Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5T-62-2019.pdf
PDF · 118.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. januára 2020 v trestnej veci obžalovaného H.. I. Z. takto
r o z h o d o l
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý :
H.. I. Z. W. Ž. H. J. U. Y. V. T. - nar. XX.XX.XXXX D. C., U. H. G. H., O.. Y. Č.. XXX/X, B. C.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o
- z prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona,
p r e t o ž e
- v presne nezistenom čase dňa 25.07.2017 v Poprade, na ulici Nábrežie Jána Pavla II. 16, doručil na Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, overenú kópiu rozhodnutia o povolení stavby obce Mlynica č. 47/SA/2013 (stavebné povolenie), zo dňa 02.05.2013, právoplatné dňa 30.05.2013, ktoré však neobsahovalo neoddeliteľne pripojené strany a to stranu označenú číslom -4-, na ktorej bolo písomne zaznačené zriadenie exekučného záložného práva na rozostavanú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľností, nachádzajúcu sa na pozemku registra C-KN parcelné číslo 6675/2, v prospech súdnej exekútorky N.. I. R., číslo exekučného konania EX 7/2015, zo dňa 15.07.2015 a taktiež neobsahovalo exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na rozostavanú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľnosti, nachádzajúcu sa na pozemku registra C-KN parcelné číslo 6675/2, v prospech súdnej exekútorky I.. D. W., číslo exekučného konania Ex 107/14, zo dňa 30.06.2016, kde na základe toho bolo následne Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, vydané rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na osobu H.. I. Z., trvale bytom Y. XXX/X, G. H., pod číslom V 4006/2017, zo dňa 04.08.2017 k nehnuteľnosti v katastrálnom území Mlynica a to k rozostavanej stavbe, bez označenia súpisným číslom, nachádzajúcej sa na pozemku registra C-KN parcelné číslo 6675/2,
t e d a
- zatajil povinné údaje o závažných skutočnostiach v iných podkladoch slúžiacich na zápis do katastra nehnuteľností.
Za to mu
u k l a d á
Podľa § 259 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 14 / štrnásť/ mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal na obžalovaného H.. I. Z. obžalobu pre prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase dňa 25.07.2017 v Poprade, na ulici Nábrežie Jána Pavla II. 16, doručil na Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, overenú kópiu rozhodnutia o povolení stavby obce Mlynica č. 47/SA/2013 (stavebné povolenie), zo dňa 02.05.2013, právoplatné dňa 30.05.2013, ktoré však neobsahovalo neoddeliteľne pripojené strany, a to stranu označenú číslom -4-, na ktorej bolo písomne zaznačené zriadenie exekučného záložného práva na rozostavanú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľností, nachádzajúcu sa na pozemku registra C-KN parcelné číslo 6675/2, v prospech súdnej exekútorky N.. I. R.Á.Č., číslo exekučného konania EX 7/2015, zo dňa 15.07.2015 a taktiež neobsahovalo exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na rozostavanú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľnosti, nachádzajúcu sa na pozemku registra C-KN parcelné číslo 6675/2, v prospech súdnej exekútorky I.. D. W., číslo exekučného konania Ex 107/14, zo dňa 30.06.2016, kde na základe toho bolo následne Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, vydané rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na osobu H.. I. Z., trvale bytom Y. XXX/ X, G. H., pod číslom V 4006/2017, zo dňa 04.08.2017 k nehnuteľnosti v katastrálnom území Mlynica a to k rozostavanej stavbe, bez označenia súpisným číslom, nachádzajúcej sa na pozemku registra C- KN parcelné číslo 6675/2.
Obžalovaný H.. I. Z. v konaní pred súdom, v podstate zhodne s prípravným konaním k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uvádzal, že podľa neho žalovaný trestný čin sa nestal a že nemá znaky trestného činu, s poukazom na zásadu ultima ratio. Obžalovaný ďalej tvrdil, že keď sa dozvedel o predaji rodinného domu v obci Mlynica skontaktoval sa s jeho majiteľom M. G., vykonal ohliadku domu a zistil, že rodinný dom je v zlom stave a nemá zavedenú ani vodu a ani kanalizáciu. Obžalovaný tvrdil, že M. G. za kúpu rodinného domu žiadal kúpnu cenu vo výške 230 000,--eur, ale neskôr sa dohodli na cene vo výške 165 000,--eur s tým, že vyplatí jeho dlhy vo vzťahu k V.. I. T. vo výške 25 000,--eur a vo vzťahu k Š.U. R. vo výške 85 000,--eur. Obžalovaný zároveň tvrdil, že vyporiadanie pozemkov pod rodinným domom vybavoval M.H. G. s ich majiteľkou H. Y.. M. G. mu predložil i kúpno-predajnú zmluvu, podpísanú aj H. Y. a že ďalšie záležitosti, súvisiace so zápisom predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností už vybavoval sám. Na Katastrálnom úrade v Poprade predložil overenú kúpno- predajnú zmluvu, príslušný kolok a vyjadrenie k stupňu rozostavanosti rodinného domu vyhotovené znalcom V.. M. M.. Podľa jeho tvrdení nemal vedomosti o tom, aby sa na rodinný dom viazali iné ťarchy alebo exekučné konania i s poukazom nato, že mu o nich M. G. nepovedal a že Obecný úrad Mlynica mu síce predmetné stavebné povolenie vydal, ale on si ho bližšie nepreštudoval. Kópiu stavebného povolenia potom predložil znalcovi V.. M. M. a druhú kópiu stavebného povolenia „stratil“. Zápis ťarchy si nevšimol ani na samotnom rozhodnutí o povolení vkladu, ale zároveň tvrdil, že na druhom stavebnom povolení i na rozhodnutí katastrálneho úradu boli ťarchy zapísané v prospech osôb Š. R. Z. V.. I. T., s ktorými si „vzťahy“ vysporiadal zaplatením dlhov za M. G..
Svedkyňa I. Y. v konaní pred súdom uviedla, že ako pracovníčka Obecného úradu Mlynica pre obžalovaného overovala príslušné stavebné povolenie, ktoré obsahovalo údaj o ťarchách a bolo vyhotovené na troch listoch a šiestich stranách, v dvoch vyhotoveniach - kópia a originál, ktorý bol potom zaevidovaný v dokladoch obecného úradu a že obžalovaného informovala o ťarchách. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný o overenie stavebného povolenia požiadal aj o rok nato s tým, že bližšie dôvody jeho overenia jej neuviedol. Na návrh prokurátora súd prečítal výpoveď svedkyne zo dňa 15.10.2018 a zistil, že svedkyňa k podstatným okolnostiam skutku okrem vyššie uvedených skutočností uviedla, že Obecný úrad Mlynica vydal stavebné povolenie č. 47/SA/2013 dňa 02.05.2013, na základe čoho bola povolená stavba rodinného domu pre M. G. Z. H. Y.. V roku 2015 si originál stavebného povolenia vyžiadala súdna exekútorka N.. I. R., z dôvodu exekúcie vedenej proti M. G. a že stavebné povolenie bolo na obecný úrad z exekútorského úradu doručené dňa 15.07.2015 s tým, že na štvrtej strane stavebného povolenia bol rukou napísaný text svedčiaci pre zriadenie exekučného záložného práva na rozostavanú stavbu rodinného domu M. G. Z. H. Y. v prospech V.. I. T.. Z výpovede svedkyne vyplynulo aj to, že predmetné stavebné povolenie bolo z obecného úradu vyžiadané aj ďalšou exekútorkou I.. D. W., ktorá následne na obecný úrad doručila originál exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva k tej istej nehnuteľnosti a že príkaz sa stal neoddeliteľnou súčasťou stavebného povolenia. Svedkyňa ďalej tvrdila, že obžalovaný na obecnom úrade dňa 19.07.2017 predložil kúpno-predajnú zmluvu na predmetný rozostavaný rodinný dom a žiadal o overenie dvoch kópií stavebného povolenia č. 47/ SA/2013, čo ona aj urobila a zapísala i do osvedčovacej knihy, ktorú obžalovaný podpísal. Podľa jej výpovede prvé štyri strany overenej kópie tvorili samotné stavebné povolenie, štvrtá strana povolenia obsahovala text súvisiaci so zriadením exekučného záložného práva pre exekútorku N.. I. R. a ďalšie dve strany tvorili exekučný príkaz exekútorky I.. D. W., o čom informovala aj obžalovaného, ktorý jej uviedol, že o týchto skutočnostiach má vedomosť. V ďalších častiach výpovede svedkyňa popísala spôsob vyhotovenia overených kópií daného stavebného povolenia s tým, že kópia bola riadne zviazaná trikolórou a prelepená páskou, na ktorej boli pečate Obce Mlynica a že jej súčasťou bola doložka, na ktorej bol uvedený počet strán - šesť i to, že obžalovaný koncom roka 2017 okrem listu vlastníctva predložil aj žiadosť o vydanie zmeny termínu dokončenia stavby rodinného domu a zmenu stavebníka na jeho osobu, pričom list vlastníctva údaj o ťarchách neobsahoval. Rozpory vo výpovediach svedkyňa odôvodnila tým, že poukázala nato, že jej výpoveď z prípravného konania je pravdivá a že v konaní pred súdom neuviedla všetky skutočnosti preto, že o nich podrobne vypovedala už v prípravnom konaní. Svedkyňa i v ďalšej svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 11.07.2019 potvrdila, že exekučné záložné právo od N.. I.M. R. bolo zriadené v prospech V.. I. T. a exekučné záložné právo od I.. D. W. v prospech Š. R.. Svedkyňa odmietla akékoľvek pochybenie pri overovaní stavebného povolenia zo dňa 19.07.2017 a zo dňa 11.08.2018 a opätovne tvrdila, že obžalovaného osobne upozorňovala na ťarchy, ktoré boli zaznačené v príslušnom stavebnom povolení. Rozpory vo výpovediach svedkyňa odôvodnila tiež len tým, že poukázala nato, že pravdivá je jej výpoveď z prípravného konania a nato, že v konaní pred súdom neuviedla všetky skutočnosti preto, že jej pôvodná výpoveď bola už súčasťou trestného spisu. Výpovediam svedkyne korešpondovali aj listinné dôkazy v podobe fotokópie osvedčovacej knihy a rozhodnutia Obce Mlynica č. 47/SA/2013 zo dňa 02.05.2013.
Svedok V.. M. M. v konaní pred súdom uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku mu nebolo doručené úplné stavebné povolenie a že nemá vedomosti o ďalšom stavebnom konaní, o ktoré obžalovaný žiadal Obecný úrad v Mlynici. Na návrh prokurátora súd prečítal pôvodnú výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 11.07.2019 a z jeho výpovede zistil, že obžalovaný ho dňa 07.07.2017 požiadal o vypracovanie znaleckého posudku na výpočet stupňa rozostavanosti rozostaveného rodinného domu por. č. 6675/2 v k.ú. Mlynica i to, že obžalovaný mu predložil geometrický plán, mapový list a rozhodnutie o povolení stavby, ktoré vydala Obec Mlynica. Podľa tvrdenia svedka boli všetky listinné podklady, ktoré mu predložil obžalovaný súčasťou znaleckého posudku č. 46/2017. Svedok poprel, aby akýmkoľvek spôsobom zasahoval do predmetného stavebného povolenia, alebo aby z neho odstraňoval strany i to, aby mal vedomosti o zriadených exekučných záložných práv na liste vlastníctva č. 899, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku. Z výpovede svedka vyplynulo, že pre obžalovaného vyhotovil aj ďalší znalecký posudok č. 58/2017, ktorý mal slúžiť pre potreby peňažného ústavu a pre zriadenie záložného práva príslušnou bankou, keďže pôvodný znalecký posudok č. 46/2017 nemohol byť použitý pre poskytnutie úveru, o ktorý mal obžalovaný záujem.
Rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil tým, že potvrdil pôvodnú výpoveď a tým, že v konaní pred súdom sa už nevyjadroval tak podrobne preto, že „nevedel“, že má hovoriť všetko. Výpovediam svedka korešpondovali listinné dôkazy v podobe fotokópie znaleckého posudku č. 46/2017, geometrického plánu a príslušnej fotodokumentácie, resp. správy príslušného bankového ústavu - TATRA banka, a.s. zo dňa 16.09.2019.
Svedok M. G. v konaní pred súdom najprv uvádzal, že o žalovanom skutku nemá bližšie vedomosti a že o jeho okolnostiach sa dozvedel až na polícii. Svedok tvrdil, že s obžalovaným sa dohodli na predaji rozostavaného rodinného domu v Obci Mlynica za kúpnu cenu vo výške 55 000,--eur i na tom, že B. „. J. D. Š. R. a exekútorke N.. I. R. vo výške cca 110 000,--eur. Obžalovaný podľa svedka „vyrovnal exekúciu“ tým, že jeho otec odkúpil od neho pohľadávku vo výške 85 000,--eur. Svedok tvrdil, že nemal vedomosti o ťarchách zapísaných v stavebnom povolení na rozostavaný rodinný dom a že ťarchy neboli uvedené ani v liste vlastníctva. Na návrh prokurátora súd prečítal pôvodnú výpoveď svedka zo dňa 13.08.2019 a zistil, že svedok v prípravnom konaní okrem vyššie uvedených skutočností uvádzal aj to, že jeho dlhy a záväzky vo vzťahu k Š. R. predstavovali čiastku 85 000,--eur a k V.. I. T. čiastku vo výške 25 000,--eur a že tieto čiastky obžalovaný vyrovnal, keďže to bolo súčasťou ich dohody pri odpredaji rozostavanej stavby rodinného domu, ktorého bol v tom čase spoluvlastníkom. Podľa svedka vlastníkom pozemku pod rozostavanou stavbou rodinného domu bola jeho priateľka H. I., ktorú s odpredajom domu oboznámil a ktorá aj príslušné kúpno-predajné zmluvy podpísala, čím považoval celú vec za uzatvorenú a viac sa o dané skutočnosti nezaujímal. I v tejto výpovedi svedok tvrdil, že nemal vedomosti o exekučných záložných právach, ktoré boli vyznačené na predmetnom stavebnom povolení a ani o tom, že na Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor bolo doručené stavebné povolenie, ktoré neobsahovalo zriadené exekučné záložné práva k predmetnej nehnuteľnosti, resp. že nevedel, či mu bolo doručené rozhodnutie o povolení vkladu príslušným štátnym orgánom, ale súčasne tvrdil, že o jeho exekúciách vedených N.. I. R. Z. I.. D. W. vedomosť mal. Rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil tým, že v konaní pred súdom všetky pôvodné skutočnosti neuviedol preto, že celú vec „hodil za hlavu“.
Svedkyňa I.. H. I. /.á/ vo svojej výpovedi potvrdila len to, že obžalovaný M. G. „požičal“ finančnú čiastku vo výške 50 000,--eur, že s obžalovaným uzatvorili kúpne zmluvy na rozostavaný rodinný dom a pozemok, keďže nemala bližšie vedomostí ani o žalovanom skutku ani o žalovanom konaní obžalovaného. Svedkyňa však potvrdila, že predmetné zmluvy podpísala, ale o ich obsah sa bližšie nezaujímala i to, že M. G. obžalovaného informoval o ťarchách na danej nehnuteľnosti a že podľa M. G. obžalovaný „vytrhol“ strany v stavebnom povolení, na ktorých bol údaj o zriadení týchto tiarch. Z jej výpoveďou korešpondoval listinný dôkaz v podobe fotokópie kúpnej zmluvy a zmluvy o postúpení práv a povinností, ktoré boli uzatvorené medzi ňou, M. G. a obžalovaným dňa 04.05.2017, resp. v podobe dodatku ku kúpnej zmluve a zmluve o postúpení práv a povinností zo dňa 03.08.2017.
Svedkyňa V.. D. G. - vedúca katastrálneho odboru Okresného úradu Poprad v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný dňa 25.07.2017 podal návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetnému rozostavanému rodinnému domu v k.ú. Obce Mlynica a že súčasťou návrhu boli listinné dôkazy v podobe kúpnej zmluvy a jej dodatku, geometrický plán a stavebné povolenie vydané Obcou Mlynica č. 47/SA/2013 zo dňa 02.05.2013, spolu so znaleckým posudkom č. 46/2017, na základe čoho bol dňa 04.08.2017 povolený vklad vlastníckeho práva. Svedkyňa ďalej uviedla, že proti rozhodnutiu o povolení vkladu bol dňa 20.12.2017 podaný protest prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad zo dňa 13.12.2017, ktorý bol odôvodnený tým, že Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor ako správny orgán nepostupoval v konaní o povolení vkladu zákonným spôsobom, pretože nepreskúmal úplnosť verejnej listiny potvrdzujúcej právo k nehnuteľnosti a neporovnal údaje uvedené v osvedčení o overení vydaného Obcou Mlynica pod č. 29/2017, týkajúceho sa počtu strán k návrhu predloženej fotokópie listiny, na základe čoho bolo protestu prokurátora vyhovené a predmetné rozhodnutie o povolení vkladu zrušené, keďže z overovacej pečiatky Obce Mlynica preukázateľne vyplynulo, že daná príloha - stavebné povolenie obsahuje 6 strán, a nie 3 strany, ktoré boli správnemu orgánu v konaní predložené obžalovaným. Výpovedi svedkyne korešpondovali listinné dôkazy v podobe fotokópie rozhodnutia Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, číslo vkladu V 4006/2017 zo dňa 04.08.2017, vyjadrenia Okresného úradu Poprad zo dňa 03.07.2018, návrhu na vklad, rozhodnutia o povolení vkladu, rozhodnutia o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad č. UP 7/2017-2/SP zo dňa 23.01.2018 a protestu prokurátora
Okresnej prokuratúry Poprad č. PD 197/2017 zo dňa 13.12.2017, č. V4006/2018/SP zo dňa 20.06.2018 i ďalších listín svedčiacich pre korešpondenciu štátneho orgánu s exekútorským úradom N.. I. R. a exekútorským úradom I.. D. W.Y..
Svedok V.. I. T. v prípravnom konaní uviedol, že bol veriteľom M. G. na základe zmluvy o pohľadávke vo výške cca 20 000,--eur, ktorú riešil prostredníctvom exekútorského úradu N.. I. R. a ktorá mu potvrdila, že na nehnuteľnosť, ktorú mal vo vlastníctve M. G. zriadila záložné exekučné právo. Svedok nemal vedomostí o žalovanom skutku alebo o žalovanom konaní obžalovaného, ale potvrdil, že obžalovaný ho koncom roka 2017 kontaktoval a danú pohľadávku mu chcel uhradiť mimo exekučného konania.
Svedkyňa N.. I. R. v prípravnom konaní uviedla, že ako súdna exekútorka viedla exekučné konanie proti povinnému M. G. v prospech oprávneného V.. I. T., pri ktorom zo stavebného povolenia č. 47/SA/2013 zistila, že povinný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - rozostavanej stavby rodinného domu v k.ú. Obce Mlynica a preto na stavebnom povolení vyznačila zriadenie exekučného záložného práva s pečiatkou exekútorského úradu a s jej podpisom dňom 15.07.2015, ktoré sa stalo neoddeliteľnou súčasťou stavebného povolenia. Svedkyňa uviedla, že dňa 26.06.2017 vyhlásila dražbu nehnuteľností prostredníctvom dražobnej vyhlášky, ktorá bola v zmysle exekučného poriadku doručená všetkým účastníkom konania a že až vtedy zistila, že napriek vedomosti pôvodného vlastníka M.H. G. o vyhlásenej dražbe sa obžalovaný stal vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 899, načo bol upozornený aj Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, keďže s nehnuteľnosťou bolo nakladané v rozpore s exekučným poriadkom. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný za M.Ó. G. vyplatil exekúciu cca vo výške 25 000,--eur až ňom 26.09.2018. Výpoveď svedkyne potvrdzovali aj listinné dôkazy v podobe zriadenia exekučného záložného práva č. Ex7/2005 a ďalšie listiny predložené exekútorským úradom N.. I. R..
Svedkyňa I.. D. W. v prípravnom konaní uviedla, že ako súdna exekútorka viedla exekučné konanie proti povinnému M. G. v prospech oprávneného Š. R.H., pri ktorom zistila, že povinný je spoluvlastníkom rozostavanej stavby rodinného domu v k.ú. Obce Mlynica i to, že na nehnuteľnosti je zriadené exekučné záložné právo exekútorky N.. I. R.. Podľa výpovede svedkyne stavba nebola zapísaná v príslušnom katastri, ale Obec Mlynica vydala stavebné povolenie č. 47/SA/2013 zo dňa 02.05.2013 a to v prospech stavebníkov M. G. Z. H. Y., na základe čoho zriadila exekučné záložné právo vydaním a doručením exekučného príkazu a ďalších listín. Dňa 03.07.2017 jej bola doručená dražobná vyhláška N.. I. R.vej, s termínom konania dražby dňa 07.08.2017, ktorá však nebola úspešná. Z výpovede svedkyne vyplynulo aj to, že ďalšou lustráciou zistila, že vlastníkom rozostavanej stavby rodinného domu je už obžalovaný a že napriek tomu, že bol vydaný exekučný príkaz na liste vlastníctva nedošlo k zápisu ťarchy, čo oznámila prokurátorovi Okresnej prokuratúry Poprad. Svedkyňa vo výpovedi uviedla aj to, že dňa 22.09.2017 jej bola doručená zmluva o postúpení pohľadávky oprávnenej osoby Š. R. na obžalovaného, bez bližších vedomostí o okolnostiach postúpenia pohľadávky, keďže jej ich neoznámil ani povinný M. G.. Výpovedi svedkyne korešpondovali aj listinné dôkazy predložené v prípravnom konaní exekútorským úradom I.. D. W., najmä v podobe exekučného príkazu č. Ex 107/2014 na zriadenie exekučného záložného práva zo dňa 30.06.2016, žiadosti o zápis exekučného záložného práva zo dňa 18.08.2017, oznámenia Obci Mlynica zo dňa 30.06.2016, upovedomenia o začatí exekúcie a zápisnice o zriadení exekučného záložného práva na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľnosti zo dňa 30.06.2016 i výpisu z listu vlastníctva č. 1062 zo dňa 04.07.2018 a č. 899 zo dňa 20.11.2018 a zo dňa 27.09.2019.
Predmetným dokazovaním bol podľa názoru konajúceho súdu skutkový stav veci zistený spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodne pochybnosti neboli, že mu jeho rozsah postačuje na rozhodnutie vo veci a že predmetné dôkazné prostriedky boli zároveň i zabezpečené, vykonané a následne aj vyhodnotené zákonným spôsobom v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku, na základe čoho potom dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný H.. I. Z. na tom skutkom základe, že v presne nezistenom čase dňa 25.07.2017 v Poprade, na ulici Nábrežie Jána Pavla II. 16, doručil na Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, overenú kópiu rozhodnutia o povolení stavby obce Mlynica č. 47/SA/2013 (stavebné povolenie), zo dňa 02.05.2013, právoplatné dňa 30.05.2013, ktoré však neobsahovalo neoddeliteľne pripojené strany a to stranu označenú číslom -4-, na ktorej bolo písomne zaznačené zriadenie exekučného záložného práva na rozostavanú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľností, nachádzajúcu sa na pozemku registra C-KN parcelné číslo 6675/2, v prospech súdnej exekútorky N.. I. R., číslo exekučného konania EX 7/2015, zo dňa 15.07.2015 a taktiež neobsahovalo exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na rozostavanú stavbu
nezapísanú v katastri nehnuteľnosti, nachádzajúcu sa na pozemku registra C-KN parcelné číslo 6675/2, v prospech súdnej exekútorky I.. D. W., číslo exekučného konania Ex 107/14, zo dňa 30.06.2016, kde na základe toho bolo následne Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, vydané rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na osobu H.. I. Z., trvale bytom Y. XXX/ X, G. H.tré, pod číslom V 4006/2017, zo dňa 04.08.2017 k nehnuteľnosti v katastrálnom území Mlynica a to k rozostavanej stavbe, bez označenia súpisným číslom, nachádzajúcej sa na pozemku registra C- KN parcelné číslo 6675/2, pretože obžalovaný zatajil povinné údaje o závažných skutočnostiach v iných podkladoch slúžiacich na zápis do katastra nehnuteľností. Pri skutkových a právnych záverov konajúci súd vychádzal tak z výpovede samotného obžalovaného, ako aj z výpovedí svedkov I. Y., V.. M. M., M.H. G., V.. D. G., V.. I. T., H. I. /., N.. I. R. Z. I.. D. W. ako aj z vyššie uvedených listinných dôkazov, na obsah ktorých bolo poukázané v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, pretože predmetné dôkazné prostriedky na seba vzájomne nadväzovali a korešpondovali do takej miery, že o nich súd žiadne relevantné pochybnosti nemal. Svojimi závermi sa tak súd stotožnil so skutkovým a právnym tvrdením obžaloby, uvedenom v obžalobnom návrhu, na rozdiel od tvrdení obžalovaného a jeho obhajoby, že žalovaný trestný čin sa nestal alebo, že žalovaný skutok nemá znaky trestného činu, s poukazom na zásadu ultima ratio alebo, že nemal vedomosti o tom, že na rozostavaný rodinný dom sa viažu ťarchy alebo tvrdením, že ťarchy uvedené v rozhodnutí o povolení stavby č. 47/SA/2013 si nevšimol. Tvrdenia vyššie uvedených svedkov a citované listinné dôkazy podľa súdu preukázateľne svedčili preto, že jedine a výlučne obžalovaný mohol manipulovať s daným rozhodnutím /stavebným povolením/ žalovaným spôsobom ešte pred jeho predložením na Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor dňa 25.07.2017 a že iba v dôsledku jeho konania príslušný štátny orgán vydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 4006/2017 dňa 04.08.2017. Súdom konštatovaný skutkový a právny stav objektívne vyplýval z toho, že obžalovaný od I. Y. prevzal overené kópie stavebného povolenia zviazané trikolórou, prelepené páskou, s vyznačením pečiatky Obce Mlynica, s uvedením počtu strán šesť, s uvedením ich poradového čísla a dátumu ich overenia, napriek tomu však dňa 25.07.2017 na Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor doručil kópiu stavebného povolenia bez strany č. 4, na ktorej boli písomne zaznačené zriadenia exekučného záložného práva v prospech súdnej exekútorky N.. I. R. č. Ex7/2015 zo dňa 15.07.2015 a exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva v prospech súdnej exekútorky I.. D. W. č. Ex 107/2014 zo dňa 30.06.2016, o ktorých musel vedieť, pretože o ťarchách a dlhoch mu povedal aj M. G., spoluvlastník nehnuteľností a ktorý mu rozostavanú stavbu rodinného domu predával, ale aj I. Y.. Uvedené ťarchy neboli síce uvedené ani v kúpnej zmluve zo dňa 04.05.2017, ani v jej dodatku zo dňa 03.08.2017 a ani v znaleckom posudku V.. M. M., ale táto skutočnosť obžalovaného nijakým spôsobom zo žalovaného konania nevyviňuje, keďže to tiež svedčí o vopred cielenom a naplánovanom konaní obžalovaného vo vzťahu k príslušnému štátnemu orgánu, ktorým bol Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor.
Prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto zatají povinné údaje o závažných skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo výstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch slúžiacich na písm. g/ zápis do obchodného registra alebo katastra nehnuteľností, evidencie motorových vozidiel alebo iného registra podľa osobitného predpisu. Zatajenie údajov môže spočívať v ich predstieraní ich neexistencie, ako aj v nepravdivom predstieraní nepravých údajov ako pravých. Zatajenie príslušných údajov tak, aby mohol nastať, aj keď len vo fáze ohrozenia, Trestným zákonom požadovaný následok, je potrebné chápať široko, keďže ide o následok spôsobený na záujmoch štátnych orgánov a na ochrane údajov o závažných skutočnostiach v podkladoch slúžiacich na zápis do katastra nehnuteľností. Páchateľom je ten, ktorý má prístup k podkladom, ktoré slúžia na zápis do katastra nehnuteľností a ktorý koná úmyselne zavinene. Uplatnenie trestnej zodpovednosti za daný trestný čin a v danej trestnej veci prichádza do úvahy v konaní vedenom pred príslušným orgánom štátnej správy na základe zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov / ďalej len katastrálny zákon/, pričom je podstatné, či povinnej osobe vyplývajú zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu nejaké povinnosti a akým spôsobom ich porušila. Podľa § 1 Katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného
práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). Podľa § 2 Katastrálneho zákona kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). Podľa § 4 ods. 2 Katastrálneho zákona zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Podľa § 4 ods. 3 Katastrálneho zákona zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa § 5 ods. 3 Katastrálneho zákona poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len „účastník konania“). Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 38 ods. 1 Katastrálneho zákona poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.
Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania tento záujem aj porušil. Z listinných dôkazov vo vzťahu k osobe obžalovaného v podobe - lustrácií GP SR, súdov a MV SR, charakteristík a odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 1-krát súdne trestaný na základe rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T 39/2011 zo dňa 17.05.2011 pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, v predmetnej trestnej veci sa však na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, že v evidencii priestupkov má v súčasnosti 19 záznamov za porušenie pravidiel cestnej premávky a že z miesta trvalého bydliska je hodnotený len všeobecne. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol nato, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne, aby trest iných odradil od páchania trestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa. Súd prihliadol aj na spôsob spáchania činu, jeho následky, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, bez zistenia poľahčujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 36 Trestného zákona a bez zistenia priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného H.. I. Z. sa účel trestu dosiahne uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov a skúšobnej doby vo výmere 14 mesiacov.
Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného druhu trestu, či inej výmery trestu odňatia slobody alebo skúšobnej doby, pretože vyššie uložený trest zodpovedá tak konkrétnym okolnostiam prípadu - po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobených následkov, ako aj samotnej osobe obžalovaného.
- zatajil povinné údaje o závažných skutočnostiach v iných podkladoch slúžiacich na zápis do katastra nehnuteľností.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.