Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-6S/97/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. - Club Hotel OLYMPIA, miesto podnikania: C. XXX/XX, XXX XX C. IČO: 14 285 410, právne zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101598834/2020 zo dňa 19.10.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Žalobou zo dňa 18.12.2020 doručenou Krajskému súdu v Prešove sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101598834/2020 zo dňa 19.10.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č. 100332881/2020 zo dňa 03.02.2020 (ďalej aj „správca dane“ a „rozhodnutie správcu dane“), ktorým správca dane podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2408,94 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie správcu dane vychádza primárne zo zistení vyplývajúcich z vykonanej daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až december 2017, na základe písomného oznámenia č. 100287677/2018 zo dňa 05.02.2018. Správca dane vykonal daňovú kontrolu na základe žiadosti Colného úradu Prešov. Požiadavka na vykonanie kontroly vychádzala zo záverov miestneho zisťovania vykonaného dňa 23.10.2017 na predajnom mieste Club Hotel OLYMPIA v Poprade, kde zamestnanci colného úradu urobili dva kontrolné nákupy, na ktoré vydala obsluha dva doklady - pokladničný doklad označený číslom 0019 a pokladničný doklad bez čísla. Na základe toho zamestnanci colného úradu pokračovali v preverovaní a spolu s prítomným manažérom D. B. vytlačili prehľadovú uzávierku. Následne na ich výzvu manažér zaúčtoval a vytlačil pokladničný doklad bez uvedenia čísla s tým, že na jeho uzavretie použil funkciu Hotovosť*. Tento doklad bol vytlačený cez nefiskálnu tlačiareň, ktorá bola umiestnená pod fiskálnou tlačiarňou. Pokladničný doklad bez uvedenia čísla, ktorý obsahoval všetky náležitosti pokladničného dokladu vrátane ochranného znaku “MF”, nebol zaznamenaný do druhej prehľadovej uzávierky, a tým vzniklo podozrenie z pozmeňovania kontrolného záznamu. Na základe

uvedených skutočností bola ERP s prideleným daňovým kódom pokladnice č. 7171020729358002 zabezpečená za účelom vykonania technickej expertízy. Skúmaná ERP bola zložená z počítača, fiskálnej a nefiskálnej tlačiarne. Technickú expertízu vykonal Colný úrad Bratislava, oddelenie certifikácie a forénznej analýzy. Podľa výsledku expertízy č. 3449/2018 zo dňa 3.1.2018 bolo preukázané, že žalobca vykonával tlač falošných pokladničných dokladov v počte spolu približne 147 tisíc kusov minimálne od 30.6.2008 do 23.10.2017. Správca dane podľa prehľadu počtov a súm vystavených falošných pokladničných dokladov za všetky používateľské kontá boli zistené tržby za mesiac január 2017 vo výške 14453,65 eur, z ktorých daňový subjekt nepriznal daň a neuviedol ich v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie.

3. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol o výsledku daňovej kontroly č. 102125429/2018 zo dňa 25.10.2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie zaslal žalobcovi. Protokol spolu s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 31.10.2018. Žalobca podal dňa 19.11.2018 písomné vyjadrenie k protokolu spolu s pripomienkami, ktoré správca dane prerokoval so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 17.01.2019.

4. Správca dane dospel k záveru, že v kontrolovanom zdaňovacom období január 2017 žalobca nepostupoval v súlade s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a nepriznal daň z dokladov evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej v texte ako “ERP”), ktoré sa do prevádzkovej ani fiskálnej pamäte nezaznamenávali, keďže boli tlačené prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne s použitím špeciálneho typu platby Hotovosť*. Zamestnanci správcu dane vyčíslili výšku rozdielu dane z pridanej hodnoty z tržieb, ktoré žalobca nepriznal a neodviedol v zdaňovacom období január 2017 vo výške 2408,94 eura.

5. Rozhodnutím správcu dane č. 100350824/2019 zo dňa 34.01.2019 bol vyrubený rozdiel dane žalobcovi na dani z pridanej hodnoty v sume 2408,94 eura za zdaňovacie obdobie január 2017. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 100333930/2019 zo dňa 31.01.2019 rozhodnutie správcu dane zo dňa 30.01.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie vo vyrubovacom konaní v zmysle usmernenia žalovaného doplnil dokazovanie. Vypočul zamestnancov žalobcu, ktorí používali na evidenciu tržieb v elektronickej registračnej pokladnici v kontrolovanom zdaňovacom období, zástupcu dodávateľa systému Asseco BLUEGASTRO a vykonal ústne pojednávanie so zamestnancami Colného úradu Bratislava. Na všetkých ústnych pojednávaniach sa za žalobcu zúčastnil jeho splnomocnený zástupca, ktorý voči vykonanému vypočúvaniu svedkov podal námietku zákonnosti výsluchu. Uviedol, že daňový subjekt tieto dôkazy nenavrhol vykonať. Pri svojej námietke poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)sp. zn. zo dňa 03.10.2017, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 19.12.2017.

7. Správca dane v poradí druhým rozhodnutím zo dňa 03.02.2020 číslo: 100332881/2020 vyrubil žalobcovi podľa v znení neskorších predpisov rozdiel dane za zdaňovacie obdobie január 2017 v sume 2408,94 Eur. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania správca dane uzavrel, že daňový subjekt v zdaňovacom období február 2016 porušil v znení neskorších predpisov tým, že nepriznal daň z pridanej hodnoty z dokladov evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou, ktoré sa do prevádzkovej ani fiskálnej tlačiarne nezaznamenávali, boli tlačené na pripojenej nefiskálnej tlačiarni cez typ platby Hotovosť*. Tieto doklady neboli zahrnuté v kontrolných záznamoch a neboli z nich priznané tržby ani daň z pridanej hodnoty.

8. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 19.10.2020 číslo 101598834/2020 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný mal za to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záveru, na základe ktorého vydal napadnuté rozhodnutie. Žalovaný má za to, že správca dane postupoval v konaní v zmysle platných právnych predpisov, v konaní posudzoval závažnosť jednotlivých dôkazov, vyhodnotil ich podľa svojej úvahy, všetky vo vzájomných súvislostiach, v logických nadväznostiach a svoje zistenia náležite odôvodnil.

II. Správna žaloba

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane a vrátenia mu veci na ďalšie konanie ako i priznania mu trov konania. Zároveň žalobca požiadal aj o priznanie odkladného účinku podanej žaloby.

10. V dôvodoch žaloby poukázal žalobca okrem iného na nezákonnosť protokolu, pričom namietal zákonnosť dôkazu - protokolu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu absencie zákonnej náležitosti, a to označenia daňového subjektu a správneho označenia správcu dane. Príslušným správcom dane je Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova č. 7, Prešov. Správcom dane nemôže byť nikto označený ako Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, pretože pobočka alebo kontaktné miesto nemá kompetenciu ako daňový úrad. Protokol v zmysle uvedeného nespĺňa zákonom vymedzenú náležitosť, ktorou je názov a sídlo správcu dane. Sídlo správcu dane nie je uvedené na jedinom mieste protokolu. Čo sa týka dokazovania vo vyrubovacom konaní, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 03.10.2017 a namietol nezákonnosť ústnych pojednávaní, na ktorých správca dane vypočúval bývalých zamestnancov žalobcu až vo vyrubovacom konaní, pričom žalobca ani v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, t.j. ani v jednom momente daňového konania nepredniesol návrh na vykonanie dôkazu - výsluchu svedkov, ktorými sú zamestnanci žalobcu. Správca dane uvedené dôkazy v rámci svojho oprávnenia v priebehu daňovej kontroly neuskutočnil. Správca dane naopak tieto výsluchy vykonal až vo vyrubovacom konaní.

11. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa vznesenej námietky zaujatosti voči správcovi dane a taktiež vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom správcu dane. Žalobca vzniesol voči všetkým zamestnancom správcu dane námietku zaujatosti, o ktorej nebolo rozhodnuté. Zároveň žalobca vzniesol námietku zaujatosti aj voči konkrétnym osobám, ktoré sú zamestnancami správcu dane. O uvedenej námietke vo vzťahu k zamestnancom správcu dane bolo rozhodnuté až po tom, čo títo zamestnanci vo veci vykonávali úkony, ktoré v žiadnom prípade neboli úkonmi, ktoré by mali byť neodkladnými úkonmi vo veci. Správca dane v zmysle uvedeného procesne pochybil pri výsluchu Ing. E., ako aj Bc. F., pričom žalovaný tieto pochybenia správcu dane napadnutým rozhodnutím akceptoval ako zákonný postup administratívneho orgánu. Uvedené výsluchy sa uskutočnili dňa 9.10.2019. Dňa 7.10.2019 bola správcovi dane doručená námietka zaujatosti voči zamestnancom správcu dane, ako aj voči celému Daňovému úradu Prešov - Poprad. Aj napriek podaniu námietky zaujatosti voči Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad o tejto do dnešného dňa nebolo rozhodnuté, čo je v podstate ďalší dôvod na nezákonnosť vydania napadnutého rozhodnutia.

12. Podľa názoru žalobcu v celom dokazovaní vedenom správcom dane nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by preukázal, že ktorýkoľvek doklad, ktorý žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, bol v dotknutom zdaňovacom období vytlačený. Správca dane a žalovaný však uvádzajú slovo „jednoznačne“, pričom v priebehu dokazovania bolo vykonaných množstvo (síce nezákonne získaných) dôkazov, ktoré tvrdenia správcu dane o „jednoznačnom“ tlačení falošných dokladov v celom rozsahu vyvracajú

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

13. K podanej žalobe sa písomným podaním zo dňa 18.03.2021 vyjadril žalovaný. Podľa jeho názoru neuvedenie dodatku obchodného mena fyzickej osoby žalobcu - Club Hotel OLYMPIA nie je možné považovať za taký nedostatok, ktorý spôsobuje nulitu rozhodnutia. Dodatok v zmysle , nie je povinnou náležitosťou rozhodnutia. Navyše z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že daňový subjekt A. B. vykonáva živnosť podľa IČO: 14 258 410, ktoré je zhodné s údajom, ktorý uviedol správca dane v napadnutom rozhodnutí.

14. Pokiaľ ide o nezákonnosť protokolu z dôvodu nesprávneho označenia sídla správcu dane, v zmysle Daňového poriadku v nadväznosti na v znení účinnom do 30.6.2009, v čase vydania protokolu z daňovej kontroly, prezident finančnej správy mohol zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu. Daňový úrad Prešov má zriadenú pobočku Poprad ako svoju organizačnú zložku a je zrejmé, že pobočka Poprad patrila do územnej pôsobnosti Daňového úradu Prešov a vykonávala jeho činnosti ako organizačná zložka tohto správcu dane.

15. Žalovaný trval na tom, že v konaní získal správca dane dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že žalobca nepriznal daň z pridanej hodnoty z dokladov evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou, ktoré sa do prevádzkovej ani do fiskálnej pamäte nezaznamenávali, lebo boli tlačené prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne cez špeciálny typ platby Hotovosť*. Čo sa týka vypočutia svedkov, z obsahu ich výpovedí a technickej povahy preskúmavanej veci je možné prijať právne relevantný záver, že bez ohľadu na to, či si svedkovia pamätali podrobnosti práce s registračnou pokladnicou, doklady s príznakom Hotovosť* boli tlačené a táto funkcia používaná v každom jednom zdaňovacom období na dani z pridanej hodnoty, v ktorom bola technická expertíza použitá ako dôkaz v daňovom konaní. Uvedené bolo realizované logicky iba za jedným účelom, a to prijímaním hotovosti na doklady, ktoré neboli zaznamenané ani vo fiskálnej pamäti, ani v kontrolných záznamoch, t. j. za účelom obchádzania riadnej funkcionality registračnej pokladnice. Podstatnou skutočnosťou je tiež fakt, že za riadne používanie registračnej pokladnice zodpovedá žalobca, ako aj za priznanie a odvedenie dane v správnej výške, nie jeho zamestnanci. Objektivizovať jednotlivé výpovede svedkov v pomere k dôkaznej situácii tohto prípadu nie je absolútne nevyhnutnou potrebou v tomto konaní, keďže funkcia Hotovosť* používaná bola, bola nakonfigurovaná, aj keď nebola potrebná pre riadne používanie zariadenia, boli cez ňu nepochybne tlačené doklady simulujúce daňový doklad. Námietky žalobcu voči rozhodnutiu správcu dane žalovaný označil za účelové, zavádzajúce a nedôvodné. Pokiaľ ide o zápisnice z vypočutia svedkov z iných kontrol, resp. zdaňovacích období správcom dane, tento postup je správny, nakoľko správca dane tieto zápisnice nepoužil ako hlavný dôkaz, ale iba ako podporný dôkaz ku skutočnostiam uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Esenciálnymi pre posúdenie prípadu sú fakty technického charakteru zistené expertízou a výpoveď servisného technika G. C. F..

16. Na vyjadrenie žalovaného reagoval písomným vyjadrením (replikou) zo dňa 14.11.2021 žalobca, ktorý zotrval na žalobných dôvodoch a doplnil, že žalovaný po prvotnom zrušení rozhodnutí správcu dane a po personálnej výmene u žalovaného vydal napadnuté rozhodnutie, a to len za účelom začatia exekúcie voči žalobcovi, aby dosiahol svoj počiatočný cieľ, ktorý sprevádza celé daňové konanie, a to naplniť štátny rozpočet účelovým daňovým konaním vedeným voči subjektu, o ktorom má žalovaný vedomosť, že vlastní majetok. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že technická expertíza je pre žalovaného dostatočným dôkazom o existencii nepriznaných tržieb. Ten istý žalovaný však zrušil rozhodnutia správcu dane, ktoré vychádzali z podobného záveru, a to práve z toho dôvodu, že tento záver nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu.

17. Predmetné vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému riadne doručené, no žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadril.

IV. Konanie na správnom súde

18. Krajský súd v Prešove, uznesením č. k. -55 zo dňa 07.09.2021 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2021.

19. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

20. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), postupom podľa vec prejednal na pojednávaní dňa 20.02.2024 bez prítomnosti účastníkov konania a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto postupom podľa žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

21. Žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili, pričom svoju neúčasť riadne písomne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

V. Relevantná právna úprava

22. Podľa o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 23. Podľa o správe daní a poplatkov ( ďalej len ), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 24. Podľa Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 25. Podľa Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viestˇ. 26. Podľa Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 27. Podľa Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 28. Podľa Daňového poriadku, protokol musí obsahovaťˇ meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosťˇ registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu. 29. Podľa a Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno matˇ pochybnosť o jeho nezaujatosti. Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa. 30. Podľa Daňového poriadku, ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí bytˇ uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má bytˇ tento zamestnanec vylúčený, kedy sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa sa v takom prípade neuplatní. 31. Podľa Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, cˇi je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. 32. Podlˇa Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. 33. Podľa Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovatˇ meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu.

34. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, urcˇí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dnˇa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhlˇadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. 35. Podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku (posledná veta), ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na dˇalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 36. Podľa zákona cˇ. , obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovatˇ dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. 37. Podľa zákona cˇ. v znení účinnom do 30.6.2019, na zabezpečenie výkonu cˇinnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa danˇového úradu zriadiť pobočky danˇového úradu a kontaktné miesta danˇového úradu; pobočky danˇového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka danˇového úradu a kontaktné miesto danˇového úradu sú organizačnou zložkou danˇového úradu. Podlˇa zákona cˇ. v znení účinnom do 30.6.2019 daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 38. Podlˇa zákona cˇ. v znení účinnom do 30.6.2019, Colný úrad Bratislava na celom území Slovenskej republiky plní tieto úlohy:a) vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru, b) rozhoduje v konaní o certifikácii elektronickej registračnej pokladnice podlˇa osobitného predpisu, c) vykonáva technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice. 39. Podlˇa . zákona cˇ. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie výkonu cˇinnosti daňových úradov možno zriadiť pobočky danˇového úradu a kontaktné miesta; pobočky danˇového úradu a kontaktné miesta na návrh riaditeľa danˇového úradu zriaďuje a zrušuje prezident. 40. Podlˇa zákona cˇ. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení účinnom do 31.12.2019 na účely tohto zákona sa rozumie kontrolným záznamom kópia číselných údajov z pokladničných dokladov a dokladov podlˇa ôsmeho bodu uložená v elektronickej podobe s definovanou štruktúrou spracovateľnou počítačom a presná kópia pokladničných dokladov, dokladov podlˇa ôsmeho bodu a denných uzávierok uložených v elektronickej podobe nezávisle od obsluhy elektronickej registračnej pokladnice. 41. Podlˇa zákona cˇ. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení účinnom do 31.12.2019 podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu. 42. Podlˇa zákona cˇ. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení účinnom do 31.12.2019 podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať. 43. Podlˇa zákona cˇ. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení účinnom do 31.12.2019, konanie o certifikácií vykonáva Colný úrad Bratislava. 44. Podlˇa zákona cˇ. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení účinnom do 31.12.2019, colný úrad alebo daňový úrad môže zabezpečiťˇ elektronickú registračnú

pokladnicu, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname. 45. Podlˇa zákona cˇ. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení účinnom do 31.12.2019, Colný úrad Bratislava za úcˇelom preverenia podozrenia podlˇa ods. 1 vykoná technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice

VI. Právny názor správneho súdu

46. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

47. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a žaloba žalobcu nie je dôvodná a nie je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

48. Podľa (ďalej aj „“), vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

49. Správny súd v Košiciach ako príslušný správny súd už prejednal v inom konaní totožnú vec týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, a to v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom išlo o vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 3 194,56 Eur za zdaňovacie obdobie december 2016, pričom pri výkone daňovej kontroly u žalobcu tak za mesiac január 2017, ako aj za mesiac december 2016 sa vychádzalo z tých istých dôkazov získaných a vykonaných správcom dane, ktoré sú uvedené, a ktorých závery sú zhrnuté v Protokoloch o vykonaní kontroly - pri zdaňovacom období za mesiac január 2017 ide o Protokol č. 102125429/2018 zo dňa 25.10.2018 ( v súhrne išlo o zdaňovacie obdobie január 2017 až december 2017 ).

50. Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

51. Správny súd v Košiciach už v inom konaní týkajúceho sa toho istého žalobcu (Jozef B. - Club Hotel OLYMPIA, miesto podnikania: C. XXX/XX, XXX XX C. IČO: 14 285 410), totožného predmetu konania (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty, ale za iné zdaňovacie obdobie - december 2016 vo vzťahu, ku ktorému bola vykonaná daňová kontrola a o výsledku, ktorej bol vyhotovený Protokol č. 102121215/2018 zo dňa 25.10.2018) vydal rozhodnutie, ktorým podľa žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Ide o rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. -290 zo dňa 5. októbra 2023, ktorý sa týkal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101559769/2020 zo dňa 09.10.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č. 100344588/2020 zo dňa 04.02.2020 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 3194,56 eur.

52. Žalobcovi bol rovnako ako v tomto konaní vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty na základe zistenia, že žalobca nepostupoval v súlade s a nepriznal daň z dokladov evidovaných ERP, ktoré sa do prevádzkovej ani fiskálnej pamäte nezaznamenávali, keďže boli tlačené prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne s použitím špeciálneho typu platby Hotovosť*.

53. Dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného korešpondujú s dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu, ktoré sa uskutočnilo na tunajšom správnom súde, a ktorého výsledkom bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. -290 zo dňa 5. októbra 2023. Pokiaľ ide o žalobné dôvody žalobcu obsiahnuté v žalobe v uvedenej veci, tieto sú identické so žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe, na základe ktorej začalo aj toto konanie, pričom v týchto veciach bolo potrebné posúdiť zákonnosť protokolu o výsledku daňovej kontroly z dôvodu absencie označenia daňového subjektu a správneho označenia správcu dane, vykonanie dôkazov nenavrhnutých daňovým subjektom vo vyrubovacom konaní, absentujúce rozhodnutie o námietke zaujatosti voči Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad, resp. oneskorené rozhodnutie o námietkach zaujatosti, podaných voči konkrétnym zamestnancom správcu dane ako aj skutočnosť, či správca dane preukázal tlač dokladov prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne s použitím špeciálneho typu platby Hotovosť*.

54. Pokiaľ ide o námietku nulity rozhodnutia a nulity protokolu s jej obsahom sa súd v žiadnom smere nestotožňuje. Žalobca namieta, že protokol ako aj rozhodnutia obsahujú nesprávne označenie žalobcu a takisto je takéto nesprávne označenie žalobcu uvedené v rozhodnutiach, avšak tieto jeho tvrdenia nie sú pravdivé. Súd má za to, že žalobca bol v napadnutých rozhodnutiach, ako aj v protokole označený v súlade s ustanovením § 63 ods.3 a § 47 písmeno c) Daňového poriadku ako fyzická osoba podnikateľ správne uvedeným menom, priezviskom, adresou a tiež správne uvedenými údajmi o IČO, DIČ a IČ DPH, ktoré umožňovali jednoznačne, spoľahlivo a správne identifikovať žalobcu ako osobu, ktorej je rozhodnutie adresované, a ktorej sa týka protokol. Z tohto dôvodu ani nebolo nevyhnutné, aby v tomto smere žalovaný a ani správca dane vykonali dokazovanie k zisteniu žalobcu na Okresnom úrade Poprad. Pokiaľ mal žalobca na mysli to, že za jeho menom a priezviskom nie je uvedený dodatok Club Hotel OLYMPIA a z tohto dôvodu sú tak protokol ako aj rozhodnutia nulitné, nemožno s tým súhlasiť, nakoľko ako už súd uviedol, žalobcu je možné jednoznačne a nezameniteľne identifikovať prostredníctvom IČO, DIČ a IČ DPH.

55. Taktiež nebola v konaní dôvodná námietka žalobcu týkajúca sa neuvedenia adresy sídla správcu dane. Správny súd je toho názoru, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že správne konanie vo veci žalobcu bolo vedené pobočkou Danˇového úradu Prešov, konkrétne pobočkou Poprad, ktorá v zmysle zákona cˇ. v znení účinnom do 30.06.2019, patrila do územnej pôsobnosti Danˇového úradu Prešov a bola organizačnou zložkou tohto správcu dane prezidentom finančnej správy. Uvedenie adresy sídla oprávnene konajúcej pobočky a zároveň neuvedenie adresy sídla správcu dane je možné vnímať ako postup síce nezodpovedajúci doslovnému zneniu Danˇového poriadku, avšak nemajúci v danom prípade žiaden negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu. Uvedená adresa pobočky bola adresou organizačnej zložky správcu dane, s ktorou žalobca v priebehu konania (cˇi už konania o správnom delikte alebo v rámci súvisiacich daňových konaní) opakovane písomne komunikoval, kde sa tiež prostredníctvom právneho zástupcu zúčastňoval procesných úkonov a kam tiež adresoval svoje opravné prostriedky. Neuvedenie sídla správcu dane Danˇového úradu Prešov preto nepredstavovalo taký nedostatok, ktorý by akýmkoľvek spôsobom poškodil žalobcu na jeho právach, cˇi už v rovine hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej, resp. ktorý by mu znemožnil jeho práva realizovať. Žalobca navyše v správnej žalobe žiadnu takúto skutočnosť ani netvrdil.

56. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia taktiež nebola v konaní dôvodná. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmá správna úvaha žalovaného, ktorou bol vedený pri rozhodovaní o odvolaní a taktiež je z neho zrejmé aj to, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je možné vyvodiť aj to, akými právnymi predpismi sa riadil pri vysporiadavaní sa s námietkami žalobcu v odvolacom konaní.

57. V prípade tvrdeného porušenia ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy sa súd taktiež nemohol s týmto tvrdením stotožniť. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu ohľadom porušenia prejednávacej zásady vo vyhľadávacom konaní. Je pravdou to, že pre daňovú kontrolu je príznačná vyhľadávacia zásada a pre vyrubovacie konanie platí prejednávacia zásada. Prejednávaciu zásadu nemožno vykladať kategoricky a izolovane tak, ako je to v rozsudku, na ktorý poukazuje žalobca pod sp. zn:: . Nemožno striktne a bezvýhradne tvrdiť, že vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je možné len v rozsahu, ktorý navrhne dotknutý daňovník. V predmetnej veci bolo podstatné to, že k doplneniu dokazovania došlo na základe námietok žalobcu, ktoré tento uviedol v odvolaní voči prvému rozhodnutiu správcu dane, ktoré sa dotýkali porušenia jeho práv pri vykonaní dôkazov. V nadväznosti na uvedené poukazuje správny súd na ustanovenie § 74 ods.3 prvá veta Daňového poriadku odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie. Príslušné ustanovenie ako predpoklad pre oprávnenie na vykonanie dokazovania odvolacím orgánom nevyžaduje podanie návrhu na vykonanie dôkazov daňovým subjektom (ani nelimituje takto vykonané dokazovanie koncentráciou vo vzťahu k dokazovaniu počas daňovej kontroly). Odvolacie konanie funkčne a z hľadiska časovej nadväznosti procesných postupov nasleduje za vyrubovacím konaním. Na základe uvedeného vidí správny súd ako odôvodnený záver, že prípadné vykonanie dôkazov vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia správcu dane žalovaným ako odvolacím orgánom a to vykonané na jeho pokyn, nie je možné bez ďalšieho považovať za nezákonný procesný postup (keďže takýto postup predstavuje len odraz právomoci žalovaného ako odvolacieho orgánu vo vzťahu k dokazovaniu v odvolacom konaní, ktorej by sa inak mohol sám ujať ako odvolací orgán). Na druhú stranu, všetky procesné inštitúty v rámci správy daní je nutné vykladať v nadväznosti na základné princípy správy daní predovšetkým princíp zákonnosti správy daní ( Daňového poriadku), zásadu úzkej súčinnosti ( Daňového poriadku) a v nadväznosti na princíp zákonnosti ukladania daní vyjadrený v . Zároveň nie sú vylúčené situácie, kedy by obdobný postup vykonaného dokazovania mohol byť považovaný za postup v rozpore so zákonom a takto získané dôkazy by bolo nutné vyhodnotiť ako nezákonné. Bolo by to tak predovšetkým v prípade, ak by sa jednalo o procesný postup, ktorým by účelovo malo dôjsť k obchádzaniu zákonných časových limitov pre vykonanie daňovej kontroly ( Daňového poriadku), prípadne k obchádzaniu predpokladov pre začatie opätovnej daňovej kontroly ( Daňového poriadku). Preto zákonnosť dôkazov vykonaných počas vyrubovacieho konania, ktorých vykonanie nebolo navrhnuté daňovým subjektom, je potrebné hodnotiť vždy vzhľadom k okolnostiam konkrétnej daňovej veci. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na bod 58 odôvodnenia rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. z.. zo dňa 05.10.2023, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožnil : „..... V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.2.2022, v zmysle ktorého v rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly. V prejednávanej veci bola skutková okolnosť týkajúca sa funkcie „Hotovosť*“ umožňujúcej tlač dokladov vyvolávajúcich riziko zámeny s riadnym pokladničným dokladom formulovaná a podopretá zákonným dôkazom vo forme expertízy registračnej pokladnice už počas daňovej kontroly. Počas daňovej kontroly bola taktiež ustálená skutková okolnosť využitia tejto funkcie žalobcom na vydanie takéhoto dokladu pri realizovaní zdaniteľného obchodu (táto skutková okolnosť bola podopretá dôkazom vo forme vykonaného nákupu pri miestnom zisťovaní zamestnancom správcu dane). Dôkazy vykonané vo vyrubovacom konaní možno hodnotiť ako dôkazy, ktoré takto ustálené skutkové okolnosti daňovej veci podstatným spôsobom nemenia a ani nedopĺňajú. Správny súd zároveň nezistil na strane správcu dane a žalovaného také porušenie procesných práv, ktoré by zaťažovalo predmetné dokazovanie vadou nezákonnosti. Z tohto dôvodu správny súd považoval tieto dôkazy za dôkazy zákonné. V nadväznosti na posúdenie zákonnosti príslušných dôkazov sa správny súd zaoberal taktiež otázkou, či je možné dôkazné informácie získané z týchto dôkazov (t. j. dôkazov vykonaných počas vyrubovacieho konania bez návrhu žalobcu) pripísať na ťarchu dôkazného bremena žalobcu. K využitiu dôkazných informácii v neprospech daňového subjektu možno podľa názoru správneho súdu prikročiť iba v tých procesných situáciách, kedy dôkazné bremeno ohľadom skutkovej okolnosti, na ktorú sa viaže dôkazná informácia, prejde na daňový subjekt. Na prechod dôkazného bremena na daňový subjekt pri správe daní sa vo všeobecnosti vyžaduje dodržanie postupu podľa Daňového poriadku. Ohľadom tohto svojho právneho záveru poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 24. februára 2022 (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 18/2022 ZNSS). V prejednávanej veci je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ). Žalobca koncentroval svoju žalobnú argumentáciu vo

vzťahu k daňovej kontrole na namietanie porušenia jeho procesných práv podľa § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku (správna žaloba, str. 18). Žalobca vo svojej správnej žalobe ohľadom priebehu daňovej kontroly nenamietal porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Preto správny súd po nezistení iných procesných vád daňovej kontroly mal za to, že dôkazné bremeno pre účely vyrubovacieho konania a nadväzujúceho odvolacieho konania zaťažovalo žalobcu v celom rozsahu vytýkaných skutkových zistení, tak ako tieto boli opísané v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 102121215/2018. Z dôvodu, že dôkazné informácie zistené správcom dane z dôkazov vykonaných vo vyrubovacom konaní spadali do takto vymedzeného dôkazného rámca, nevidel správny súd dôvod na to, aby ich použiteľnosť pri hodnotení dôkazov v prejednávanej veci považoval za neprípustnú. „

58. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný nesprávne právne posúdil vykonaný dôkaz a to technickú expertízu, keď samotné osoby, ktoré vykonávali expertízu uviedli, že expertíza nie je dôkazom o prijatom zdaniteľnom plnení. Taktiež žalovaný nesprávne právne posúdil vznesené námietky zaujatosti. Súd na tomto mieste poukazuje na ustanovenie v zmysle ktorého : „ colný úrad alebo daňový úrad, ktorý zabezpečil elektronickú pokladnicu, požiada finančné riaditeľstvo o technickú expertízu. Finančné riaditeľstvo posúdi odôvodnenosť vykonania expertízy. Ak nie je dôvod na vykonanie technickej expertízy, finančné riaditeľstvo vráti elektronickú registračnú pokladnicu colnému úradu alebo daňovému úradu, ktorý vydá rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o zabezpečení elektronickej registračnej pokladnice. „ . Do pozornosti dáva aj ustanovenie písmeno c) zákona č. 652/204 Z. z. podľa ktorého : „ Colný úrad Bratislava na celom území Slovenskej republiky plní tieto úlohy : vykonáva technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.“ A taktiež aj na ustanovenie Daňového poriadku v znení ako je uvedený vyššie v bode 28. odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorý len demonštratívne vymenúva dôkazy, ktoré môžu byť použité pre dokazovanie, pričom nezakazuje použitie aj iných dôkazov získaných v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

59. Správny súd s poukazom na ustanovenie Daňového poriadku ako aj na ustanovenie a písmeno c) považuje výsledky technickej expertízy za dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi , o ktorých dôveryhodnosti nie je namieste pochybovať. Je bežným postupom správcu dane postupovať v úzkej súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a použiť nimi získané informácie ako dôkazy za účelom správneho vyčíslenia základu dane. Správca dane ani nemôže sám vypracovávať znalecký posudok v takýchto veciach, pretože ide o odbornú otázku vyžadujúcu odborné posúdenie, ktoré zákonodarca zveril tak ako je to zrejmé z ustanovenia a ustanovenia písmeno c) Colnému úradu Bratislava, oddeleniu certifikácie a forenznej analýzy, ktorý ako jediný štátny orgán je oprávnený vykonávať takéto posúdenie. Vychádzajúc z toho tak bolo správne právne posúdenie vykonanej expertízy ako zákonného dôkazu a preto táto námietka nebola v konaní dôvodná.

60. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia vznesených námietok zaujatosti súd je toho názoru, že tieto boli tak správcom dane ako prvostupňovým správnym orgánom ako aj žalovaným správne právne posúdené. S poukazom na ustanovenie § 13 ods.3 Daňového poriadku každé podanie posudzujú daňové orgány podľa jeho obsahu. Z obsahu námietok vznesených proti zamestnancom, ktorí sa zúčastnili ústneho pojednávania dňa 09.10.2019 vyplýva, že tieto sa týkali iba procesného postupu namietaných zamestnancov v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 26.09.2019. O týchto námietkach ako to vyplýva z administratívneho spisu, ako aj z vyjadrenia žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutiami zo dňa 10.10.2019 č. 102342111/2019, zo dňa 09.10.2019 č. 102342148/2019 a zo dňa 09.10.2019 č. 102342198/2019. Súd poukazuje na to, že žalobca správnosť uvedených záverov o nevylúčení zamestnancov žalobcu v správnej žalobe nerozporoval a taktiež žalobca na rozdiel od výsluchov jeho zamestnancov, nerozporoval zákonnosť týchto procesných úkonov, keďže vykonanie výsluchu zamestnancov Colného úradu Bratislava sám navrhoval v daňových konaniach.

61. Vo vzťahu k námietke zistenia skutkového stavu, ktoré bolo podľa žalobcu nedostačujúce pre riadne posúdenie veci ako aj vo vzťahu k námietke, že zistenie skutkového stavu veci bolo v rozpore s obsahom administratívneho spisu súd uvádza, že sa s nimi v žiadnom smere nestotožnil. Na tomto mieste súd poukazuje na body 59-70 odôvodnenia rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn.: , kde sa Správny súd dopodrobna vysporiadal s týmito žalobnými námietkami, s ktorého odôvodnením uvedeným vo vyššie citovaných bodoch sa súd stotožňuje a na ktorý poukazuje.

62. Pokiaľ ide o námietku nezákonnosti vykonaných výsluchov bývalých zamestnancov žalobcu vo vyrubovacom konaní z dôvodu, že takéto výsluchy neboli žalobcom navrhnuté a nemožno akceptovať takýto postup správcu dane, keď vykonal tieto výsluchy vo vyrubovacom konaní k tomuto súd uvádza, že sa s týmto právnym názorom žalobcu nestotožňuje. Výsluchy boli vykonané na základe pokynu žalovaného v jeho zrušujúcom rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane a vec vrátil do vyrubovacieho konania. Takýto postup nie je nezákonný tak ako to súd uviedol už vyššie v bode 57. odôvodnenia tohto rozsudku. Správne preto bolo aj stanovisko žalovaného v jeho rozhodnutí, ktoré žalobca napadol správnou žalobou, keď uviedol na strane 19 odôvodnenia svojho rozhodnutia to, že : „ výpovede týchto svedkov vykonané v ďalšom konaní nemožno považovať za nezákonne získaný dôkaz, ako to namieta daňový subjekt. Správca dane nepochybil a konal v súlade s § 74 ods.4 Daňového poriadku.“

63. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný odvoláva na vyjadrenie B. H. v zápisnici o miestnom zisťovaní aj keď v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že takéto vyjadrenie nie je pre rozhodnutie vo veci a pre zistenie skutkového stavu postačujúce pre konštatovanie porušenia ustanovení § 24 ods.3 a § 63 ods.2 daňového poriadku, a teda toto jeho tvrdenie nie je v súlade so skutočnosťou, súd k tomuto uvádza, že práve preto, že správca dane pri vydaní prvého rozhodnutia vychádzal len z expertízy a z jej výpovede a nevykonal návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania žalovaný skonštatoval, že len toto jej tvrdenie nemôže byť dostačujúcim dôkazom pre vyrubenie dane. To neznamená že týmto žalovaný vyslovil, že jej výpoveď nemožno vyhodnotiť v rámci dokazovania. Práve naopak vzhľadom na návrh žalobcu na vykonanie dôkazov, ktoré však správca dane nevykonal nad rámec dôkazov, ktoré správca dane vyhodnotil, a ktoré žalovaný nepoprel že nie sú dôkazmi a nemožno z nich vychádzať skonštatoval, že vykonané dôkazy nie sú postačujúce pre záver správcu dane.

64. K námietke žalobcu o tom, že ani jeden zo svedkov sa jednoznačne nevyjadril, že nepoužíval funkciu Hotovosť*, a že ani jeden svedok nepotvrdil domnienky žalovaného o používaní funkcie Hotovosť* súd uvádza, že zo zápisníc o výsluchoch bývalých zamestnancov žalobcu je zrejmé, že títo na otázku, či používali funkciu Hotovosť * odpovedali : nepamätám si , jedine svedkyňa A. I. - bývalá zamestnankyňa žalobcu výslovne uviedla, že používala aj funkciu Hotovosť* tak ako aj bývalý zamestnanec žalobcu J. A., ktorý uviedol, že používal obe funkcie Hotovosť a Hotovosť*. Používanie tejto funkcie potvrdila aj B. H. do zápisnice o miestnom zisťovaní. To, že zamestnanci žalovaného používali funkciu Hotovosť* nie je domnienka žalovaného, ale je to skutočnosť, ktorú potvrdila technická expertíza zaistenej pokladnice z prevádzky žalovaného a pri vyhodnotení všetkých dôkazov - vrátane expertízy, ktorá to uvádza v prehľade používateľských kont podľa jednotlivých zamestnancov a súm vystavených pokladničných dokladov typom Hotovosť * od 01.01.2009 do 23.10.2017 - vo vzájomnej súvislosti a každý jednotlivo podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku, pri tvrdení bývalých zamestnancov žalobcu s výnimkou vyššie spomenutých (I., H. a A.), že si nepamätajú žeby používali funkciu Hotovosť* nebolo možné dospieť k inému záveru ako k tomu, ku ktorému dospel správca dane, a na základe ktorého svojim rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane za mesiac január 2017, ktorého rozhodnutie žalovaný potvrdil svojim rozhodnutím.

65. Žalobca v žalobe uvádza, že je nepochopiteľné, prečo sa žalovaný odvoláva na výpovede svedkov, ktorých výpovede sa mu zrejme hodili pre vydanie napadnutého rozhodnutia. K tomuto súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 24 ods.6 Daňového poriadku : „ Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim, a zároveň v zmysle ustanovenia § 24 ods.6 Daňového poriadku : „Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.“ Vychádzajúc z týchto zákonných znení Daňového poriadku, nič nebránilo žalovanému pri hodnotení výsledkov dokazovania použiť výpovede všetkých zamestnancov žalobcu, nakoľko sa v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach od 30.06.2008 do 23.10.2017 jednalo o ten istý daňový subjekt, tú istú prevádzku a tú istú registračnú pokladnicu č. DKP 71710207293580002 a išlo o dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo už bolo viackrát konštatované aj v rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR.

66. Ak žalobca v žalobe tvrdí, že v celom dokazovaní vedenom správcom dane nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by preukázal, že akýkoľvek doklad, ktorý žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza bol v zdaňovacom období vytlačený, k tomuto súd poukazuje na vykonanú expertízu, ktorá je zákonným dôkazom a ktorá jednoznačne potvrdila tlač falošných pokladničných dokladov cez funkciu Hotovosť* cez nefiskálnu tlačiareň, ktorej existenciu žalobca popiera hoc táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z expertízy.

67. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu o tom, že pokiaľ ide o výsluchy zamestnancov Colného úradu, ktorý vykonal technickú expertízu , išlo o nezákonné výsluchy ak boli vykonávané spolu a vyslúchané osoby boli prítomné v jednej miestnosti pri výsluchu, čo je neprípustný spôsob vedenia výsluchu, Súd poukazuje na to, že svedok je osoba, ktorá vypovedá o tom, čo vnímala vlastnými zmyslami. V prípade zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali technickú expertízu t. j. G. E. a J. F. nemožno povedať, že išlo o svedkov, nakoľko títo nevypovedali o tom, čo vnímali vlastnými zmyslami, ale vypovedali o tom, akým spôsobom získali príručky k elektronickej registračnej pokladnici a taktiež k tomu, aby objasnili skutočnosti obsiahnuté v expertíze a teda možno uvažovať o tom, že podali do zápisnice odborné vyjadrenie ako osoby v postavení znalca. Súd konštatuje, že nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o tom, že pri ich výsluchu postupoval nezákonným spôsobom keď im dal možnosť vyjadriť sa k technickej expertíze za ich vzájomnej prítomnosti, a námietka žalobcu vznesená pri ich výsluchu bola len účelová s cieľom zvrátiť výsledok, ktorý bol premietnutý do rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa .

68. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca napadnutým rozhodnutím ani rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nebol na svojich právach ukrátený, rozhodnutia oboch správnych orgánov súd považuje za zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol

69. Správny súd po preskúmaní obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žiadny zo vznesených žalobných bodov nemá právny potenciál pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

70. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe, a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od právneho názoru súdu obsiahnutého v citovanom rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. -290 zo dňa 05.10.2023, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc sa s jeho závermi a odkazujúc na jeho rozsiahle odôvodnenia, podľa žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

71. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a nasl. tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

72. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.