Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/132/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov JUDr. Antona Jačeka a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpená JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom so sídlom Námestie SNP 2, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Mgr. C. C., Tempo - Real, IČO: 37 571 079, so sídlom Hornopotočná 2, 917 01 Trnava, zastúpený JUDr. Robertom Sivákom, advokátom so sídlom Pod lipami 80, 940 02 Nové Zámky, o zaplatenie 24.895 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -118 zo dňa 13. februára 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému a pôvodne aj voči K. C. spoločne a nerozdielne zaplatenia 24.895 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu, že dňa 09.04.2009 odovzdala spolu s bratom P. C. žalovanému zálohu na kúpu 2-izbového bytu č. XX na X. poschodí bytového domu v P. na D. ulici X (ďalej len „byt“), o čom svedčí príjmový pokladničný doklad. V čestnom prehlásení K. C. uviedla, že prevzala od žalobkyne a jej brata sumu 49.790 eur, ktorá predstavuje zálohu na kúpu bytu. V ten istý deň bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve medzi bratom žalobkyne a budúcim predávajúcim W. P.. Dňa XX.X.XXXX zomrel brat žalobkyne, preto nie je možné trvať na uzavretí riadnej kúpnej zmluvy, napriek výzve žalovaný ani K. C. sumu 24. 895 eur žalobkyni neuhradili.

1. 1. Uznesením č.k. -87 zo dňa 20.03.2018 súd prvej inštancie konanie voči pôvodne žalovanej K. C. zastavil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jej majetok uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. zo dňa 01.02.2018.

1. 2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 09.04.2009 súd zistil, že budúci predávajúci W. P. a budúci kupujúci P. C. sa dohodli na predaji bytu najneskôr do 60 dní od nadobudnutia bytu budúcim predávajúcim. Kúpna cena sa špecifikuje odkazom na čestné prehlásenie, ktoré je súčasťou zmluvy. Budúci predávajúci splnomocnil K. C. na všetky právne úkony spojené s vykonaním opráv, doplnením tejto zmluvy, uzatvorením kúpnej zmluvy, návrhom na vklad, ako i na všetky úkony spojené s odkúpením bytu do vlastníctva budúceho predávajúceho. Podpis budúceho predávajúceho bol overený u notára dňa 10.06.2011. Z čestného prehlásenia zo dňa 09.04.2009 súd zistil, že K. C. potvrdila prevzatie sumy 49.790 eur od budúceho kupujúceho a žalobkyne ako zálohy za byt. Príjmový pokladničný doklad zo dňa 09.04.2009, potvrdzujúci prijatie sumy 49.790

eur ako zálohy za byt od žalobkyne a budúceho kupujúceho, je v záhlaví opatrený pečiatkou žalovaného (realitná kancelária). Doklad je podpísaný žalobkyňou, budúcim kupujúcim a K. C. ako vyhotoviteľom, doklad nie je podpísaný príjemcom.

1. 3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože brat žalobkyne - budúci kupujúci dňa XX.XX.XXXX zomrel, nie je teda možné uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu.

1. 4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že žalobkyňa zaplatila polovicu ceny bytu žalovanému na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalobkyňa sa svojho nároku domáhala na základe zmluvy, ktorej nebola účastníčkou. Zmluva bola uzavretá medzi budúcim kupujúcim - bratom žalobkyne a budúcim predávajúcim, prevzatie zálohy za byt, ako vyplýva z príjmového pokladničného dokladu i z čestného prehlásenia, písomne potvrdila K. C.. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný dôvod, prečo sa na úhrade ceny bytu podieľala aj žalobkyňa, keď nebola účastníčkou zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že ak sa žalobkyňa podieľala na úhrade ceny bytu, ktorý mal nadobudnúť jej brat na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, išlo o plnenie žalobkyne v prospech jej brata a preto na strane žalovaného z tohto titulu nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

1. 5. Vzhľadom na tento záver, sa súd už nezaoberal námietkami žalovaného, že sumu 49.790 eur neprijal, a ani námietkami, že nebolo jednoznačne preukázané v akej výške sa na úhrade ceny bytu podieľala žalobkyňa. 1. 6. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami , , , , (ďalej len „“).

1. 7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s (v ďalšom texte „“) a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že v celom rozsahu vyhovie žalobe a prizná žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. 1. Právne odvolanie odôvodnila poukazom na ustanovenie (súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), a (súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci).

2. 2. Vecne odvolanie odôvodnila tým, že v dôsledku úmrtia P. C. (budúceho kupujúceho) dňa XX.XX.XXXX nastalo bezdôvodné obohatenie, pretože od toho momentu zanikol záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 09.04.2009 pre žalovaného Mgr. C. C. dotiahnuť príslušný záväzok do uzavretia riadnej kúpnej zmluvy a vznikla žalovanému povinnosť vrátiť peniaze (podiel žalobkyne vo výške 24.895 eur) titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný získal plnenie z právneho dôvodu, ktorý smrťou P. C. odpadol.

2. 3. Žalobkyňa ďalej dôvodila tým, že žalovaný získal od P. C., ako aj od žalobkyne spolu sumu 49.790 eur na kúpnu cenu - zálohu za byt, čo vyplýva z logiky veci, čiastočne z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 21.05.2018, keď sa žalovaný priznal k rozsahu prác, ktoré vykonával ako realitný agent pre pána W. P., P. C. a žalobkyňu, ale najmä z priloženého listinného dôkazu - záznamu zo stretnutia s pani K. C. zo dňa 04.12.2015. Z uvedeného treba mať za to, že medzi záujemcami P. C. a C. D. na jednej strane a medzi sprostredkovateľom Mgr. C. C. - Tempo-Real vznikla ústna zmluva o sprostredkovaní, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie kúpy bytu, ktorý sa v tom čase nachádzal vo výlučnom vlastníctve SR - Železnice SR, pre P. C. a C. D.. Tvrdenia žalovaného, ktoré sú v rozpore so žalobou, s tvrdeniami žalobkyne a s tvrdeniami pani C. uvedené v zázname zo stretnutia zo dňa 04.12.2015, sú nepravdivé, odtrhnuté od reality, nezapadajú do logiky vývoja veci a predstavujú veľmi nepresvedčivý spôsob žalovaného Mgr. C. ako sa zbaviť zodpovednosti za vrátenie peňazí.

2. 4. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na vykonané dokazovanie, z ktorého je podľa jej názoru nutné prijať opačné skutkové zistenia a závery, než k akým dospel súd prvej inštancie. V konaní bolo bezpečne preukázané, že žalovaný si ponechal časť kúpnej ceny vo výške 49.790 eur ako zálohu za byt, čo potvrdili okrem žalobkyne aj svedkyne W. D. a K. C.. Obrana žalovaného, ktorý popiera prijatie a prevzatie peňazí, je účelová, nezapadá do reťazca dôkazov, ktoré súd prvej inštancie vykonal. Súd mal vzťah žalobkyne a C. k žalovanému posúdiť ako sprostredkovateľskú zmluvu v zmysle a nasl. , resp. v zmysle . Záväzok žalovaného, sprostredkovať pre žalobkyňu a P. C. kúpu bytu za cenu 49.790 eur trval až ku dňu úmrtia P. C., teda ku dňu XX.XX.XXXX. Týmto dňom vznikla povinnosť žalovaného vrátiť žalobkyni sumu 24.895 eur. Tým, že žalovaný sumu nevrátil, vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne konštatoval, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkaznú situáciu a rozhodol v súlade so zákonom a v intenciách príslušných ustanovení, ktoré jeho rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdzujú. Žalobkyňa vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové dôkazy ani skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozsudku, resp. ktoré by evokovali domnienku nesprávneho rozhodnutia súdu. Odvolateľka v podstate namieta nesprávne rozhodnutie súdu len vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a skutkového stavu. Vo svojom odvolaní však neuvádza žiadne nové okolnosti, ktoré by jeho výklad hodnotenia dôkazov vo vzťahu k právnym predpisom nejakým spôsobom ovplyvňovali.

3. 1. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za skutkovo a právne súladné so zákonom, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a navrhuje, aby odvolací súd toto odvolanie, ako nedôvodné zamietol.

4. Žalobkyňa vo svojej odvolacej replike opakovala skutočnosti uvádzané vo svojom odvolaní, opätovne poukázala na nesprávne ustálený skutkový stav súdom prvej inštancie, ktorý nevychádza z vykonaného dokazovania. Podľa žalobkyne nešlo o plnenie v prospech jej brata. Tento skutkový záver, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a predstavuje svojvôľu súdu.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré však nezistil ( ), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím potvrdil.

6. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáha voči žalovanému zaplatenia 24.895 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že žalobkyňa odovzdala spolu s bratom P. C. žalovanému zálohu na kúpu bytu, dňa XX.XX.XXXX zomrel brat žalobkyne, preto nie je možné trvať na uzavretí riadnej kúpnej zmluvy, napriek výzve žalovaný sumu 24. 895 eur žalobkyni neuhradil.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou na preukázanie tvrdení, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil a keď dospel k záveru, že žalovaný vo veci nie je pasívne vecne legitimovaný.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné: 11. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že je potrebné oddeliť právny vzťah založený zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 09.04.2009, uzavretou medzi Mgr. C. C.-Tempo-Real ako sprostredkovateľom a žalobkyňou a jej bratom P. C. ako predávajúcimi nehnuteľnosti - rodinný dom so súpisným číslom XXXX na parcele 8217/1 a záhradu na parcele č. 8217/2, zapísanými na liste vlastníctva XXXX pre obec a katastrálne územie P., od skutočnosti zamýšľanej kúpy predmetného bytu. K odvolacej námietke žalobkyne, že medzi Mgr. C. C.-Tempo-Real ako sprostredkovateľom a žalobkyňou a jej bratom P. C. ako záujemcami vznikla ústna zmluva o sprostredkovaní, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie kúpy predmetného bytu odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplýva uzavretie sprostredkovateľskej ani inej zmluvy, predmetom ktorej mal byť byt a účastníkom ktorej mal byť žalovaný.

12. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzavretá medzi W. P. ako budúcim predávajúcim a P. C. ako budúcim kupujúcim, ani z tejto zmluvy nevyplýva žiaden právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Mgr. C. C. vo svojich písomných vyjadreniach a aj v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX poprel akýkoľvek právny vzťah so žalobkyňou a jej bratom týkajúci sa predmetného bytu a žalobkyňa v konaní nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého by existencia tvrdenej zmluvy o sprostredkovaní, resp. inej zmluvy týkajúcej sa predmetného bytu vyplynula.

13. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tou odvolacou námietkou žalobkyne, že v konaní bolo bezpečne preukázané, že žalovaný si ponechal časť kúpnej ceny vo výške 49.790 eur ako zálohu za byt. Táto skutočnosť v konaní nad všetku pochybnosť preukázaná nebola, najmä ak je obsahom súdneho spisu Čestné prehlásenie K. C., že prevzala 49.790 eur od P. C. a C. D. ako zálohu za predmetný byt. Príjmový pokladničný doklad je podpísaný K. K., P. C. a C. D., podpis žalovaného ako príjemcu sa na tomto doklade nenachádza.

15. Odvolací súd však poukazuje najmä na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu vyplatenia zálohy na kúpnu cenu za predmetný byt na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorej viazanosť zanikla smrťou P. C. - ako zdôraznil právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 21.05.2018. Účastníkmi tejto zmluvy však nebola ani žalobkyňa ani žalovaný. Z tohto dôvodu preto nemohlo prísť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného a žalobkyňa nie je oprávnená domáhať sa nároku na základe uvedenej zmluvy.

16. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. So záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou sa tak odvolací súd stotožňuje.

17. Odvolacie námietky žalobkyne spočívali v poukaze na ustanovenie - súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a - súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. 1. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky

(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

17. 2. Podľa ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. 3. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci a napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu. Odvolacia námietka žalobkyne uplatnená v zmysle ustanovenia preto neobstojí.

17. 4. Ďalšia odvolacia námietka žalobkyne vychádzala z ustanovenia , keď podľa žalobkyne súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. 5. Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd

- neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu),

- aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),

- obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo

- správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

17. 6. Odvolací súd po preskúmaní záverov súdu prvej inštancie konštatuje, že neobstojí ani tento odvolací dôvod, keď súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy, ktoré aj správne interpretoval.

18. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti záverom konštatuje, že odvolacie námietky žalobkyne sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným ustanovením ako vecne správny potvrdil.

19. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa ods. v spojení s pretože bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).