Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-137-2019.pdf
PDF · 75.65 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/137/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, proti žalovanej: R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie 784,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21Csp/31/2019-48 zo dňa 27.06.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobu považoval za nedôvodnú, preto ju zamietol v celom rozsahu. Mal za to, že žalovaná podpísala Žiadosť o poskytnutie úveru dňa 04.12.2014 avšak Zmluva v zmysle Občianskeho zákonníka ako konsenzus nebola naplnená súhlasom zmluvných strán, preto považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Uzavrel, že keďže bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.350 Eur na jej účet, čo nebolo sporné a žalovaná zaplatila na úver celkovo sumu 1.207,40 Eur, preto bola povinná vrátiť žalobcovi iba poskytnutý úver. Dlh žalovanej voči žalobcovi tak predstavoval 150 Eur. Avšak žalobca nezosplatnil úver z dôvodu omeškania splátok. Došlo iba k výzve na úhradu omeškaných splátok. Zo strany žalobcu teda nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, a preto nie je oprávnený žiadať dlžnú čiastku od žalovanej a v tomto smere bola žaloba podaná predčasne. 1.2. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v ktorom okrem iného uviedol, že tvrdenia súdu o neuzavretí zmluvy v písomnej forme dôvodné nie sú. Návrh na uzavretie zmluvy a rovnako prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa nachádzajú na tej istej listine. Namietal, že rozdiel medzi uvedenými časťami je pritom v údaji RPMN. Samotný údaj RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda návrhnúť, akceptovať a pod.), pričom táto skutočnosť vyplýva v prvom rade z právnej úpravy a tiež aj zo súdnej praxe. Namietal aj rozhodnutie súdu v časti zamietajúcej uplatnený nárok na zmluvnú pokutu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napádanej časti, tak že žalobe žalobcu vyhovie a žalovanú zaviaže k povinnosti náhrady trov konania žalobcu v celom rozsahu.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.
4. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a odvolania žalobcu, odvolací súd poznamenáva, že odvolacie námietky žalobcu nereflektujú na obsah napadnutého rozhodnutia. 5. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Odvolací súd má za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah strán sporu, ktorý mal byť založený na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, žalobcom podpísanej dňa 04.12.2014 a žalovanou dňa 01.12.2014, je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a je potrebné aplikovať aj ustanovenia spotrebiteľského práva, predovšetkým § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
8. Na margo odvolacích dôvodov žalobcu odvolací súd uvádza, že údaj o RPMN je síce dôležitý, no podľa názoru odvolacieho súdu v prípade chybného uvedenia RPMN, treba vyvodiť opatrenie, ktoré pre tento inštitút reguluje osobitný predpis (lex specialis; zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ,,ZoSÚ“).), a to až po prípadnú bezúročnosť pre neuvedenie RPMN. Inak by mohli nastať situácie, že spotrebiteľský úver by mal všetky náležitosti, ktoré Obchodný zákonník stanovuje, no pre stotinu percenta v RPMN by sa zmluva považovala za neuzavretú, čo v konečnom dôsledku by bolo v rozpore so záujmami spotrebiteľov, pretože by museli úverové prostriedky jednorazovo vrátiť, kým napríklad pri bezúročnosti zostávajú splátky zachované.
9. Žalobca pri výpočte výšky RPMN a výšky úrokovej sadzby vychádzal z istiny aká je uvedená v zmluve, t. j. 1.500 Eur, a nie 1.350 Eur, teda reálnej sumy, ktorá bola žalovanej zo strany žalobcu poskytnutá. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstávajú pochybnosti o správnosti údaja o RPMN a úrokovej sadzbe uvedených v zmluve o revolvingovom úvere, ktoré, zdá sa, reálne dosahovali vyššiu hodnotu.
10. V zmluve tiež absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ, a tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve je uvedený len počet splátok a periodicita ich splácania, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.
11. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku.
12. Vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ).
13. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, táto bola v Žiadosti/Zmluve o poskytnutí revolvingového úveru definovaná nasledovne: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.).“ Niet pochýb o tom, že táto zmluvná podmienka nebola dohodnutá individuálne (je súčasťou formulárovej zmluvy vypracovanej veriteľom), dlžník do jej znenia zasiahnuť nemohol. Navyše dlžník je takúto zmluvnú pokutu povinný platiť dvakrát, a to pri omeškaní mesačnej splátky ako aj v prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace. Zároveň z citovaného ustanovenia zmluvy nie je zrejmé, do kedy je veriteľ oprávnený túto pokutu počítať.
14. Odvolací súd preto považoval odvolaciu námietku žalobcu ohľadom zmluvnej pokuty za neopodstatnenú, nakoľko táto neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stráv v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Na základe neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky by nebol dôvod na priznanie uplatneného nároku na zmluvnú pokutu.
15. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný a žalovanej žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).