Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_29P-80-2017.pdf
PDF · 106.46 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/80/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. XX, pochádzajúcej z matky M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. XX, právne zastúpenej JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 61, a z otca L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z., Š. XX, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 5, pracovisko: Zimná 58, Spišská Nová Ves, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. dlžné výživné zo strany otca pre L. O. vo vzťahu k bežnému výživnému za obdobie od 01.09.2017 do 31.1.2020 vo výške 2 260 Eur je otec povinný splatiť v 100 Eurových mesačných splátkach a vo vzťahu k výživnému týkajúce sa tvorby úspor za obdobie od 01.09.2017 do 31.1.2020 vo výške 3 750 Eur je otec p o v i n n ý splatiť v splátkach po 100 Eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok a to na účet vedený vo VÚB banke na meno L. O. č. účtu A.,
II. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 08.11.2017 žiadala súd, aby zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú L. zo sumy 90 Eur na sumu 170 Eur, od 01.09.2017. Neskôr žiadala zvýšiť výživné od rovnakého dátumu na sumu 400 Eur mesačne.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 25P/94/2011 dňa 06.11.2013. Vtedy bolo zvýšené výživné zo strany otca pre maloletú L. zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 70 Eur mesačne od 28.02.2011 a na sumu 90 Eur mesačne od 01.09.2011 opakovane do budúcna. Od tejto doby došlo k zmene pomerov u maloletej, keďže táto už má 16 rokov, nastúpila na strednú školu a došlo k výraznému zvýšeniu jej mesačných výdavkov.
3. Otec s návrhom matky súhlasil len čiastočne, a to so zvýšením výživného na sumu 120 Eur mesačne, tak ako platí teraz. Uviedol, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, je nezamestnaný, poberá výsluhový dôchodok vo výške asi 250 Eur a má problémy nájsť si prácu, a to vzhľadom na svoj zdravotný stav.
4. Opatrovník navrhol zvýšiť výživné podľa potrieb maloletej a podľa možností a schopností povinného.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením s potvrdeniami o príjme rodičov, dokladmi o ich výdavkoch na bývanie a ďalších mesačných výdavkoch, potvrdením o návšteve
školy maloletou, potvrdením o poberaní materského príspevku priateľky otca, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav :
6. Maloletá L. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. k. 1C/91/2005-8 zo dňa 25.09.2006. Na čas po rozvode bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Spolu s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoP/367/2006 zo dňa 05.09.2007 bola otcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 33,19 Eur. V tom čase mali rodičia vyživovaciu povinnosť aj k staršej dcére B..
7. Posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu v Prešove č. k. 25P/94/2011-349 zo dňa 06.11.2013, kedy bolo zvýšené výživné zo strany otca pre maloletú L. zo sumy 33,19 Eur na sumu 70 Eur od 28.02.2011 a na sumu 90 Eur od 01.09.2011 opakovane do budúcna. Od 01.09.2011 mal otec vyživovaciu povinnosť k staršej dcére B. vo výške 120 Eur mesačne. Dlžné výživné pre maloletú L. bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach po 30 Eur.
8. V čase podania tohto návrhu matka žila s maloletou L. v rodinnom dome v obci G. A., pričom v spoločnej domácnosti bývala aj stará matka a sestra matky. Matka poberala opatrovateľský príspevok vo výške 249,35 Eur. Poberala rodinné prídavky na jedno dieťa. Staršia dcéra B. v októbri 2017 uzatvorila manželstvo. Matka uhrádzala poplatky za stravu a internát pre maloletú vo výške 85 Eur mesačne, mobilný telefón 15 Eur, cestovné 30 Eur, vreckové 20 Eur a asi 50 Eur na hygienu a drogériu, pričom v týchto sumách boli zahrnuté aj poplatky do školy, na prax a pod. Matka maloletej zakúpila do školy potrebné knihy, zošity a ďalšie pomôcky, ako aj oblečenie na prax. Matka prispievala na ubytovanie sumou 70 Eur mesačne. Maloletá začala v septembri 2017 navštevovať Hotelovú akadémiu v O.. Je zdravé dieťa a prekonáva len bežné detské ochorenia.
9. Od februára 2018 sa matka zamestnala na polovičný úväzok vo firme B. A., A.. P.. U., pričom jej priemerná mesačná mzda bola do konca augusta 2018 vo výške 266,69 Eur. Zároveň pracovala aj pre firmu B. W. A., A.. P.. U.., pričom jej čistá priemerná mesačná mzda v tomto zamestnaní bola do konca augusta vo výške 327,29 Eur. Spolu tak príjem matky predstavoval asi 600 Eur. Od septembra 2018 matka pracuje len pre spoločnosť B. W. A., A.. P.. U.. a jej príjem bol v septembri 2018 vo výške 726 Eur a v októbri 2018 vo výške 741,60 Eur. Matka pracuje v K. a zo začiatku bývala u svojej sestry. Jeden týždeň pracovala, jeden týždeň bola doma. Matka uviedla, že vzhľadom na svoj príjem v súčasnosti sporenie maloletej L. neplatí. Uviedla, že má dlhy vo výške 140 Eur na vodnom a stočnom a sestre dlhuje za ubytovanie sumu 200 Eur.
10. V súčasnosti matka spolu s dcérou bývajú v prenajatom byte v K., za ktorý matka uhrádza 400 Eur mesačne. Od septembra 2018 začala maloletá navštevovať Hotelovú akadémiu v K.. Matka maloletej zakúpila zariadenie do detskej izby, spolu vo výške asi 700 Eur. Matka predložila doklady o zakúpení oblečenia do školy pre maloletú vo výške asi 100 Eur, ako aj ďalšieho ošatenia. V septembri uhradila cestovné pre dcéru vo výške 30 Eur, kedy ešte nemala vybavenú ISIC kartu. Jedna cesta stála 0,68 Eur. V súčasnosti, s ISIC kartou, stojí doprava asi 20 Eur.
11. Otec na výživu maloletej L. prispieval sumou 120 Eur mesačne, pričom spočiatku to bolo bežné výživné 90 Eur a dlžné výživné 30 Eur. Dlžné výživné doplatil v máji 2017 a aj po tomto mesiaci platil výživné vo výške 120 Eur. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že do februára 2018 platil výživné aj pre staršiu dcéru, a to vo výške 160 Eur mesačne. Podľa jeho tvrdení výživné mala za neho naďalej uhrádzať jeho sestra, pričom dlh u nej má takmer 11 000 Eur. Otec údajne býva v rodinnom dome jeho priateľky v obci C. pri L.. Jeho priateľka za tento dom uhrádza inkaso 115 Eur. Ide o rodinný dom rodičov priateľky. Otec tam býva spolu s rodičmi priateľky a synom, ktorý sa narodil 23.01.2017. Priateľka je na materskej dovolenke. Rodila v P. a má tam aj trvalý pobyt. Rodina, ktorú dlhodobo opatrovala, jej podľa potreby dáva do užívania byt a so synom chodí na vyšetrenia do P.. Syn trpí kožným ochorením mastocytózou.
12. Otec uviedol, že naďalej poberá výsluhový dôchodok vo výške 249,58 Eur. Má problémy sa zamestnať, keďže je po autonehode a má problémy s nohou. Na lieky dáva 20 Eur mesačne. Má naďalej rodinný dom v A. Z., ktorý je v predaji, ale vzhľadom na problémy so susedmi je ťažko predateľný. Náklady na tento dom sú asi 30 až 40 Eur mesačne. Družka otca poberá v P. materský príspevok vo výške 14,35 Eur denne, teda asi 430 Eur mesačne. Otec nevedel uviesť, či poberá aj rodinné prídavky. Jeho priateľka si v P. platí odvody vo výške 520 Eur, a to z dôvodu, aby mala nárok na dávky zo
sociálneho systému v P.. Otec má mesačné výdavky na stravu vo výške 60 Eur. Ďalej platí splátku pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 198,22 Eur, elektrinu vo výške 13,40 Eur a plyn vo výške 63 Eur. Otec uviedol, že jeho výdavky na syna predstavujú 100 Eur na stravu, 50 Eur na plienky, 16 Eur na sunar, 20 až 25 Eur na oblečenie, 27 Eur na hygienu a 2 x 70 Eur na očkovanie proti encefalitíde. Otec platí podľa predloženého dokladu poistné vo výške 93,18 Eur polročne a podľa jeho vyjadrenia ide o poistku so sporením pre dcéru L.. Predložil aj lekárske vyjadrenie zo sociálnej poisťovne, kde mu bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %. Išlo o vyjadrenie zo dňa 05.06.2014. Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. G. Z. zo dňa 20.03.2017 ostal pôvodný posudok v platnosti. Invalidný dôchodok mu nebol priznaný.
13. V priebehu konania bolo zistené, že otec pracoval aj v roku 2017 a jeho čistá mzda od 01.01.2017 do 17.02.2017 bola vo výške 5 126,86 Eur. Ďalej bol zamestnaný od 10.04.2017 do 31.12.2017 s čistým príjmom 22 532,56 Eur, teda v priemere asi 2 600 Eur mesačne.
14. Po tomto zistení otec na pojednávaní dňa 16.07.2018 na výzvu súdu uviedol, že žije aj pracuje v P.. Z tohto dôvodu má náklady na diaľničnú známku vo výške 80 Eur v P. a vo výške 50 Eur na Slovensku. Podľa jeho vyjadrenia chodia štyrikrát mesačne na návštevu do obce C. za mamou priateľky, pričom náklady na spiatočnú cestu má vo výške asi 140 Eur. V P.A. platí za byt 504 Eur a priateľka poberá prídavky na deti vo výške 212 Eur. Priateľka pokračuje v stavbe rodinného domu v obci C.. Otec uviedol, že pokiaľ v P. nepracoval, poberal dávku v nezamestnanosti vo výške asi 900 Eur. Uviedol, že v roku 2017 si zakúpil dodávku Peugeot Expert za sumu 1 900 Eur.
15. Z potvrdenia o príjme otca od januára 2018 do júla 2018 súd zistil, že jeho čistý priemerný mesačne príjem bol 2 120,79 Eur. V auguste bol príjem otca 1 400,12 Eur a v septembri 1 162 Eur, pričom otec uviedol, že to bolo z dôvodu, že pracuje len 4 dni v týždni, keďže agentúra, pre ktorú pracuje, jeho prácu na dlhšiu dobu nepotrebuje.
16. Podľa čestného prehlásenia A. E., sestry otca, pravidelne požičiava otcovi sumu 120 Eur ako výživné pre maloletú L., pričom k máju 2018 je aktuálny dlh otca 10 400 Eur a tento jej spláca nepravidelne po 20 až 30 Eur mesačne.
17. Po vykonanom dokazovaní, dňa 12.11.2018 vyhlásil rozsudok, ktorým zvýšil výživné pre maloletú L. O., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 90 Eur na sumu 170 Eur za obdobie od 01.09.2017 do 31.08.2018 a na sumu 200 Eur od 01.09.2018, ktoré výživné bude otec platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, opakovane do budúcna. Dlžné výživné zo strany otca pre maloletú L. za obdobie od 01.09.2017 do 31.10.2018 vo výške 760 Eur bol otec povinný zaplatiť v 4 mesačných splátkach vo výške 190 Eur, počnúc výživným, ktoré bude nasledovať po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok, v prevyšujúcej časti návrh matky súd zamietol.
18. Proti výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného podala odvolanie matka maloletej.
19. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 24CoP/43/2019 - 186 zo dňa 26.9.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 24CoP/43/2019 -191 zo dňa 1.10.2019 zmenil rozsudok vo výrokoch I. a III. tak, že zaviazal otca mal. L. prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne od 1.9.2017 do budúcna k rukám matky a na výživné na tvorbu úspor sumou 150 Eur mesačne popri bežnom výživnom na osobitný účel maloletej zriadený matkou v peňažnom ústave od 1.09.2017 do budúcna, vždy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Zároveň zrušil rozsudok vo výrokoch o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. V odôvodnení krajský súd mimo iného konštatuje, že vzhľadom na preukázaný príjem a majetkové pomery otca ako aj oprávnené potreby mal. L., spojené s jej fyzickým vývojom, školským vzdelávaním, mimoškolskými aktivitami ako aj so zvýšenými výdavkami, ktoré mala v súvislosti s nástupom na štúdium na strednej odbornej škole ako aj so zmenou bydliska, však podľa názoru odvolacieho súdu bolo dôvodné dospieť k záveru, že vzhľadom na potreby oprávnenej a možnosti a schopnosti povinného rodiča primeraná vyššia suma výživného. Vyživovacia povinnosť voči deťom, ktoré sú odkázané na svojich rodičov, je prvoradou povinnosťou rodiča a táto má prednosť pred ostatnými výdavkami.
Výška výživného v prípade zárobkovo činných osôb je otázkou individuálneho posúdenia v každom prejednávanom prípade. Napriek uvedenému, vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov v poslednom období by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri určovaní jeho výšky zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ ( https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda ), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 15 - 17 rokov zodpovedá 16 - 22 % čistého príjmu povinného rodiča a vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 18 a viac rokov zodpovedá 19 - 25 % čistého príjmu povinného rodiča. Je stanovená spodná a horná hranica, pričom spodná hranica bude využitá najmä v prípadoch, kedy povinný má viac ako jednu vyživovaciu povinnosť. V prejednávanom prípade príjem otca predstavuje súčet jeho priemerného čistého mesačného príjmu zo zamestnania vo výške 2 120,79 Eur a výsluhového dôchodku vo výške 259,58 Eur. Kritériám uvedeným v predchádzajúcom odseku podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá stanovenie výživného vo výške 400 Eur mesačne, ktoré predstavuje 16,80 % čistého príjmu otca, čo aj pri zohľadnení jeho ďalších vyživovacích povinností predstavuje spodnú hranicu rozmedzia odporučenej výšky výživného. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nie je daný žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by bolo dôvodné zohľadniť skutočnosť, že otec začal pracovať na znížený pracovný úväzok, čo malo vplyv na zníženie jeho príjmu. Keďže v dôsledku nesprávneho právneho záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výšky výživného a vzhľadom k tomu, že je potrebné doplniť dokazovanie vo vzťahu k výške uhradeného zročného výživného, odvolací súd postupom podľa § 389, ods. 1 písm. c/ CSP zrušil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie v ďalšom konaní rozhodne o dlžnom výživnom a o trovách konania. 21. Súd prvej inštancie po vrátení veci, zistil výšku uhradeného výživného otcom od septembra 2017, samotná výška uhradeného výživného nebola sporná. 22. Otec od septembra 2017 uhrádzal bežné výživné po 120 Eur mesačne až do novembra 2018. Spolu 15 x 120 Eur =1 800 Eur. Od decembra 2018 do decembra 2019 po 200 Eur. Spolu 13 x 200 Eur = 2 600 Eur. Od januára 2020 začal platiť výživné vo výške 250 Eur. Mimo týchto platieb na bežnom výživnom zaplatil ešte 190 Eur v 12/2018, 100 Eur v 11/2019 a 50 Eur v 1/2020. Celkovo tak na bežnom výživnom za rozhodné obdobie od 9/2017 do 1/2020 otec zaplatil 4 990 Eur. Podľa rozhodnutia krajského súdu mal otec za toto obdobie (9/2017-1/2020, teda 29 mesiacov) zaplatiť 29 x 250 Eur = 7 250 Eur. Rozdiel medzi tým čo otec mal zaplatiť a tým čo zaplatil, je 2 260 Eur (7 250 - 4 990). 23. Krajský súd určil aj výživné na tvorbu úspor v sume 150 Eur mesačne popri bežnom výživnom na osobitný účet maloletej zriadený matkou v peňažnom ústave od 1.09.2017. Otec výživné na tvorbu úspor začal platiť od 10/2019. Do januára tak zaplatil 600 Eur (4 x 150 Eur). Od 9/2017-1/2020 mal otec zaplatiť 29 x 150 Eur = 4 350 Eur. Rozdiel medzi tým čo otec mal zaplatiť a tým čo zaplatil je 3 750 Eur. 24. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
31. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
32. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
33. V predmetnom konaní mal súd za nepochybne preukázané, že na strane maloletej došlo od septembra 2017, kedy nastúpila na strednú školu, k zmene pomerov. Po vrátení veci z odvolacieho súdu, súd prvej inštancie, už len určoval dlžné výživné, ako rozdiel medzi tým čo otec uhradil a čo mal uhradiť podľa rozhodnutia krajského súdu.
34. Tak ako je uvedené v bodoch 22. a 23., otec uhradil na bežnom výživnom za obdobie od 9/2017 do 1/2020 sumu 4 990 Eur. Mal zaplatiť 29 x 250 Eur = 7 250 Eur. Rozdiel medzi tým čo otec mal zaplatiť a tým čo zaplatil, je 2 260 Eur (7 250 - 4 990). Na tvorbu úspor otec zaplatil 600 Eur (4 x 150 Eur). Od 9/2017-1/2020 mal otec zaplatiť 29 x 150 Eur = 4 350 Eur. Rozdiel medzi tým čo otec mal zaplatiť a tým čo zaplatil je 3 750 Eur.
35. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
36. Matka žiadala o úhradu dlžného výživného v dvoch splátkach. Otec žiadal o povolenie splátok vo výške 20 - 25 Eur. Súd môže povoliť splatenie dlhu v splátkach, v takej výške, aby oprávnený dostal svoj dlh v primeranom čase, a aby splácanie neohrozilo samotnú existenciu povinného, ale aby bolo efektívne, teda aby bol schopný splátky v určenej výške platiť. Ani jeden z rodičov, podľa súdu nepristúpil k svojmu návrhu na povolenie splátok z tohto pohľadu. Celkový dlh otca je 6 010 Eur. Otcovi od posledného rozhodnutia pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, celkovo má tak tri vyživovacie povinnosti. Vzhľadom k tomu splatenie dlžného výživného v dvoch splátkach súd nepovažoval za vhodné, vzhľadom na výšku výdavkov, ktoré má otec a ktoré sa ešte zvýšili po narodení ďalšieho dieťaťa. Takto určená splátka otcovi by presahovala sumu 3 000 Eur. Zároveň súd však nepovažoval za primeranú ani splátku navrhovanú otcom 25 Eur mesačne, keďže v takomto prípade by sa dlh splácal 240 mesiacov teda viac ako 20 rokov. Takéto splácanie je neprípustné, vzhľadom na vyššie uvedené teda, že oprávnená má dostať svoje peniaze v primeranom čase. L. nadobudla plnoletosť a v súčasnosti je v 2. ročníku strednej školy. V súčasnosti nie je isté či pôjde na vysokú školu. Súd mal za to že je namieste, síce povoliť splátky zo strany povinného otca, ale v takej výške, aby oprávnená dostala svoje peniaze z dlžného výživného približne do skončenia strednej školy. Preto súd stanovil splátky dlžného výživného, tak pri bežnom výživnom, ako aj pri výživnom určenom na tvorbu úspor v splátkach po 100 Eur. Omeškané bežné výživné, by tak mala mať oprávnená zaplatené do približne dvoch rokov, a omeškané výživné určené na tvorbu úspor do približne troch rokov. Súd zvolil takýto spôsob úhrady dlžného výživného, vzhľadom k tomu, že bežné výživné je určené na aktuálnu spotrebu, je preto potrebné, aby bolo uhradené skôr. Zatiaľ čo výživné určené na sporenie, má byť určené pre oprávnenú po ukončení prípravy na budúce povolanie, a takýmto spôsobom, bude mať oprávnená celé dlžné výživné vyplatené v čase, keď to bude najviac potrebovať pre rozbeh do života.
Samotná výška splátky, podľa súdu existenčne neohrozí povinného otca, aj pri zvýšenom výživnom, podľa rozhodnutiu Krajského súdu, a bude schopný uhrádzať dlžné výživné aj v takejto splátke.
37. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
39. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Vzhľadom k tomu, že ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)