Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-119-2017.pdf
PDF · 113.09 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/119/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Bratislava, Primaciálne námestie 1, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: T. W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., T. F. kríži XXXX/XX, štátny občan SR, v zastúpení: KUBINEC&PARTNERS advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom v Banskej Bystrici, Tajovského 3, o zaplatenie 583,89 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 175,89 Eur istiny s príslušenstvom a v časti príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 408,- Eur od 11.02.2015 do 21.08.2017 zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 408,- Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 408,- Eur od 22.08.2017 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania, na účet žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 21.08.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia 583,89 Eur istiny s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni zaslania výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. od 11.02.2015 až do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného za užívanie pozemku pod garážou bez právneho dôvodu.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku s parcelným číslom XXXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, register CKN, evidované na LV číslo 1, k. ú.: W. Y. ( ďalej len pozemok). Žalovaná je výlučnou vlastníčkou stavby so súpisným číslom XXXX evidovanej ako garáž (ďalej len stavba) na LV číslo XXXX k. ú. W. Y. na parcele číslo XXXXX/ XX. Žalovaná nadobudla uvedenú stavbu dňa 16.10.2014 na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod číslom vkladového konania V- XXXXX/XX. Žalovaná užíva predmetnú stavbu spolu s pozemkom, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a to vo výmere XX m2. Žalovaná užíva bezdôvodne pozemky na úkor žalobcu v období od 16.10.2014 do 30.06.2016, čím sa bezdôvodne obohatila o sumu 583,89 Eur. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil ako výšku obvyklého nájomného za nájom zisteného podľa Rozhodnutia č. XX/XXXX a Rozhodnutia č. XX/XXXX primátora Hlavného mesta SR Bratislava, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno za rozhodné obdobie. Žalobca špecifikoval bezdôvodné obohatenie nasledovne: za obdobie od 16.10.2014 do 10.02.2015 ( 18 m2 po 12 Eur/ročne /m2) - 69,83 Eur, za obdobie od 11.02.2015 do 28.02.2015 ( 18 m2 po 12 Eur/ročne /m2) - 10,06 Eur, za obdobie od 01.03.2015 do 30.06.2017 ( 18 m2 po 12 Eur/ročne /m2) - 504,- Eur,
spolu 583,89 Eur.
Podľa žalobcu predmetom žaloby je určenie výšky a rozsahu bezdôvodného obohatenia, pričom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sa vychádza z výšky obvyklého nájomného za nájom pozemku katastrálnom územní: W. Y., určeného v zmysle Rozhodnutia č. XX/XXXX a Rozhodnutia č. XX/XXXX primátora Hlavného mesta SR Bratislava, ktorým sa stanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia. Pozemok, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia je užívaný žalovanou ako pozemok pod stavbou - radové a samostatne stojacej garáže. Podľa žalobcu sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. Na preukázanie uvedených skutočností predložil žalobca súdu - výpis z LV č. XXXX z 01.01.2017, výpis z LV čiastočný z 01.01.2017, výzva adresovaná žalovanej z 03.02.2015 s doručenkou od žalovanej 10.02.2015, užívanie pozemku pod stavbou bez právneho dôvodu - výzva na úhradu z 14.03.2017, doručená žalovanej 23.03.2017, rozhodnutie č. 28/2011, účinné 01.11.2011, príloha č. 1 k rozhodnutiu - tabuľka cien prenájmov nehnuteľného majetku č. 100, príloha č. 2 k rozhodnutiu - tabuľka cien krátkodobého prenájmu nehnuteľného majetku č. XXX, tabuľka č. XXX tabuľka cien prenájmov technických zariadení, príloha č. 3 k rozhodnutiu - tabuľka cien za uloženie inžinierskych sieti č. XXX, príloha č. 4 k rozhodnutiu - tabuľka výšky predbežnej odplaty za vecné bremeno č. XXX, rozhodnutie č. XX/XXXX z 01.10.2015, rozhodnutie č. XX/XXXX z 16.12.2015.
4. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že považuje výšku žalobcom stanoveného obvyklého nájomného za pozemok pod garážou za neprimerane vysokú, vzhľadom na lokalitu, účel a možnosti využitia daného pozemku. Výšku hodnoty plnenia určil žalobca na základe jeho rozhodnutia a preto žalovaná žiada, aby všeobecná hodnota nájmu pozemku pod garážou bola posúdená znaleckým posudkom, prípadne odborným vyjadrením. Žalovaná vznáša námietku premlčania nároku žalobcu uplatneného nad rozsah - za obdobie od 16.10.2014 do 20.08.2015. Žalovaná je presvedčená, že pozemok pod garážou neužíva bezdôvodne a rovnako ako jej právny predchodca je oprávnená užívať ho bezodplatne. Radové garáže v danej lokalite boli postavené v období socializmu so súhlasom predchádzajúceho vlastníka (mestská časť W. Y.), ktorý za zastavanie a užívanie pozemku nepožadoval od vlastníkov garáží žiadnu náhradu viac ako niekoľko desaťročí. Podľa žalovanej na užívanie týchto nehnuteľností oprávňuje vlastníkov garáží vecné bremeno k pozemkom pod ich garážami, ktoré vzniklo vydržaním. Žalobu preto žiada zamietnuť a priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná súdu nepredložila dôkazy.
6. Keďže žalovaná v celom rozsahu uplatnený nárok žalobcu neuznala, súd doručil jej vyjadrenie žalobcovi v zmysle § 167 ods. 3 CSP, umožnil mu vyjadriť sa k nemu v ustanovenej lehote. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril písomne podaním zo dňa 16.04.2018 a predložil súdu ďalšie skutočnosti a dôkazy. Žalobca uviedol, že žalovaná si mala a musela byť vedomá skutočnosti, že stavbu garáže nadobudla bez pozemku, na ktorom je postavená. Žalobca listom zo dňa 03.02.2015 označeným ako " Výzva " vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo a stále vzniká z dôvodu užívania pozemku zo strany žalovanej bez právneho titulu, ktorý by ju k užívaniu pozemku oprávňoval. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca vypočítal na základe vyššie uvedených rozhodnutí primátora, ktoré boli vypracované na základe viacerých znaleckých posudkov a sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj súdnou praxou. Žalobca poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Žalobca má za to, že fyzicky ani fakticky žiaden súhlas s bezodplatným užívaním pozemku neexistuje. Vzhľadom na fakt, že od nadobudnutia stavby žalovanou dňa 16.10.2014 neprešlo viac ako 10 rokov, žalovaná nemôže byť v držbe v žiadnom prípade dobromyseľná a teda nespĺňa zákonné predpoklady na vydržanie vecného práva k pozemku. Žalobca predložil ako listinný dôkaz výzvu zo dňa 03.02.2015 adresovanú žalovanej, s dokladom o jej doručení žalovanej dňa 10.02.2015.
7. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila písomne podaním zo dňa 28.08.2018 v ktorom uviedla, aby súd vyzval žalobcu na predloženie tých znaleckých posudkov, ktoré tvorili podklad rozhodnutia primátora, resp., aby súd nariadil znalecké dokazovanie, prípadne odborné vyjadrenie podľa § 206 a 207 CSP. Žalovaná považuje podstatnú časť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za premlčanú, z dôvodu uplynutia dvojročnej premlčacej doby nad rozsah - za obdobie od 16.10.2014 do 20.08.2015. Podľa žalovanej na užívanie pozemku pod jej garážou ju oprávňuje vecné bremeno k
pozemku, ktoré vzniklo vydržaním. Žalovaná je presvedčená, že jej právni predchodcovia nadobudli vydržaním vecné bremeno k pozemku vo vlastníctve žalobcu a žalovanej vecné bremeno taktiež svedčí a preto nie je možné, aby sa žalobca domáhal finančnej náhrady za pozemok, ku ktorému vzniklo vecné bremeno vydržaním. Za stavu súhlasu predchádzajúceho vlastníka so zriadením stavby garáže na pozemku a jeho následného bezodplatného užívania, predstavuje uplatnenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie takéhoto pozemku zneužitie výkonu práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Za predpokladu, že sa súd nestotožní s argumentáciou žalovanej o vydržaní vecného bremena pozemku pod garážou, žalovaná naďalej namieta výšku uplatňovaného bezdôvodného obohatenia určenú rozhodnutiami primátora. Žalovaná súdu nepredložila dôkazy o svojich tvrdeniach.
8. Písomným podaním zo dňa 02.09.2019 zobral žalobca žalobu späť v rozsahu vznesenej námietky premlčania žalovanou t. j. v časti o zaplatenie 175,89 Eur istiny s príslušenstvom a v časti príslušenstva
- úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 408,- Eur od 11.02.2015 do 21.08.2017. V ostatnom žalobca trval na žalobe. Žalobca zároveň uviedol, že odmieta špekulácie o zriadení vecného bremena na predmetnom pozemku v prospech žalovanej, či dokonca o vydržaní pozemku. Žalobca trval na tom, že vecné bremeno k predmetnému pozemku nevzniklo a taktiež vydržanie v prospech žalovanej pokladal za neexistujúce. Žalovaná stavbu garáže nadobudla dňa 16.10.2014, teda od nadobudnutia stavby žalovanou neprešlo viac ako 10 rokov a žalovaná nemôže byť v držbe v žiadnom prípade dobromyseľná a preto nespĺňa základné zákonné predpoklady na vydržanie pozemku. Žalobca rešpektuje vlastnícke právo žalovanej k jej stavbe, avšak žalovaná nerešpektuje vlastnícke právo žalobcu k pozemku pod stavbou.
9. Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov založených do spisu žalobcom uvedených v bode 3.
10. Žalobca trval na nároku po čiastočnom späťvzatí, s tým, že nárok preukázal. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, rozhodnutia primátora vychádzali z cenových máp a znaleckých posudkov.
11. Právny zástupca žalovanej uviedol, že všetky skutkové tvrdenia žalobcu popiera v celom rozsahu. Má za to, že žalovaná je oprávnená užívať pozemok pod garážou bezodplatne z titulu vecného bremena, ktoré jej vzniklo vydržaním. Žalobca si neuplatňoval tento nárok voči právnym predchodcom žalovanej - vlastníkom stavby garáže a taktiež právny predchodca žalobcu súhlasil s bezodplatným užívaním vlastníka garáže pozemku pod garážou. Pokiaľ by súd považoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodný, namieta výšku a spôsob jeho určenia a v tomto smere navrhuje vykonať dokazovanie znalecké dokazovanie a nech žalobca predloží znalecké posudky, na základe ktorých boli vydané rozhodnutia primátora, na ktoré sa odvolávajú.
12. Súd uviedol, že znalecké dokazovanie v konaní nenariadi a pokiaľ žalovaná namieta výšku bezdôvodného obohatenia, má možnosť predložiť dôkaz o svojich tvrdeniach vo forme odborného vyjadrenia, resp. súkromného znaleckého posudku, nakoľko v zmysle § 207 ods. 1 CSP znalecké dokazovanie sa nariadi ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206 s poukazom na § 209 CSP.
13. Žalobca má za to, že výšku bezdôvodného obohatenia preukázal rozhodnutiami primátora a poukázal aj na rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré pri výške bezdôvodného obohatenia vychádzajú z takéhoto rozhodnutia primátora. Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy - kópie zmluvy o nájme č. XXXXXXXXXXXX z 15.02.2019, č. XXXXXXXXXXXX z 17.09.2018, č. XXXXXXXXXXXX z 11.09.2018.
14. Podľa žalovanej, vecné bremeno bezodplatného užívania pozemku pod garážou nadobudli vydržaním právni predchodcovia žalovanej, ktorých na túto skutočnosť žiada vypočuť ako svedkov. Poukazuje na rozhodnutie ÚS SR II. ÚS XXX/XXXX, ktoré poukazuje na dobromyseľnosť vlastníka stavby, ktorý vydržal právo vecného bremena prechodu cez pozemnú komunikáciu.
15. Z výsluchu svedka K.. K. M. súd zistil, že so žalovanou boli susedia. V 90. rokoch kúpil od pôvodného majiteľa predmetnú garáž, bolo to v roku 1998 a keď sa sťahoval do nového domu, tak garáž predali
žalovanej. V tom čase (asi v roku 2015) mesto prišlo s tým, že budú vyberať nájom z pozemku pod garážou, pričom faktúru vystavilo na 2 roky dozadu, pritom uznesenie o nájme bolo platné len 3 mesiace a oni im vyrubili nájom 2 roky dozadu od 11/2015. Svedok s tým nesúhlasil, považoval to za výpalné, ale manželka to zaplatila, pretože garáž chceli predať. S platením nájomného nesúhlasil, už pri kúpe garáže sa zaujímal, že čo to znamená keď mesto je majiteľ pozemku, bolo mu povedané, že nič. V období od roku 1998 do 2015 ich mesto nekontaktovalo ohľadne nájmu. Garáže sa stavali v 60. rokoch, mali aj kolaudačné rozhodnutie, boli postavené so súhlasom vtedajšieho Miestneho Obvodného úradu. Pri nadobúdaní garáže svedok mal vedomosť o tom, že nie je vlastníkom pozemku. Nemá vedomosť o existencii dokladu, ktorý by deklaroval bezodplatné užívanie pozemku pod garážou.
16. Žalobca k výpovedi svedka uviedol, že kolaudačné a stavebné povolenie nie sú aktami totožnými s bezodplatným užívaním. Pasivita pri vymáhaní odplaty za užívanie neznamená zánik nároku. Žalovaná nemohla byť dobromyseľná, pretože aj svedok potvrdil, že aj on vedel, že nie je vlastníkom pozemku pod stavbou. Rozhodnutie ÚS SR, na ktoré poukazuje žalovaná nemožno aplikovať na tento prípad, nakoľko tam išlo o stavbu cestnej komunikácie vo verejnom záujme a v tomto konaní ide o stavbu, ktorú užíva iba žalovaná. Žalobca namieta, že by existovala dohoda o bezodplatnom užívaní pozemku pod garážou.
17. Medzi stranami sporu neboli sporné skutočnosti o tom, že žalobca je vlastníkom pozemku pod stavbou garáže žalovanej, ktorá je stavbou oprávnenou, t. j. postavená so súhlasom vtedajšieho vlastníka pozemku.
18. Sporným medzi stranami sporu bolo tvrdenie žalovanej o tom, že nadobudla právo spočívajúce vo výkone práva vecného bremena bezplatného užívania pozemku žalobcu pod stavbou garáže na základe vydržania jej právnymi predchodcami.
19. Podľa § 151n ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení noviel ( ďalej len O.z. ) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.
20. Podľa ods. 2 cit. ust. vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
21. Podľa § 151o ods. 1 O.z. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami v konaní o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad od katastra nehnuteľností.
22. Podľa § 130 ods. 1 O.z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
23. Podľa § 134 ods. 1 O.z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
24. Vecné bremená sú vymedzené v § 151n ods. 1 a 2 O.z. tak, že obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu svedčí buď určitej osobe ( pôsobí in personam ) alebo je na oprávnenej strane späté s vlastníctvom nehnuteľnosti ( pôsobí in rem ). Povinným je vždy vlastník nehnuteľnosti. Vecné bremená môžu vznikať len taxatívne v zákone uvedenými spôsobmi, a to: písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami v konaní o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva vydržanie. Zákonnými podmienkami vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu sú teda oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.
25. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v prípade stavby garáže žalovanej nejde o stavbu neoprávnenú, nakoľko medzi stranami sporu nebolo sporné, že na tieto garáže bolo riadne vydané stavebné povolenie ako aj kolaudačné rozhodnutie, teda išlo o legálne stavby. Pokiaľ sa žalovaná domnieva, že nadobudla vecné bremeno v podobe práva užívať pozemok vo vlastníctve žalobcu pod garážou na základe jeho vydržania jej právnymi predchodcami treba konštatovať, že pri tomto spôsobe vzniku vecného bremena je podmienkou oprávnená držba trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí so zreteľom na všetky okolnosti. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú vlastní alebo subjektom práva, ktoré vykonáva. V tomto smere súd má za to, že z vykonaného dokazovania a tvrdení strán sporu a svedka jednoznačne vyplýva skutočnosť, že tak právni predchodcovia žalovanej a rovnako aj žalovaná, boli oboznámení predchádzajúcimi vlastníkmi garáže, že pozemok, na ktorom je garáž postavená, nie je predmetom predaja, nakoľko je vo vlastníctve žalobcu resp. predtým jeho právnych predchodcov. Táto skutočnosť vyplýva aj z predložených listov vlastníctva, teda z verejných listín. To znamená, že žalovaná a jej právni predchodcovia, od ktorých odvodzuje vydržanie predmetného práva, mali vedomosť, že nemajú vecné právo k pozemku pod garážou. Skutočnosť, že vlastník pozemku pod garážou nevymáhal od vlastníkov garáže úhradu za užívanie pozemku ešte neznamená skutočnosť, ktorá by zakladala dobromyseľnosť presvedčenia vlastníkov garáží o tom, že im vzniklo právo vecného bremena v podobe užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu pod garážou bezodplatne na dobu neurčitú.
26. Pre absenciu dobromyseľnosti (žalovanej a jej právnych predchodcov) ako jedného zo základných predpokladov vydržania vecného práva k nehnuteľnosti súd dospel k záveru, že právo vecného bremena bezodplatného užívania pozemku pod garážou žalovanej vydržaním nevzniklo.
27. Medzi stranami sporu bola ďalej sporná skutočnosť ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu, ktoré žalobca určil ako výšku obvyklého nájomného za nájom zisteného podľa Rozhodnutia č. 28/2011 a Rozhodnutia č. 33/2015 primátora Hlavného mesta SR Bratislava, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno za rozhodné obdobie.
28. Žalobca svoje tvrdenie o výške bezdôvodného obohatenia preukázal predložením listinných dôkazov
- rozhodnutí primátora Hlavného mesta SR Bratislava č. 28/2011 a 33/2015 a predložením zmlúv o nájme obdobných pozemkov pod garážami, ktoré uzavrelo žalobca v období rokov 20185, 2019.
29. Žalovaná sporovala žalobcom predložené dôkazy, ktorými preukazoval svoje tvrdenia o výške bezdôvodného obohatenia ako výšky obvyklého nájomného za nájom obdobných pozemkov. Žalovaná nepredložila o svojich tvrdeniach žiadne dôkazy a domáhala sa, aby žalobca produkoval ďalšie dôkazy v podobe znaleckých posudkov, na základe ktorých boli vydané uvedené rozhodnutia primátora, resp. žiadala, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na výšku obvyklého nájomného.
30. V podľa § 167 ods. 2 CSP je žalovaný povinný ( v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu, neuzná ) uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
31. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť a predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Nemožno uložiť dôkazné bremeno za tvrdenia, ktoré urobila druhá strana. Dôkazné bremeno je procesnou zodpovednosťou strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
32. V danom prípade súd má za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že výška žalobcom stanoveného obvyklého nájomného za pozemok pod garážou je neprimerane vysoká, vzhľadom na lokalitu, účel a možnosti využitia daného pozemku. Nie je povinnosťou súdu suplovať dôkaznú povinnosť strany sporu nariaďovaním znaleckého dokazovania, resp. odborného vyjadrenia v konaní, nakoľko ide o dôkazné prostriedky, ktoré si strana môže bez problémov zabezpečiť sama na svoje trovy v podobe odborného vyjadrenia, resp. znaleckého posudku.
33. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len O.z. ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 34. Podľa § 451 ods. 2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 35. Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 36. Podľa § 458 ods. 1 O.z., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 37. Bezdôvodné obohatenie je záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. V konaní bolo preukázané, že žalovaná užíva pozemok vo vlastníctve žalobcu pod jej garážou v rozsahu 18 m2 bez právneho dôvodu a preto vzniklo na jej strane bezdôvodné obohatenie. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v dôsledku akceptácie hmotnoprávnej námietky premlčania vznesenej žalovanou je dôvodný nárok žalobcu za obdobie od 21.08.2015 do 30.06.2017.
38. Výšku bezdôvodného obohatenia mal súd preukázanú rozhodnutiami Hlavného mesta SR Bratislava č. 28/2011 a 33/2015 a predložením zmlúv o nájme obdobných pozemkov pod garážami, ktoré uzavrel žalobca v období rokov 20185, 2019, podľa ktorých nájomné za pozemok, na ktorom sú zriadené radové a samostatne stojace garáže pre lokalitu Nové Mesto je stanovené na 12,-Eur za 1 m2 za rok. Bezdôvodné obohatenie žalovanej sa potom rovná výške obvyklého nájomného za pozemok, na ktorom sú zriadené radové a samostatne stojace garáže pre danú lokalitu v danom čase. Súd vychádzal z dôkazov predložených žalobcom o výške nájomného a služieb, tak ako ich vyčíslil a preukázal žalobca za obdobie od 21.08.2015 do 30.06.2017.
39. Výška bezdôvodného obohatenia žalovanej potom činí podľa vyčíslenia žalobcu za obdobie od 21.08.2015 do 30.06.2017 žalovanú sumu ako súčet bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku pod garážou ( vo výške 12,-Eur za 1 m2 za rok, 18 m2), t. j. spolu 408,- Eur.
40. Podľa § 517 ods. 1 O. z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 41. Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 42. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. Žalobca vyzýval žalovanú na zaplatenie peňažnej sumy za bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní pozemkov žalobcu pod stavbou garáže výzvami zo dňa 03.02.2015 ( doručená žalovanej dňa 10.02.2015), zo dňa 14.03.2017 (doručenej žalovanej dňa 23.03.2017), žalovaná peňažnú náhradu nezaplatila. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú popri istine na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby t. j. od 22.08.2017. Ku dňu omeškania žalovanej, t. j. ku dňu 22.08.2018 bola základná úroková sadzba ECB (p. a.) vo výške 0,00 %.
44. Nakoľko bola žalovaná v omeškaní so zaplatením peňažnej náhrady, od 22.08.2017 ( po podaní žaloby na súd ), vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle citovaného nariadenia a to vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 22.08.2017 do zaplatenia, a preto súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie príslušného úroku z omeškania.
45. Písomným podaním zo dňa 02.09.2019 zobral žalobca žalobu v rozsahu vznesenej námietky premlčania žalovanou späť v časti o zaplatenie 175,89 Eur istiny s príslušenstvom a v časti príslušenstva
- úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 408,- Eur od 11.02.2015 do 21.08.2017.
46. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
47. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
48. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
49. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu o späť v časti o zaplatenie 175,89 Eur istiny s príslušenstvom a v časti príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 408,- Eur od 11.02.2015 do 21.08.2017, súd o podanom návrhu rozhodol v rozhodnutí vo veci samej tak, že konanie o tomto nároku zastavil ( výrok I. ). V tomto prípade nebol potrebný súhlas žalovanej so späťvzatím, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.
50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pomer úspechu strán sporu súd určil porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku, ktorým vo veci rozhodol. V tomto konaní sa žalobca domáhal zaplatenia 583,89 Eur ( 100% ), žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 175,89 Eur ( 30 % ) žalobca bol úspešný v rozsahu 70 %, žalovaná bola úspešná v rozsahu 175,89 Eur, t.j. 30 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu ( 70 - 30 = 40 %) celkový úspech žalobcu predstavuje 40 %.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.