Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-2-2019.pdf
PDF · 90.61 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom v Českej republike, Československé armády 954/7, Hradec Králové, IČO 24 785 199, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Gallo s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30, IČO 36 715 352, za ktorú koná JUDr. Michal Gallo, proti žalovanému G.. C. L., narodenému 4. 4. XXXX, bytom v F. F., A. XX/XXX, o zaplatenie 1 224,61 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.224,61 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.224,61 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. Uviedol, že jeho právny predchodca, spoločnosť Provident Financial, s. r. o., uzatvorila so žalovaným dňa 23. 10. 2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 610672967, na základe ktorej poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 2 300,00 eur. V danom prípade sa - v spojení s Dohodou o započítaní pohľadávok - jedná o novo uzatvorenú zmluvu o úvere. V zmysle Dohody o započítaní bola časť poskytnutého úveru započítaná na pohľadávku resp. pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému. Vzhľadom na uvedené, bola žalovanému poskytnutá finálna suma, ktorá zodpovedá rozdielu medzi poskytnutým úverom a započítanými pohľadávkami (Potvrdenie o vyplatení pôžičky). Započítané pohľadávky prestavujú nesplatené časti dlžnej sumy z predchádzajúcich úverov poskytnutých žalovanému. Žalovaný si s právnym predchodcom žalobcu mohol dohodnúť, či budú peňažné prostriedky poskytnuté formou bezhotovostného prevodu na účet uvedený žalovaným, alebo či budú poskytnuté na účet predplatenej platobnej karty. Peňažné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté na účet predplatenej platobnej karty, odovzdanej žalovanému do vlastných rúk na základe Súhlasu Zákazníka so Zmluvou o predplatenej platobnej karte; a to tak, že peňažné prostriedky boli žalovanému na tejto karte k dispozícií najneskôr 13.deň podpisu Zmluvy. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému preukazuje žalobca doloženým dokumentom nazvaným Potvrdenie o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere potvrdeným zo strany pôvodného veriteľa. Žalovaný sa v Zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 100 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní Zmluvy, 12. 11. 2014 a posledná splátka bola splatná dňa 22. 9. 2016. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady v celkovej sume 631.68 eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 23. 10. 2014 Zmluvu o poskytnutí služby Komfort, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výberu splátok priamo
v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa . Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 1 368,50 eur. Žalobca so rozhodol ku prospechu žalovaného tuto čiastku neuplatňovať. Žalobca všetky úhrady žalovaného, ktoré boli na nový úver zaplatené, započítava v súlade so zákonom na celú istinu poskytnutého úveru, vyplývajúceho zo Zmluvy (teda na 2 300,00 eur). Žalovaný pôvodnému veriteľovi celkovo uhradil 1 075,39 eur. Táto čiastka bola v súlade so zákonom a v prospech spotrebiteľa započítaná na istinu úveru. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému bezúčelový úver na obdobie 100 týždňov, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní Zmluvy a posledná splátka bola splatná 22. 9. 2016. Žalobca dodal, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 mu postúpila spoločnosť Provident Financial, s. r. o., pohľadávku voči žalovanému, o čom bola žalovaný upovedomený písomným oznámením o postúpení pohľadávky. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 17. 12. 2016.
2. Žalovaný po počiatočných výhradách k uplatnenému nároku, spočívajúcich najmä v nesprávne uvedenej RPMN úveru, napokon so žalobou súhlasil. Poukázal len na to, že je v jeho možnostiach platiť najviac 200,00 eur mesačne.
3. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s čl. 4 bod 1 Nariadenia č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
4. V otázke určenia rozhodného práva, ktoré sa použije na daný spor, t. j. hmotného práva, súd postupoval podľa § 10 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko Nariadenie Rím I vo svojom čl. 1 bod 2 písm. d) vylučuje svoju aplikáciu na záväzky vyplývajúce zo zmeniek. Keďže k voľbe rozhodného práva medzi účastníkmi v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nedošlo, určil súd za rozhodné právo právny poriadok, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, t. j. slovenský právny poriadok s poukazom na skutočnosť, že obaja účastníci zmluvného vzťahu postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a nemali v úmysle sa riadiť iným ako týmto právnym poriadkom, keď pôvodný veriteľ - Provident Financial, s. r. o. i žalovaná od samého začiatku postupovali podľa slovenského právneho poriadku.
5. Súd pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení a listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca. Listinné dôkazy neboli v rozpore s týmito tvrdeniami.
6. Právny predchodca žalobcu dňa 23. 10. 2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2 300,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 100 týždenných splátkach, pričom výška prvej až predposlednej splátky bola dojednaná v sume 29,32 eur a výška poslednej splátky v sume 29,00 eur. Doba trvania úveru bola stanovená na 100 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia zmluvy. V zmluve si ďalej strany dojednali úrokovú sadzbu vo výške 11 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 270,03 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 361,65 eur. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 29,80 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená vo výške 2 931,68 eur a priemerná RPMN vo výške 18,01 %. Z tvrdenia žalobcu a výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 1 075,39 eur. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 12. 2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23. 10. 2014 žalobcovi.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
9. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
10. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. "absolútny obchod", však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
11. Podľa § 52 ods. 1, ods.2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13. Podľa § 2 uvedeného zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 3 ods. 1,2 uvedeného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
15. Na základe zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na jeho požiadanie peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o dohodnuté úroky v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obch. zák. a záväzkový vzťah je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Posudzovaný právny vzťah túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Obchodné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoby za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák., nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
16. V danom prípade predmetná zmluva v časti týkajúcej sa požičania finančných prostriedkov neobsahovala také podmienky, ktoré by boli v rozopre s dobrými mravmi, prípadne ktoré by predstavovali zjavný nepomer práv a povinností medzi účastníkmi zmluvy. Zároveň nebol dôvod skúmať, či Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, s prípadnou možnosťou ustálenia, v prípade nedostatku podstatnej náležitosti zmluvy, bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
pretože žalobca si uplatnil len rozdiel v poskytnutej sume úveru a uhradenými splátkami. Dohodnuté úroky a poplatky zaplatiť nežiadal.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany uzavreli zmluvu o úvere, ktorú svojou povahou a charakterom zmluvných strán možno považovať za spotrebiteľskú. Zároveň mal súd za preukázané, že žalovaný ako dlžník si neplnil svoje povinnosti splácať poskytnutý úver tak, ako bolo dohodnuté. Z pohľadu vyššie uvedeného bol nárok žalobcu uplatnený dôvodne, súd preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
18. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Nakoľko sa žalovaný sa dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj žiadaný úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v zákonnej výške odo dňa, kedy nadobudol predmetnú pohľadávku.
22. Lehotu na splnenie povinnosti, 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
23. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu, žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.