Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cn/11/2023

Potvrdené rozhodnutím 15Co/60/2024
„Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, osoba podnikajúca pod obchodným menom A. B., s miestom podnikania XXX XX C. XXX, IČO: XX XXX XXX, (ukončenie podnikateľskej činnosti ku dňu 16. 12. 2023), zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom M.R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: FCS Slovakia, s.r.o., so sídlom Ľudové námestie 4, 831 03 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 50 598 180, o obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cn/11/2023 – 82 zo dňa 20. 02. 2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cn/11/2023 – 82 zo dňa 20. 02. 2024 p o t v r d z u j e. II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, osoba podnikajúca pod obchodným menom Vojtech Tóth, s miestom podnikania C. XXX, XXX XX C., IČO: 40 884 686, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Gergely Pšenák, M.R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: FCS Slovakia, s.r.o., Ľudové námestie 4, 831 03 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 50 598 180, o obnovu konania, takto

rozhodol:

Súd žalobu na obnovu konania o d m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa svojou žalobou podľa ustanovenia a nasl. , doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.06.2023 domáhal obnovy konania sp. zn. vedenom na Okresnom súde Nové Zámky.

2/ Okresný súd Nové Zámky následne vec postúpil na Okresný súd Nitra, o čom ho upovedomil listom zo dňa 06.07.2023, pričom odkázal na ust. , podľa ktorého na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre. Okresný súd Nitra podaním doručeným Krajskému súdu v Nitre dňa 02.08.2023 oznámil svoj nesúhlas s postúpením veci, čo odôvodnil poukazom na ust. , podľa ktorého by mal byť na konanie príslušný Okresný súd Nové Zámky.

2.1/ V dôsledku uvedenej skutočnosti Krajský súd v Nitre, uznesením sp.zn.: -59 zo dňa 10.08.2023 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Nitra je dôvodný a na prejednanie sporu je miestne príslušný Okresný súd Nové Zámky. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2023.

2.2/ Z vyššie uvedených dôvodov bol spis prijatý tunajším súdom, ako miestne príslušným na prejednanie sporu, dňa 29.09.2023.

3/ Okresný súd Nové Zámky uznesením sp.zn.: -67 zo dňa 03.10.2023 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie zo dňa 01.06.2023 doručené tunajšiemu súdu dňa 01.06.2023 a doplnené podaním zo dňa 02.06.2023 doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.06.2023 a podaním zo dňa 20.06.2023 doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.06.2023, doplnil o označenie skutočností, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, o dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať ( ).

3.1/ Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2023 žalobca uviedol, že vo veci obnovy konania poukazuje na svoje predchádzajúce podania a teda, že nemohol v pôvodnom konaní použiť dôkazy, ktoré boli zabezpečené v rámci trestného konania vedeného na OR PZ v Senci, nakoľko k nim nemal prístup. Oficiálnu odpoveď ohľadom stavu trestného konania dostal žalobca až dňa 22.05.2023. Z odpovede OR PZ v Senci a obsahu trestného spisu vyplýva, že nárok žalovaného nie je možné vymáhať od žalobcu. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že bola dodržaná nie je len objektívna

ale aj subjektívna lehota stanovená v a teda žalobca považuje žalobu za podanú včas. Svoje tvrdenia žalobca opiera o odpoveď na žiadosť o stave trestného konania z OR PZ v Senci zo dňa 15.05.2023 pod č.: ČVS:OPR-340/2-VYS-SC-2021. Zároveň žalobca poukázal na čestné prehlásenie osoby - D. E. zo dňa 24.02.2023, ktorá potvrdila, že neodovzdala po prevzatí úradnú zásielku (platobný rozkaz) žalobcovi. Žalobca ďalej vo svojom podaní ďalej uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej praxe možno podať žalobu na obnovu konania aj voči platobnému rozkazu a to z dôvodu, že existujú nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré strana bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, pretože o nich nevedela a preto nepodala proti platobnému rozkazu odpor. Žalobca tak ako uviedol aj vo vyššie uvedenom trestnom konaní na ORPZ Senec netušil, čoho sa spoločnosť FCS Slovakia s.r.o. domáha. Nemal ani odkiaľ vedieť o tom, že žalovaný (spoločnosť FCS Slovakia s.r.o.) sa domáha plnenia na základe neplnenia žalobcovi ale iným osobám. Práve z tohto dôvodu sa žalobca nemal ani ako brániť voči uvedenému platobnému rozkazu. Žalobca zároveň v predmetnom podaní žiadal súd o predĺženie lehoty pre prípadné doplnenie podania v zmysle uznesenia súdu a to konkrétne do 30.10.2023.

3.2/ Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca svoje právo doplniť podanie podľa uznesenia tunajšiemu súdu špecifikovaného v bode 3/ odôvodnenia tohto uznesenia nevyužil a do vydania tohto uznesenia svoje podanie iným spôsobom nedoplnil.

4/ Podľa , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa , žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

Podľa v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

Podľa , súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, môže súd na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie tým nie je dotknuté.

Podľa , , súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v alebo e) je zjavne nedôvodná.

5/ V zmysle právnej doktríny (Števček a kol., . Komentár. 2. vydanie Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1498-1503) žalobu na obnovu konania zaraďujeme medzi mimoriadne opravné prostriedky, teda použiteľné voči rozhodnutiu už právoplatnému, ktoré vykazuje atribút zásadnej záväznosti a nezmeniteľnosti. Žaloba na obnovu konania je prípustná len voči rozhodnutiam, ktorými bolo konanie ukončené a ktorými bolo súčasne rozhodnuté vo veci samej. Takýto zásah

možno pripustiť skutočne len vo výnimočných prípadoch. Nie je viazaná na žiadnu konkrétnu formu súdneho rozhodnutia. V praxi súdov je žaloba na obnovu konania v porovnaní s ostatnými opravnými prostriedkami požívaná zriedkavo. Jej osobitosť vyplýva zo samotnej povahy tohto opravného prostriedku, ktorý nevedie k preskúmaniu predchádzajúceho napádaného rozhodnutia, ale k jeho odstráneniu a priebehu konania nového. Ide teda len o akési ďalšie štádium predchádzajúceho konania a nie o začatie procesu nového. Návrhom možno smerovať tak voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ako i rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ je predmetom rozhodnutie odvolacieho súdu, možno žalobu podať buď len proti jeho rozhodnutiu, alebo tiež proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Dôvody žaloby na obnovu konania sú zákonom vymedzené taxatívne, jej podanie z iného dôvodu nie je možné pripustiť. Dôvody žaloby na obnovu konania musia byť v návrhu uvedené presne, a ak ich má navrhovateľ niekoľko, je potrebné uviesť ich zároveň všetky. reguluje žalobu na obnovu konania ad generalia a komplexne. V kontexte komunitárneho práva i medzinárodných dohovorov a judikatúry ESĽP žaloba na obnovu konania nie je vnímaná ako bežne prípustný opravný prostriedok, ale skôr ako špecifický prostriedok obrany. Zákon stanovuje ako objektívnu podmienku prípustnosti návrhu na obnovu konania zachovanie zákonných lehôt, ktoré na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt a to subjektívnej a objektívnej lehoty. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je trojmesačná; jej začiatok plynie od času tzv. subjektívneho momentu, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je trojročná, a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí trojročnej lehoty môže byť návrh na obnovu konania podaný len v prípadoch uvedených v . Subjektívna lehota plynie v rámci objektívnej lehoty. Zachovanie lehôt je povinný preukázať účastník, ktorý obnovu konania navrhuje. Obe lehoty (subjektívna aj objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť, ani ich zmeškanie odpustiť ( ), zmeškanie ktorejkoľvek z nich, má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania, ako prejavu dominancie princípu právnej istoty sporových strán a nevyhnutne musí bez ďalšieho viesť k postupu podľa (odmietnutiu žaloby na obnovu konania ako oneskorene podanej).

5.1/ Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze obnovy konania rozhoduje súd, či obnovu konania povolí alebo žalobu na obnovu konania zamietne. Podľa novej právnej úpravy je súd oprávnený v taxatívne určených prípadoch, ešte predtým ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť. Nová právna úprava pripúšťa, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol v prípade, že z obsahu žaloby zjavne vyplýva, že je nedôvodná ( t.j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle ustanovenia ). Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medzi iným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy.

5.2/ Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý ma povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a je jednou zo záruk právnej istoty. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí ak existuje niektorý z dôvodov taxatívne uvedených v . Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania sú spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa musí návrh opierať, lehoty počas ktorých musí byť návrh na obnovu podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu.

6/ Súd po preskúmaní žaloby na obnovu konania a doplnenia podania doručeného dňa 19.10.2023 dospel k záveru, že žaloba neobsahuje všetky predpísané náležitosti vyžadované zákonom, a to konkrétne skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba na obnovu konania bola podaná včas a ani dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať. Žalobca na výzvu súdu doplnil svoje podanie (pozri bod 3/ a 3.1/ odôvodnenia tohto uznesenia), avšak podľa názoru súdu podanie nedoplnil takým spôsobom, aby odstránil súdom vytýkané vady. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že

práve subjekt uplatňujúci nový dôkaz (žalobca) je povinný jednoznačne preukázať, kedy sa o tomto dôkaze dozvedel. Svedčia o tom i náležitosti žaloby na obnovu konania ( ) medzi ktorými sú i tvrdenia o skutočnostiach preukazujúcich včasnosť podania žaloby. Inak by bola zákonná lehota obsolentná/formálna a fakticky neaplikovateľná, t.j. strany sporu by túto zákonnú podmienku jednoducho obišli akýmkoľvek nepreukázaným tvrdením o okamihu získania relevantnej vedomosti, čo zároveň nekorešponduje charakteru obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Ako nesprávna sa javí tá konštrukcia, ktorá by preukázanie tejto skutočnosti ponechala na ťarchu súdu ktorý by mal v konaní preukazovať, že žaloba bola oneskorená. Naopak, aplikovanej norme zodpovedá výklad, v zmysle ktorého žalobca, t.j. ten, čo tvrdí včasnosť žaloby na obnovu konania, musí túto včasnosť aj preukázať (pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 30.03.2017). Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca mal, resp. mohol mať reálne vedomosť o tom, že na Okresnom súde Nové Zámky prebehlo konanie vedené pod sp.zn.: a tiež o tom, že v uvedenom spore bolo rozhodnuté platobným rozkazom sp.zn.: -53 zo dňa 11.10.2021 minimálne dňom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. dňa 14.02.2023. Uvedený dátum doručenia uviedol sám žalobca vo svojej žalobe o obnovu konania, preto ho súd považoval za nesporný. Okamihom prevzatia Z uvedeného potom vypláva, že žaloba o obnovu konania bola podaná oneskorene, po uplynutí trojmesačnej lehoty na jej podanie podľa , ktorá žalobcovi uplynula dňa 14.05.2023. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že z čestného prehlásenia osoby splnomocnenej na preberanie zásielok za žalobcu vyplýva, že táto osoba za neho prevzala platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.: -53 zo dňa 11.10.2021 a túto písomnosť mu neodovzdala včas, ale až na výzvu žalobcu, je súd toho názoru, že uvedený dôvod je v rámci skúmania splnenia zákonných podmienok na povolenie obnovy konania irelevantný a vzhľadom na oneskorené podanie žaloby bezdôvodný rovnako ako žalobcom navrhovaný dôkaz – zabezpečenie vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-340/2-VYS-SC-2021. Predmetným dôkazom by prípadne mohlo byť preukázané zneužitie osobných údajov žalobcu a údajov o jeho podnikaní v rozhodnom období, avšak uvedení skutočnosť by nijako nekonvalidovala oneskorené podanie žaloby na obnovu konania.

7/ Z predložených dôkazov a vyššie uvádzaných skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené všetky predpokladané náležitosti žaloby na obnovu konania a uvádzané nedostatky zakladajú potrebu odmietnutia žaloby na obnovu konania podľa ustanovenia písmeno a) z dôvodu jej oneskoreného podania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.