo obžalovaný učinil vyhlásenie o vine podľa Následne na všetky otázky kladené mu samosudcom v zmysle podľa , , , , odpovedal obžalovaný „áno“. Po vyjadrení na hlavnom pojednávaní prítomného prokurátora súd uznesením podľa uvedené vyhlásenie obžalovaného uznesením prijal a podľa . Zároveň súd vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutku a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda súd už nevykonával dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutku, t.j. vo vzťahu k otázke viny, a obžalovaného týmto rozsudkom uznal vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, kde sa súd plne stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako bola v obžalobe uvedená.

Čo sa týka následne vykonaného dokazovania, obžalovaný sa vyjadril iba ohľadom jeho osobných, rodinných, zárobkových a majetkových pomerov, v ďalšom využil svoje právo a odoprel vypovedať. Súd vo vzťahu k rozhodnutiu o treste a o náhrade škody vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov, vrátane listinných dôkazov z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , ako je podrobne poznamenané v zápisnici o hlavnom pojednávaní, ako aj čítaním podstatného obsahu zápisnice o výsluchu svedka - poškodenej G. E..

Obžalovaný poukázal na to, že je ženatý; jeho manželka má tri deti, na ktoré ich otec neplatí výživné, spolu majú jedno dieťa, ďalšie sa im má narodiť; obžalovaný má vyživovaciu povinnosť k mal. H. E. určenú súdom 185,- eur mesačne, poukazoval však na to, že s matkou maloletej sa dohodli momentálne na výške 100,- eur mesačne. Uvádzal, že jeho príjmy sú rôzne, závislé od podnikateľskej činnosti, stabilné sú rodičovský príspevok a prídavky na deti. Náklady na nájom, energie a stravu má s manželkou okolo 750,- eur mesačne.

Obcou Jakubany, kde mal obžalovaný v čase spáchania skutku pobyt, bol hodnotený všeobecne, v zásade kladne s tým, že na verejnosti sa správal slušne, na jeho správanie sa nik nesťažoval a nebolo prejednávané priestupkovou komisiou. Doposiaľ bol obžalovaný raz odsúdený, a to za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., a to trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 28.6.2019, právoplatným 17.7.2019, kde uložený mu bol trest odňatia slobody na šesť mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený a určená bola skúšobná doba. Zároveň bol obžalovaný doposiaľ dvadsaťpäťkrát postihnutý za priestupky, a to vždy za priestupky na

úseku cestnej premávky, pričom dva z nich spáchal v dobe, kedy mu už v tu prejednávanej veci bolo oznámené vznesenie obvinenia (konkrétne išlo o priestupky zo 7.10.2019 a z 29.11.2019).

Poškodená v predmetnej veci uplatnila riadne a včas voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške 1.790,32 eur. Po podaní obžaloby a nariadení hlavného pojednávania poškodená podaniami doručenými súdu dňa 30.12.2019 a dňa 24.1.2020 opakovane oznámila, že obžalovaný jej požadovanú sumu v plnej výške uhradil, uplatnený nárok však nevzala výslovne späť.

Na základe vykonaného dokazovania, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a samotnú osobu obžalovaného a taktiež aj s ohľadom na jeho pomery, dospel súd k záveru, že jediným do úvahy prichádzajúcim trestom v danom prípade, pre náležité dosiahnutie účelu trestu (v zmysle § 34 Tr. zák.), je trest odňatia slobody. Uloženie uvedeného druhu trestu je zároveň odôvodnené i s ohľadom na predchádzajúce právoplatné odsúdenie obžalovaného, kde mu bol za príslušný prečin uložený trest uvedeného druhu, pričom s ohľadom na skutočnosť, že tuto prejednávaný prečin spáchal obžalovaný skôr ako vo veci tunajšieho súdu sp. zn. bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok (ktoré účinky v konkrétnom prípade má doručenie trestného rozkazu vydaného vo veci obžalovanému, k čomu došlo 8.7.2019), bolo teda v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. potrebné ukladať trest odňatia slobody ako trest súhrnný.

Súd sa v danom prípade nestotožnil s tým, že by postačovalo ukončenie predmetnej veci zmierom, ako to v zásade navrhoval obžalovaný. Zároveň, okrem už vyššie uvedených skutočností aj vzhľadom na povahu spáchanej trestnej činnosti a okolnosti jej spáchania, ako aj s ohľadom na postoj obžalovaného v celom konaní ako takom, kde až po vydaní trestného rozkazu v tejto veci výslovne na hlavnom pojednávaní priznal vinu, ale najmä i s ohľadom na samotný celkovo sa javiaci ľahostajný postoj obžalovaného k rešpektovaniu právnych noriem a ich dodržiavaniu, prezentovaný i v čase tu prebiehajúceho trestného stíhania dopustením sa inej protizákonnej činnosti - priestupkov na úseku cestnej premávky v dňoch 7.10.2019 a 29.11.2019, ktoré navyše spáchal obžalovaný v čase kedy už nadobudol právoplatnosť odsudzujúci trestný rozkaz vydaný vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. , je z pohľadu súdu potrebné náležite sledovať či na strane obžalovaného skutočne je relevantná vôľa napraviť sa, kde najvhodnejším prostriedkom je práve uloženie súhrnného trestu odňatia slobody, nespojeného priamo s jeho výkonom. Práve v skúšobnej dobe bude mať obžalovaný dostatočný priestor preukázal či na jeho strane došlo k riadnej náprave, alebo či bude potrebné nariadiť samotný výkon uloženého trestu. V danom prípade s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti by ukončenie trestného stíhania obžalovaného inou formou ako potrestaním, ako aj uloženie iného druhu trestu, než trestu odňatia slobody, bolo neprimerane miernym a nezodpovedalo by to ani potrebe a ukladania trestu ako súhrnného a s tým spojenej zásade spočívajúcej v tom, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozhodnutím.

Na základe hore uvedeného preto súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody na dvadsaťštyri mesiacov, ktorého výkon, majúc za to, že v danom prípade sú splnené podmienky podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., obžalovanému podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu na tridsaťšesť mesiacov. Pri ukladaní trestu súd prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť na to, že obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uznal vinu a v záverečnej reči uviedol, že je mu ľúto čo sa stalo - súd však uvedené nepriznal ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., nakoľko z pohľadu súdu vzhľadom na celkový predchádzajúci postoj obžalovaného v priebehu konania a čas kedy k uvedenému došlo, nemožno akceptovať, že by išlo o úprimné oľutovanie spáchania trestného činu. Skôr podľa súdu už na strane obžalovaného prevážila racionálna stránka, zrejme i s ohľadom na obsah pôvodne v tomto konaní vydaného trestného rozkazu. Súčasne bola zistená i priťažujúca okolnosť, a to tá, že obžalovaný spáchal viac trestných činov - trest je v danom prípade totiž ukladaný ako súhrnný, teda aj za prečin zanedbania povinnej výživy, z ktorého spáchania bol obžalovaný uznaný vinným už trestným rozkazom vydaným tunajším súdom pod sp. zn. zo dňa 28.6.2019. Súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému uvedeným trestným rozkazom sp. zn. z 28.6.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na uvedený výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a preto zároveň týmto rozsudkom súd tak, ako tomu už bolo v dotknutom trestnom rozkaze, uložil obžalovanému podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatiť zameškané výživné v prospech mal. H. E. za obdobie augusta 2018 až do 8.7.2019.

Čo sa týka v konaní poškodenou uplatneného nároku na náhradu škody, poškodená, ako je už v tomto odôvodnení skôr spomenuté, opakovane oznámila, že obžalovaný jej celú požadovanú sumu uhradil. i keď ani ona, ani samotný obžalovaný nepredložili príslušné doklady o čase a výške úhrady, považoval uvedené oznámenia poškodenej súd za dostatočné preukázanie úhrady škody. V danom prípade však súčasne s uvedeným oznámením poškodená neučinila žiaden výslovný prejav, na základe ktorého by o jej pôvodne v konaní uplatnenom nároku na náhradu škody nebolo potrebné nijako rozhodovať (najmä uplatnený nárok na náhradu škody nevzala výslovne späť), preto za takej situácie nebolo možné obžalovaného zaväzovať podľa na zaplatenie požadovanej sumy, resp. nejakej jej časti, ako ani úplne opomenúť uplatnený nárok poškodenej, teda nevyhlásiť žiaden výrok o škode. Na základe uvedeného preto súd poškodenú podľa s uplatneným nárokom na náhradu škody už len odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Ak neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa , prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.