Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/1/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcov: X/ J. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. O. XXXX/XX, U.Á. U., 2/ J. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. Y. XXXX/XX, U. U., proti žalovaným: 1/ OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, 2/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46 141 341, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným 1/ a 2/ zamieta. II. Súd žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ a 2/ doručili súdu dňa 03. 01. 2020 podanie označené ako „Žaloba - návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby“, ktorým sa domáhali, aby súd uložil (I.) žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže ako aj prenajatím nehnuteľnosti (ani jej časti) podľa Zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalovaného 1/ na základe Zmluvy o OTP refinanc úvere č. 200/3006/13SU zo dňa 09. 10. 2013 (zrejme ide o chybu v písaní, keď správne má byť zo dňa 07. 10. 2013), a zo Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti zo dňa 09. 10. 2013 na rodinný dom, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom U. U., Katastrálnym úradom, okres U. U., obec U.Á. U., v katastrálnom území X., so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele registra „O.“ KN s parcelným číslom XXX/X, spoluvlastnícky podiel v pomere 1/3 vlastník žalobca 2/, v pomere 2/3 vlastník žalobca 1/, vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX; a na pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom U. U., Katastrálnym úradom, okres U. U., obec U. U., v katastrálnom území X. vedené ako zastavaná plocha a nádvorie s parcelným číslom XXX/X o výmere 453 m2 a záhrada s parcelným číslom XXX/X o výmere 111 m2, spoluvlastnícky podiel v pomere 1/3 vlastník žalobca 2/, v pomere 2/3 vlastník žalobca 1/, a to až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej; (II.) žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby vyššie špecifikovaných nehnuteľností, a to až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej; (III.) žalobcom 1/ a 2/ povinnosť do 40 dní od právoplatnosti rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia podať návrh na začatie konania vo veci samej - návrh na určenie neplatnosti Zmluvy o OTP refinanc úvere č. 200/3006/13SU zo dňa 09. 10. 2013 a Zmluvy o zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 09. 10. 2013, uzavretej medzi žalobcami a žalovaným 1/.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia 1/ a 2/ odôvodili tým, že medzi žalobcami a žalovaným 1/ je spotrebiteľský zmluvný vzťah, založený zmluvou o OTP refinanc úvere č. 200/3006/13SU zo dňa 09. 10. 2013, plnou neprijateľných zmluvných podmienok, ktorou mal žalovaný 1/ požičať 91 800,00 Eur prevodom na bankový účet žalobcu 1/. V záhlaví predmetnej zmluvy sa žalovaný 1/ odvoláva na ustanovenia , keď podľa názoru žalobcov 1/ a 2/ je vylúčené, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty a právny režim noriem obchodného práva pred

normami občianskeho práva. Ďalej podľa žalobcov 1/ a 2/ v predmetnej zmluve absentujú náležitosti v súlade s SR a so zákonmi účinnými v čase podpisu zmluvy, preto majú naliehavý právny záujem na súdnej ochrane ohrozeného spotrebiteľa. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej poukázali na to, že sporné sú aj následné dlžné plnenia a informácie od žalovaného 1/ o ich finančných záväzkoch voči nemu a informácie o vzájomných finančných plneniach sú zmätočné. Za absurdné zo strany žalovaného 1/ považujú žalobcovia 1/ a 2/ aj to, že začína výkon záložného práva bez predloženia potvrdenia o pravosti pohľadávky. Z podnetu žalovaného 1/ bol záväzok žalobcov zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva na rodinný dom, v ktorom žalobcovia majú aj s rodinou trvalé bydlisko, keď neplatnosťou primárneho úkonu sa stáva absolútne neplatný aj zabezpečovací právny úkon cez záložnú zmluvu. Navyše s poukazom na o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov majú žalobcovia 1/ a 2/ za to, že spotrebiteľ nemôže splnomocniť inú osobu na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú vlastní, pred podpisom predmetnej zmluvy so žalovaným 1/ však boli veriteľom uvedení do omylu, keď ich veriteľ ubezpečil, že predložená zmluvná dokumentácia žalovaného 1/ je v súlade so zákonom. Žalovaný 1/ z vlastného podnetu začal výkon záložného práva na rodinný dom a pozemky, na ktorý žalobcov 1/ a 2/ písomne upozornil. Žalobcovia voči dražobným aktivitám žalovaného 1/ a žalovaného 2/ podali odpor a požiadali Okresný úrad, katastrálny odbor, o zápis poznámky podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a podľa o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Dražbu pripravuje žalovaný 2/, preto ich výzvou požiadal o umožnenie vykonania obhliadky ich nehnuteľnosti. Žalobcovia so znaleckým posudkom na nehnuteľnosti, ktorý im bol doručený zo strany žalovaného 2/, ako aj s ohodnotením nehnuteľností, vyjadrili nesúhlas. Žalovaný 2/ písomne oznámil žalobcom dátum konania dražby na 28. 01. 2020. Podľa žalobcov dobrovoľná dražba je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok, ale o tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky, a pod. rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za takýchto okolností je podľa žalobcov neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok na ochranu ohrozeného spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Je nepredstaviteľné, aby žalovaný 2/ nezákonne prevádzal vlastnícke práva žalobcov na niekoho iného bez výslovného a preukázaného súhlasu žalobcov. Podľa žalobcov je možné sa domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ preukázateľne vyvolal proces dražby a kedykoľvek v ňom môže pokračovať, je tu reálna hrozba, že žalobcovia prídu o strechu nad hlavou. Návrh na nariadenia neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodňujú aj oznámením o začatí výkonu záložného práva a oznámením o dátume konania dražby na 16. 12. 2019 (zrejme ide o chybu v písaní, keď dátum konania dražby je 28. 01. 2020), pretože je dôvodná obava, že žalovaný 1/ svoje záložné právo vykoná napriek neplatnosti zmluvy o pôžičke, neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva, oneskorenému dodaniu znaleckého posudku, v dôsledku čoho prídu žalobcovia o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, t.j. dôjde k nezvratnému stavu, a to k zmene vlastníckych vzťahov v dôsledku predaja sporných nehnuteľností tretej osobe v prebiehajúcej dobrovoľnej dražbe.

3. Žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako listinné dôkazy pripojili zmluvu o OTP refinac úvere č. 200/3006/13SU zo dňa 07. 10. 2013 (č. l. 8 súdneho spisu), zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. zo dňa 09. 10. 2013 (č. l. 19 súdneho spisu), žiadosť o predloženie dokladu o pravosti a splatnosti pohľadávky k tzv. dobrovoľnej dražbe (č. l. 26 súdneho spisu), nesúhlas s dobrovoľnou dražbou (č. l. 28 súdneho spisu), oznámenie o dražbe č. 099/2019 (č. l. 31 súdneho spisu), informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 33 súdneho spisu) a informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 34 súdneho spisu), nesúhlas s ohodnotením predmetu dražby a nesúhlas so znaleckým posudkom (č. l. 35 súdneho spisu) a žiadosť o zápis poznámky (č. l. 39 súdneho spisu).

4. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

5. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

6. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa prvá veta a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku rozhodnutej veci. 13. Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, špecifikovanými v bode 3. tohto uznesenia, mal osvedčené, že medzi žalovaným 1/ ako bankou a žalobcom 1/ ako dlžníkom, zastúpeným žalobcom 2/, bola dňa 07. 10. 2013 v zmysle a nasl. v znení neskorších predpisov uzatvorená Zmluva o OTP refinanc úvere č. 200/3006/13SU (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný 1/ poskytol žalobcovi spotrebný účelový úver, zabezpečený nehnuteľnosťou, v sume 91 800,00 Eur, a žalobca 1/ sa zaviazal použiť úver dohodnutým spôsobom na dohodnutý účel, vrátiť úver banke, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve (článok I.). Žalovaný 1/ sa zároveň zaviazal zabezpečiť predmetnú pohľadávku žalovaného 1/ okrem iného aj záložným právom k nehnuteľnostiam (článok II). V nadväznosti na uvedené, t.j. na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ z titulu zmluvy o úvere, uzatvorili žalobca 2/ ako záložca v I. rade a žalobca 1/ ako záložca v II. rade so žalovaným 1/ ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 200/3006/13SÚ (ďalej len „záložná zmluva“), na základe ktorej zmluvné strany zriadili záložné právo pre záložného veriteľa k zálohu, špecifikovanom v čl. II záložnej zmluvy, a to k pozemkom, zapísaným v spoluvlastníckom podiele 2/3 z celku na žalobcu 1/ a v spoluvlastníckom podiele 1/3 z celku na žalobcu 2/, na LV č. XXXX v k. ú. X., okres U. U., obec U. U., a to k CKN parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 453 m2, CKN parcele č. XXX/ X - záhrady o výmere 111 m2, a k stavbe - rodinný dom súp. č. XXXX, postavenom na CKN parcele č. XXX/X, zapísanej v spoluvlastníckom podiele 2/3 z celku na žalobcu 1/ a v spoluvlastníckom podiele 1/3 z celku na žalobcu 2/, na LV č. XXXX v k. ú. X., okres U. U., obec U. U., vrátane všetkých súčastí a príslušenstva (ďalej len „Nehnuteľnosti“). V článku V. bod 1. písm. a) záložnej zmluvy bolo pre prípad nesplnenia zabezpečenej pohľadávky riadne a včas dohodnuté, že záložný veriteľ môže začať výkon záložného práva, a to aj predajom zálohu na dražbe. 14. Z informatívnych výpisov LV č. XXXX G. XXXX T. k. ú. X., okres U. U., obec U. U., vyhotovených ku dňu 24. 01. 2020 vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľností sú žalobca 1/ v spoluvlastníckom podiele 2/3 z celku a žalobca 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/3 z celku s tým, že na Nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech žalovaného 1/ na základe záložnej zmluvy V 4933/2013 zo dňa 12. 11. 2013 - ČZ 189/2013 a v poznámke je zapísané oznámenie žalovaného 1/ ako záložného veriteľa č. 3/2016/1169 zo dňa 29. 04. 2016 o začatí výkonu záložného práva V 4933/2013 formou dobrovoľnej dražby - čz 91/2016, oznámenie žalovaného 1/ ako záložného veriteľa č. 3/2016/1169 zo dňa 14. 08. 2019 o začatí výkonu záložného práva V 4933/2013 formou dobrovoľnej dražby - čz 150/2019, oznámenie o dražbe č. 099/2019 zo dňa 11. 12. 2019 - čz 231/2019 a potvrdenie Okresného súdu Banská Bystrica sp zn. zo dňa 03. 01. 2020 o začatí súdneho konania - návrh na neodkladné opatrenie zdržať sa záložného práva - čz 1/2020.

15. Z oznámenia žalovaného 2/o dražbe č. 099/2019 zo dňa 11. 12. 2019 vyplýva, že žalovaný 1/ je navrhovateľom dražby, žalovaný 2/ je dražobníkom s tým, že predmetom dražby, ktorá sa uskutoční dňa 28. 01. 2020 v U. U., sú Nehnuteľnosti. 16. Žalobcovia ako listinné dôkazy predložili súdu aj ich žiadosť o predloženie dokladu o pravosti a splatnosti pohľadávky k tzv. dobrovoľnej dražbe bez dátumu, nesúhlas s dobrovoľnou dražbou bez dátumu a nesúhlas s ohodnotením predmetu dražby a nesúhlas so znaleckým posudkom zo dňa 04. 10. 2019 s tým, že tieto listiny boli adresované žalovaným 1/ a 2/, avšak žalobcovia nepredložili súdu žiadny dôkaz o tom, či a kedy sa uvedené listiny dostali do sféry dispozície ich adresátov, resp. ani žiadny doklad o ich odoslaní adresátom.

17. Lustráciou v registri súdu bolo ďalej zistené, že konaniu vedenému pod sp. zn. predchádzali dve konania vedené na tunajšom súde, a to konanie pod sp. zn. a konanie pod sp. zn. . 18. V konaní sp. zn. sa žalobca 1/ žalobou, doručenou súdu dňa 09. 05. 2018, okrem iného domáhal, aby súd žalovanému 1/ (i) uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže ako aj prenajatím nehnuteľnosti alebo jej časti podľa zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalovaného 1/ zo zmluvy o OTP refinanc úvere č. 200/3006/13SU k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX a č. XXXX pre k. ú. X., obec U. U., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu 1/ v podiele 2/3 a vo vlastníctve žalobcu 2/ v podiele 1/3; (ii) určil, že právne úkony žalovaného 1/ smerujúce k realizácii výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam sú neplatné; (iii) určil, že zmluvné podmienky v zmluve o úvere sú neplatné, (iv) určil, že zmluva o OTP refinanc úvere č. 200/3006/13SU je absolútne neplatná. Súčasne so žalobou sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd okrem iných aj žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ do rozhodnutia vo veci samej. 19. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. -103 zo dňa 05. 06. 2018, právoplatným dňa 25. 08. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. -141 zo dňa 14. 11. 2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný s odôvodnením, že žalobca 1/ hodnoverne nepreukázal dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, keď žalobca 1/ nepreukázal, že žalovaný 1/ mieni pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy (bod 18). 20. Následne Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. -165 zo dňa 05. 03. 2019, právoplatným dňa 11. 05. 2019, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. -230 zo dňa 29. 10. 2019, žalobu žalobcu 1/ zamietol v celom rozsahu (I. výrok), a to v časti určenia absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy „s poukazom na rozsudok NS SR č. k. zo dňa 29. 03. 2016, podľa ktorého určenie neplatnosti úverovej zmluvy celkom alebo čiastočne neodstráni stav právnej neistoty..., t. j. vrátenia toho, čo žalobca podľa zmluvy dostal a spotreboval, keďže úver čerpal a z predmetného úveru zaplatil iné úverové zmluvy, čo v konaní nebolo sporné. Ak došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnosti, predmetné záložné právo slúži na zabezpečenie návratnosti finančných prostriedkov veriteľovi, ktoré finančné prostriedky žalobcovi poskytol... Nepreukázal, že právny úkon neurobil slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne ani že jeho predmetom je nemožné plnenie alebo je úkon neplatný pre chyby v písaní a počítaní. Súd nezistil rozpor so zákonom, keďže na uvedený úverový vzťah platí . Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že prejav jeho vôle nesmeroval k uzatvoreniu úverovej zmluvy, že by nemal vôľu čerpať predmetný úver, ktorý aj riadne čerpal a začal splácať, tak ako vyplýva z platobnej histórie. Žiadnym spôsobom nepreukázal, že by úkon bol urobený v omyle ... Žalobca sa domáhal určiť, že zmluvné podmienky dojednané medzi žalobcom a žalovaným 1/ podľa Zmluvy o refinanc úvere zo dňa 09. 10. 2013 sú neplatné. Súd aj v tejto časti žalobu zamietol.... I v prípade, že by súd posúdil niektorú podmienku ako neprijateľnú, nedošlo by k zlepšeniu právneho postavenia žalobcu, pretože naďalej trvá jeho povinnosť vyčerpané peňažné prostriedky žalovanému 1/ vrátiť spolu s príslušenstvom, ktoré nevykazuje znaky úžery.. Podmienky splácania úveru splátky a príslušenstvo boli pre žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy vyhovujúce, vykonával mesačné splátky a pokiaľ sa žalobca riadne neoboznámil so zmluvnými podmienkami a náležitosťami zmluvy, svedčí to o jeho nedbalom prístupe k danému úverovému vzťahu a súd potom predmetnú žalobu žalobcu považuje za možnosť ako sa vyhnúť predajú nehnuteľností z dôvodu zriadeného záložného práva.“ 21. V zmysle ustanovenia je súd povinný počas celého konania skúmať, či sú splnené podmienky na konanie a rozhodnutie, tzv. procesné podmienky, a v prípade, že nastane nedostatok

procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, je súd povinný konanie zastaviť. Takýmto nedostatkom je aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Prekážku právoplatne rozhodnutej veci spôsobuje negatívna stránka materiálnej právoplatnosti, ktorá sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia. Existencia takejto prekážky znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo.

22. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku).

23. Petit navrhovaný pod bodom I. v konaní vedenom pod spisovou značkou korešponduje sčasti s navrhovaným petitom neodkladného opatrenia ako aj s petitom žaloby pod bodom I. v konaní vedenom pod spisovou značkou , keď v oboch prípadoch sa žalobca 1/ domáha voči žalovanému 1/ uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam (resp. k ich časti).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd skúmal, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z nových skutkových okolností týkajúcich sa zmenených pomerov strán. Súd po preskúmaní súdnych spisov a v nich uvádzaných tvrdení žalobcu 1/ a opisu skutkových okolností zistil, že po rozhodnutí v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. nastala podstatná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie ( ), a to preukázanie, že žalovaný 1/ mieni pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to oznámením o dražbe č. 099/2019, keď v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. súd túto skutočnosť preukázanú nemal. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že v danej časti návrhu žalobcu 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ nejde o prípad res iudicata (prekážku už rozhodnutej veci).

25. Súd ďalej zistil, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. sa žalobca 2/ rovnako domáhal voči žalovanému 1/ okrem iného aj určenia absolútnej neplatnosti zmluvy OTP o refinanc úvere č. 200/3006/13-SU, keď žaloba bola rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -204 zo dňa 05. 04. 2018 v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu, že žalobca 2/ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby, nakoľko predmetnú zmluvu uzatvorila iná osoba. S poukazom na rozdielnosť žalobných návrhov v konaniach vedených tunajším súdov pod sp. zn. a sp. zn. súd dospel k záveru, že ani v časti návrhu žalobcu 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ nejde o prípad res iudicata (prekážku už rozhodnutej veci).

26. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je tiež nevyhnutné, aby boli osvedčené základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Súd teda nariadi neodkladné opatrenie, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery strán konania, a to v prípadoch, keď strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie spravidla dočasnej povahy

predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán, a teda spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu. 27. Súd vychádza zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom a predloženými dôkazmi hodnoverne osvedčené. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom žalobcom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní týchto skutočností tak nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie ( ) a súd o návrhu rozhoduje bez výsluchu a vyjadrení strán a bez nariadenia pojednávania. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby všetky rozhodujúce skutočnosti ale aj dostupné dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti boli súdu predložené v samotnom návrhu, resp. pripojené k návrhu. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné.

28. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda minimálne osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že bude ohrozená exekúcia, a zároveň aj osvedčenie existencie (danosti) nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pretože každé procesné zabezpečenie má nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj vtedy, ak nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažuje v konaní žalobcov, t. j. žalobcovia musia konkretizovať nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež špecifikovať úkony žalovaného, resp. žalovaných, vedúce k zhoršeniu, resp. k zneisteniu ich právneho postavenia. 29. V preskúmavanej veci sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného ukončenia konania vo veci samej, keď zároveň od súdu žiadajú, aby vo veci samej ich zaviazal podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluvy. 30. Pre úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo zo strany žalobcov 1/ a 2/ potrebné predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť existencie nároku (samotný nárok nemusí byť preukázaný nepochybne), ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. V posudzovanej veci však nemožno vyvodiť, že by žalobcovia 1/ a 2/ v danej fáze konania (t.j. v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) osvedčili minimálne pravdepodobnosť existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, keď žalobca 1/ sa v konaní vedenom voči žalovanému 1/ na tunajšom súde pod sp. zn. domáhal okrem iného aj určenia neplatnosti zmluvy o úvere, keď súd túto žalobu v tejto časti zamietol „s poukazom na rozsudok NS SR č. k. zo dňa 29. 03. 2016, podľa ktorého určenie neplatnosti úverovej zmluvy celkom alebo čiastočne neodstráni stav právnej neistoty..., t. j. vrátenia toho, čo žalobca podľa zmluvy dostal a spotreboval, keďže úver čerpal a z predmetného úveru zaplatil iné úverové zmluvy, čo v konaní nebolo sporné. Ak došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnosti, predmetné záložné právo slúži na zabezpečenie návratnosti finančných prostriedkov veriteľovi, ktoré finančné prostriedky žalobcovi poskytol.. Nepreukázal, že právny úkon neurobil slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne ani že jeho predmetom je nemožné plnenie alebo je úkon neplatný pre chyby v písaní a počítaní. Súd nezistil rozpor so zákonom, keďže na uvedený úverový vzťah platí . Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že prejav jeho vôle nesmeroval k uzatvoreniu úverovej zmluvy, že by nemal vôľu čerpať predmetný úver, ktorý aj riadne čerpal a začal splácať, tak ako vyplýva z platobnej histórie. Žiadnym spôsobom nepreukázal, že by úkon bol urobený v omyle.. (bod 33. rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -165 zo dňa 05. 03. 2019). 31. Rovnako sa určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere v konaní vedenom voči žalovanému 1/ na tunajšom súde pod sp. zn. domáhal aj žalobca 2/, keď aj jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu, že žalobca 2/ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby, nakoľko predmetnú zmluvu uzatvorila iná osoba (bod 9. rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -204 zo dňa 05. 04. 2018). 32. Vzhľadom na existenciu právoplatných rozhodnutí tunajšieho súdu vo veci určenia neplatnosti zmluvy o úvere pri zachovaní rovnakého predmetu konania (určenie neplatnosti zmluvy o úvere) a pri zachovaní totožnosti osôb v konaní (žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaný 1/) súd už nemôže pre prekážku rozhodnutej veci žalobcom 1/ 2 určiť povinnosť podať vo veci samej opätovne žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o úvere.

33. Súd ešte pre úplnosť veci uvádza, že hoci v prípade zmluvy o úvere ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom (, a ), nejde vzhľadom na zabezpečenie úveru záložným právom zároveň aj o spotrebiteľský úver podľa zákona

č. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keď podľa spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere nemožno založiť na ustanovení , podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, t.j. táto možnosť spotrebiteľa podať žalobu na určenie neplatnosti zmluvy sa viaže výlučne vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere a rovnako aj záložná zmluva ako právne úkony patria medzi právne skutočnosti, keď podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. V posudzovanej veci žalobcovia 1/ a 2/ ani netvrdili, že možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluvy vyplýva z osobitného predpisu, pričom takýto osobitný právny predpis nie je známy ani súdu. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere by preto ani v prípade neexistencie prekážky rozhodnutej veci prípustná nebola. Súd v tomto smere konštatuje, že už len samotné neosvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana je postačujúci na zamietnutie návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia (bližšie pozri rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 12. 12. 2018). 34. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov 1/ a 2/, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo zakladá jej neplatnosť a následne aj neplatnosť záložnej zmluvy, súd v tomto smere konštatuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd neposudzuje vec samu a teda neposudzuje ani neprijateľné zmluvné podmienky. Okrem toho neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o úvere boli tiež predmetnom konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. , keď súd zamietol žalobu aj v časti určenia, že zmluvné podmienky dojednané medzi žalobcom a žalovaným 1/ podľa zmluvy o úvere sú neplatné, konštatujúc, že „i v prípade, že by súd posúdil niektorú podmienku ako neprijateľnú, nedošlo by k zlepšeniu právneho postavenia žalobcu, pretože naďalej trvá jeho povinnosť vyčerpané peňažné prostriedky žalovanému 1/ vrátiť spolu s príslušenstvom, ktoré nevykazuje znaky úžery.. Podmienky splácania úveru splátky a príslušenstvo boli pre žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy vyhovujúce, vykonával mesačné splátky a pokiaľ sa žalobca riadne neoboznámil so zmluvnými podmienkami a náležitosťami zmluvy, svedčí to o jeho nedbalom prístupe k danému úverovému vzťahu a súd potom predmetnú žalobu žalobcu považuje za možnosť ako sa vyhnúť predajú nehnuteľností z dôvodu zriadeného záložného práva.“ (bod 33. rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -165 zo dňa 05. 03. 2019). 35. Podľa v znení neskorších predpisov, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 36. V zmysle v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (). 37. K tvrdeniu žalobcov, že žalovaný 1/ preukázateľne vyvolal proces dražby a kedykoľvek v ňom môže pokračovať a že je nepredstaviteľné, aby žalovaný 2/ nezákonne prevádzal vlastnícke práva žalobcov na niekoho iného bez ich výslovného a preukázaného súhlasu súd ešte uvádza, že žalobcovia 1/ a 2/ uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva súhlasili, že žalovaný 1/ v prípade neplnenia zmluvných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere riadne a včas môže pristúpiť k výkonu takéhoto práva. Je teda právom žalovaného 1/ pri dodržaní zákonných ustanovení a zmluvných podmienok k výkonu záložného práva pristúpiť. Neobstojí ani argument žalobcov, že výkon záložného práva bol v rozpore s dobrými mravmi a rovnako v rozpore s ústavným právom. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že možnosť vykonať záložné právo sa viaže na existenciu zabezpečenej splatnej a nesplatenej pohľadávky. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a v prípade, že záložným právom zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložný veriteľ je v takom prípade oprávnený pristúpiť k výkonu

záložného práva, a to okrem spôsobu určeného v zmluve o zriadení záložného práva, predajom zálohu podľa osobitných predpisov aj predajom zálohu na dražbe podľa . Ani skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie záložcu, nemôže sama o sebe predstavovať prekážku platného zriadenia záložného práva a teda ani jeho následného výkonu, nakoľko by to bolo v rozpore so samotným zmyslom a účelom inštitútu záložného práva. Zriadenie záložného práva je dobrovoľné a je prejavom zmluvnej voľnosti strán, pričom výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je legálnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie úveru. Samotná existencia inštitútu ochrany obydlia tak nemôže byť prekážkou výkonu záložného práva za situácie, keď žalobcovia 1/a 2/ dobrovoľne podpísali záložnú zmluvu a žalovaný 1/ ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva zákonom ustanoveným spôsobom alebo spôsobom určeným v zmluve. 38. Pri nariadení neodkladného opatrenia je tiež potrebné brať zreteľ aj na to, aby právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzovali povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), teda ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana, t. j. v posudzovanej veci nemožno neprimerane zasiahnuť do práva žalovaného 1/ ako záložného veriteľa, ktoré mu na základe riadne uzatvorenej zmluvy patrí. V danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné ani s ohľadom na princíp proporcionality, keď žalobcovia 1/ a 2/ majú k dispozícii aj iný prostriedok nápravy stavu, o ktorom tvrdia, že je v rozpore so zákonom, a to žalobu o určenie neplatnosti dražby. Aj napriek tomu, že v takom prípade musí najskôr prebehnúť dražba, a teda za predpokladu vydraženia predmetu dražby dôjde k formálnej zmene vlastníctva bytu, obsahuje ustanovenia, ktorých účelom je ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (, , ). Súd má za to, že uvedené ustanovenia dostatočne chránia práva a právom chránené záujmy žalobcov 1/ a /, pričom zároveň táto ochrana je vyvážená s ochranou záložného veriteľa (oprávneného subjektu) tak, aby nedochádzalo k prípadnému opakovanému mareniu výkonu dražby bez toho, aby bolo súdom rozhodnuté o jej neplatnosti (pozri napr. aj uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 15. 02. 2017, uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. zo dňa 20. 09. 2018). 39. S poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd podľa návrh na nariadene neodkladného opatrenia pre nesplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v zamietol (I. výrok uznesenia). 40. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

42. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli úspešní žalovaní 1/ a 2/, a preto by im súd mal priznať nárok na náhradu trov konania. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 10. 2016, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Keďže žalovaní 1/ a 2/ v danom prípade ani nemali vedomosť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže takýto návrh sa mu doručuje len v prípade nariadenia neodkladného opatrenia ( ), trovy v takom konaní im teda do rozhodnutia súdu nevznikli, súd preto rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal (II. výrok uznesenia). Vzhľadom na uvedené súd samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania súd už nevydá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.