Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-41-2019.pdf
PDF · 83.89 KB
Case nature
Subarea
34C/41/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobkyne E., Q. bytom S., XXX XX Košice., proti žalovanému neuvedené, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 21.12.2019, ktorý bol súdu doručený dňa 30.12.2019, o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 30.12.2019 žiadala o dočasné pozastavenie účinnosti rozhodnutia vyplývajúceho z výsledkov z písomného hlasovania vlastníkov bytových a nebytových priestorov v rámci SVB NT 29-37, 040 01 Košice konaného dňa 18.11. až dňa 22.11.2019.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že pri výkone svojho mandátu overovateľky podpisov na písomnom hlasovaní zo dňa 18.12. a 19.12.2019, zistila, že očividne splnomocnenia neboli overované overovateľkami, aj napriek tomu, že v zápisnici sú splnomocnenia uvedené v prílohe. Keďže nemala prístup k splnomocneniam, ktorými disponovali len členovia Rady, pred podpisom zápisnice, konala si svoju zákonnú povinnosť a vyžiadala všetky splnomocnenia, ktoré majú byť povinnou prílohou zápisnice. Na schôdzi overovateľov a členov komisie, dňa 20.12.2019, pri kontrole splnomocnení zistila, že predseda spolu s členmi Rady SVB nedisponujú niektorými splnomocneniami a niektoré sú len v obmedzenom rozsahu a nie sú určené na daný právny úkon, a teda niektorí majitelia bytov mali protiprávne uznaný hlas ako platný. A to menovite sa jednalo o pani L., ktorá nemala v tej dobe úplne splnomocnenie na daný úkon od X., rodenej A. a od X. rodenej A. nemala splnomocnenie vôbec. Obe sú majiteľkami bytu za ktorý hlasovala uvedená splnomocnenkyňa. O tomto fakte nemal nikto vedomosť pred tým než si ako overovateľka podpisov a zápisnice z písomného hlasovania dňa 18.12.2019 a 19.12.2019 vyžiadala tieto splnomocnenia vzhľadom na to, že to vyžaduje § 14a od. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Hľadali v starých záznamoch, oslovili dotknutú splnomocnenkyňu, ale tieto sa nenašli a to splnomocnenie, ktoré predložila uvedená splnomocnenkyňa nebolo určené na uvedený druh právneho úkonu a bolo len od jednej spolumajiteľky bytu. Zo splnomocnenia zo dňa 8.3.2017 jasne vyplýva, že uvedený dokument od majiteľky bytu M. X. Z. poukazuje na to, že je dané len na určitý výkon a to na vyúčtovanie služieb spojených s bývaním, a teda nemalo byť akceptované v žiadnych voľbách, či už konaných dňa 21.10. až dňa 25.10.2019, ako aj vo voľbách konaných dňa 18.11. až dňa 22.11.2019 ani vo voľbách zo dňa 18.12.2019 a dňa 19.12.2019. Navyše, nie je tam jasne viditeľné, či bolo overené notárom ako to vyžaduje zákon. Zo splnomocnenia X. vyplýva, že vnučka splnomocnenkyne L. jej udelila splnomocnenie, ktoré ju oprávňuje ju zastupovať na úkonoch ohľadom vyúčtovania služieb spojených s bývaním a hlasovania na domových schôdzach. Nie je tam uvedené, že ju môže v plnom rozsahu zastupovať na písomnom hlasovaní. Navyše, toto nebolo overené notárom a bolo antedatované, kedže v čase uvedenom na splnomocnení, a to 18.12.2019 ešte členovia Rady SVB ani predseda a ani druhá overovateľka nemali vedomosť o tom, že uvedená splnomocnenkyňa týmto
nedisponuje. Zistili to až dňa 20.12.2019. Následne, členka Rady X., Q.. spolu s členkou Rady SVB N. šli za uvedenou splnomocniteľkou, aby toto doplnila, pričom uviedli skorší dátum, teda deň pred tým, než oficiálne uvedená hlasovala. Z toho dôvodu došlo k vyradeniu jej hlasu z platných. Uvedená splnomocnenkyňa mala podľa jej vedomostí umožnené hlasovať aj na písomnom hlasovaní zo dňa 21.10. až 25.10.2019, ako aj dňa 18.11. až 22.11.2019, a jej hlas bol braný do úvahy ako platný pri oboch písomných hlasovaniach. Na základe toho, že nemali o tejto skutočnosti vedomosť, s najväčšou pravdepodobnosťou rovnajúcej sa istote členovia Rady SVB spolu s predsedom a overovateľkami klamali a podvádzali pri uvádzaní splnomocnení v zápisnici k písomnému hlasovaniu zo dňa 18.11. až 22.11.2019, keďže toto museli hľadať a následne žiadať od splnomocnenkyne. Ďalej, pri výkone mandátu sa dozvedela o skutočnosti, že majiteľ 1/2 bytu č.. na S., XXX XX Z., X. nemá splnomocnenie od svojho brata N., ktorý je spolumajiteľom polovice ich bytu, k čomu sa dobrovoľne priznal, a to do dnešného dňa. Na písomnom hlasovaní zo dňa 18.12.2019 až dňa 19.12.2019 sa uvedený majiteľ zúčastnil tiež, aj napriek jej protestom voči tomu odhlasoval s tým, že jeho brat sa do konca hlasovania dostaví, ale nedostavil sa, a teda jeho hlas bol neplatný. Tiež sa dozvedela, že aj na hlasovaní dňa 18.11 až dňa 22.11.2019 bol tiež účastný s tým, že aj vtedy podpisoval voľbu sám bez splnomocnenia s tým, že vraj jeho brat stihol prísť a podpísať túto spoločnú voľbu do konca písomného hlasovania. Toto je otázne, pretože sám predseda SVB X. Q., priznal, že jeho brat je často mimo republiku a že nie vždy stihne prísť, a teda ostáva otázkou, či naozaj hlasovanie stihol alebo bol tento hlas protiprávne uznaný za platný bez potrebného splnomocnenia alebo účasti druhého majiteľa bytu. Vzhľadom na fakt, že došlo aj k uvedeným závažným pochybeniam zo strany SVB, je možné, že SVB umelo predĺžilo stanovený čas písomného hlasovania uvedeného v oznámení k tomuto písomnému oznámeniu a čakalo na uvedeného majiteľa, kým neprišiel. Z toho vyplýva, že je pravdepodobné, že došlo k manipulácii s výsledkami písomného hlasovania aj v prípade písomného hlasovania dňa 8.11. až dňa 22.11.2019.
3. Podľa ust. § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
4. Podľa ust. § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje e) a podpis.
5. Podľa ust. § 132 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez vlastnej viny pripojiť.
6. Podľa ust. § 133 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
7. Podľa ust. § 324 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa ust. § 327 Civilného sporového poriadku ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne,
ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
11. Podľa ust. § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
12. Súd posúdil podanie žalobkyne podľa obsahu ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd mal dočasne pozastaviť účinnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, ktorým podľa odkazu vyššie citovaného ust. § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. sú ust. § 324 až 340 Civilného sporového poriadku.
13. Z citovaného ustanovenia § 327 Civilného sporového poriadku vyplýva, že ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, príp. neurčitý, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez ďalšieho odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa neaplikujú.
14. Súčasná právna úprava pripúšťa, aby výrok neodkladného opatrenia bol totožný s výrokom vo veci samej, a teda možno rozlišovať neodkladné opatrenia, ktoré majú charakter podania vo veci samej a vady podania sa odstraňujú, a neodkladné opatrenia, ktoré nemajú charakter podania vo veci samej, vtedy sa vady podania neodstraňujú.
15. V danom prípade je však zjavné, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nemá povahu veci samej, čo vyplýva aj z obsahu a charakteru podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko týmto neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán občianskoprávnymi prostriedkami akými neodkladné opatrenia sú a má byť nasledovaný žalobou vo veci samej.
16. Súd však pri samotnom posúdení obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti, pričom v tomto prípade nemožno uplatniť špeciálnu úpravu podľa ust. § 129 Civilného sporového poriadku z vyššie uvedených dôvodov.
17. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že náležitosťami návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú všeobecné náležitosti, náležitosti žaloby a osobitné náležitosti, a to opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opis skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a určenie akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby/návrhu je práve petit. V ňom žalobca resp. navrhovateľ neodkladného opatrenia, zabezpečovacieho opatrenia uvádza, ako by súd podľa jeho názoru mal rozhodnúť a stanovuje ním rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze o čom a ako má rozhodnúť. V podstate ide o návrh súdneho rozhodnutia, a preto zákon kladie na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výroku rozhodnutia. Petit musí byť dostatočne presne, určito a zrozumiteľne formulovaný.
18. V prípade, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo ak je neurčitý, nezrozumiteľný, je súd povinný takýto návrh s vadami, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, odmietnuť.
19. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žalovaného, ani žiadne skutkové tvrdenia odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neuviedla petit návrhu. Opis skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana predstavujú podstatné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bez ktorých súd nemôže dospieť k záveru o legálnosti a naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia. Absencia čo i len jednej z uvedených náležitostí spôsobuje vadu brániacu pokračovaniu v konaní, čo má za následok odmietnutie takéhoto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že ak by žalobkyňa chcela dosiahnuť, aby sa súd jej prípadným opätovným návrhom, prípadne iným podaním aj vecne zaoberal, musí byť tento návrh určitý, zrozumiteľný, s jasne formulovaným nárokom, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana, tiež s opísaním skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a uvedením skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a s riadne označenými stranami sporu.
21. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný žalobkyňou nemá povahu podania vo veci samej v zmysle ust. § 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže podľa svojho obsahu má byť nasledovaný žalobou vo veci samej. Súd preto návrh žalobkyne ako neúplný odmietol podľa ust. § 327 Civilného sporového poriadku bez toho, aby ju predtým vyzval na odstránenie vád neúplného podania postupom podľa ust. § 129 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.