Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-11-2019.pdf
PDF · 93.8 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľky Y.I. D., K. XX.XX.XXXX, O., E. J. XXXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR a manžela: V. D., K. XX.XX.XXXX O., Z. XXX/XX, XXX XX E. t.č. v ÚVTOS Košice - Šaca, Budovateľská 1, štátny občan SR, za účasti maloletej Y. D., K. XX.XX.XXXX U. Q. V. D., K. XX.XX.XXXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 26.07.XXXX B. E., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu Lučenec, Matričný úrad E., vo zv. 10, ročník XXXX, strana 115, por. č. 23 r o z v á d z a .
Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú Y. D., K.. XX.XX.XXXX a maloletú V.T. D.R., K.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý platiť na maloleté deti na každé zvlášť výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Ako dôvod uviedla, že s manželom žila 5 rokov a z toho 4 roky v manželstve. Z manželstva sa im narodili dve dcéry. Manželstvo bolo pomerne harmonické, ale manžel začal požívať návykové látky. Pod ich vplyvom ju fyzicky a psychicky týral. Bol aktívnym hráčom na výherných automatoch, dlhodobo bol nezamestnaný.
2. Manžel bol vypočutý dožiadaným súdom Košice, kde uviedol, že je pravda, že je nezamestnaný, ale nie je to pravda, že užíva návykové látky a hrá na automatoch. Nemá peniaze na hranie automatov. Posledných 7 rokov pracoval v Rakúsku. Manželka a dcéra ochoreli a nevládal ich finančne zabezpečiť. Rok žili zo sociálnych dávok. V roku 2018 sa vrátili na Slovensko. Rozvod si neželá, nesúhlasí s ním. Myslí si, že manželka je pod vplyvom brata U. W.G.H.. Manželka nerozpráva po slovensky a podľa jeho názoru ani nevie, čo je napísané v návrhu na rozvod. Všetko bolo v poriadku, kým sa nevrátil s Rakúska na Slovensko. Nemali kde bývať, tak išli bývať do nájmu k švagrovi, kde platili nájomné. Odvtedy začali problémy. Švagor povedal, že kým nebude pracovať, nemôže bývať s manželkou a s deťmi. On sa snažil zamestnať, ale nezobrali ho nikde do práce. Manželstvo uzatváral z lásky, poznali sa od roku 2011,
ale brali sa asi v roku 2014. Ľúbi ju, nechce ju ani deti opustiť. S rodinou manželky má zlé vzťahy, so švagrom sa nerozpráva a tak isto ani so svokrou. S manželkou sa pravidelne rozpráva telefonicky a píšu si. Na sviatky sa chystá k jeho rodičom. S manželkou býval až do nástupu trestu, ale snažili sa, aby o tom švagor nevedel, lebo byt patrí jemu a on nechcel, aby v byte býval. Apríl, máj, jún 2019 bol v ÚVTOS Želiezovce, kde pracoval na poli s zárobkom 1-1,50 Eur na deň. V septembri, októbri, novembri 2018 pracoval v Sazburgu, kde mal príjem 1.200 Eur. Má exekúciu v Telekome s dlhom asi 2.000 Eur. Ak majú byť deti zverené, tak matke, lebo od narodenia boli s ňou, on zabezpečoval úhrady a pracoval, ale nesúhlasí s rozvodom, lebo podľa neho ten nie je manželkin názor. Má od nej listy, ako ho čaká, teší sa na neho, posiela mu peniaze, fotky detí a chce žiť s ním tak, ako pred výkonom trestu. Pri určení výživného súhlasí s návrhom matky o výške výživného, ako aj s úpravou styku. Okrem týchto dvoch maloletých detí nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Súhlasí, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
3. Výsluch matky bol na pojednávaní pretlmočený tlmočníkom jazyk slovenský-maďarský Ing. Alexandrom Molnárom, PhD., kde uviedla, že trvá na rozvode ako aj na podanom návrhu. Nie je pravdou čo uvádza manžel vo svojej výpovedi, že mu posiela peniaze ani mu nič nesľubuje, keď sa vráti z výkonu trestu. Je pravda, že mu píše, ale to hlavne kvôli deťom a posiela mu fotografie detí. Telefonujú tak, že telefonuje on sám, ale ona jemu nie. Už pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody nebývali spolu. Problémy začali v roku 2017 a to hlavne kvôli automatom, kamarátom a drogám. Aj teraz je vo výkone trestu odňatia slobody za to, že mu bol zobratý vodičský, vodičský mu bol zobratý za drogy a bol prichytený pri jazde motorovým vozidlom bez vodičského preukazu. V čase keď sa narodila prvá dcéra, tak pracoval, ale potom nastali problémy. Ona už s ním žiť nechce, a nie je pod vplyvom brata. Určitý vzťah k nemu má, ale ako otcovi detí, ale je tam veľa iného, čo má vplyv na to, že už nechce obnoviť spolužitie. Trvá na rozvode, ako aj na zverení detí do svojej starostlivosti. Styk nepožaduje upraviť, nakoľko sa na ňom vie s otcom detí dohodnúť. Súhlasí s tým, aby výživné bolo momentálne určené v minimálnej čiastke, nakoľko je vo výkone trestu. Nie je pravda tá skutočnosť, ako píše, že sa na sviatky chystala k jeho rodičom, nakoľko on nemal dobré vzťahy s rodičmi až teraz, keď je vo väzení, tak sa tieto vzťahy trošku obnovili. Až teraz sa jeho rodičia začali zaujímať aj o svoje vnúčatá. Dovtedy vôbec nemali o ne záujem. Rodičia mu posielajú peniaze na to, aby mohol telefonovať. Ona obnoviť spolužitie nemieni.
4. Kolízny opatrovník uviedol, že súhlasí s podaným návrhom, nakoľko matka po predchádzajúcom pojednávaní nezmenila svoj názor a zotrvala na podanom návrhu a tak isto sa nezmenili dôvody. Je to jej slobodná vôľa, že nechce žiť s partnerom a sú tu dôvody na rozvod vzhľadom na predchádzajúci život manžela. Matka žije v byte svojho brata, sú tam veľmi vyhovujúce podmienky, finančne jej pomáha tak matka aj brat. Vzhľadom na tieto okolnosti súhlasia sa zverením maloletých detí do jej starostlivosti ako aj s platením výživného.
5. Dokazovanie vo veci bolo vykonané výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:
6. Účastníci konania uzatvorili dňa 26.07.XXXX vo E. manželstvo. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo vo E..
7. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8. Podľa ods.2 súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutím, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práva a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa ods.3 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa , najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
11. Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práva povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
12. Podľa ods. 5 súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
14. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa b) zastupovanie maloletého dieťaťa c) správa majetku maloletého dieťaťa . Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa ods. 3 každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti , možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo svojho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa ods.4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa ods. 2 výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
24. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo, je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
26. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté deti je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
29. Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva, ako jeden zo spôsobov zániku manželstva na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, ale hlavne trvalý rozvrat pre ktorý už manželstvo nemôže plniť svoj účel a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia a v akom rozsahu manželia porušujú po vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí, ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav, vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu.
30. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozvod má byť prostriedkom umožňujúcim skončenie manželstva, ak došlo k takému narušeniu rodiny, že tento stav možno charakterizovať, ako vážne rozvrátenie manželských vzťahov. V takomto prípade manželstvo stráca dôvody pre svoje ďalšie trvanie a súd ho môže zrušiť. Z ustanovenia § 18 Zákona o rodine vyplýva, že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Dodržiavanie týchto zásad je základom preto, aby manželstvo zostalo funkčné.
31. Súd sa postavil na to stanovisko, že sú splnené podmienky vyššie citovaných zákonných ustanovení. V manželstve účastníkov konania došlo k hlbokému a trvalému rozvratu. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že ďalšie udržiavanie manželstva by aj do budúcnosti prinášalo len rozpory, hoci z manželstva pochádzajú maloleté deti a manžel s rozvodom manželstva nesúhlasí. Manželka obnoviť spolužitie nemieni vzhľadom na správanie manžela pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody. Manželstvo si pre správanie manžela nemôže plniť svoje základné funkcie ako to vyžaduje Zákon o rodine. Navrhovateľka už odmieta dať manželovi šancu na obnovenie spolužitia, je to jej slobodná vôľa a preto je aj spoločensky odôvodnené, aby takto rozvrátené manželstvo bolo rozvedené. Takéto manželstvo nedáva záruku ani dobrý príklad pre výchovu detí a preto súd manželstvo rozviedol.
32. Maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky podmienky na to, aby vedela zabezpečiť ich všestrannú starostlivosť a výchovu.
33. Z dôvodu, že maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky, súd určil otcovi povinnosť prispievať na ich výživu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody, súd mu určil platiť výživné len v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorým je zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je minimálna suma výživného, ktorou je rodič povinný prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa, t.j. maloletých detí, suma 28,78 Eur mesačne. V tejto sume súd určil otcovi platiť výživné na každé maloleté dieťa počnúc právoplatnosťou rozsudku na každé dieťa zvlášť.
34. Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi, nakoľko matka nepožadovala upraviť tento styk z dôvodu, že na styku otca s maloletými deťmi sa budú vedieť dohodnúť.
35. Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej „C.m.p.“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 C.m.p. je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 C.m.p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 C.m.p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 C.m.p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 C.m.p. odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 C.m.p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 349 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1000 Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva práva na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.