Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-8-2019.pdf
PDF · 141.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-8T/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v trestnej veci proti obžalovanému I. C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Skalici dňa 27. januára 2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný
I. C. F. X. N. Š. V. , nar. XX.XX.XXXX S. Z., trvale bytom B., adresa na doručovanie B., P. O. XXX, na slobode
sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 21.07.201 o 13:45 hod. jazdil na vozidle zn. Ford Piesta, I.: Z., v meste Gbely, pričom bol na ulici Farské pred rodinným domom č. XXXX po zastavení kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Brodské a následne sa po výzve menovaný odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva odberom krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
t e d a
sa pri výkone inej činnosti pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený, návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
z a t o m u u k l a d á
Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal na Okresný súd Skalica dňa 07.03.2019 obžalobu č. PV 304/18/2206-25 na obžalovaného I. C. (ďalej len „obžalovaný“), pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného I. C., výsluchom svedkov I. G., W. S., prečítaním výpovedi svedkov W. Z., M.. L. C. V. O. Z., prečítaním znaleckého posudku č. 44/2018 zo dňa 17.12.2018 ako aj prečítaním podstatných listinných dôkazov v spise, odpisom z registra trestov, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MVSR a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný I. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, pričom využil svoje právo a odmietol vypovedať.
Svedok - I. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišli ku kamarátovi W. S. na kávu a išiel dovnútra, avšak ešte predtým ako vstúpil do domu zazrel policajné auto (to, že išlo o policajné auto vedel podľa toho, že malo majáky a bolo popísané) a potom mu policajti povedali: „Poďte von“, následne išiel von a spýtali sa ho, či prišiel na aute. Povedal, že nie a potom sa ho spýtali, či je vo vnútri I. C.. Povedal, že áno, oni mu povedali, že ho má zavolať von. Išiel dovnútra a zavolal obžalovaného a zostal vo vnútri. Po predložení fotodokumentácie zo spisu č.l. 72 uviedol, že toto vozidlo viedol obžalovaný, pričom dom W. S. sa nachádza na pravej strane na fotografii č. 1. Ďalej uviedol, že chvíľu zotrval vo vozidle, obliekal si bundu a bral si tašku. Obžalovaný išiel hneď do domu W. S., on až následne. Predtým, než vstúpil za domu, tak zazrel policajné auto ako prechádzalo a následne zastavilo. Počas jazdy si všimol, že išlo policajné auto oproti nim - míňali sa a išli na Farské k W. S.. Obžalovaný ho ešte požiadal, aby mu zobral mobilný telefón z auta. Otvoril dvere, zobral telefón a zavrel dvere a išiel do domu a následne zazrel policajné auto. O čom sa rozprávali policajti s obžalovaným nepočul.
Svedok - W. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol dohodnutý s I. C., že príde ku nemu na kávu. Prišiel na kávu aj s jeho kamarátom. A potom prišla policajná hliadka a chcela, aby I. C.Š. išiel von. Obžalovaný pil kávu a on poslal I. G., aby išiel za políciou sa spýtať, čo chcú. Policajti povedali, aby išiel I. C. von, on išiel von a policajti mu tvrdili, že riadil auto, keď má zákaz a potom mu policajti povedali, že pôjde do Skalice na krv a potom išiel obžalovaný s policajtmi. Svedok uviedol, že ako prvý do domu vstúpil asi I. C.. Po nie dlhom časovom úseku, najviac 5 minútach od vstupu obžalovaného do domu prišli policajti. Keď obžalovaný prišiel k nemu domov nehovoril nič, nachystal mu iba kávu.
Nakoľko sa svedok odchýlil v časti od svojej výpovede z prípravného konania, súd na návrh prokurátora odstraňoval tieto rozpory, pričom svedok zotrval na prečítanej časti svojej výpovedi z prípravného konania, v ktorej uviedol, že policajti povedali obžalovanému, že má ísť na krv na drogy, pričom on povedal, že nejde. Následne policajt povedal obžalovanému, že pôjde s nimi.
Súd pri hodnotení tejto výpovede bude vychádzať z prečítanej časti zápisnice z prípravného konania.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, a to prečítaním zápisnice o svedeckej výpovede z prípravného konania svedkov W. Z. zo dňa 29.09.2018 (č.l. 26-27 spisu) a zo dňa 11.01.2019 (č.l. 41-42 spisu), M.. L. C. zo dňa 30.09.2018 (č.l. 28-29 spisu) a zo dňa 11.01.2019 (č.l. 43-44 spisu) a O. Z. zo dňa 27.01.2019 (č.l. 45-47 spisu) podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom obhajcu i prokurátora.
Svedok W. Z. v prípravnom konaní uviedol, že spolu s kolegom C. bol členom hliadky a súčasne viedol služobné motorové vozidlo. Oproti nim spozorovali vozidlo Ford Fiesta, modrej farby, EČ: Z.-XXX Y.. Na vozidle chýbalo spätné zrkadlo. Obaja spoločne spoznali ako vodiča I. C.. Taktiež si všimli, že nemal zapnutý bezpečnostný pás. Mali tiež vedomosť, že I. C. má v Českej republike zadržaný vodičský preukaz za jazdu pod vplyvom návykových látok. Keďže vodič spáchal priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, tak sa otočil za ním. I. C. evidentne zrýchlil svoju jazdu, čo bolo aj počuť. Kolega zapol na služobnom motorovom vozidle výstražné svetelné zariadenie. Vozidlo mali stále na dohľad. Z dohľadu sa im stratilo len asi na sekundu, dve, keď vozidlo zabočilo doľava na lesnú cestu smerom na Farské. Vozidlo Ford stále pokračovalo v jazde. Následne vodič C. zabočil do uličky a zastavil pred rodinným domom Č.. XXXX. Videli ako vodič C. vystúpil z vozidla a utekal do domu popisné číslo XXXX. Nevšimol si, či bol vo vozidle Ford spolujazdec. So služobným vozidlom zastavil ihneď za vozidlom Ford. Trvalo to asi dve sekundy. Kolega C. hneď vybehol za vodičom C.. I. C. stihol zavrieť dvere kolegovi tesne pred nosom. Kolega zabúchal na dvere a čakali. Asi do minúty otvoril dvere nejaký pán. Kolega C. mu povedal, aby zavolal vodiča C.. I. C. potom vyšiel z domu a následne sa priznal, že vozidlo Ford viedol on. Následne vodiča C. kolega vyzval, aby mu predložil doklady potrebné k vedeniu a prevádzke vozidla, ktoré predložil okrem vodičského preukazu. K tomu uviedol, že vodičský preukaz má zadržaný v Českej republike za jazdu pod vplyvom drog. S kolegom si na vodičovi všimli, že by mohol byť pod vplyvom drog, nakoľko mal rozšírené zreničky a jeho vyjadrovanie bolo spomalené a nejasné. Bol si vedomý toho, čoho sa dopustil. Vodiča C. vyzval, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu. S tým aj súhlasil. Bol poučený o jej vykonaní. Dychová skúška bola s negatívnym výsledkom. Po vykonaní dychovej skúšky ho kolega vyzval, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi a iného biologického materiálu. Po tejto výzve začal vodič panikáriť, povedal, že nikde nejde. Kolega ho znovu vyzval a poučil ho o následkoch odmietnutia. Poučenie kolega hovoril nahlas a prečítal si ho aj sám I. C.. Povedal im, že poučeniu rozumie a odmieta sa toho lekárskeho vyšetrenia. Ako dôvod odmietnutia uviedol, že požil tesne pred jazdou marihuanu a večer predtým mal pervitín. Bol si vedomý, že je pod vplyvom drog. Bolo mu vysvetlené, že je zadržaný na osobnej slobode z dôvodu podozrenia spáchania prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a tiež ho kolega poučil o jeho právach. Potom sa ho pýtali, prečo na vozidle chýba spätné zrkadlo na čo odpovedal, že vozidlo patrí I. O. a ešte ho nestihol na seba prepísať. I. bol vyzvaný, aby si odstránil tabuľky s evidenčnými číslami z vozidla, že budú spoločne s technickým preukazom zadržané z dôvodu nespôsobilosti vozidla v cestnej premávke. Po výzve odstránil tabuľky z vozidla a vydal im ich.
Svedok M.. L. C. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 21.07.2018 v poobedných hodinách vykonávali dohľad na BaCP v meste Gbely časti Farské spolu s kolegom W. Z., kde uvideli protiidúce vozidlo Ford Fiesta, EČ: Z., modrej farby. Služobné vozidlo šoféroval W. Z.. Na tomto vozidle si všimli chýbajúce pravé spätné zrkadlo. Z tohto dôvodu sa zameral na vodiča tohto vozidla. Keď bolo vozidlo Ford na ich úrovni spoznal vodiča ako I. C.. K tomu, či bol vo vozidle spolujazdec sa nevedel vyjadriť, zameral sa len na osobu vodiča. Potom zakričal, že to je I. C., čo v tej chvíli zakričal aj kolega Z.. Taktiež si všimol, že vodič vozidla Ford nemá zapnutý bezpečnostný pás. O vodičovi mali vedomosť, že má v tomto čase zadržaný vodičský preukaz v Českej republike za jazdu pod vplyvom omamných psychotropných látok. Kolega Z. sa ihneď za vozidlom otočil s úmyslom vozidlo zastaviť a skontrolovať ho. On zapol stopku na vozidle a taktiež použil výstražné zvukové zariadenie na služobnom vozidle. Vodič vozidla Ford odbočil do uličky v časti Farské. Vtedy ho stratil asi na 10 sekúnd. Vozidlo zastavilo pred rodinným domom Č.. XXXX. Z vozidla ihneď vystúpil I. C. z miesta vodiča. Pričom nechal otvorené dvere a utekal do rodinného domu. Hneď za ním utekal. Keďže I. vošiel do rodinného domu, tak zostal pred dvermi, na ktoré búchal a vyzýval ho, aby sa vrátil na miesto. Čo aj po chvíli urobil. Chvíľa trvala cca. 1 minútu. Po vyjdení z rodinného domu sa spýtal I. C., či šoféroval motorové vozidlo Ford, načo mu uviedol že „áno“. Ďalej sa ho pýtal prečo nezastavoval, na čo mi uviedol, že si to nevšimol, inak by zastavil. Vodiča vyzval, aby predložil doklady potrebné na vedenie a premávku vozidla. Predložil mu občiansky preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, bielu kartu a osvedčenie o vykonaní EK a TK. Na vodičovi bolo vidieť, že je pod vplyvom omamných psychotropných látok, mal rozšírené zreničky. V okolí vozidla sa nachádzali viaceré osoby, ktorým nevenoval pozornosť, nakoľko sa venoval vodičovi I. C., ktorý začal vyslovene panikáriť. Uvádzal, že ho otec zabije, že to majú nechať tak. Ďalej mu povedal, že má zadržaný vodičský preukaz v Českej republike. Kolega W. Z. s ním vykonal dychovú skúšku s negatívnym výsledkom. Následne vyzval vodiča, aby sa podrobil odberu na vyšetrenie biologického materiálu na čo mu hneď uviedol, že nikam nejde. Opätovne mu celú situáciu vysvetlil a opakovane ho
poučil o následkoch odmietnutia sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu. Na čo mu jednoznačne uviedol, že sa odmieta podrobiť, nakoľko chvíľu pred jazdou požil marihuanu a večer pred tým pervitín.
Svedok O. Z. v prípravnom konaní uviedol, že minulý rok t.j. 2018 už presne nevie kedy to bolo, sedel pri asfaltovej ceste pri dvore trvalého bydliska a popíjal kávu. Bol tam sám, čakal na manželku. Počul som ako v lese začalo nejaké vozidlo kvaltovať a počul vysoké otáčky. Tam sa asi Erik stretal s policajtmi. Potom od lesa od železnice videl prichádzať osobné motorové vozidlo, značku ani farbu už nevie. Vozidlo v tom čase šoféroval I. C.. Ako prechádzal okolo neho, tak sa pozdravili, I. C. zdvihol ruku. Vedľa I. C. sedel ešte jeden muž, vie že sa volá I., ale priezvisko nepozná. Vie len, že kedysi mal dopravnú nehodu. Nevie kam presne I. C. išiel, ale zabočil do uličky, kde býva W. z C.. Vozidlo prišlo z lesa cez asfaltovú cestu rovno do uličky a ďalej ho už nevidel. Po chvíli videl z tej istej strany prichádzať policajné vozidlo. Policajti prišli rovno do uličky za I.. Bolo to asi 3 až 4 minúty.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, podľa 268 ods. 2 Trestného poriadku za súhlasu strán bol prečítaný písomný znalecký posudok znalca MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) č. 44/2018 zo dňa 17.12.2018 č.l. 7 - 15 spisu z ktorého záverov vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel duševnou poruchou alebo duševnou chorobou, vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania, mohol svoje konanie ovládať v dostatočnej miere, je schopný chápať zmysel trestného konania. Znalec u obžalovaného zistil rozvinutú závislosť na omamných alebo psychotropných látkach. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska je pre spoločnosť potencionálne nebezpečný. V prípade, ak bude pokračovať v konzume psychoaktívnych látok je u obžalovaného riziko opakovania trestnej činnosti. Súčasne znalec navrhol u obžalovaného uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou.
Podľa § 269 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prečítal alebo oboznámil podstatné listinné dôkazy z vyšetrovacieho spisu a to: záznam o skutku zo dňa 21.7.2018 (č.l. 48 - 49 spisu), záznam o dychovej skúške zo dňa 21.7.2018 v čase o 13.48 hod. (č.l. 50 spisu), potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, osvedčenia o evidencii, tabuľky s evidenčným číslom (č.l. 51 spisu), odpis RT zo dňa 9.1.2019 (č.l. 52 spisu), evidenčná karta vodiča (č.l. 53 - 54 spisu), výpis z ústrednej evidencie priestupkov (č.l. 55 spisu), evidenčná karta vozidla (č.l. 56 spisu), správa z mesta Gbely (č.l. 64 spisu), rozhodnutie o obnove konania zo dňa 15.1.2019 (č.l. 67 - 68 spisu), fotodokumentácia zo dňa 21.7.2018 (č.l. 72 spisu), odpis RT zo dňa 27.1.2020 (č.l. 113 - 114 spisu) a lustrácia v RP zo dňa 27.1.2020 (č.l. 115 spisu).
Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 21.07.2018 o 13.48 hod. zariadením AlcoQuant 6020 plus (č.l. 50 spisu) mal súd preukázané, že obžalovaný vykonal dychovú skúšku s nameranou hodnotou 0,00 mg/l.
Z fotodokumentácie zo dňa 21.07.2018 (č.l. 72 spisu) vyplýva, že na fotografiách č. 1-3 sa nachádza osobné motorové vozidlo Ford Fiesta, EČ: Z. XXXCV, ktoré má na fotografii č. 1 otvorené dvere vodiča a na fotografii č. 2 chýbajúce spätné zrkadlo na strane spolujazdca.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 písm. v) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo,
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku, vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku, vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom.
Podľa § 8 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku, osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť.
Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku, policajt je oprávnený c) požadovať predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu, d) vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo, e) kontrolovať technickú spôsobilosť vozidla a úplnosť jeho výstroja a výbavy alebo vyzvať vodiča, aby sa podrobil takejto kontrole, ako aj porovnať údaje uvádzané v osvedčení o evidencii časti I alebo časti II, evidenčnom doklade vydanom v cudzine alebo technickom osvedčení vozidla s údajmi na vozidle.
Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku, policajt je oprávnený zadržať osvedčenie o evidencii časť I alebo časť II alebo evidenčný doklad od vozidla vydaný v cudzine, ak je vozidlo nespôsobilé alebo technicky nespôsobilé na cestnú premávku alebo prevádzka vozidla je pozastavená, alebo ak vozidlo bolo vyradené z evidencie alebo z cestnej premávky.
Podľa § 137 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb, osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky 3) pri vykonávaní tejto činnosti alebo pred jej vykonávaním, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod ich vplyvom.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb, príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len "policajný orgán") sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.
Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb, vyšetrenie na prítomnosť omamných látok alebo psychotropných látok sa vykonáva a) orientačným psychomotorickým vyšetrením a následným lekárskym vyšetrením spojeným s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu alebo b) orientačným testovacím prístrojom a následným laboratórnym vyšetrením odobratej vzorky biologického materiálu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný, pričom využil svoje právo a odmietol vypovedať. Súd k uvedenému konaniu obžalovaného konštatuje, že nie obžalovaný sa musí vyviniť z trestnej činnosti kladenej mu za vinu, ale práve naopak orgány činne v trestnom konaní sú povinné preukázať jeho vinu.
V danom prípade z výpovedí svedkov W. Z.G., M.. L. C., O. Z., ale aj I. G. bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo Ford Fiesta, EČ: Z. XXXCV v čase spáchania skutku.
Svedkovia W. Z., M.. L. C. ako službu konajúca hliadka polície si všimli, že oproti ním ide vozidlo Ford Fiesta, EČ: Z. XXXCV, modrej farby, ktoré nemalo spätné zrkadlo na strane spolujazdca, následne si všimli, že vodičom je obžalovaný I. C., ktorého poznali a o ktorom vedeli, že má zadržaný vodičský preukaz v Českej republike a naviac vodič nemal zapnutý bezpečnostný pás. Z dôvodu porušenia predpisov o cestnej premávke obžalovaným sa rozhodli obžalovaného skontrolovať, preto sa otočili a prenasledovali vozidlo, ktoré viedol obžalovaný a toto vozidlo po celý čas mali v dohľade, stratili ho iba na okamih, keď obžalovaný odbočil na Farské. Obžalovaného sa snažili zastaviť aj pomocou výstražného zvukového znamenia, ale obžalovaný zrýchlil a snažil sa im uniknúť. Svedkovia zhodne tiež uviedli, že keď obžalovaný zastavil s motorovým vozidlom, ihneď z neho vystúpil a utekal do domu.
Svedok O. Z. potvrdil, že najprv iba počul z diaľky akési vozidlo, ktoré ho zaujalo tým, že mal motor vytočený do vysokých otáčok a až následne vozidlo uvidel a ako vodiča identifikoval obžalovaného a až následne z tej istej strany videl prichádzať policajné vozidlo. Táto skutočnosť podporuje len ten záver, že obžalovaný sa snažil s vozidlom unikať.
Svedok I. G. na hlavnom pojednávaní rovnako potvrdil, že obžalovaný ihneď po zastavení vozidla išiel do domu W. S.. Svedok I. G. si po zastavení vozidla Ford Fiesta v ňom ešte obliekol bundu a zobral tašku a následne sa vydal smerom k domu W. S., pričom ešte pred vstupom do domu spozoroval prichádzajúce policajné vozidlo.
Svedok W. S. na hlavnom pojednávaní nevedel s istotou uviesť, kto vstúpil do jeho domu ako prvý ale myslí si, že to bol obžalovaný. Tento svedok súčasne potvrdil, že medzi vstupom obžalovaného do domu a príchodom policajnej hliadky neprešiel dlhý časový úsek, najviac 5 minút.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že tento časový úsek medzi zastavením vozidla obžalovaného pred domom W. S. a príchodom policajtov na to isté miesto bol v skutočnosti nepomerne kratší, podľa názoru súdu to mohlo byť cca 30 sekúnd, pretože pokiaľ by policajná hliadka prenasledovala vozidlo obžalovaného s väčším časovým odstupom, takéto prenasledovanie by bolo prakticky nemožné. Policajti nevedeli kam má obžalovaný namierené a aká je jeho cieľová destinácia. V prípade, ak by odstup medzi vozidlom obžalovaného a policajným vozidlom bol niekoľkominútový, obžalovaný by bol stratený z policajného dohľadu a nebolo možné by ho nájsť. Policajná hliadka by potom nemohla vedieť, kde obžalovaný vozidlo zastavil.
S poukazom na fotodokumentáciu z miesta činu (č.l. 72 spisu), ktorá potvrdzuje, že po príchode policajnej hliadky, boli dvere vodiča na vozidle Ford Fiesta otvorené, čo preukazuje, že obžalovaný vystúpil z
vozidla bez toho, aby za sebou zatvoril dvere na vozidle. Z tohto nepochybne vyplýva ten záver, že obžalovaný sa snažil tak rýchlo ukryť do domu W. S., že pritom nestihol zavrieť ani dvere od svojho vozidla. Obžalovaný teda jednoznačne neuposlúchol výzvu na zastavenie vozidla, namiesto toho sa snažil policajtom ujsť a schovať sa v dome W. S..
Súd s poukazom na vykonané dokazovanie mal jednoznačne preukázané, že policajná hliadka mala zákonný dôvod na zastavenie vozidla obžalovaného, pretože sa dopustil priestupkov, resp. porušenia ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (nemal zapnutý bezpečnostný pás), a ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, či má pri sebe platný preukaz na vedenie vozidla (vodičský preukaz), nakoľko im bolo známe, že obžalovaný mal v Českej republike zadržaný vodičský preukaz za jazdu pod vplyvom drog, rovnako si policajti všimli, že na vozidle chýba spätné zrkadlo na strane spolujazdca, z ktorého dôvodu vozidlo nespĺňa technickú spôsobilosť. Teda možno jednoznačne konštatovať, že právo policajtov na zastavenie vozidla bolo dané a nejde voči obžalovanému o žiadnu svojvôľu zo strany policajtov ani šikanózne správanie. Policajti sa následne otočili za vozidlom obžalovaného a tohto prenasledovali pokiaľ nezastal pri dome W. S., pričom do tohto obžalovaný vbehol (vyplýva to aj zo samotnej fotodokumentácie, že tak sa ponáhľal, že nestihol zatvoriť dvere na osobnom aute), aby sa tak vyhol kontrole, pretože si bol vedomý toho, že ho policajti prenasledovali a snažili sa ho zastaviť. Na výzvu policajtov sa obžalovaný následne podrobil kontrole, pričom policajtom predložil všetky doklady potrebné k vedeniu vozidla okrem vodičského oprávnenia ku ktorému, podľa vyjadrenia svedkov policajtov uviedol, že mu bol zadržaný v Českej republike, pretože viedol vozidlo pod vplyvom drog. Podrobil sa aj dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Policajti obžalovaného následne vyzvali, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom krvi a biologického materiálu, na čo zareagoval, že sa nepodrobí. Uvedené vyplýva z výpovedi svedkov W. Z.G., M.. L. C., ale aj svedka W. S.. Naviac svedkom W. Z. V. M.. L. C. uviedol, že pred jazdou požil marihuanu a deň pred tým pervitín.
Obhajoba počas celého konania namietala, že obžalovaný, z dôvodu, že sa po krátky čas nachádzal v dome W. S., stratil status vodiča v zmysle § 2 ods. 2 písm. v) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. V zmysle citovaného ustanovenia je vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo.
V prípade, ak by súd akceptoval obranu obžalovaného malo by to ten následok, že ak by vodičom bola iba osoba, ktorá doslova vedie vozidlo (prítomný čas priebehový), tak potom nikoho nemožno postihnúť za vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykových látok, nakoľko vykonávať dychovú skúšku alebo odber krvi počas vedenia vozidla nie je možné. Zákonný status vodiča by sa strácal len samotným zastavením vozidla. Voči takejto osobe, ktorá síce len pred chvíľou viedla motorové vozidlo, by už nebolo možné vykonať dychovú skúšku alebo odber krvi. Takéto závery je potrebné odmietnuť ako nelogické.
Základným princípom pre interpretáciu právnych noriem, je jeho interpretácia v prospech účelu, ktorý právna norma plní. Ak právna norma sleduje určitý cieľ, je nevyhnutné ju interpretovať tak, aby bol tento cieľ dosiahnutý a nie spôsobom, aby výkladom právnej normy bol jej účel zmarený.
Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. v) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke upravujúce definíciu vodiča nie je prameňom trestného práva hmotného, a preto sa na jeho výklad nevzťahuje zásada criminalia sunt restringenda. Výklad logický a teologický je preto možný. Obdobná problematika bola posudzovaná Najvyšším správnym súdom ČR v konaní vedenom pod sp. zn. 1 As 24/2006, kde žalobca, ktorý bol v priestupkovom konaní postihnutý za jazdu s nepripútaným bezpečnostným pásom, argumentoval tým, že vtedy platné a účinné ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 361/2000 Sb. zákona o provozu na pozemních komunikacích a o změnách některých zákonů, ustanovovalo povinnosť vodiča: „pripútať sa za jazdy bezpečnostným pásom“, čo žalobca považoval za nebezpečný manéver a žiaden právny predpis mu neprikazoval pripútať sa bezpečnostným pásom pred jazdou.
Najvyšší správny súd ČR, tak ako aj súd nižšieho stupňa konštatovali, že doslovný výklad zákona by zmaril cieľ a zámer právnej normy a výsledkom takéhoto prístupu by boli absurdné situácie. Žalobcov zvolený a presadzovaný jazykový výklad vzhliadol ako absurdný a neprípustný.
Ani v prejednávanom prípade preto nemožno rozumne rezultovať, že vodičom je iba osoba, ktorá vedie vozidlo (prítomný čas priebehový) a momentom ukončenia jazdy (zastavením) sa tento status stráca.
Ak by súd teda pripustil procesnú obranu obžalovaného znamenalo by to, že každému opitému vodičovi potom bude postačovať, ak po zastavení vozidla hliadkou PZ vybehne z vozidla a schová sa za prvý roh domu alebo za prvý strom a na pár momentov sa tým stratí z dohľadu hliadky PZ. Potom mu už len postačí prehlásiť, že v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. v) zákona č. 8/2009 Z. z. nie je vodičom, a preto nie je povinný sa podrobiť dychovej skúške alebo vyšetreniu krvi.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi vystúpením obžalovaného I. C. zo svojho vozidla a výzvou policajtov na odber krvi neuplynulo viac ako 5 minút. Takáto krátka doba podľa názoru súdu nepostačuje na stratenie statusu vodiča v zmysle zákonnej definície.
V týchto súvislostiach je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v praxi sa dychová skúška spravidla nevykonáva spôsobom, že okamžite po zastavení vozidla sa vodičovi predloží prístroj na zistenie alkoholu v dychu. Policajt pri vykonávaní bežnej cestnej kontroly spravidla najprv vyzve vodiča na predloženie dokladov potrebných pre vedenie vozidla: vodičský preukaz technický preukaz, preukaz o technickej kontrole a emisnej kontrole, alebo iné doklady, predložené údaje porovná, prípadne v systéme SOITRON zistí, či vodič nie je hľadanou osobou a až následne ho vyzve na podrobenie sa dychovej skúške alebo odberu krvi na zistenie omamných alebo psychotropných látok. Medzi zastavením vozidla a výzvou na vykonanie dychovej skúške v praxi bežne uplynie aj dlhšia doba ako 5 minút.
Naviac judikačná prax súdov, v prípade ak je prvá dychová skúška pozitívna, vyžaduje vykonanie opakovanej dychovej skúšky, ktorá sa bežne vykonáva s odstupom času 10-15 minút. Teda dychová skúška sa vykonáva u osoby, ktorá už 10 až 15 minút nevedie motorové vozidlo. Akceptujúc logiku obhajoby, by potom každá opakovaná skúška bola nezákonná a zisťovanie alkoholu v dychu u vodičov by nebolo možné v žiadnom jednom prípade. Bežne sa tiež v praxi stáva, že nie každá hliadka PZ je vybavená prístrojom na zistenie alkoholu v dychu. V praxi sa môže stať, že hliadka zastaví vozidlo, pričom po zastavení vozidla zistí, že vodič javí známky požitia alkoholických nápojov a vyzve vodiča, aby zotrval na mieste, kým iná hliadka policajného zboru tento prístroj nezabezpečí. Teda medzi zastavením vozidla a vykonaním dychovej skúšky môže v tomto prípade uplynúť dlhší čas, napr. aj 15-20 minút.
Z prezentovaného teda nepochybne vyplýva, že výzva na podrobenie sa vyšetreniu odberom krvi u obžalovaného realizovaná cca 5 minút po zastavení vozidla, je výzvou zákonnou. Treba zdôrazniť tiež tú skutočnosť, že časový odstup medzi zastavením vozidla a výzvou na podrobenie sa odberu krvi bol spôsobený výlučne protiprávnym konaním obžalovaného, ktorý neuposlúchol výzvu zasahujúcich policajtov na zastavenie vozidla. V prípade, že by súd akceptoval obranu obžalovaného povzbudí to všetkých opitých vodičov a vodičov pod vplyvom omamných a psychotropných látok, aby pred policajtmi nezastavovali - týchto nerešpektovali, ale radšej pre nimi, zbesilou jazdou, pri ktorej môžu na živote ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky, unikali, lebo to je spôsob ako sa vyhnúť trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.
Policajti teda pri zastavovaní vozidla obžalovaného a pri následnej výzve na podrobenie sa odberu krvi postupovali zákonným spôsobom, nakoľko obžalovaný nestratil status vodiča len tým, že na nejaký čas utiekol do rodinného domu W. S.. Obžalovaný sa následne po poučení príslušníkmi podrobil dychovej skúške, ale odmietol sa podrobiť zákonnej výzve na podrobenie sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, pričom bol rovnako poučený o svojich procesných právach a povinnostiach.
Pre úplnosť súd poukazuje na rozhodnutie č. 92 uverejnené v Zbierke Stanovísk NS a súdov SR 7/2015 (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2014, sp. zn. 5 Tdo 71/2014) z ktorého vyplýva, že „I. uplatňovanie zásady „nikto nie je povinný obviniť seba samého“, vyplývajúci z čl. 37 ods. 1 a čl. 40 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a výslovne zakotvený v čl. 14 ods. 3 písm. g) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, má chrániť obvineného pred bezprávnym donucovaním zo strany štátnych orgánov a tým prispievať k zaisteniu spravodlivého procesu. Právo neprispievať k vlastnému obvineniu sa v prvom rade týka rešpektovania vôle obvineného mlčať, ako aj neprispieť ku svojmu obvineniu a usvedčeniu iným aktívnym konaním. Obvineného však možno podrobiť strpeniu dôkazných úkonov, ktoré predpokladajú len jeho pasívnu účasť, a to aj s použitím určitého stupňa nátlaku, ktorý však nesmie byť zneužitý jeho neprimeranosťou. Od obvineného možno požadovať, aby strpel napr. odňatie veci, odobratie vzorky dychu, moču, krvi, pachu, vlasov alebo tkanív pre účely testu DNA - a to i za pomoci donútenia, napriek skutočnosti, že ho tieto dôkazy usvedčujú“.
Súd v danom prípade zvažoval, či by bolo u obžalovaného na mieste aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, tzv. materiálny korektív, nakoľko sa jedná o prečin, avšak dospel k záveru, že v danom prípade bol spáchaný trestný čin, pričom sa nejedná o malú závažnosť vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu, jeho následky, okolností, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Konanie obžalovaného, ktorého sa dopustil napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, tak po objektívnej stránke ako aj subjektívnej stránke, pretože obžalovaný sa pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený, návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel ohroziť alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom.
Súd posúdil dôkazy jednotlivo i v celku a dospel k záveru, že tieto dávajú ucelenú, jednotnú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich jedine k uznaniu viny obžalovaného.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 32 a § 34 ods. 1 až ods. 5 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Súd spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného, pričom vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.
Z odpisu z registra trestov (č.l. 52, 113 spisu) súd zistil, že obžalovaný bol jedenkrát súdne trestaný v Českej republike a to Okresným súdom Hodonín, sp. zn. 15T/107/2018 zo dňa 18.07.2018, právoplatným dňa 08.08.2018, pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Trestného zákonníka č. 40/2009 Sb. na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou 1 rok a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 1 rok.
Z výpisu evidencie priestupkov (č.l. 55 spisu) vyplýva, že obžalovaný sa v období roka 2017 dopustil 4 priestupkov dňa 17.01.2017 priestupok proti majetku za čo mu bola uložená bloková pokuta 30 eur, dňa 27.02.2017 opätovne priestupok proti majetku v rozkaznom konaní mu bola uložená pokuta vo výške 50 eur, dňa 30.09.2017 a 01.11.2017 spáchal priestupky na úseku cestnej dopravy v obidvoch prípadoch mu bola uložená bloková pokuta 10 eur.
Z evidenčnej karty vodiča (č.l. 53,54 spisu) mal preukázané, že obžalovanému už v minulosti ORPZ Skalica uložila trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla v cestnej premávky v trvaní 1 rok, pre závažné porušenie povinností vodiča.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd nezistil u obžalovaného žiadnu z poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, pričom s poukazom na početnosť a závažnosť priestupkov nepriznal obžalovanému ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, pretože obžalovaný predmetný skutok spáchal skôr ako bol právoplatne uznaný za vinného v Českej republike (na ktoré odsúdenie by súd podľa § 7b ods. 2 Trestného zákona prihliadol).
Nakoľko pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností bol rovnaký, súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona a trest ukladal v zákonnej trestnej sadzbe 0 rokov až 1 rok.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby a to vo výmere 3 (tri) mesiace, ktorý nebude bezprostredne spojený s obmedzením jeho osobnej slobody, preto súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s určením skúšobnej doby 3 roky, pretože trest neprevyšuje dva roky a vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy aj celkový nekritický postoj obžalovaného počas konania k spáchaniu trestnej činnosti.
Súd zároveň podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (troch) rokov (sadzba 1 rok až 10 rokov), teda v dolnej polovici tejto sadzby. S poukazom na osobu obžalovaného je dôvodné mu uložiť aj trest zákazu činnosti, nakoľko sa skutku dopustil pri výkone činnosti (vedenia motorového vozidla), pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čo teda nemôže byť celospoločensky tolerované a akceptovateľné a je potrebné z hľadiska generálnej prevencie, aby do budúcna boli odradení aj iní páchatelia od páchania takéhoto trestného činu. Pri výške predmetného trestu súd prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný mal už v minulosti uložený príslušným policajným riaditeľstvom trest zákazu činnosti pre závažné porušenie povinnosti vodiča.
Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu individuálne a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
Súd súčasne s poukazom na závery znaleckého posudku č. 44/2018 vypracovaného znalcom MUDr. Jaroslavou Struňákovou, MPH z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) zo dňa 17.12.2018 (čl. 7-15 spisu), ktorý konštatoval, že obžalovaný je závislý na omamných a psychotropných látkach, pričom závislosť je rozvinutá. Znalec záverom konštatoval, že pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska je pre spoločnosť potencionálne nebezpečný. V prípade, ak bude pokračovať v konzume psychoaktívnych látok je u obžalovaného riziko opakovania trestnej činnosti a preto navrhol u obžalovaného uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. Súd s poukazom na závery znaleckého posudku podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Skalica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.