Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/113/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: ČSOB Leasing a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: E. E., U.. XX.XX.XXXX, U. R. Š. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 2.484,14 eura a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -147 zo dňa 25.07.2019 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie) rozhodol takto, cit.:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 368,12 eur s 5,15 % p. a. úrokom z omeškania od 10. 7. 2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.“

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia až m) a o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a , a a .

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebnom úvere č. Z. dňa 25.09.2012 a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. V dôsledku nesplatenia splátok včas a riadne nastala predčasná splatnosť úveru a žalobca si uplatnil zostatok úveru vo výške 8.358,12 eura a nároky z titulu náhrady škody vo výške 934,50 eura, ušlý zisk a ďalšie nároky vo výške 1.181,52 eura. Súd prvej inštancie posúdil žalobu ako čiastočne dôvodnú a opodstatnenú, nakoľko sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že bol poskytnutý žalovanej spotrebný úver vo výške 9.000 eur a v dôsledku neplnenia zmluvných povinností žalovanej nastala predčasná splatnosť úveru. Žalobca si uplatnil zostatok spotrebného úveru vo výške 8.358,12 eura a z titulu náhrady škody sumu 934,50 eura, ktorá predstavovala sumu 195 eur odmena pre inkasnú agentúru, 150 eur náklady na prepravu predmetu spotrebného úveru, 140 eur náklady za odhlásenie predmetu úveru, 399,50 eura odmena obchodníkovi za obstarávanie speňaženia spotrebného úveru a 50 eur odmena za znalecký posudok a sumu 1.181,52 eura - ušlý zisk 71,29 eura, 21,67 eura havarijné poistenie, 6,16 eura splátka povinné zmluvné poistenie, 25,52 eur zmluvná pokuta, úhrada faktúry XXXXXXXXXX vo výške 210,72 eura, úhrada faktúry XXXXXXXXXX vo výške 210,72 eura, úhrada faktúry XXXXXXXXXX vo výške 243,83 eura, úhrada faktúry XXXXXXXXXX vo výške 243,82 eura, úhrada faktúry XXXXXXXXXX vo

výške 243,83 eura, a suma 21,70 eura úrok z omeškania do zosplatnenia a suma 93 eur poplatok za zmenu splatnosti zmluvy. Súd prvej inštancie považoval za oprávnený a preukázaný nárok vo výške 8358,12 eura a ostatné nároky vo výške 934,50 a 1181,52 súd prvej inštancie považoval za nepreukázané a za neoprávnené, nakoľko ich priznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi a akékoľvek tieto nároky by viedli k nerovnováhe práv a povinností medzi účastníkmi vzťahu, a preto priznal žalobcovi nárok po odpočítaní speňaženia predmetu spotrebného úveru vo výške 368,12 eura a v prevyšujúcej časti nárok ako nedôvodný zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení a (ďalej len „“) a to tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na čiastočnú úspešnosť v konaní žalobcu a na spotrebiteľský charakter sporu.

5. Proti výrokom II. a III. tohto rozhodnutia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil ust. a . K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že súd prvej inštancie neuviedol, ktoré dôkazy súd považoval za hodnoverné t.j. také, ktoré preukazovali nárok žalobcu a nehodnoverné, ktoré nepreukázali nárok žalobcu v dostatočnej miere a teda vzájomná súvislosť hodnotenia dostupných dôkazov tu teda zreteľne absentuje. Napr. súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dôkaz oboznámením sa s listinou - Finančné vyúčtovanie, ktoré obsahuje niekoľko ďalších položiek, ktorých opodstatnenosť však súd vôbec neskúmal, resp. vôbec neuviedol, ktoré položky sú v rámci finančného vyúčtovania opodstatnené a ktoré nie sú a najmä neuviedol, z ktorej časti je nárok žalobcu opodstatnený a z ktorej nie je opodstatnený. Žalobca okrem toho, že súdu prvej inštancie predložil kompletný spisový materiál, z ktorého svoj nárok odvodzuje, tak súdu zároveň predložil 3 samostatné vyjadrenia vo veci samej, v rámci ktorých detailne charakterizoval jednotlivé položky, ktoré vo svojom súčte predstavovali istinu pohľadávky žalobcu, avšak aj napriek tomu konajúci súd prvej inštancie nezobral tieto skutočnosti v úvahu a bez ďalšieho žalobcovi priznal len marginálnu časť pohľadávky, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa súd nezaoberal vecnou argumentáciou žalobcu a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie v zásade len veľmi stroho uviedol niekoľko normatívnych ustanovení a zákona o spotrebiteľských úveroch a následne uviedol, že práva a povinnosti vyplývajúce z danej sporovej veci sú v značnej nerovnováhe resp., že odporujú dobrým mravom. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia ani len čiastočne nekonkretizoval, o aký typ neprijateľnej zmluvnej podmienky by sa malo jednať. Zo súdom zostaveného výpočtu je zrejmé, že bral do úvahy len zostatok spotrebného úveru vo výške 8358,12 eura, avšak okrem iného napr. opomenul nezaplatené leasingové splátky vo výške 942,18 eura, ktoré tvoria de facto rovnako časť poskytnutého úveru akurát v rámci finančného vyúčtovania sú uvedené ako samostatná položka. Okrem uvedeného, konajúci súd celkom zjavne opomenul nárok na náhradu škody a zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania. Pričom zmluvne dohodnutý úrok vychádza zo Všeobecných obchodných podmienok žalobcu (ďalej ako „VOP“), pričom všetky ustanovenia týchto VOP podliehali súdnemu prieskumu, avšak zároveň žiadne z ustanovení VOP neboli súdom vyhlásené ako neprijateľné. Súd prvej inštancie prakticky a bez udania dôvodu poprel nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s predčasnou splatnosťou úveru. Súd prvej inštancie v rámci svojho veľmi strohého odôvodnenia uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k celkovej výške svojho nároku, avšak opäť súd nebol konkrétny, v čom toto neunesenia bremena malo spočívať, totiž súd sa ani len nevyjadril k povahe jednotlivých dôkazov, t.j. ani nedefinoval, ktoré dôkazy predložené žalobcom sú nedostatočné a z akého dôvodu, t.j. v čom vidí súd nedostatok dôveryhodnosti toho-ktorého dôkazu. Vzhľadom k povahe odôvodnenia súdu prvej inštancie považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne a nepreskúmateľné. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v napadnutom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody žalobcu sú opodstatnené.

7. So zreteľnom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, keďže výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené v dôsledku absencie odvolania nebol v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

8. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci ( ) a nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

9. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.848,14 eura s 5,15 % p. a. úrokom z omeškania od 10.07.2014 do zaplatenia titulom nezaplatenia splátok úveru riadne a včas, ktorý bol poskytnutý žalovanej na základe zmluvy o spotrebnom úvere č. Z./XX/XXXXX zo dňa 25.09.2012.

10. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie . Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

11. Podľa ustanovenie , súd v odôvodnení rozsudku súd, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu/účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci.

13. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu/účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.

14. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti v časti nárokov o zaplatenie 934,50 eura a 1.181,52 eura, je nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zamietnutí žaloby vo vzťahu k týmto nárokom uviedol v odôvodnení len to, že ich považoval za nepreukázané a za neoprávnené, ich priznanie by bolo podľa súdu v rozpore s dobrými mravmi a akékoľvek tieto nároky by viedli k nerovnováhe práv a povinností medzi účastníkmi vzťahu. Zároveň poukázal na to, že žalobca neuniesol v tejto časti dôkazné bremeno. Takéto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti požadované v ust. . Súd vôbec neuviedol dôvody, pre ktoré by mali byť žalované nároky z titulu náhrady škody vo výške 934,50 eura ako napr. odmena pre inkasnú agentúru, odmena obchodníkovi za obstaranie speňaženia spotrebného úveru a žalované nároky v celkovej výške 1.181,52 eura ako napr. ušlý zisk 71,29 eura, zmluvná pokuta 25,50 eura, havarijné poistenie 6,16 eura v rozpore s dobrými mravmi a v čom spočívala nerovnováha práv a povinností medzi účastníkmi zmluvy. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia ani len čiastočne nekonkretizoval o aký typ neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o spotrebnom úvere zo dňa 25.09.2012 by sa malo jednať, pričom v odôvodnení citoval ustanovenie a . Odvolací súd sa ďalej stotožnil s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nebol konkrétny, v čom toto neunesenia bremena malo spočívať, súd nedefinoval, ktoré dôkazy predložené žalobcom považoval za nedostatočné a z akého dôvodu, t.j. v čom videl súd nedostatok dôveryhodnosti toho-ktorého predloženého dôkazu.

15. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok v zamietajúcom výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nezrozumiteľné, resp. nedostatočne zdôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené oprávnenému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Úlohou súdu prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania bude opätovne prejednať vec v rozsahu, v akom bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený. Vysporiada sa s dôvodmi, pre ktoré bolo jeho rozhodnutie zrušené, ako aj s odvolacími námietkami žalobcu, osobitne s tvrdením žalobcu, že súd nedefinoval, ktoré dôkazy predložené žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie považoval za nedostatočné a z akého dôvodu, t.j. v čom videl súd nedostatok dôveryhodnosti toho-ktorého predloženého dôkazu, čo v konečnom dôsledku malo viesť na strane žalobcu k neuneseniu dôkazného bremena. Ak opätovne súd prvej inštancie dospeje k záveru o rozpore nárokov žalobcu s dobrými mravmi a nerovnováhe práv a povinností medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodni tak, aby zodpovedalo ustanoveniu .

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).