Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-211-2019.pdf
PDF · 94.85 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-9Csp/211/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, proti žalovanej: Q. V., C.. XX.X.XXXX, D. S. V., C. XXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, o zaplatenie 14.322,23 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2838,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
- zo sumy 291,41 eur od 16.03.2018 do 29.06.2018,
- zo sumy 77,38 eur od 30.06.2018 do 16.08.2018,
- zo sumy 291,41 eur od 16.04.2018 do 16.08.2018,
- zo sumy 236,11 eur od 17.08.2018 do 30.08.2018,
- zo sumy 137,59 eur od 31.08.2018 do 19.09.2018,
- zo sumy 39,07 eur od 20.09.2018 do 19.10.2018,
- zo sumy 291,41 eur od 16.05.2018 do 19.10.2018,
- zo sumy 231,96 eur od 20.10.2018 do 19.11.2018,
- zo sumy 133,44 eur od 20.11.2018 do 19.12.2018,
- zo sumy 34,92 eur od 20.12.2018 do 17.01.2019,
- zo sumy 291,41 eur od 16.06.2018 do 17.01.2019,
- zo sumy 227,81 eur od 18.01.2019 do 19.02.2019,
- zo sumy 129,32 eur od 20.02.2019 do 19.03.2019,
- zo sumy 30,83 eur od 20.03.2019 do 18.04.2019,
- zo sumy 291,41 eur od 16.07.2018 do 18.04.2019,
- zo sumy 215,80 eur od 19.04.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 291,41 eur od 16.08.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 291,41 eur od 16.09.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 291,41 eur od 16.10.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 291,41 eur od 16.11.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 291,41 eur od 16.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 291,41 eur od 16.01.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 291,41 eur od 16.02.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 291,41 eur od 16.03.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 291,41 eur od 16.04.2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 60,36 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 14.5.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 14.322,23 € s príslušenstvom, a to z titulu nesplateného úveru. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 17.7.2019 platobný rozkaz č. k. 2Up/615/2019, proti ktorému podala žalovaná odpor. Dňa 2.10.2019 bola vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
2. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere, prílohou č. 1, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, úverovými zmluvnými podmienkami, poistnými podmienkami, výzvou k plneniu dlžnej čiastky, výzvou k splateniu celého úveru, prehľadom splátok a úhrad, podacími hárkami, odporom žalovanej, replikou žalobcu a jeho písomným vyjadrením, potvrdením o výške príjmov, výpisom z bankového účtu, potvrdením o vykonaní posúdenia bonity, duplikou žalovanej, výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:
3. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.4.2017 (ďalej len Zmluva) poskytol žalobca žalovanej účelový spotrebiteľský úver vo výške 15.310,- €, pričom časť úveru slúžila k úhrade záväzkov uvedených v Prílohe č. 1. Spotrebiteľský úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 291,41 € po dobu 96 mesiacov, t.j. celkovo mala žalovaná zaplatiť sumu 27.975,36 €. Zmluvné strany si zároveň dohodli RPMN vo výške 18,40 %, fixnú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 16,99 %, konečnú splatnosť úveru 15.5.2025, splatnosť prvej splátky 26.6.2017 a splatnosť ďalších splátok vždy 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, a to aj napriek výzve žalobcu k plneniu dlžnej čiastky zo dňa 19.5.2018, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 20.7.2018. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaná do dňa podania žaloby uhradila sumu 3.863,94 €. Pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 14.322,23 € a pozostávala z dlžnej istiny vo výške 14.091,62 € a z dlžného úroku vo výške 230,61 €.
4. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu namietala, že žalobca v žalobe neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta, z ktorého dôvodu nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti uviedla, že žalobca nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a nevyzval ju na úhradu omeškaných splátok spolu s upozornením, že ak v stanovenej lehote neuhradí omeškané splátky, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Takisto poukázala na skutočnosť, že dohoda o práve žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nie je súčasťou Zmluvy a z tohto dôvodu sa uvedené ustanovenie upravené v zmluvných podmienkach nemôže na daný zmluvný vzťah aplikovať, keďže netvorí súčasť Zmluvy. Žalobca tak nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne. Zároveň uviedla, že žalobca hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého dôvodu je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tiež poukázala, že Zmluva obsahuje nesprávnu výšku RPMN, čo má za následok absenciu tohto údaja.
5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaná bola pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a zároveň upozornená na možnosť zosplatnenia budúcich splátok výzvou zo dňa 19.5.2018, ktorú skutočnosť preukázal predložením predmetnej výzvy spolu s podacím hárkom. Takisto odmietol, že by Zmluva obsahovala nesprávnu výšku RPMN, keďže žalovaná pri jej výpočte nezohľadnila zmluvné dojednania, ale vychádzala zo zjednodušeného príkladu. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovanej, že nepostupoval v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko pomocou automatizovaného postupu vykonal posúdenie bonity žalovanej aj s ohľadom na konsolidáciu záväzkov tak, ako sú uvedené v Prílohe č. 1 Zmluvy.
6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
8. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
11. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
13. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
14. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Súd mal preukázané, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná mala v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej Zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd Zmluvu posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
19. V konaní bolo preukázané, že na základe Zmluvy plnil žalobca a poskytol žalovanej úver, žalovaná však riadne neplnila v zmysle dohodnutých podmienok a predmetný úver nesplácala. Z uvedeného dôvodu ju žalobca vyzval na uhradenie nedoplatku na splátkach s upozornením, že ak nedoplatok neuhradí, bude oprávnený žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Súd však konštatuje, že dohoda zmluvných strán o uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka nebola uzatvorená platne, a to pre nedostatok písomnej formy právneho úkonu a pre chýbanie podpisu konajúcich strán. Právny výklad žalobcu, že strata výhody splátok je riadne dohodnutá v Zmluve, nemožno podľa názoru súdu považovať za správny, nakoľko žalovaná ako spotrebiteľ bola síce v Zmluve (strana 5) poučená o svojej povinnosti splatiť celý čerpaný úver za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia zmluvných povinností), samotná dohoda o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je len súčasťou úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami a teda netvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Z uvedeného dôvodu sa súd už ďalej nezaoberal, či žalobca dodržal postup upravený ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. či bola žalovanej doručená výzva pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Na základe uvedených skutočností tak má žalobca nárok len na zaplatenie dlžných splátok úveru do dňa podania žaloby, z ktorého dôvodu žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.838,49 € predstavujúcu dlžnú sumu splátok do podania žaloby (t.j. splátok splatných od 26.6.2017 do 15.4.2019) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu, že bola podaná predčasne. Súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorých výška je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od splatnosti dlžných splátok v závislosti od čiastočných plnení zo strany žalovanej. Súd jednotlivé čiastočné plnenia žalovanej započítal v súlade so zásadou, v zmysle ktorej ak dlžník neurčí inak, plnením sa uhradí najskôr splatný dlh. Aj napriek skutočnosti, že žalovaná výslovne nenamietla premlčanie, súd konštatuje, že právo žalobcu nie je premlčané, nakoľko od splatnosti dlžných splátok do podania žaloby neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba (žalovaná sa dostala do omeškania s 9. splátkou splatnou dňa 15.2.2018, pričom žaloba bola na súde podaná dňa 14.5.2019).
20. Čo sa týka žalovanou namietanému porušeniu povinností žalobcu ako veriteľa upravených v ustanovení § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súd uvádza, že uvedené
porušenie povinností nepovažuje za hrubé, a to jednak s ohľadom na výšku úveru, dobu jeho splácania, príjem žalovanej ako aj na účel úveru, ktorým bola úhrada záväzkov vyplývajúcich z iných úverov. Takisto mal súd zo strany žalobcu preukázané, že vykonal dostatočné posúdenie bonity žalovanej, a to potvrdením o výške jej príjmu, výpisom z bankového účtu a automatizovaným postupom žalobcu (viď listina CZ SML 4704035656 na č.l. 66). V súvislosti s argumentáciou žalovanej týkajúcou sa nesprávne uvedeného údaja o RPMN súd konštatuje, že ho nepovažuje za vypočítaný nesprávne, a to stotožňujúc sa s tvrdením žalobcu, podľa ktorého nebol pri výpočte RPMN žalovanou zohľadnený dátum splatnosti jednotlivých splátok v mesiaci (uvedená kalkulačka nezohľadňuje dátum splatnosti splátok v rámci kalendárneho mesiaca, možno uviesť splatnosť len na začiatku alebo na konci mesiaca). Súd už len dodáva, že podanie žalovanej zo dňa 24.1.2020 bolo súdu doručené až po vyhlásení rozsudku, z ktorého dôvodu na neho neprihliadal.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a žalovanej priznal podľa pomeru jej úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 60,36 %, nakoľko mala vo veci len čiastočný úspech. V zmysle uvedeného bola žalovaná úspešná vo výške 80,18 % a žalobca vo výške 19,82 %, úspešnejšia bola teda žalovaná, a to v rozsahu 60,36 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalovanej a úspechom žalobcu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).