Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoKR/14/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu, v sporovej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223 , Zvolen, IČO: 47 817 003, správca úpadcu SOME SLOVAKIA, s.r.o. v konkurze, so sídlom Štúrova 567/30, 908 51 Holíč, IČO: 36 253 251, o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávok proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26. septembra 2018 č. k. -99, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výroku I. m e n í tak, že žalobu zamieta.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým rozhodol o trovách konania mení tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu.

III. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. určil, že pohľadávka žalobcu titulom nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie 04/2017 vo výške 1.591,60 eur, je v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. vedenom na majetok úpadcu SOME SLOVAKIA s.r.o., IČO: 36 253 251, v zmysle v celom rozsahu pohľadávkou proti podstate a výrokom II. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , , o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení), , , , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ), , .

3. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 18.05.2017 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 100/2017 zo dňa 26.05.2017 sp. zn. súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu SOME SLOVAKIA, s.r.o., Štúrova 567/30, 905 51 Holíč, IČO: 36 253 251 (ďalej len „úpadca“) a do funkcie správcu ustanovil Mgr. S. G. W., so sídlom kancelárie Štúrova 42, 927 01 Šaľa. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 06.09.2017, sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku č. 175/2017 zo dňa 13.09.2017, súd odvolal predchádzajúceho správcu a do

funkcie správcu ustanovil spoločnosť LawService Recovery, k.s., so sídlom správcovskej kancelárie Pribinova 381/23, 920 01 Hlohovec. 4. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha vydania rozhodnutia, aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 1.591,60 eur, prihlásená dňa 07.11.2017 do konkurzného konania vedeného na tunajšom súde pod č.k. , ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac apríl 2017 na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, sa uznáva ako pohľadávka proti podstate. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade poistné na sociálne poistenie za mesiac apríl 2017 bolo splatné dňa 30.05.2017, pretože v zmysle § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa poistné platí za kalendárny mesiac pozadu, čo znamená, že poistné za mesiac apríl 2017 sa platí až v máji 2017 a v zmysle § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistné je splatné v deň určený na výplatu príjmov, keď v danom prípade si zamestnávateľ určil deň výplaty mzdy na 30. deň v mesiaci. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že pohľadávka žalobcu vznikla až po vyhlásení konkurzu. Na účely sociálneho poistenia sa za pohľadávku považuje právo Sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžnej sumy poistného na sociálne poistenie za príslušné obdobia. Pohľadávka žalobcu ako veriteľa úpadcu vzniká, ak poistné na sociálne poistenie nebolo uhradené do dňa jeho splatnosti. Až márnym uplynutím lehoty splatnosti vzniká právo Sociálnej poisťovne žiadať od dlžníka zaplatenie poistného, t.j. vzniká pohľadávka Sociálnej poisťovne. V mesačnom výkaze poistného a príspevkov za obdobie apríl 2017 si úpadca určil deň výplaty príjmov na 30.5.2017, teda poistné za obdobie apríl 2017 v sume 1.591,60 eur bolo splatné tiež dňa 30.5.2017. Poistné na sociálne poistenie za obdobie apríl 2017 v sume 1.591,60 eur nebolo uhradené v deň jeho splatnosti a z tohto dôvodu pohľadávka žalobcovi vznikla z titulu jeho neuhradenia dňa 31.5.2017, t.j. po vyhlásení konkurzu. Sporná pohľadávka sa teda nestala splatnou v dôsledku vyhlásenia konkurzu, pretože v tom čase ešte neexistovala. V prípade, že by zamestnávateľ - úpadca uhradil poistné na sociálne poistenie v lehote jeho splatnosti, pohľadávka by žalobcovi vôbec nevznikla. Až neuhradením poistného v tejto lehote bol žalobca oprávnený predpísať úpadcovi ako zamestnávateľovi poistné v zmysle § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko konkurzné konanie sa začalo dňom 26.5.2017, dňom zverejnenia v OV, pohľadávka žalobcu vznikla až počas konkurzného konania, a preto je táto pohľadávka pohľadávkou proti podstate, ktorá sa neuplatňuje prihláškou. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok NS SR , v zmysle ktorého pohľadávky na poistnom za obdobie po vyhlásení konkurzu vyplácané za zamestnancov, ktorým plynula výpovedná doba, je potrebné považovať za pohľadávky proti podstate, pričom je irelevantná skutočnosť, či im bola prideľovaná práca. V uvedenom rozhodnutí zároveň najvyšší súd uviedol, že zamestnanci úpadcu sú podľa pracovnoprávnych predpisov stále považovaní sa osoby v pracovnom pomere, pričom plynutie výpovednej doby nemá na ich postavenie žiadny vplyv. Z právneho hľadiska je tak irelevantné, či im bola alebo nebola prideľovaná akákoľvek práca podľa príslušnej pracovnej zmluvy súvisiaca, resp. nesúvisiaca s úkonmi spojenými s priebehom konkurzu. So zamestnancami, ktorých sa poistné týka, bol ukončený pracovný pomer dňa 31.5.2017, t.j. v čase vyhlásenia konkurzu a do dňa 31.5.2017 boli zamestnancami úpadcu. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom ako aj argumentáciou žalobcu, že jeho pohľadávka voči úpadcovi vzniknutá z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie apríl 2017 vo výške 1.591,60 eur, vznikla počas konkurzu a súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle tak, že aj keď v zmysle by žalobca ako procesne plne úspešný mal nárok na priznanie náhrady trov konania, nakoľko mu žiadne trovy v priebehu konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

6. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Odvolateľ sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého pohľadávka vznikla až v deň po uplynutí lehoty splatnosti poistného. Pohľadávka vznikla na nezaplatenom poistnom za mesiac apríl 2017, čo je teda v čase pred vyhlásením konkurzu, a preto má žalovaný za to, že pohľadávka nie je pohľadávkou proti všeobecnej podstate. Odvolateľ sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého boli kumulatívne splnené podmienky podľa , keď pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a súčasne súvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu. Za pohľadávky proti podstate nie je možné považovať akékoľvek pohľadávky, nakoľko ich charakteristickým znakom je, že súvisia s konkurzným konaním. Žalovaný v zmysle ustanovení ako aj názoru odbornej verejnosti zastáva názor, že k prevádzkovaniu podniku úpadcu v čase po vyhlásení konkurzu nikdy nedošlo, nakoľko podľa ako aj odborných komentárov prevádzkovaním podniku treba rozumieť skutočnosť, kedy

správca neuzavrie prevádzku podniku, ale pokračuje v doterajšej výrobe so zamestnancami úpadcu. Nekupuje tovar na výrobu, odplatne predáva vyrobené produkty, odplatne poskytuje služby v rámci podnikateľskej činnosti úpadcu. Úkony žalovaného ako správcu počas celého konkurzu smerujú výlučne k speňaženiu majetku úpadcu a následnému zrušeniu konkurzu po splnenie konečného rozvrhu výťažku. Keďže žalovaný do dnešného dňa nepožiadal, ani nemá súhlas príslušného orgánu na prevádzkovanie podniku, pri konaní s odbornou starostlivosťou ani nemôže prevádzkovať podnik úpadcu a to ani v prípade, keby na to boli splnené zákonné podmienky stanovené ustanoveniami . Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že úpadca ďalej prevádzkoval podnik úpadcu, nakoľko podával mesačné výkazy žalovaný pre objasnenie uvádza, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu tomuto nezanikajú zákonné povinnosti, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, keď tieto povinnosti prechádzajú na správcu, ktorý v zmysle ustanovení ako aj osobitných právnych predpisov koná v mene a na účet úpadcu, aj vo vzťahu k bývalým zamestnancom úpadcu. Plnenie zákonných povinností nie je možné subsumovať pod prevádzkovanie podniku úpadcu. Správca tak síce koná za úpadcu, avšak nemá povinnosť prevádzkovať podnik. Prevádzkovanie podniku si totiž vyžaduje splnenie podmienok podľa , pričom tieto podmienky splnené nie sú.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Vzťah poisťovňa zamestnávateľ nie je možné charakterizovať ako záväzkový vzťah dlžníka a veriteľa. Ide o verejnoprávny vzťah založený na zákonnom oprávnení Sociálnej poisťovne na poistení a zákonnej povinnosti zamestnávateľa zaplatiť a odviesť poistné. Čo sa týka časového hľadiska, hovorí iba o poistnom po vyhlásení konkurzu, avšak nedefinuje u pohľadávok proti podstate splatnosť poistného na Sociálne poisťovne. Splatnosť poistného v tomto prípade týkajúce sa zamestnanca je definovaná Zákonom o sociálnom poistení a to v . Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení poukazuje na to, že po vyhlásení konkurzu správca nepokračoval v prevádzke podniku, žalobca poukazuje na rozhodnutia NS SR č. , KS BB č. . Podľa zákona o sociálnom poistení za zamestnanca odvádza poistné zamestnávateľ, ktorý aj vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom stanovené druhy poistenia, ak je ich zamestnanec povinný platiť. Z uvedeného záveru možno vyvodiť, že povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku je povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku, osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného. Poistné je zamestnávateľ odviesť v sumách uvedených vo výkaze poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach, a že nakoľko pohľadávka vznikla na nezaplatenom poistnom za mesiac apríl 2017, teda v čase pred vyhlásením konkurzu a teda nejde o pohľadávku proti podstate. Plnenie si zákonných povinností si nemožno zahrnúť pod prevádzkovanie podniku úpadcu, a preto hoci správca koná za úpadcu, neexistuje zákonná povinnosť správcu podnik prevádzkovať.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na doterajšej právnej argumentácii. Ak správca úpadcu zamestnancom úpadcu neprideľuje po vyhlásení konkurzu prácu a napriek tomu, že reálne ide o zamestnancov úpadcu, jedná sa o prekážku na strane zamestnávateľa, čo nemá žiadny vplyv na existenciu jeho povinnosti platiť poistné. Prevádzkovanie podniku nemá preto vplyv na povinnosť zamestnávateľa úpadcu správcu platiť poistné, rovnako nie je možné uvedenú prekážku v práci na strane zamestnávateľa stotožňovať s tým, že nedochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu.

10. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 04.09.2019 č.k. -163 rozhodol tak, že pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaného proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby

zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

12. Podľa ustanovenia , pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. Podľa , pohľadávky proti všeobecnej podstate sú pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Podľa , pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. Podľa , ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia. Podľa zákona o sociálnom poistení, za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Podľa zákona o sociálnom poistení, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa veta prvá zákona o sociálnom poistení, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Podľa veta prvá zákona o sociálnom poistení, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Podľa zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

13. V konaní bolo sporné, či pohľadávka vo výške 1.591,60 eur, prihlásená dňa 07.11.2017 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde v Trnave pod spis. zn. , ktorú si uplatnil žalobca ako neuhradené poistné na sociálne poistenie za mesiac apríl 2017, je pohľadávkou proti podstate. Pohľadávky proti všeobecnej podstate podľa sú aj pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Konkurz na majetok úpadcu vedený na Okresnom súde v Trnave pod spis. zn. bol vyhlásený dňa 26.05.2017.

Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že až márnym uplynutím lehoty splatnosti vzniká pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom na sociálne poistenie a nakoľko v mesačnom výkaze poistného za obdobie apríl 2017 si úpadca určil deň výplaty príjmov na 30.5.2017, a poistné na sociálne poistenie nebolo uhradené v deň jeho splatnosti, z tohto dôvodu vznikla pohľadávka z titulu jeho neuhradenia dňa 31.5.2017 t.j. po vyhlásení konkurzu.

V súlade s citovaným ust. § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa poistné platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Potom podľa názoru odvolacieho súdu je logické, že ak sa poistné platí za kalendárny mesiac pozadu, že poistné za mesiac apríl 2017 vzniklo v mesiaci apríl 2017 a platí sa v mesiaci máj 2017. Pri zohľadnení účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňom 26. mája 2017, tak žalobcom uplatnená pohľadávka podľa názoru odvolacieho súdu vznikla pred vyhlásením konkurzu. Pre ustálenie

momentu vzniku spornej pohľadávky žalobcu súd považoval za rozhodujúce citované ustanovenie § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a nie ustanovenie § 143 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, na ktoré poukazoval žalobca, nakoľko toto zákonné ustanovenie rieši otázku splatnosti poistného. Relevantným je presne odlišovať vznik pohľadávky od splatnosti pohľadávky. Splatnosť pohľadávky nemôže nastať vtedy, ak by pohľadávka nevznikla. Pohľadávka nemusí vzniknúť a byť splatná v ten istý časový moment. V danej veci nie je dôležité, kedy nastala splatnosť predmetnej pohľadávky, ale dôležité je iba to, kedy došlo k jej vzniku, teda či tento moment nastal po vyhlásení konkurzu. Zákon o sociálnom poistení v ust. § 231 ods. 1 písm. f) ukladá zamestnávateľovi predkladať Sociálnej poisťovni výkaz poistného za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti a platiť poistné v lehote splatnosti, avšak zo žiadneho ust. zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že pohľadávka vzniká až neuhradením poistného v deň určenom vo výkaze poistného, ktorý je dňom splatnosti poistného, k akému záveru dospel súd prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu, z mesačného výkazu poistného je známou len presná suma pohľadávky Sociálnej poisťovne a jej splatnosť. Ust. , priznáva štatút prednostných pohľadávok v konkurze len pohľadávkam, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu s tým, že rozhodujúci je vznik pohľadávok voči dlžníkovi a nie ich splatnosť. Keby zákon o konkurze a reštrukturalizácii nechcel rozlišovať medzi vznikom a splatnosťou pohľadávky, urobil by to výslovne. V citovanom ustanovení však zákonodarca priznáva štatút prednostných pohľadávok výslovne len tým, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobcom prihlásená pohľadávka na poistnom za obdobie apríl 2017 vo výške 1.591,60 eur vznikla pred vyhlásením konkurzu, a preto nejde o pohľadávku proti podstate v zmysle , a teda bol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. , že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR spis. zn. zo dňa 27.10.2015 a aj rozhodnutie NS SR spis. zn. , na ktoré poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a aj odvolateľ, tieto rozhodnutia vychádzali z iného skutkového stavu a ani neriešili otázku vzniku pohľadávky titulom nezaplateného poistného na sociálne poistenie.

15. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď určil, že pohľadávka žalobcu titulom nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie apríl 2017 vo výške 1.591,60 eur je v zmysle v celom rozsahu pohľadávkou proti podstate, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, pretože neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

17. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozsudku vzťahujúci sa k nároku na náhradu trov konania, vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd zmenil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie v spojení s a a priznal žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, nárok na náhradu trov prvoinštnančného konania v plnom rozsahu.

18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa a a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov prvoinštančného konania a aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

19. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).