Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-49-2019.pdf
PDF · 103.55 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E.: J., nar. XX.XX.XXXX, D., nar.XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov - matky E.. D. E., bytom Q. - T., A. XXXX/XXX T. a otca T.. D. E., bytom Q., P. U. XXX/X, zastúpeného JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, Štvrť SNP 143/58, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, na odvolanie matky mal. detí proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. mája 2019, č.k. 34P/204/2018-66, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému J. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 125 eur mesačne, k maloletej D. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 115 eur mesačne, k maloletému D. a k maloletej J. u každého z nich z doterajšej sumy 70 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne, u všetkých detí s účinnosťou od 01.09.2018, ktoré výživné uložil otcovi platiť k rukám matky, vždy do 17. dňa v mesiaci vopred. Druhým výrokom súd vyčíslil dlh otca na zameškanom výživnom za obdobie od 01.09.2018 do 31.05.2019, pre mal. J. vo výške 225 eur, pre mal. D. vo výške 135 eur a pre mal. D. a mal. J., u oboch po 90 eur a tento dlh povolil otcovi splácať po 10 eur mesačne na každé dieťa, spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Tretím výrokom súd vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.04.2016, č. k. 30P/188/2015-41. Posledným, štvrtým výrokom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a výsledkami vykonaného odkazovania, keď mal preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný iba čiastočne. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na mal. J. zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne, na mal. D. zo sumy 100 eur na sumu 140 eur mesačne, na mal. D. a mal. J., u oboch zo sumy 70 eur na sumu 100 eur mesačne, teda spolu na všetky štyri deti zo sumy 340 eur mesačne na sumu 490 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.04.2016, č.k. 30P/188/2015-41, od ktorej doby došlo u detí k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného zo strany otca. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že je dôvodné čiastočné zvýšenie výživného s poukazom na to, že maloleté deti sú vekovo o niečo staršie, mal. J. prešiel na stredný typ školy, mal. D. na druhý
stupeň ZŠ a maloleté dvojičky D. a J. nastúpili povinnú školskú dochádzku. S poukazom na zásadu, že rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností mal súd za to, že matkou požadované zvýšené výživné by už nebolo v schopnostiach a možnostiach otca. Súd konštatoval, že otec je zamestnancom F. a jeho reálny príjem je 1.093 eur mesačne, pričom už doterajšie výživné spolu v sume 340 eur mesačne predstavovalo 31 % jeho príjmu. Okrem toho otec deťom prispieva aj mimo určeného výživného naturálnymi plneniami, poskytovaním stravy a podobne. Matka detí od neho požaduje, aby jej prispieval na výživu detí sumou spolu 490 eur mesačne, čo by predstavovalo takmer polovicu jeho príjmu a popritom by naviac musel splácať aj dlh na zameškanom zvýšenom výživnom, čo by už podľa názoru súdu nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach, keďže aj otec má svoje výdavky na živobytie a na jeho strane nebol zistený žiaden potenciál pre možnosť zvýšenia životnej úrovne, má uvedené iba reálne príjmy a nevlastní žiadne majetky, nemá finančné prostriedky ani na zlepšenie podmienok jeho bývania, čo mu okrem iného matka dokonca vytýkala, že si ani neprerobil izbu pre potreby detí. Na druhej strane, hoci matka detí poukazovala na nedostatok financií na jej strane, že nemá financie ani na základné veci, na primerané kúrenie a majú v byte chladno a že jej musí finančne vypomáhať jej rodina a preto žiadala od otca na jeho pomery neprimerane vysoké výživné, bolo zistené, že na strane matky je potenciál pre zvýšenie jej životnej úrovne a životnej úrovne detí, pretože matka detí vlastní viacero nehnuteľností, vrátane trojposchodovej budovy, ktoré by iným prístupom hospodárenia mohla speňažiť, prenajať, využiť a podobne. Súd uviedol, že sa ťažko možno stotožniť s tým, že osoba tak majetná ako je matka detí, ktorej domácnosť si okrem iného môže dovoliť platiť za ustajnenie koňa 170 eur mesačne, bude tvrdiť o nedostatku finančných prostriedkov pre potreby detí. Ďalej súd poukázal na to, že na jednej strane matka uvádza, že na starostlivosť o deti je sama a nemôže primerane pracovať na zabezpečenie svojho príjmu, ale na druhej strane deti nechodia fyzicky do školy a majú domácu výučbu s matkou, pritom čas detí v škole by matka mohla využiť pre svoju pracovnú činnosť, tak ako je to bežné v iných rodinách. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že matkou požadovaná výška výživného od otca detí nie je dôvodná, pretože nie je v jeho objektívnych schopnostiach a možnostiach. Súd s poukazom na zistenú zmenu pomerov a zistený skutkový stav rozhodol o čiastočnom zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletému J., u ktorého bola zmena pomerov prechodom na strednú školu najväčšia zo sumy 100 eur na sumu 125 eur mesačne, k maloletej D. zo sumy 100 eur na sumu 115 eur mesačne, s ktorou sumou súhlasil aj otec detí, k maloletému D. a maloletej J. zo sumy 70 eur na sumu 80 eur mesačne, s ktorými sumami súhlasil aj otec detí, pričom celkové výživné spolu na všetky deti predstavuje 400 eur mesačne, čo je o 60 eur mesačne viac oproti doterajšiemu výživnému. Vyčíslený dlh na zročnom výživnom u každého dieťaťa súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne na každé dieťa, spolu s bežným výživným, keďže vyššie splátky by už neboli v jeho schopnostiach a možnostiach. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd vyhovie v plnom rozsahu jej návrhu na zvýšenie výživného. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázala na svoje osobné pomery, keď žije z najmenšieho minima, nekupuje si žiadne oblečenie, dostáva ho darom od príbuzných a priateľov, na rozdiel od otca, ktorý si neustále nakupuje značkové veci. Pracovníčka opatrovníka sa mala vyjadriť k tomu, ako majú skromne zariadený byt a nechodia na dovolenky. Mal. J. a mal. D. bolo zvýšené výživné len o 10 eur, keď podľa názoru súdu na ich strane sa pomery nezmenili, keďže v r. 2016 navštevovali súkromnú materskú škôlku a teraz ju nenavštevujú. O uvedenej skutočnosti sa nepojednávalo, tak to nemohla uviesť na správnu mieru. V r. 2016 bol jej hrubý príjem zo závislej činnosti 10.316 eur, pracovala v zamestnaní na čiastočný úväzok a deti chodili v tom čase do škôlky na dva dni v týždni, čo hradila zo zárobku. K 31.12.2016 dostala výpoveď z nadbytočnosti a deti v januári 2017 ukončili pobyt v škôlke. Má za to, že jej stratou zamestnania sa pomery detí dosť zmenili. Na živnosť pracovala už predtým v poradenskej činnosti od r. 2015 a rozsah tejto činnosti sa stratou zamestnania nezvýšil tak, aby nahradil stratu zamestnania. Naopak otcovi detí sa za obdobie od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil plat až na súčasných 1.099 eur mesačne, teda o cca 230 eur, čo je podľa vyjadrenia v rozsudku iba mierne zvýšenie, pričom aj ňou požadované zvýšenie u detí, napr. o 30 eur u D. a J., možno považovať za mierne a primerané. Považuje za výrazný nepomer, keď ona dáva všetok príjem prednostne na výdavky detí a domácnosť, kým otcovi súd určil platiť výživné iba v sume 400 eur, čo je 36 % z jeho príjmu. Otcovi zostane 700 eur, pričom výška príspevku na domácnosť jeho matke v sume 250 eur je spochybniteľná. Pritom je potrebné uviesť, že od 01.05.2019 sa zvyšovali platy zamestnancom pracujúcim počas nedieľ a štátnych sviatkov o 100 % minimálnej mzdy a za prácu v sobotu o 50 % minimálnej mzdy, čo sa ukáže už v plate za mesiac máj, ktorý však pri rozhodovaní nebol zohľadnený. Otec neuviedol vo svojich príjmoch, že okrem toho, že je zamestnancom M. F. Q.,
pracuje nepravidelne aj pre súkromnú psychiatrickú ambulanciu ako W. J.. Nesúhlasí s vyjadrením v rozsudku, že na strane otca nebol zistený žiadny potenciál zvýšiť si príjmy. Pokiaľ otec nevykonáva žiadnu osobnú starostlivosť o deti, má teraz ešte viac možností vykonávať zárobkovú činnosť ako v minulosti, keď sa zaoberal nezávislou činnosťou. Ďalej uviedla, že otec sa snažil vytvárať skresaný obraz jej majetkových možností poukazovaním na to, že býva vo veľkej nehnuteľnosti. Túto vlastní v rovnakom podiele s bratom. Byt a priestory súvisiace s bývaním, ako pivnice, garáž, povala, majú výmeru 240,38 m2, jej zvyšný podiel nebytových priestorov je 208,24 m2. Nebytové priestory neprešli žiadnou stavebnou úpravou od r. 1936, kedy bol dom postavený. Hoci plánuje prvé podlažie čiastočne zrekonštruovať (cca 85 m2) na základe projektu z r. 2018 - adaptácia časti mlyna na psychiatrickú ambulanciu, doposiaľ sa to nepodarilo, čaká sa na schválenie stavebným úradom, pričom je problém s vydaním povolenia v súvislosti so zvýšením kapacity elektrickej siete v danej lokalite. Na rekonštrukciu zvyšných priestorov prvého podlažia nemá financie. V terajšom stave je absolútne nemožné, aby ich bolo možné niekomu prenajímať. Zdôraznila, že od posledného rozhodovania o výživnom sa zmenili jej pomery tým, že prišla o zárobok v závislej činnosti. Poradenskú činnosť na živnosť vykonáva od r. 2015 a jej rozsah je stále približne rovnaký. Od r. 2017 začala popri poradenskej činnosti pracovať na projekte jej ambulancie a rekonštrukcie obytnej časti nehnuteľnosti, aby sa zlepšili podmienky pre bývanie detí. Jej prácu nebude môcť naplno vykonávať, pokiaľ projekt ambulancie nedokončí, čo však veľmi sťažujú vonkajšie okolnosti. Popri starostlivosti o štyri deti a domácnosť nie je pre ňu možné viac finančne prispievať do rodiny. Svoje tri nehnuteľnosti naplno využíva, jednoizbový byt a nebytový priestor prenajíma a vo svojom podiele tretej budovy býva, pracuje aj na jej rekonštrukcii v rámci možností. Pritom otec zanedbáva starostlivosť, ktorú by deťom mal a mohol venovať. Nedodržiava rozsah času, kedy sa o ne má starať. To, že pracuje na zmeny neznamená, že nemá mimo pracovného času priestor zaujímať sa o deti. Pokiaľ bolo zo strany otca spochybňované jej rozhodnutie vzdelávať deti doma, ona najlepšie sama vie zhodnotiť to, či deti potrebujú individuálny prístup. Väčšina jej klientov je zamestnaná a tak im vyhovujú konzultácie v popoludňajších hodinách a v sobotu. Dopoludnia teda môže popri starostlivosti o domácnosť a nehnuteľnosť venovať čas deťom a ich individuálnym potrebám a školskej príprave. Deti sú hudobne a športovo nadané, navštevujú poobede krúžky, ale v rámci individuálneho vzdelávania sa môžu týmto činnostiam venovať aj dopoludnia. Keďže sú deti nadpriemerne nadané v umeleckej a športovej oblasti, volila za najsprávnejšie individuálne vzdelávanie. Podľa nej sudkyňa neprofesionálne porovnávala jej situáciu so svojou, pričom jej situácia v pracovnej a rodinnej oblasti je úplne odlišná. Rovnako neprofesionálne a bez dôkazov zhodnotila, že ak deti nie sú choré, nemajú mať prečo individuálne vzdelávanie. Ona ako psychiater a psychoterapeut je odborne viac spôsobilá než sudkyňa rozhodovať o vhodnosti individuálneho vzdelávania pre svoje deti. Situácia jej detí je ťažšia než situácia detí, ktoré žijú v kompletnej rodine, najmä dcéra D. prechodom do dospievania reagovala na túto ťaživú situáciu často problematickým správaním. Na druhej strane je nesmierne hudobne a športovo nadaná a od začiatku školského veku trávi voľný čas v jazdecko-rehabilitačnom centre v Z.. Situácia s jej správaním sa veľmi vylepšila, keď pred rokom dostala do daru od starej matky kobylu, o ktorú sa zodpovedne stará a vyniká v jazdení. Väčšinu nákladov na ustajnenie hradia deti brigádnickou činnosťou. Toto hodnotí ako naozaj potrebné a správne, keď deti trávia zmysluplne čas, učia sa zodpovednosti a hlavne môžu byť aj vo svojej neľahkej životnej situácii trochu šťastné. 3. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správy potvrdiť. Poukázal na to, že na pojednávaní, kde ako kolízny opatrovník zastupoval maloleté deti, boli preukázané schopnosti a možnosti zvýšenia si príjmu matky, ako aj otca maloletých detí. Bol toho názoru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti zodpovedá veku detí, ich potrebám, ako aj finančným možnostiach a schopnostiam otca. 4. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka matka uviedla, že nesúhlasí s jeho vyjadrením, že zvýšenie vyživovacej povinnosti zodpovedá finančným možnostiam otca. Podľa jej názoru sa finančné možnosti otca za posledné tri roky od určenia výživného zvýšili v oveľa väčšej miere, aké je zvýšenie výživného na štyri maloleté deti podľa rozsudku. Na druhej strane, z otcovej strany sa za posledné roky znížila miera starostlivosti o deti. Otec má teda k dispozícii viac osobného času, peňazí a tým aj schopnosti na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Počas prázdnin trávia deti určitý čas mimo domu len u jej príbuzných, avšak nie všetky deti naraz. Otec s deťmi vôbec netrávi svoju dovolenku. Nesúhlasí taktiež s vyjadrením, že zvýšenie vyživovacej povinnosti zodpovedá veku a potrebám detí, už vôbec nie u J. a D., u ktorých bolo výživné zvýšené zo sumy 70 eur na 80 eur mesačne. 5. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril. 6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
7. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní matkou maloletých detí vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Matka v odvolaní neuviedla žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie poukazuje, pričom na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné: 8. V zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení. 9. Pri porovnaní pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. apríla 2016, č.k. 30P/188/2015-41, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti J., D., J. a D. na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, otec dieťaťa sa zaviazal platiť na výživu mal. J. sumu 100 eur mesačne, mal. D. sumu 100 eur mesačne, mal. J. sumu 70 eur mesačne a mal. D. sumu 70 eur mesačne, pričom súčasťou rozsudku bola aj dohoda účastníkov ohľadne styku otca s maloletými deťmi, bolo zistené, že v tom čase mal mal. J. necelých XX rokov, navštevoval X. ročník základnej školy (ZŠ), stravoval sa v školskej jedálni, nosil fixný strojček, okuliare, navštevoval základnú umeleckú školu (ZUŠ), chodil na plávanie a venoval sa parkúru. Mal. D. bola žiačkou X. ročníka ZŠ, mala XX rokov, stravovala sa doma, nosila taktiež fixný strojček, navštevovala ZŠ, chodila na plávanie a navštevovala krúžok aikido. Maloleté dvojčatá J. a D. chodili do súkromnej materskej školy, mali X rokov. Za materskú školu matka platila za každé dieťa 100 eur mesačne, obe deti chodili na plávanie. Matka deti bola zamestnaná ako J. s priemerným mesačným zárobkom vo výške 533,26 eur, mala príjem z prenájmu nebytových priestorov vo výške 365 eur mesačne a z prenájmu 1-izbového bytu vo výške 160 eur mesačne. Zo živnostenského podnikania mala v r. 2015 príjem vo výške 800 eur ročne. Otec dosahoval priemerný zárobok 864,71 eur. 10. Mal. J. má v súčasnosti XX rokov, od septembra 2018 navštevuje G. v Q.. V školskom roku 2019/2020 je žiakom X. ročníka. Skladá sa na stužkovú, stravuje sa v školskej jedálni, má výdavky s cestovným, naďalej navštevuje ZUŠ, hudobný odbor -klavír, chodieva do posilňovne a rovnako navštevuje plaváreň. Naďalej nosí zubný strojček. V r. 2018 maloletý J. predal nehnuteľnosť v Dubnici nad Váhom (nebytové priestory) za kúpnu cenu 50.000 eur, ktorá suma je do jeho plnoletosti vinkulovaná na jeho účte. Mal. D. má XX rokov, navštevuje základnú školu, v šk. roku 2019/2020 S. triedu ZŠ. Do školy nechodí, keďže má individuálnu výučbu v domácom prostredí a vyučuje sa cez skype. Navštevuje naďalej ZUŠ - hudobný odbor - klavír a aj výtvarný odbor. Chodí na plavecký krúžok a absolvovala aj jazdenie na koni. Taktiež nosí zubný strojček. Maloletí D. a J. majú XX rokov, v školskom roku 2019/2020 sú žiakmi X. ročníka ZŠ. Rovnako ako ich sestra D. do školy nechodia, majú individuálnu výučbu v domácom prostredí. Obe deti navštevujú ZUŠ - hudobný odbor, taktiež navštevujú plavecký krúžok. Matka býva so všetkými deťmi v spoločnej domácnosti v 4-izbovom byte. Matka je živnostníčkou a podľa jej vyjadrenia priemerne zarobí 500 eur mesačne. Okrem toho má naďalej príjem z prenájmu 1-izbového bytu a nebytového priestoru, spolu vo výške 500 eur mesačne. Na deti poberá matka prídavky. 11. Otec detí býva s bratom a so svojou matkou v jej rodinnom dome a podieľa sa na nákladoch súvisiacich s bývaním a stravou. Naďalej pracuje ako zdravotná sestra v nemocnici a jeho priemerný mesačný zárobok je 1.093,36 eur. 12. V danom prípade je potrebné konštatovať, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ktorá bola pred troma rokmi, došlo k čiastočnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, najmä na strane maloletého J., a to jeho fyzickým vekom, ako aj zmenou školy, keď v čase poslednej úpravy výživného bol žiakom základnej školy a v súčasnosti je už gymnazistom, s čím nepochybne súvisí nárast vyšších výdavkov. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, pokiaľ ide o jeho výdavky, čo sa týka záujmových krúžkov, prípadne nákladov na zdravotnú starostlivosť (zubný strojček, okuliare), v tejto oblasti k zásadnej zmene pomerov nedošlo, keďže tieto výdavky sú porovnateľné ako v čase poslednej úpravy výživného. K zmene pomerov čiastočne došlo aj u maloletej D., ktorá je taktiež vekovo staršia. V čase poslednej úpravy bola žiačkou 1. stupňa ZŠ, v súčasnosti je žiačkou 2. stupňa ZŠ,
avšak výučba prebieha z domácnosti, teda v tomto smere maloletá nemá zvýšené výdavky. Rovnako pokiaľ ide o záujmovú činnosť a výdavky na zdravotnú starostlivosť, tieto sú porovnateľné ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Pokiaľ ide o maloleté dvojičky J. a D., tieto sú taktiež vekovo staršie. V súčasnosti sú žiakmi ZŠ X. ročníka. U nich taktiež prebieha výučba v domácom prostredí a teda odpadli náklady, ktoré mala matka u nich pri návšteve súkromnej materskej školy. Tak ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, maloleté dvojičky sa naďalej venujú krúžkovej činnosti v ZUŠ a plaveckému krúžku. Pokiaľ ide o matku maloletých detí, táto má v súčasnosti príjem zo živnosti v sume 500 eur mesačne a pri zohľadnení jej príjmu za príspevky do časopisu (cca 80 eur za dva mesiace), je jej príjem zhodný ako v čase predchádzajúcej úpravy, keď pracovala ako sekundárna lekárka s príjmom 533 eur mesačne. Naďalej má matka príjem z prenájmu nehnuteľnosti, mesačne v sume 500 eur. U otca maloletých detí došlo k zvýšeniu príjmu, keď v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol tento v sume 864,71 eur mesačne a v súčasnosti dosahuje priemerný mesačný zárobok 1.093 eur. 13. Berúc v úvahu všetky uvedené skutočnosti, záver súdu prvej inštancie o tom, že otec maloletých detí je schopný s poukazom na jeho súčasný príjem platiť zvýšené výživné na maloletého J. v sume 125 eur mesačne, na maloletú D. v sume 115 eur mesačne a na maloletú J. a D. na každého po 80 eur mesačne, zohľadniac pritom aj potreby maloletých detí, bol správny. Rozhodnutie o zvýšení výživného od predchádzajúcej úpravy u jednotlivých detí súd považoval za primerané. Treba pritom poukázať na skutočnosť, že napriek námietkam matky, otec mal. detí nemá (nebol preukázaný) žiadny iný príjem, okrem jeho príjmu zo zamestnania a v danom prípade nebola preukázaná ani žiadna možná finančná rezerva na platenie výživného vo vyššej sume. Životná úroveň detí je odvodená od životnej úrovne rodičov a pokiaľ životná úroveň rodičov nie je vysoká, nemôže byť inou ani životná úroveň detí. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec detí sa aj naturálnou formou (stravou v jeho domácnosti) snaží podieľať na výžive najstarších dvoch detí. Za daného stavu bolo potom nedôvodná námietka matky maloletých detí, že výživné zo strany otca na maloleté deti bolo zvýšené v nedostatočnej výške a otec je schopný platiť výživné v zmysle jej návrhu. Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na budúce zvýšenie príjmu otca (formou príplatkov za prácu cez víkend a pod.), súd prvej inštancie na toto nemohol prihliadať a nárast jeho príjmu bude možné zohľadňovať pri neskoršom návrhu na zvýšenie výživného na mal. deti, pri zohľadňovaní jeho zmeny pomerov od predchádzajúceho rozhodovania o výživnom. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nedoplatku na zročnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.