Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-1Cbi-36-2022.pdf
PDF · 98.43 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-1Cbi/36/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: Výhodný Software s.r.o., so sídlom Jaselská 1022, Valdické Předměstí, 506 01 Jičín, Česká republika IČO: 016 48 179, zastúpený advokátskou kanceláriou A.K.F. Legal, s. r. o., so sídlom Čulenova 5, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09 proti žalovanému: Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava 821 09, IČO: 35 975 041, zastúpený Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place, Londýn EC4P 4GD, zapísaná registri obchodných spoločností Anglicka a Walesu pod registračným číslom OC340214, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, Slovenská republika o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o určenie príslušenstva pohľadávky vo výške 127.058,81 Eur zastavuje.
II. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 3.087.570,66 Eur vyplývajúca zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 20.04.2020 na rad veriteľa bez protestu žalobcovi per aval R.. L. O., rod. č. XXXXXX/ XXXX prihlásená do reštrukturalizačného konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III, pod sp. zn. 33R/5/21 je zistená čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
III. Súd náhradu trov konania žiadnej z procesných strán nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 10. 2022 domáhal, aby súd určil že žalobca je veriteľom pohľadávky voči žalovanému, prihlásenej do reštrukturalizačného konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III, pod sp. zn. 33R/5/21, v celkovej výške 3 214 629,47 EUR, a táto pohľadávka sa považuje za zistenú čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Zároveň sa domáhal, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu nasledovne. Dňa 15.07.2022 bola Okresným súdom Bratislava I povolená reštrukturalizácia žalovaného ako dlžníka, v konaní vedenom pod sp. zn. 33R/5/2021. Žalobca dňa 12.08.2022 doručil správcovi prihlášku pohľadávky do reštrukturalizácie, ktorou prihlásil do reštrukturalizácie pohľadávku zo zmenky vystavenej dlžníkom dňa 20.4.2020 na rad žalobcu, ktorou sa dlžník zaviazal zaplatiť žalobcovi dňa 19.4.2021 bez protestu zmenkovú sumu 74.550.000 CZK. Dňa 3.4.2020 žalobca a dlžník uzavreli zmluvu o vystavení vlastnej blankozmenky. Dňa 24.4.2020 dlžník odovzdal žalobcovi zmenku a strany si odovzdanie a prevzatie zmenky potvrdili písomným preberacím protokolom. Žalobca uviedol, že si ako zmenkový veriteľ do reštrukturalizácie prihlásil pohľadávku vo výške istiny 3.066.260,85 EUR (74.550.000 CZK) so zákonnými (zmenkovými) úrokmi vo výške 138.107,75 EUR (3.357.813,70 CZK) a nákladmi z uplatnenia pohľadávky vo výške 10.260,87 EUR (40 EUR + 248.500 CZK). Správca v lehote určenej na popieranie pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie pohľadávku žalobcu poprel v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti. V oznámení o popretí mal správca uviesť nepredloženie originálu zmenky
ako hlavný dôvod popretia pohľadávky aj napriek tomu, že originál zmenky mu nebol predložený v lehote na popieranie pohľadávok z dôvodov na jeho strane, respektíve na strane žalovaného, nie na strane žalobcu. Dňa 04.10.2022, malo v sídle žalovaného dôjsť k predloženiu originálu zmenky za prítomnosti správcu, právneho zástupcu žalovaného, zamestnankyne žalovaného a právneho zástupcu žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že zamestnankyňa žalovaného po predložení originálu zmenky potvrdila jej autenticitu, avšak žalovaný aj napriek tejto skutočnosti popretie pohľadávky na mieste neprehodnotil. Tiež konštatoval, že podľa správcu mal byť sporný aj skutočný majiteľ zmenky, keďže zmenka bola rubopisovaná na nového majiteľa. Žalobca tvrdil, že prihlásil do reštrukturalizácie z dôvodu opatrnosti a odbornej starostlivosti pohľadávku v mene žalobcu aj nového veriteľa, nakoľko predpokladal, že môže dôjsť k popretiu pohľadávky žalobcu alebo nového veriteľa, k čomu aj došlo. Správca mal pri zachovaní postupu s odbornou starostlivosťou zistiť buď prihlásenú pohľadávku žalobcu alebo prihlásenú pohľadávku nového veriteľa. Na miesto toho správca poprel obe pohľadávky. Čo sa týka právneho dôvodu pohľadávky, tak žalobca uviedol, že má byť nesporné, že zmenka bola vystavená v súlade s platnými právnymi predpismi, preto je zjavné, že žalobca je vlastníkom zmenky a taktiež veriteľom, ktorý má voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku vrátane všetkého príslušenstva a práv s ňou spojených, najmä práva na uspokojenie zo zmenky. Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky žalobca uviedol, že správca poprel príslušenstvo pohľadávky v celom rozsahu, pričom odôvodnil iba popretie zákonných úrokov zo zmenkovej sumy a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR. Podľa názoru žalobcu, správca na vec nesprávne aplikoval český insolvenčný zákon. Nárok na uplatnenie úrokov do začatia reštrukturalizačného konania a ďalšieho príslušenstva (teda do 18.01.2022) vyplýva žalobcovi priamo z § 138 ods. 2 ZKR, ktorý sa na reštrukturalizáciu aplikuje. Navyše, možnosť „dopočítať“ úroky zo zmenkovej sumy vyplýva aj z pokynov pre veriteľov zo dňa 29.07.2022 (najmä z bodu 4) vyhotovených českým insolvenčným správcom v českom hlavnom insolvenčnom konaní. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdeniami správcu, podľa ktorých sa na prihlásené úroky má aplikovať čl. 23 ods. 2 Nariadenia o insolvenčnom konaní. Správca poprel pohľadávku aj čo do vymáhateľnosti, avšak toto bližšie nezdôvodnil.
2. Dňa 28. 04. 2023 doručil žalovaný súdu vyjadrenie k žalobe. Žalovaný uviedol, že v čase podania vyjadrenia (a aj v čase popretia pohľadávky) nie je možné určiť, kto je majiteľom zmenky, keďže totožnú pohľadávku si prihlásil aj nový veriteľ. V tejto súvislosti poukázal aj na spornosť platnosti indosamentu, ktorým mala byť zmenka prevedená na nového veriteľa. Tiež poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s identickou pohľadávkou je už vedené súdne konanie pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 2Cbi/34/2022, ako aj pred Městským soudem v Prahe, v ktorom už bolo neprávoplatne rozhodnuté rozsudkom č.k. 208 Icm 3099/2021-41. Všetky uvedené skutočnosti majú preukazovať spornosť prihlásenej pohľadávky a odôvodňovať správcove popretie. Podľa názoru žalovaného usmernenie českého správcu k prihlasovaniu pohľadávok nie je právne záväzné, pričom v ňom ani sám nelegitimizuje prihlásenie príslušenstva, ktoré prirástlo po dni vyhlásenia úpadku dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Žalovaný mal za to, že na prihlásenú pohľadávku je potrebné aplikovať tzv. hotchpot pravidlo ustanovené v čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia, čo vo vyjadrení podrobne odôvodňoval aj s odkazom na odbornú literatúru. Vo vzťahu k úroku z omeškania teda tvrdil, že dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť úroky, je výlučne dátum 11.5.2021, t. j. dátum vyhlásenia úpadku dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci vedľajšieho insolvenčného konania nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke po dni 11.5.2021. Žalovaný argumentoval aj ustanovením § 359 v spojení s § 170 českého IZ, v zmysle ktorých úroky za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka zanikajú prijatím reorganizačného plánu, a tieto sa aplikujú aj vo vedľajšom konaní, pretože toto patrí medzi účinky súdneho rozhodnutia o začatí hlavného insolvenčného konania podľa českého práva, ktoré má univerzálny charakter vo všetkých členských štátoch EÚ (čl. 20 ods. 1 Insolvenčného nariadenia). Univerzálne účinky súdneho rozhodnutia o začatí hlavného insolvenčného konania nemožno so spätnou účinnosťou derogovať. Z uvedeného vyvodil právny záver, že príslušenstvo prihlásenej pohľadávky veriteľa, ktoré k tejto pohľadávke prirástlo až po dni vyhlásenia úpadku dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní, t. j. po dátume 11.5.2021 sa v insolvenčnom konaní neuspokojuje a účinnosťou reorganizačného plánu úplne zanikne. Žalovaný sporoval aj nárok žalobcu na priznanie paušálnej náhrady podľa § 369c OBZ, s ohľadom na nemožnosť priznania náhrady za uplatnenie pohľadávky v reštrukturalizácii. Zároveň žalovaný tvrdil, že žalobca nemá nárok ani na odmenu podľa § 48 zmenkového zákona a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré je sporná samotná zmenka.
3. Dňa 31. 08. 2023 doručil žalovaný súdu podanie, ktorého obsahom bolo oznámenie, že medzi sporovými stranami a spol. Amable s. r. o. došlo k dohode o urovnaní (schválenej dozorným správcom
žalovaného), na základe ktorej boli urovnané sporné nároky. Na podklade predmetnej dohody, žalovaný dodatočne čiastočne uznal pohľadávku, ktorá bola uplatnená v prejednávanom konaní, konkrétne v rozsahu - istina (zmenková suma) 3.066.260,85 EUR, 6% úroky ročne z istiny 3.066.260,85 EUR od 20.4.2021 do 11.5.2021 (vrátane) vo výške 11.088,94 EUR a zmenková odmena 1/3 z 1% zmenkovej sumy vo výške 10.220,87 EUR. Zároveň vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, v rozsahu, ktorý prevyšuje dodatočne uznanú pohľadávku.
4. Dňa 31. 08. 2023 doručil žalobca súdu podanie, v ktorom potvrdil uzatvorenie dohody o urovnaní. Žalobca zobral žalobu späť v časti príslušenstva pohľadávky vo výške 127.058,81 EUR.
5. Súd v sporovom konaní vykonal dňa 19. 02. 2024 pojednávanie. Na pojednávaní zástupca žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržal podaní založených v spise, v prípade úspechu nežiadal priznať trovy konania. Zástupca žalovaného uviedol, že taktiež sa pridržiava podaní obsiahnutých v spise, odkazuje na uzavretú dohodu na urovnaní.
6. Súd vykonal dokazovanie v súlade s § 204 CSP oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: uznesenie OS BA I sp. zn. 33R/5/2021 zo dňa 07. 07. 2022, oznámenie o popretí pohľadávky č. 64 zo dňa 21. 09. 2022, oznámenie o popretí pohľadávky č. 5309 zo dňa 21. 09. 2022, prihláška pohľadávky zo dňa 11. 08. 2022, SMS komunikácia, zmluva o vystavení vlastnej zmenky zo dňa 03. 04. 2020, protokol o odovzdaní doplnenej blankozmenky zo dňa 24. 04. 2024, zmenka zo dňa 20. 04. 2020, pokyny pre veriteľov zo dňa 29. 07. 2022, úradný záznam zo dňa 04. 10. 2022, rozsudok Městský soud v Praze č. j. 208 ICm 3099/2021 - 41 zo dňa 08. 06. 2022, odvolanie proti rozsudku MS v Praze, predloženie veci k rozhodnutiu o odvolaní, dohoda o urovnaní zo dňa 24. 08. 2023, .
7. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
8. Podľa článku 15 odsek 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
9. Podľa článku 15 odsek 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
10. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
13. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
14. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
15. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej len „ZKR“), Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len
ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
17. Podľa § 124 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
18. Podľa § 124 ods. 4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
19. Podľa § 124 ods. 5 ZKR, Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.
20. Medzi stranami neboli sporné nasledovné skutočnosti: skutkový stav uvedený v žalobe.
21. Spornými medzi stranami boli nasledovné skutočnosti: ku dňu vydania rozsudku medzi stranami nie sú sporné skutočnosti.
22. Súd na základe obsahu súdneho spisu a vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca si prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného pohľadávku, a to pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 5309 v celkovej sume 3 214 629,47 EUR (pozostávajúcej z istiny 3 066 260,85 EUR a z príslušenstva 148 368,62 EUR). Správca poprel pohľadávku v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
23. Súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas, v tridsaťdňovej lehote od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok reštrukturalizačným správcom, na to oprávneným subjektom - popretým veriteľom. Žaloba bola zároveň podaná proti dlžníkovi v reštrukturalizačnom konaní, tak ako to vyžaduje ZKR. Je teda potrebné konštatovať aktívnu legitimáciu žalobcu a taktiež pasívnu legitimáciu žalovaného.
24. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 06. 09. 2023 zobral žalobu späť v časti príslušenstva pohľadávky vo výške 127.058,81 EUR. Žalovaný vyjadril s čiastočným späťvzatím súhlas, pričom tento nebol ani v danom procesnom štádiu potrebný. Na základe uvedeného rozhodol súd vo výroku I. tak, že konanie v časti o určenie príslušenstva pohľadávky vo výške 127.058,81 Eur zastavil.
25. Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup zásadný význam. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení. Na základe podaní sporových strán, ako aj ich vyjadrení na vykonanom pojednávaní, súd považuje skutkový a právny stav sporu za nesporný. Je nesporné, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní, v zmysle ktorej považujú žalobou uplatnenú pohľadávku v rozsahu 3.087.570,66 EUR za nespornú a vo zvyšnej časti za neoprávnenú. Súd nemá žiadne
pochybnosti o pravdivosti týchto nesporných skutkových tvrdení, aj s ohľadom na skutočnosť, že predmetná dohoda bola doložená do súdneho spisu. Je teda nutné považovať uplatnenú pohľadávku za nespornú v rozsahu 3.087.570,66 EUR, na základe čoho bola súdom judikovaná vo výroku II. tohto rozsudku. V tejto súvislosti súd podotýka, že podľa jeho názoru nebolo možné (aj s ohľadom na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu) vydať v prejednávanom spore rozsudok pre uznanie nároku. Tento právny názor je potvrdzovaný aj odbornou literatúrou: ,,Ak dlžník uzná popretú pohľadávku po podaní žaloby, nie je to dôvod na vydanie rozsudku na základe uznania, pretože právne dôsledky uznania nastali ex lege. (Komentár k § 124 ZKR str. 946 - C. H. Beck).“ Na základe toho zvolil súd, ako procesne najvhodnejší, ten postup, že v konaní vydal všeobecný rozsudok v zmysle § 212 CSP. Vydanie rozsudku (po právoplatnosti), ktorým súd určil nespornú časť žalovanej pohľadávky, natrvalo upraví právne vzťahy medzi sporovými stranami, pričom rozsudok o určení pôvodne spornej pohľadávky (v dohodnutom rozsahu) bude predstavovať exekučný titul, na základe ktorého by mohol žalobca v prípade neplnenia reštrukturalizačného plánu nútene vymáhať pohľadávku v zmysle § 161 ods. 3 písm. b) ZKR.
26. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Z obsahu spisu vyplýva, že sporové strany spoločne navrhli, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej z nich. Na základe týchto skutočností rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
29. Na základe skutočností popísaných v odôvodnení, dospel súd k rozhodnutiam, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Mestskom súde Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.