Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-14-2016.pdf
PDF · 130.85 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu J., R..K..S.., L., J. XX, A.: XX XXX XXX proti žalovanej B. Š., X.. XX.XX.XXXX, V. L. R., K.F. XXXX/XX, o zaplatenie XXX,- U. s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu XXX,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy XXX,- Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu X,XX %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal od žalovanej zaplatenia istiny XXX,-- Eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy XXX,--Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trov konania.
2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške XXX,-- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške XXX,-- EUR, spolu vo výške XXX,--Eur za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere , a to v 12 mesačných splátkach po XX,--Eur počnúc dňom XX.X.XXXX. V Zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaná dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanej viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené upozornenia žalovaná nereagovala. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratila výhodu splátok, dňa XX.XX.XXXX sa dlh stal splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Spišská Nová Ves vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere v úmysle úver nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaná nepoukázala v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mala finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v časti „ Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca má teda za to, že žalovaná už v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere vedela, že nebude úver splácať, čím uviedla žalobcu do omylu a spôsobila mu tým škodu. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom č.k. XT/XX/XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XT/XX/XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradila žalobcovi žiadnu platbu.
3. Žalovaná k žalobe nepodala žiadne písomné vyjadrenie aj keď bola na to vyzvaná tunajším súdom uznesením sp.zn. XXCsp/XX/XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX, ktoré jej spoločne so žalobou, jej prílohami a procesným poučením bolo doručené dňa XX.XX.XXXX.
4. Rozsudkom sp.zn. XXCsp/XX/XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX, v znení opravného uznesenia sp.zn. XXCsp/XX/XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX tunajší súd ako súd prvej inštancie vyššie uvedenú žalobu žalobcu zamietol a zároveň priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
5. Proti tomuto vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe čoho následne Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd Uznesením sp.zn. XCo/XXX/XXXXXX- B. G. XX.XX.XXXX tento rozsudok v spojení s jeho opravným uznesením zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia odvolacieho súdu vyplynulo, že napadnutý rozsudok tunajšieho súdu ako súdu prvej inštancie je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Ak uviedol odvolací súd zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že tento svoj nárok voči žalovanej uplatňuje titulom náhrady škody. Z ustanovenia § 193 C.s.p. vyplýva, že súd v civilnom sporovom konaní je o.i. viazaný aj rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt. Rozsah tejto zodpovednosti je v rozsahu skutku za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným. Z uvedeného zároveň vyplýva, že pokiaľ sa žalovaná dopustila pri uzatváraní spornej úverovej zmluvy prečinu úverového podvodu, je uvedená zmluva práve z tohto dôvodu absolútne neplatná, jej účastníci teda ňou ani nie sú viazaní a z tohto dôvodu ani žiadna zo zmluvných strán nemôže uplatňovať nároky vyplývajúce z jej zmluvných podmienok. Neplatnosť zmluvy má za následok zároveň aj tú skutočnosť, že právny vzťah medzi stranami sporu nemožno považovať za vzťah spotrebiteľský a preto na neho nemožno aplikovať ani ustanovenia o ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany sporu a teda ani ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd tiež poukázal na skutočnosť, že nálezom Ústavného súdu SR uverejneným pod č. 271/2018 Z.z. bolo vyslovené, že uvedené ustanovenie nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Dňom uverejnenia tohto nálezu v Zbierke zákonov dňom 27.9.2018 tak toto ustanovenie stratilo účinnosť a po uplynutí 6 mesiacov od jeho vyhlásenia aj platnosť. V nadväznosti na to odvolací súd teda konštatoval, že v čase jeho rozhodovania už nebolo možné prihliadnuť na ust. § 5b cit. zák. aj s poukazom na uvedenú skutočnosť. Tiež odvolací súd poukázal na to, že z obsahu spisu nevyplýva, aby žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, nie je aktuálne zaoberať sa otázkou dôvodnosti tejto námietky a teda súd prvej inštancie založil svoj záver o premlčaní nároku na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a v dôsledku toho aj nesprávne vo veci rozhodol.
7. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX a žalovanej dňa XX.XX.XXXX. Strany sporu na obsah uvedeného rozhodnutia nereagovali žiadnym písomným podaním.
8. Súd vychádzajúc z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v danom sporovom konaní opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere č. XXXXXX B. G. XX.X.XXXX , Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XT/XX/XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX a zistil tento skutkový stav veci:
9. Dňa XX.X.XXXX strany sporu podpísali Zmluvu o úvere číslo XXXXXX (číslo žiadosti o úver XXXXXXX).
10. Uvedenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa žalobca mal zaviazať bez zbytočného odkladu po podpise zmluvy poskytnúť žalovanej úver v sume XXX,- Eur a žalovaná sa mala zaviazať poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so
spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu XXX,--Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku XXX,-- Eur. Žalovaná ako spotrebiteľ sa mala zaviazať uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške po XX,--Eur počnúc dňom XX.X.XXXX.
11. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XT/XX/XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX bola žalovaná uznaná za vinnú z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a to na tom skutkovom základe, že dňa XX. C. XXXX Y. Z. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s K. D. uzatvorila so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške XXX,--EUR, ktorý sa zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX,--U., pričom pri uzavretí zmluvy uviedla, že je zamestnancom spoločnosti M. Z. R..K..S.., R. V. Č.. XXXX/ XX, S. s poberaním mesačnej mzdy vo výške najmenej XXX,--EUR, o čom doložila zároveň potvrdenie vystavené K. D. s vedomím, že to nie je pravda, získané finančné prostriedky si následne medzi sebou rozdelili, pričom dohodnuté splátky nesplácala, čím spôsobila žalobcovi škodu vo výške XXX,--EUR, teda spoločným konaním vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru a tak mu spôsobila malú škodu. Zároveň uvedeným rozsudkom bol žalobca podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný ako poškodená strana s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
12. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“) , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
13. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. , Občianskeho zákonníka ( ďalej len ako „Občiansky zákonník“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
17. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
18. Podľa článku 2 ods. 2 Základných princípov CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je odôvodnený , avšak nie v plnom rozsahu.
22. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že podľa § 391 ods. 2 CSP je v tomto spore viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Tento v rámci odôvodnenia svojho uznesenia sp.zn. XCo/XXX/XXXXXX- vyslovil právny záver, že pokiaľ sa žalovaná dopustila pri uzatváraní spornej úverovej zmluvy prečinu úverového podvodu, je uvedená zmluva práve z tohto dôvodu absolútne neplatná, jej účastníci teda ňou ani nie sú viazaní a z tohto dôvodu ani žiadna zo zmluvných strán nemôže uplatňovať nároky vyplývajúce z jej zmluvných podmienok. Neplatnosť zmluvy má za následok zároveň aj tú skutočnosť, že právny vzťah medzi stranami sporu nemožno považovať za vzťah spotrebiteľský a preto na neho nemožno aplikovať ani ustanovenia o ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany sporu.
23. Je teda zrejmé, že pokiaľ žalobca vo vzťahu k žalovanej uplatňuje v tomto spore svoje nároky, môže tak činiť nie na základe zmluvných dojednaní a úprav vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX podpísanej stranami sporu dňa XX.X.XXXX, ale zo zodpovednostného vzťahu za vzniknutú škodu v dôsledku protiprávneho konania žalovanej, ktoré malo spočívať v spáchaní prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona.
24. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Súd sa preto zaoberal tým, či na strane žalovanej sú splnené tieto zákonné predpoklady.
25. Podľa § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ich spáchal. Viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Týmto okruhom otázok je teda súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver.
26. Vzhľadom na uvedené je preto zrejmé, že súd v tomto konaní je viazaný rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. XT/XX/XXXX-XX B. G.Ň. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, a to jeho skutkovou a právnou vetou, podľa ktorých sa žalovaná dopustila protiprávneho konania spočívajúceho v tom, že dňa XX. C. XXXX Y. Z. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s K. D. uzatvorila so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške XXX,-- EUR, ktorý sa zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX,--U., pričom pri uzavretí zmluvy uviedla, že je zamestnancom spoločnosti M. Z. R..K..S.., R. V. Č.. XXXX/XX, S. s poberaním mesačnej mzdy vo výške najmenej XXX,--EUR, o čom doložila zároveň potvrdenie vystavené K. D. s vedomím, že to nie je pravda, získané finančné prostriedky si následne medzi sebou rozdelili, pričom dohodnuté splátky nesplácala, čím spôsobila žalobcovi škodu vo výške XXX,--EUR, teda spoločným konaním vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru a tak mu spôsobila malú škodu.
27. Skúmanie tohto protiprávneho konania žalovanej zo strany súdu v tomto prebiehajúcom sporovom konaní nebolo možné a teda ani jeho prípadné posúdenie inak než to učinil trestný súd.
28. Je teda možné konštatovať, že prvý predpoklad zodpovednosti za škodu a síce protiprávne konanie žalovanej v tomto konaní bol preukázaný.
29. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody.
30. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ ide o škodu, táto v žiadnom právnom predpise nie je definovaná. Pod škodou rozumieme akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv. ( porovnaj Fekete, I : Občiansky zákonník . 2. Zväzok ( Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : U. XXXX, R.. XXX).
31. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi , a je teda - ak nedochádza k naturálnej reštitúcii - nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. ( porovnaj judikát K. XX/XX, resp. Stanovisko občanskoprávního
kolegia Nejvyššího soudu ČSSR z XX.X.XXXX R..B.. M. XX/XX k některým otázkám náhrady škody podle obč. zákoníku (zákon č. 40/1964 Sb.) .
32. Žalobca si uplatňoval v tomto spore nárok na zaplatenie sumy XXX,--EUR.
33. V civilnom konaní o náhradu škody je právoplatný odsudzujúci rozsudok často kľúčovým dôkazom, ktorý sa vzťahuje tak k základu uplatneného nároku, ako aj k výške žalovanej sumy.
34. V donedávnej rozhodovacej činnosti súdov z hľadiska výkladu ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku , resp. predtým ustanovenia § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , prevažoval výklad podľa ktorého civilný súd je viazaný odsudzujúcim rozsudkom výlučne v tom smere, že je ním preukázané spáchanie trestného činu a osoba páchateľa, avšak nie je vôbec viazaný výškou škody (ani v prípade, že je minimálna výška škody kvalifikačným znakom skutkovej podstaty trestného činu), ako ani skutkovým základom uplatneného nároku tak, ako ho zistil trestný súd, a teda že civilný súd je v rámci svojej právomoci podľa ustanovenia § 3 Civilného sporového poriadku vždy oprávnený zisťovať a posudzovať celý uplatnený nárok čo do jeho základu aj výšky bez viazanosti trestným rozsudkom.
35. Tento výklad vychádzal zo zhodnocujúceho stanoviska schváleného plénom Najvyššieho súdu SSR zo dňa XX. XX. XXXX R..B.. J. X/XX , uverejneného v Zošite č. 6, na str. 307 pod číslom č. XX/XXXX, podľa ktorého „ Pokiaľ je v odsudzujúcom trestnom rozsudku uvedená výška škody ako kvalifikačný moment (škoda veľkého rozsahu, škoda nie nepatrná, značná škoda a pod.), aj keď je vo výroku rozsudku škoda presne vyčíslená, súdy v občianskom súdnom konaní sa touto časťou výroku trestného rozsudku obyčajne necítia byť viazané. Túto úvahu treba považovať za správnu, pretože nie je v rozpore s požiadavkou vyjadrenou v ustanovení § 135 O. s. p. V tejto súvislosti treba poukázať na stále platné závery v rozhodnutí uverejnenom pod č. 47/1954 Zbierky rozhodnutí čs. súdov.“
36. Zároveň uvedený názor vychádzal aj zo zverejneného stanoviska plénam Nejvyššího soudu ČSR zo dňa X. XX. XXXX R..B.. J. X/XX uverejneného v Zošite č.7-8 , str. 487 pod číslom č. XX/XXXX, podľa ktorého „Výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin (alebo prečin), nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu. Medzi výškou škody uplatňovanou v adhéznom konaní a výškou škody rozhodnou pre posúdenie trestné stránky veci môže byť rozdiel“.
37. Medzičasom však došlo v rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít k názorovému posunu v tejto právnej otázke.
38. Ústavný súd SR už v Náleze sp.zn. I. Ú. XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX konštatoval , že gramatický výklad ustanovenia § 135 Občianskeho súdneho poriadku (ktorému v za súčasnej platnej a účinnej procesnoprávnej úpravy zodpovedá § 193 Civilného sporového poriadku - poznámka súdu ), ktorý má za následok (v predmetnom prípade , ktorý ústavný súd posudzoval) nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia súdu ( rozumej trestného súdu - poznámka súdu ) a narušenie princípu právnej istoty, preto nemožno považovať za ústavne konformné aplikovanie tohto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku na zistený skutkový stav. V predmetnej veci ( ktorú ústavný súd posudzoval) ústavne súladný výklad uvedeného ustanovenia vyžaduje, aby súdy zúčastnené na rozhodovaní o nej boli viazané odsudzujúcim rozsudkom okresného súdu ( rozumej trestného súdu - poznámka súdu ) vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia odsúdeného a okresným súdom boli zistené, to platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného.
39. V nadväznosti na tento ústavný nález sa v rozhodovacej činnosti niektorých súdov uplatnil názor , podľa ktorého „Ústavný súd SR sa v náleze síce výslovne otázkou viazanosti civilného súdu výškou škody nezaoberá, avšak tento nález je postavený na rešpektovaní princípu právnej istoty, ktorému zodpovedá v rámci viazanosti civilného súdu znakmi skutkovej podstaty trestného činu nie len otázka, kto je škodcom, ale aj výška škody. Opačný názor je v rozpore s princípom právnej istoty, že poškodenému bola spôsobená minimálne takáto škoda.“. ( porovnaj napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa XX.XX.XXXX, R.. B.. XXCo/XX/XXXX).
40. Ústavný súd SR v Náleze sp.zn. A.. Ú. XXX/XXXX B. G. XX.XX.XXXX konštatoval, že podľa § 135 ods. 1 OSP (ktorému za súčasnej platnej a účinnej procesnoprávnej úpravy zodpovedá § 193 Civilného sporového poriadku - poznámka súdu ) „je v civilnom súdnom konaní súd okrem iného viazaný aj rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Viazanosť civilného súdu sa tak prejavuje vo vzťahu k všetkým znakom skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Inými slovami, v civilnom konaní si konajúci súd nemôže urobiť úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu.“
41. Oba vyššie uvedené nálezy Ústavného súdu posudzovali súdneho rozhodnutia , pre ktoré podkladom pre rozhodovanie o škode boli odsudzujúce rozsudky trestných súdov , v ktorých boli žalovaní v pozícii obvinených ( a neskôr po ich právoplatnosti v pozícií odsúdených) uznaní za vinných z trestného činu sprenevery podľa 248 zákona č. 140/1961 Zb. ( Trestného zákona) platného a účinného v uvedenom čase, teda trestného činu, ktorý už v samotnej svojej základnej skutkovej podstate, ktorá bola vymedzená v odseku 1 uvedeného paragrafu, mal pojem „škody“ vymedzený ako jeden z kľúčových znakov pre kvalifikáciu skutku spáchaného páchateľom ako tento trestný čin.
42. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. XCdo/XX/XXXX B. G. XX.XX.XXXX poukázal na to, že Najvyšší súd SR v rozsudku z XX. C. XXXX R.. B.. X M. XX/XX, uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. K. XX/XXXX vyslovil právny záver, podľa ktorého: „v občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia predpokladaným trestným zákonom".
43. Tiež poukázal na to, že obdobné závery vyslovil najvyšší súd v uznesení zo XX. H.E. XXXX R.. B.. X S. XX/XXXX, pričom vychádzal z vyššie spomenutého právneho názoru Ústavného súdu SR uvedeného v jeho náleze z XX. X. XXXX sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX, podľa ktorého: „rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal."
44. Vychádzajúc z týchto stanovísk Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. XCdo/XX/XXXX konštatuje, že pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, spôsobenie škody, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 135 ods. 1 OSP, resp. § 193 ods. 1 CSP totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odcudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Napokon obdobný názor vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z XX. E. XXXX sp. zn. X S. XX/XXXX.
45. Uvedené Najvyšší súd v citovanom uznesení pritom konštatuje za situácie, kedy v ním posudzovanom prípade pojem „škoda“ nebol vymedzený ako jeden z kľúčových znakov pre kvalifikáciu skutku spáchaného páchateľom v rámci základnej skutkovej podstaty trestného činu, keďže išlo o trestný čin Poškodzovania veriteľa podľa § 239 súčasne platného a účinného Trestného zákona, ale bola súčasťou až kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedeného trestného činu ( t.j. vymedzená v odseku 4 uvedeného paragrafu, ktorý bol aplikovaný v uvedenej trestnej veci).
46. V tomto sporovom konaní bolo preukázané, že tunajší súd v trestnom rozsudku sp.zn. XT/XX/XXXX- XX B. G.C. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, rozhodol o tom, že žalovaná skutkom bližšie popísaným v uvedenom výroku spôsobila žalobcovi škodu vo výške XXX,--U..
47. Podľa článku 2 ods. 2 Základných princípov CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
48. Vzhľadom na vyššie prezentované názory ústavného súdu (Nález sp.zn. A.. Ú. XXX/XXXX, Nález sp.zn. I. Ú. XXX/XXXX) , názory Najvyššieho súdu SR (rozsudok z XX. C. XXXX sp. zn. X M. XX/ XX, uznesenie zo XX. H. XXXX sp. zn. X S. XX/XXXX, rozsudok z XX. E. XXXX sp. zn. X S. XX/ XXXX) a v nadväznosti na ne ich následná aplikácia premietnutá do právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v jeho uznesení sp.zn. XCdo/XX/XXXX B. G. XX.XX.XXXX, je takto potrebné tieto názory ponímať ako novo ustálenú súdnu prax, preto súd dospel k záveru, že v konaní práve výrokom rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. XT/XX/XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX bola ustálená výška škody, ktorá bola spôsobená žalobcovi ako poškodenému a to na sumu XXX,--EUR, a od tejto škody v smere nižšom sa súd vychádzajúc z ust. § 193 CSP v spojení s vyššie uvedenými názormi súdnej praxe už nemôže odchýliť.
49. Pokiaľ ide o existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom vyššie uvedenej škody žalobcovi čo do výšky XXX,--U. ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednostného vzťahu za spôsobenú škodu, aj tento predpoklad bol v tomto konaní preukázaný.
50. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu, t. j. ak jeho konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Musí byť teda preukázané, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Škodlivý následok nemusí byť vždy vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide; vždy však musí ísť o príčinu podstatnú. V takomto prípade už z pôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej súvislosti so vznikom škodlivého následku. Nie je totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj R XX/XXXX).
51. Už v trestnom konaní v rámci skutkovej vety, ktorou súd v tomto sporovom konaní v zmysle § 193 CSP je viazaný, sa konštatovalo, že žalovaná žalobcovi ako poškodenému spôsobila svojim protiprávnym konaním bližšie vymedzeným v uvedenej skutkovej vete škodu v rozsahu XXX,--EUR. Z takto vymedzeného vzťahu medzi príčinou ( žalovanou uvádzané tvrdenia pri uzavretí zmluvy, že je zamestnancom spoločnosti M. Z. R..K..S.., R.Á. V. Č.. XXXX/XX, S. s poberaním mesačnej mzdy vo výške najmenej XXX,--EUR a zároveň ňou realizované doloženie potvrdenia vystaveného treťou osobou s vedomím, že to nie je pravda) a následkom ( vyplatenie sumy úveru vo výške XXX,--U.) je zrejmá danosť tejto príčinnej súvislosti.
52. Napokon posledným predpokladom zodpovednosti za škodu je preukázanie existencie zavinenia škodcu, t.j. žalovanej. I toto zavinenie na strane žalovanej je dané, keďže táto bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, ktorý skrz § 222 ods. 1Trestného zákona pokrýval zavinením aj spôsobenie malej škody žalovanou. V jej prípade išlo o úmyselné zavinenie .
53. Na základe vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že tu bola preukázaná existencia nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody čo do výšky XXX,--EUR voči žalovanej.
54. Žalobca v tomto spore sa však domáha vo vzťahu k žalovanej vyššej sumy a to až sumy XXX,-- U.. Podľa obsahu jeho žaloby uvedená suma pozostáva zo sumy úveru vo výške XXX,-- U., a zo sumy príslušného poplatku vo výške XXX,-- U. , u ktorej tretina predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
55. Suma XXX,--U. je v rámci tohto sporového konania pokrytá výrokom rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. XT/XX/XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX ako ustálená výška škody, ktorá je súčasťou skutkovej vety obsiahnutej v uvedenom trestnom rozsudku.
56. Pokiaľ však ide o sumu XXX,--U. , vo vzťahu k tejto sume žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal existenciu škody takéhoto rozsahu, ktorej sa v tomto spore voči žalovanej domáha.
57. Týmto dôkazom, ktorý má preukazovať nárok žalobcu na ňu vo vzťahu k žalovanej, v žiadnom prípade nemôže byť už vyššie uvádzaná Zmluva o úvere č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, keďže táto je ako v odôvodnení svojho uznesenia sp.zn. XCo/XXX/XXXXXX- konštatoval odvolací súd, absolútne neplatná.
58. Iné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalobcovi bola spôsobená aj škoda v rozsahu XXX,-- U. ( ako rozdiel medzi sumou XXX,--U. , ktorej sa domáhal žalobou v tomto spore a sumou XXX,--U., ktorá ako škoda vyplynula z trestného rozsudku), zo strany žalobcu neboli preukázané.
59. Zároveň z obsahu žaloby a dosiaľ žalobcom produkovaných dôkazov tiež nevyplynulo, že by v prípade uvedenej sumy XXX,--U. malo ísť o sumu, ktorá bola žalovanej aj reálne vyplatená a teda, v dôsledku neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy by sa žalobca mohol voči žalovanej domáhať jej vrátenia titulom bezdôvodného obohatenia.
60. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z XX. X. XXXX, sp. zn. X H. M. X/XXXX).
61. Na preukázanie svojich tvrdení o vzniku škody aj čo do sumy XXX,--U. , resp. vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej vo výške tejto sumy žalobca neoznačil a ani nepredložil žiaden dôkaz a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Teda vo vzťahu k svojej povinnosti tvrdenia nesplnil svoju povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tieto ním tvrdené skutočnosti, teda si nesplnil svoj dôkaznú povinnosť, a teda neuniesol tak bremeno dôkazu.
62. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súdu čo do uplatnenej sumy istiny XXX,--U., zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi len sumu XXX,--U. a v prevyšujúcej časti ( t.j. čo do sumy XXX,--U.), a zároveň aj čo do príslušenstva tejto časti istiny ( t.j. uplatneného úroku z omeškania z tejto časti istiny ) žalobu zamietol.
63. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
64. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
65. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
66. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania počnúc od XX.XX.XXXX. Z obsahu trestného rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. XT/XX/XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, vyplynulo, že si žalobca nárok na náhradu škody voči žalovanej uplatnil už v rámci trestného konania, pričom bol s ním odkázaný na civilné konanie. Žalovaná teda mala vedomosť o tom, že si žalobca vo vzťahu k nej nárok z tohto jej protiprávneho konania uplatňuje a dňom právoplatnosti uvedeného trestného rozsudku sa ustálila aj výška tohto nároku ako nespochybniteľnej najnižšie možnej výšky tejto škody. Preto dňom XX.XX.XXXX, t.j. dňom nasledujúcim po právoplatnosti uvedeného trestného rozsudku sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou tejto škody čo do sumy XXX,--EUR, na ktorú nakoniec aj bola zaviazaná v tomto sporovom konaní, a preto aj súd počnúc od uvedeného dátumu žalovanú zaviazal aj na náhradu úrokov z omeškania z tejto sumy v prospech žalobcu. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania z tejto sumy, teda úroku za obdobe od XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX vrátane súd žalobu zamietol.
67. V čase omeškania žalovanej s plnením jej platobných povinností ( t.j. F. XX.XX.XXXX ) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú predstavuje sadzba hlavných refinančných operácií, za obdobie od XX.X.XXXX G. XX.XX.XXXX vo výške X % p.a. .
68. Výšku úroku si žalobca uplatnil vo výške 5 %, o ktoré percento by sa inak navyšovala základná úroková miera stanovená Európskou centrálnou bankou , relevantná pre výpočet tohto úroku, teda si ich uplatnil vo výške nepresahujúcej ich zákonnú výšku, ktorá by inak bola X% p.a. ( t.j. X% + X%). Vzhľadom na uvedené preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v ním uplatnenej percentuálnej výške.
69. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
70. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
71. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
72. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
73. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
74. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto spore.
75. Súd pri posudzovaní úspechu strán sporu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k žalovanej sume bol XX,XX %. (XXX,-- EUR ako priznaná suma istiny /.,--EUR ako celková žalovaná suma istiny =X,XXXX= XX,XX %.) a úspechu žalovanej bol XX,XX %. (XXX,-- EUR ako nepriznaná suma istiny / XXX,-- EUR ako celková žalovaná suma istiny =X,XXXX= XX,XX %.).
XX. Žalovanej ako úspešnej strane sporu tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu X,XX %., kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalovanej a percentuálnym úspechom žalobcu (XX,XX %. - XX,XX %.).
77. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. X M. B. G. XX.XX.XXXX, ako aj v uznesení sp. zn. X M. XXX/XXXX B. G. XX. H. XXXX, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
78. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.