Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-308-2019.pdf
PDF · 97.66 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/308/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Richard Klimek, PhD., v právnej veci navrhovateľky: C., proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal: Z. za účasti mal. dieťaťa: U., bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo Z. uzatvorené dňa XX.X.XXXX v Levoči , zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza .
II. Z v e r u j e sa mal. U. do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec - manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva je povinný prispievať na výživu mal. U. výživným vo výške 80,- eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je povinný otec- manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal prispievať k rukám matky -navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Styk otca - manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal súd s mal. synom U. neupravuje.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2019 domáhala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. U. do jej osobnej starostlivosti. Súčasne sa domáhala, aby zo strany otca bolo určené výživné vo výške 80 eur.
2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že s manželom uzavrela manželstvo dňa 12.7.2014. Sú rodičmi piatich detí a v súčasnosti každý býva na inej adrese. K vážnemu narušeniu vzťahu došlo v r. 2018, kedy nadviazala dôvernú známosť, do tohto obdobia si pretrpela toho viac, a to agresívnu povahu manžela, milenku manžela, výkon trestu manžela a peniaze, ktoré jej skrýval. Manžel po tom, čo zistil, že má známosť, sa začal správať agresívne a uvažovať o samovražde, preto od neho odišla. V tom čase sa manžel psychicky zrútil a skončil na psychiatrii. Vtedy zo spoločnej domácnosti odišla. Po tom, čo bol prepustený z psychiatrie manžel, odišla bývať s maloletým synom do H., kde navštevuje 9. ročník. Má za to, že vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené zapríčinením manžela, a preto ich manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Na čas po rozvode navrhla, aby maloletý U. bol zverený do jej starostlivosti a navrhla, aby otec platil výživné na maloletého vo výške 80 eur mesačne do jej rúk.
3. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal, sa písomne vyjadril k návrhu tak, že súhlasil s rozvodom manželstva.
4. Pojednávanie súd vykonal v neprítomnosti manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, pretože svoju neúčasť na pojednávaní dňa 27.01.2020 ospravedlnil a súčasne súhlasil s tým, aby sa pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 1X.X.XXXX, a toto je zapísane v knihe manželstiev Matričného úradu F..
7. Z rodného listu U.yplynulo, že jeho matkou je C. 8. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že jej posledné spoločné bydlisko s manželom bola F. a od júna 2018 nevedie s ním spoločnú domácnosť. Momentálne sa aj s maloletým synom zdržiava v obci D. a manžel žije v Českej republike v C.o svojou terajšou priateľkou. V súčasnosti spolu nehospodária a každý si platí svoje poplatky sám. Z ich vzťahu pochádza päť detí, z toho sú štyri už dospelé. S manželom si neprejavujú navzájom žiadne city a ani náklonnosti. Počas manželstva nevedeli spoločne komunikovať, sama doma varila, upratovala, pripravovala deti do školy. Deťom manžel nikdy neublížil, ale ten mal svoj statok a mal svoje peniaze, ktoré jej chýbali v domácnosti, a preto si ich požičiavala. V čase, keď ešte mala priateľa, s ktorým nežila, s manželom nespala a každý spal oddelene. Domáhala sa zverenia syna do starostlivosti, pretože posledné roky sa sama o neho stará a manžel jej každý mesiac posiela na výživu cca od 70 do 80 eur. Maloletý navštevuje 9. ročník základnej školy a je v kontakte so svojim otcom. Má výdavky na bývanie a stravu vo výške 200 eur mesačne a na oblečenie a hygienu minie ďalších 200 eur. Jej zamestnávateľom je K. a má príjem vo výške 700 eur.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča z prešetrenia pomerov mal súd preukázané, že manželia nevedú spoločnú domácnosť. Naposledy bývali spoločne s maloletých U. v meste F.. V súčasnej dobe matka žije v D. aj s maloletým synom a manžel žije v Českej republike v C. a má pracovať v spoločnosti E. a jeho príjem je vo výške 15 000 Kč. Maloletý U. sa vyjadril, že aj naďalej chce bývať a žiť s matkou a s otcom je v kontakte.
10. Z listín predložených matkou vyplynulo, že do apríla 2019 bola zamestnaná v spoločnosti K. a jej priemerný čistý príjem bol vo výške 596,21 eur. V súčasnosti je zamestnaná v spoločnosti K.. a jej čistý príjem za mesiac december 2019 bol vo výške 683,03 eur.
11. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
14. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
16. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
17. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
18. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
20. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
21. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené, a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a preto je potrebné toto manželstvo rozviesť.
22. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcií už v súčasnosti neplní, pretože manželia nežijú spolu, starostlivosť o mal. U. zabezpečuje navrhovateľka a v súčasnosti ani spolu nehospodária a ani sa vzájomne nepodporujú.
24. Za týchto okolností preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcií manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.
25. V tomto konaní bolo preukázané, že účastníci reálne nebývajú v spoločnej domácnosti a túto ako takú, ani iným spôsobom hospodársky nevedú. Deklarujú snahu rozviesť sa a z takéhoto ich správania je možné jednoznačne vyvodiť, že nemajú záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Zo strany oboch účastníkov teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná. Súd preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel.
26. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
27. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
28. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
29. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
30. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
31. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
32. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
33. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
34. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
35. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
36. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
37. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
38. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
39. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
40. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
41. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
42. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
43. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
44. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
45. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
46. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
47. Pokiaľ šlo o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu mal súd preukázané, že starostlivosť o mal. U. zabezpečuje navrhovateľka a sám maloletý U. sa pred zástupcom kolízneho opatrovníka vyjadril, že chce byť zverený matke a aj naďalej chce byť v kontakte s otcom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloletého U. zveril matke.
48. V otázke určenia výživného zo strany povinných rodičov na maloleté deti, t.j. v tomto prípade otca, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
49. Navrhovateľka uviedla k svojím pomerom, že má pravidelný príjem zo závislej činnosti a osobne zabezpečuje starostlivosť o maloletého U.. Šetrením bolo preukázané, že manžel v súčasnej dobe žije a pracuje v Českej republike a má mať príjem vo výške 15 000 Kč a okrem toho pravidelne navrhovateľke posiela na výživu na maloletého U. sumu od 70 do 80 eur mesačne.
50. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, súd ustálil výšku výživného v sume 80 eur, čo zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom na jeho vek s tým, že výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
51. Pokiaľ išlo o úpravu styku otca s mal. U. súd tento styk neupravil, pretože účastníci nežiadali upraviť styk.
52. Súd o trovách konania nerozhodoval, pretože podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.