Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: S. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., I. ul. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, o správnej žalobe zo dňa 03. 04. 2018 proti rozhodnutiu žalovanej č. 24499-3/2018-BA zo dňa 05. 02. 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť od 11. 01. 1999 do 30. 09. 2015 na základe živnostenského oprávnenia (Živnostenského listu č. ŽO-99/00054-002). Žalobca mal pozastavené prevádzkovanie živnostenského oprávnenia v období od 01. 04. 2014 do 01. 10. 2014 a taktiež od 01. 04. 2015 do ukončenia podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, t. j. do 30. 09. 2015 (Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti č. OŽP-A/2014/03965-00002 a č. OU-LV-OZP-2015/005371-2).

2. Žalobca mal podľa registra Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky od 12. 04. 2005 vydané oprávnenie na vykonávanie činnosti mediátora pod evidenčným číslom registra 33. K zápisu do registra mediátorov u žalobcu došlo dňa 04. 04. 2005.

3. Ďalej správny súd zistil, že podľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahol príjmy zo živnosti za rok 2014 v sume 8 514,16 eura, t. j. vyššie ako zákonom stanovená suma pre rok 2014 (4 944 eur).

4. Dňa 31. 03. 2014 žalobca podal Sociálnej poisťovni, pobočka Levice, Registračný list fyzickej osoby, ktorým oznámil prerušenie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti od 01. 04. 2014. Následne dňa 01. 10. 2014 Registračným listom fyzickej osoby oznámil zánik prerušenia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti ku dňu 01. 10. 2014.

5. Dňa 31. 03. 2015 žalobca podal Sociálnej poisťovni, pobočka Levice, Registračný list fyzickej osoby, ktorým opäť oznámil prerušenie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti od 01. 04. 2015.

6. Rozhodnutím zo dňa 17. 03. 2017, č. 15996-1/2017-LV, Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 29. 09. 2015. Zároveň rozhodnutím zo dňa 17. 03. 2017, č. 15996-2/2017-LV, Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2016.

7. Žalovaná o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. 15996-2/2017-LV zo dňa 17. 03. 2017 rozhodla tak, že odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice.

8. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím zo dňa 25. 07. 2017 predpísala žalobcovi za obdobie september 2015 až jún 2016 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, spolu v sume 1 267,45 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že poistné a povinné príspevky za obdobie september 2015 až jún 2016 neodviedol, čím vznikla dlžná suma poistného a povinných príspevkov vo výške 1 267,45 eura.

II.

9. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 24499-3/2018-BA zo dňa 05. 02. 2018, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

10. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovení § 218 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, citovala výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a odvolacie námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní.

11. Konštatovala, že preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že je vecne správne a v súlade so zákonom. Citovala viacero ustanovení zákona o sociálnom poistení.

12. Žalovaná ďalej poukázala na skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom a argumentovala, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

13. Uviedla, že žalobca bol ako samostatne zárobkovo činná osoba povinný odvádzať poistné a povinné príspevky včas a v správnej sume. Pretože si túto povinnosť nesplnil, prvostupňový správny orgán mu predpísal dlžnú sumu.

14. Ďalej uviedla, že príjmom z podnikania na účely posúdenia vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je príjem bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Ide o tzv. „hrubý príjem“.

15. Postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo z rôznych činností (živnosť a činnosť mediátora) a preto zastavenie jednej z činností, nemá vplyv na zánik sociálneho poistenia, pretože ďalšie činnosti nezanikli, ale trvali aj naďalej.

16. Záverom uviedla, že s účinnosťou od 01. 07. 2014 sú pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia rozhodujúce dve podmienky a to podmienka veku (dovŕšenie 18 rokov), a dosahovanie príjmov uvedených v ustanoveniach § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona, čo žalobca spĺňa, pričom nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia žalobca tieto príjmy dosiahol, ale skutočnosť, že príjem žalobcu presiahol zákonom ustanovenú sumu.

III.

17. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V žalobe citoval ustanovenia § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku, § 3 zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov a § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

18. Namietal, že postup a rozhodnutie žalovanej je nezákonný a jej rozhodnutím sa cíti byť poškodený, keďže nevzala do úvahy žiadne fakty, ktoré jej predložil. Ďalej namietal, že žalovaná nezistila reálny skutkový stav a jednostranne rozhodla o tom, že jeho živnosť naďalej trvá, aj napriek písomnému oznámeniu zo dňa 28. 09. 2015 o ukončení živnosti vo všetkých predmetoch podnikania. Mal za to, že žalovaná v konaní nepostupovala správne a jej rozhodnutie považoval za nezákonné.

19. Uviedol, že v období od 29. 09. 2015 do 30. 06. 2016, ani počas celého obdobia trvania jeho živnosti mediačnú činnosť nevykonával.

20. Záverom uviedol, že na základe písomného ohlásenia ukončenia živnosti dňa 28. 09. 2015 ukončil podnikanie ku dňu 30. 09. 2015 vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na doklade o živnostenskom oprávnení, a teda povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe mu zaniklo dňom 29. 09. 2015. Z tohto dôvodu považuje pôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 01. 10. 2015 o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodcovského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 29. 09. 2015 za jediné správne.

IV.

21. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 19. 06. 2018, v ktorom uviedla, že s účinnosťou od 01. 07. 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Vychádzajúc z ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení, nie je pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby relevantné, na základe akého právneho vzťahu, resp. na základe akého oprávnenia fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona. Zároveň v tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že kalendárnym rokom rozhodujúcim na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý je podstatný pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, je vždy predchádzajúci kalendárny rok. Ak v tomto rozhodujúcom kalendárnom roku fyzická osoba dosiahne príjmy z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, nadobúda táto fyzická osoba na účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby a to bez ohľadu na výšku týchto príjmov.

22. V spornom období žalobca spĺňal obidve podmienky ustanovené zákonom na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Spĺňal vekovú hranicu a zároveň v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. v roku 2014 dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

23. Ďalej uviedla, že nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vznik tohto poistenia závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vznik a zánik, resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 01. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok.

24. Vzhľadom na námietky žalobcu považovala žalovaná za nevyhnutné poukázať, že ustanovenie v znení neskorších predpisov odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla podľa osobitného predpisu, pričom bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov v zákone nie je uvedená. Pri posudzovaní vzniku poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla príjem.

25. Žalovaná tvrdí, že žalobca mal ku dňu 29. 09. 2015 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení, pretože splnil podmienku veku a v roku 2014, t. j. v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahoval príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2014, jeho príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahli zákonom ustanovenú hranicu (za rok 2014 dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 8 514,16 eura), bol žalobca v spornom období súčasne považovaný za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi zaniklo dňa 30. 06. 2016 z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2015, nedosiahol relevantný príjem na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01. 06. 2016.

26. Žalobca po ukončení podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia č. ŽO-1999/00054-00002 ku dňu 30. 09. 2015 bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vzhľadom na to, že od 04. 04. 2005 bol zapísaný v registri mediátorov podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/420/> o mediácii a doplnení niektorých zákonov pod evidenčným číslom 33. Podľa tohto citovaného zákona je výkon činnosti mediátora podnikaním. Mediátor sa teda považuje za podnikateľa, ktorý podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, obdobne ako napr. advokáti, notári. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal dočasne pozastavený výkon činnosti mediátora. Z registra mediátorov bol žalobca vyčiarknutý až 01. 11. 2017, čo však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

27. Podľa názoru žalovanej dobrovoľné nevykonávanie činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnený, nemá za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Až faktická nemožnosť vykonávať činnosť v zmysle udeleného oprávnenia spôsobená objektívnymi skutočnosťami, má za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

28. K námietkam žalobcu, žalovaná poukázala na to, že nepostačuje, aby žalobca namietal porušenie ustanovení upravujúcich konanie pred orgánom verejnej správy, ale musí sa jednať o také podstatné porušenie týchto ustanovení pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia nerozhodla jednostranne, bez zistenia „reálneho skutkového stavu veci“, ako uviedol žalobca, ale postupovala v súlade s platnou právnou úpravou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná zastala právny názor, že pred vydaním rozhodnutia bol dostatočne preukázaný skutkový a právny stav predmetnej veci a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V.

29. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 20. 08. 2018, v ktorom opakovane namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že žalovaná sa vo svojom vyjadrení zaoberala prevažne právnym stavom súvisiacim so zákonnosťou predpísania platby poistného na nemocenské a zdravotné poistenie, príspevkov na dôchodcovské sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity za obdobie september 2015 až jún 2016, ktorý žalobca nijakým spôsobom nespochybňuje. Avšak žalovaná nevzala do úvahy žiadne pripomienky

žalobcu, ani nepreskúmala reálny skutkový stav, a to, že podľa ustanovenia o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, mediátorom podľa tohto zákona môže byť každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzavrie dohodu o začatí mediácie podľa . Taktiež, že v období od 29. 09. 2015 do 30. 06. 2016, ani počas celého obdobia trvania jeho živnosti sa žiadne osoby zúčastnené na mediácií nedohodli na tom, že má byť ich mediátorom, ani s ním neuzavreli žiadnu dohodu o začatí mediácie podľa . Tak isto, že v období od 29. 09. 2015 do 30. 06. 2016, ani počas celého obdobia trvania jeho živnosti neuskutočňoval výkon činnosti mediátora, ktorý je podnikaním v zmysle o mediácii a o doplnení niektorých zákonov.

VI.

30. Na pojednávaní dňa 08. 04. 2019 žalobca trval na podanej žalobe aj na svojom písomnom vyjadrení. Uviedol, že on ukončil živnosť SZČO k 30. 09. 2015 vo všetkých predmetoch podnikania na základe živnostenského listu. V tomto živnostenskom liste nemal uvedený ako predmet podnikania - mediačnú činnosť. Túto činnosť aj napriek tomu, že bol vedený v zozname mediátorov nevykonával, nemal z nej žiaden zárobok, pretože neuzatvoril so žiadnymi osobami dohodu o začatí mediácie. Túto mediačnú činnosť zrušil až v r. 2018. Čo sa týka príjmu, čo vykázalo finančné riaditeľstvo, nejedná sa o príjem zo živnosti, ale príjem z pracovného pomeru, a ten sa netýkal mediačnej činnosti.

31. Na pojednávaní konanom dňa 27. 01. 2020 žalovaná trvala na svojom vyjadrení a naďalej zotrvávala na právnom názore, že žalobcovi zrušením živnostenského oprávnenia nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie s následnou odvodovou povinnosťou, nakoľko žalobca aj po tom, ako zrušil živnostenské oprávnenie, naďalej spĺňal definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby stanovenú v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01. 01. 2014, teda spĺňal vekovú hranicu a zároveň v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik, alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (v danom prípade išlo o rok 2014) dosiahol príjem z podnikania vo výške 8 514,16 eura. Zrušením živnostenského oprávnenia ku dňu 30. 09. 2015 povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobcovi nezaniklo alebo trvalo naďalej z dôvodu, že žalobca bol oprávnený naďalej dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe tej skutočnosti, že bol zapísaný v registri mediátorov. Z tohto registra bol vyčiarknutý až od 01. 11. 2017. Pri posudzovaní príjmov žalovaná zastala názor, že nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia žalobca príjmy dosiahol, teda či išlo o živnostenské oprávnenia alebo oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.

VII.

32. Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/ > (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

35. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

36. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

37. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlavy , ktorá je definovaná v pre účely tohto zákona, okrem iného aj ako rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

38. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

39. V predmetnom konaní správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovanej č. 24499-3/2018-BA zo dňa 5. februára 2018, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 700-1311037217-GC04/17 zo dňa 25. júla 2017, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie v sume 168,18 eura, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v sume 688,27 eura, poistného na invalidné poistenie v sume 229,42 eura, poistného do rezervného fondu solidarity v sume 181,58 eura, spolu v sume 1 267,45 eura za obdobie september 2015 až jún 2016. Žalovaná rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. S poukázaním na ustanovenie a nasledujúcich ustanovení je zrejmé, že v predmetnom konaní ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach.

40. Spornou otázkou, ktorú bolo potrebné posúdiť na základe žalobných námietok, bola skutočnosť, či prvostupňový správny orgán a žalovaná rozhodli vecne správne a zákonne, ak predpísali žalobcovi poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity, spolu v sume 1 267,45 eura a to za obdobie september 2015 až jún 2016.

41. Správny súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutočnosti zistených z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovanou. Žalobca podal dňa 31. 03. 2014 prvostupňovému správnemu orgánu Registračný list fyzickej osoby - prerušenie, ktorým oznámil, že ku dňu 01. 04. 2014 došlo k prerušeniu povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. K zániku tohto prerušenia došlo dňa 01. 10. 2014. Následne žalobca podal dňa 31. 03. 2015 prvostupňovému správnemu orgánu Registračný list fyzickej osoby - prerušenie, ktorým opäť oznámil, že ku dňu 01. 04. 2015 došlo k prerušeniu povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej ďalej vyplýva, že žalobca bol držiteľom živnostenského oprávnenia - živnostenského listu sp. č.: Žo - 99/00054/002 KRK, reg. č. 172/99, s dátumom vzniku živnostenského oprávnenia 11. 01. 1999. Prevádzkovanie živnosti mal žalobca pozastavené od 01. 04. 2014 do 01. 10. 2014 a od 01. 04. 2015 do 01. 11. 2015. Podľa registra vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky žalobca bol od 04. 04. 2005 zapísaný v Registri mediátorov podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/420/> o mediácii a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) pod sp. zn.: 4400/05-51.

42. Podľa ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/543/> Z. z. účinnom od 1. januára 2011, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

43. Podľa ustanovenia <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/338/> Z. z. účinnom od 1. januára 2014, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v a a , okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

44. Podľa ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/543/> Z. z. účinnom od 1. januára 2011, povinne

nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

45. Podľa ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/555/> Z. z. účinnom od 1. januára 2008, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

46. Podľa ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/338/> Z. z. účinnom od 1. januára 2014, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v a a bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v a a bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak.

47. Podľa ustanovenia <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/252/> Z. z. účinnom od 1. januára 2013, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

48. Podľa , výkon činnosti mediátora je podnikaním.

49. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zákon spája so splnením niektorých podmienok, a to že ide o zárobkovú činnosť zakladajúcu dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 1 písm. b zákona o sociálnom poistení) a dosiahnutie príjmu z tejto činnosti, ktorý je vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

50. K zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia môže dôjsť iba z dôvodov taxatívne uvedených v § 21 zákona o sociálnom poistení a to buď na základe skutočností, že samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahla príjem vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení alebo samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo oprávnenie na výkon zárobkovej činnosti.

51. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej a na základe podkladov, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu (údaje poskytnuté Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky) je nesporné, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahol príjmy zo živnosti za rok 2014 v sume 8 514,16 eura, t. j. príjmy vyššie ako zákonom stanovená suma pre rok 2014 - 4 944 eur.

52. Je taktiež nesporné, že žalobca po dni 01. 04. 2015, ku ktorému podal Registračný list fyzickej osoby - prerušenie samostatnej zárobkovej činnosti bol držiteľom oprávnenia na výkon činnosti mediátora, ktoré je podnikaním podľa . Toto oprávnenie k predmetnému dátumu nezaniklo a výkon činnosti mediátora nemal žalobca prerušený.

53. Ak teda žalobca mal preukázateľne právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a dosiahol príjem z podnikania a z inej zárobkovej činnosti vyšší ako bola zákonom stanovená suma na vznik a trvanie povinného sociálneho poistenia, t. j. vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, prvostupňový správny orgán a žalovaná rozhodli v súlade so zákonom a vecne správne, ak konštatovali, že u žalobcu nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie k 29. 09. 2015 tak, ako to deklaroval žalobca v Registračnom liste fyzickej osoby.

54. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že v období od 29. 09. 2015 do 30. 06. 2016, ani počas celého obdobia trvania jeho živnosti, neuskutočňoval výkon činnosti mediátora, ktorý je podnikaním, takisto žiadne osoby s ním neuzavreli dohodu o začatí mediácie. Z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení totiž jednoznačne vyplýva, že zárobkovou činnosťou podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Teda už samotné oprávnenie na výkon činnosti mediátora vydané podľa zakladá dosahovanie príjmu z podnikania. Zákon o sociálnom poistení nerozlišuje pri vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského poistenia alebo povinného dôchodkového poistenia medzi príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, teda neodlišuje, z akej činnosti tieto príjmy poistenca dosahuje. Teda nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca príjem za uvedené obdobie dosiahol, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba.

55. Podľa ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

56. Podľa ustanovenia § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

57. Podľa ustanovenia § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

58. Podľa ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

59. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je skutkovo a právne dostatočne odôvodnené a medzi skutkovým a právnym zdôvodnením je logický vzťah.

60. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, za zákonné a žalobu ako nedôvodnú podľa v celom rozsahu zamietol.

61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , a . Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovanej nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať po žalobcovi, aby jej trovy konania nahradil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.