Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/119/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Milana Straku, v právnej veci žalobcu: L. A., s.r.o., so sídlom W. 5, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. D. W., advokátom so sídlom G. F. 8, XXX XX U., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/Q./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa 14.05.2019 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č. XXX/XXXX/X.X/S I./B./D./XXXX/XXX zo dňa 22.02.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 18.07.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/Q./XXXX/XXXX O-XXX/ XXXX zo dňa 14.05.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. XXX/XXXX/X.X/S I./B./D./XXXX/XXX zo dňa 22.02.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) uložená pokuta vo výške 500,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko (ďalej aj „“) v nadväznosti na bod 4.1 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ na prevádzke U. OC T., Y. P. 1, XXX XX A., ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 21.09.2018 a dňa 25.10.2018 na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci nezabezpečil uvedené pracovisko tak, aby dopravné cesty k únikovým východom a samotné únikové východy boli trvalo voľné a priechodné, nakoľko na uvedenej prevádzke nebola označená úniková cesta, ktorá má viesť na zadný dvor obchodného centra G., trvalo priechodná a bola zatarasená zaplneným regálom.

2. Žalobca, domáhajúci sa petitom správnej žaloby zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a priznania nároku na úplnú náhradu trov konania, nežiadajúc nariadenie pojednávania, v správnej žalobe vytkol napadnutému rozhodnutiu vadu nezrozumiteľnosti pre absenciu dôvodov, resp. vyporiadania sa žalovaného s odvolacími námietkami žalobcu. Zopakoval, že hoci v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu na str. 4 je uvedené, že podstatou prejednávaného správneho deliktu je nepriechodnosť označenej únikovej cesty, jej zatarasenie regálom, o čom má

svedčiť aj samotné znenie správneho deliktu uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia prvostupňového orgánu, tak zo znenia výroku rozhodnutia orgánu prvého stupňa však vyplýva, že žalobca nezabezpečil uvedené pracovisko tak, aby dopravné cesty k únikovým východom a samotné únikové východy boli voľné a priechodné, nakoľko na uvedenej prevádzke nebola označená úniková cesta, ktorá mala viesť na zadný dvor obchodného centra trvalo priechodná a bola zatarasená regálom. Správne orgány tak na jednej strane uvádzajú, že podstatou prejednávaného správneho deliktu je nepriechodnosť označenej únikovej cesty, no zároveň uvádzajú, že táto nebola riadne označená. Žalobca pripomenul, že predložil správnemu orgánu fotodokumentáciu, že únikové cesty boli riadne označené, k tejto skutočnosti a k predloženému dôkazu sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nevyjadril.

3. Žalobca v správnej žalobe ďalej prezentoval svoje nestotožnenie sa s konštatovaním, že mu bola uložená pokuta v minimálnej výške. On pokutu vo výške 500,- Eur považuje za dosť vysokú aj z dôvodu, že zistený nedostatok bol bezodkladne odstránený, t.j. bezprostredne po tom, ako bol na to žalobca upozornený. V súvislosti s výškou pokuty sa správne orgány nevyjadrili k námietke žalobcu, že zisteným nedostatkom neboli zamestnanci priamo ohrození na svojej bezpečnosti. Poukázal na znenie ustanovenia , z ktorého vyplýva, že za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona je inšpektorát práce oprávnený zamestnávateľovi uložiť pokutu až do výšky 100.000,- Eur. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že uloženie povinnosti pri menej závažných porušeniach nie je potrebné sankcionovať uložením pokuty, keďže zákon inšpektorátu práce neukladá povinnosť uložiť pokutu.

4. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. K meritu veci uviedol, že v preskúmavanom administratívnom deliktuálnom konaní tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán postupovali v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi. Žalobca v správnom konaní nijakým spôsobom nebol ukrátený na svojich procesných právach. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci a tieto boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovení až 5, , a a správneho poriadku, pričom výška uloženej pokuty je v medziach ustanovenia , s prihliadnutím na všetky zákonné kritériá vzťahujúce sa na porušenie povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v medziach ustanovenia zákona o inšpekcii práce a v neposlednom rade v súlade so zásadou legitímneho očakávania vyjadrenou v ustanovení druhá veta správneho poriadku.

5. Žalovaný zopakoval, že Inšpektorát práce Trenčín vykonal inšpekciu práce u žalobcu, zameranú na kontrolu dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiacich s bezpečnou prevádzkou technických zariadení, vybranej časti predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a v oblasti trhového dohľadu a na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri výkone inšpekcie práce boli zistené dva nedostatky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom napadnuté správne konanie o uložení pokuty bolo vedené za jeden z nich. K tvrdeniam žalobcu o nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca si nesprávne interpretuje výrokovú (skutkovú) vetu rozhodnutia o správnom delikte, v ktorej je dôraz kladený na to, že „označená úniková cesta“ nebola trvalo voľná a priechodná a táto skutočnosť bola žalovanému ozrejmená aj v odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí. Žalovaný má za to, že žalobca zjavne nesprávne vykladá popis správneho deliktu a upriamuje naň pozornosť. Žalovaný preto opätovne zdôraznil, že pokuta nebola žalobcovi uložená za porušenie povinnosti označiť, resp. vyznačiť únikovú cestu, ale za to, že úniková cesta, ktorá sa nachádzala na prevádzke žalobcu, viedla na zadný dvor obchodného centra obchodného centra G. a bola vyznačená, nebola v období inšpekcie práce 21.09.2018 a 25.10.2018 trvalo priechodná, nakoľko bola zatarasená zaplneným regálom, čím sa žalobca dopustil porušenia povinnosti zabezpečiť, aby takáto úniková cesta, ktorá bola na jeho prevádzke označená ako únikový východ, zostala trvalo voľná a priechodná. Uvedené podľa žalovaného jasne a zrozumiteľne vyplýva z výroku ako aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Ide pritom o jednu z povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá vyplýva z nariadenia vlády č. o v nadväznosti na bod 4.1 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. Z fotodokumentácií, ktoré boli zaobstarané pri výkone inšpekcie práce inšpektormi práce a z „grafickej časti evakuačného plánu - G. T., gen. P. 1, A. - 2 NP,“ ktoré sú súčasťou priloženého spisového materiálu, je bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že vyznačená (označená) úniková

cesta bola nepriechodná, nebola trvalo voľná, nakoľko bola zatarasená zaplneným regálom, čím sa žalobca preukázateľne dopustil porušenia vyššie uvedenej povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvedené podľa žalovaného nepopiera ani žalobca v žalobnom návrhu. Žalobca tento nedostatok po výkone inšpekcie práce odstránil, o čom zaslal inšpektorátu práce emailovú správu zo dňa 10.12.2018 spolu s fotodokumentáciou pred a po odstránení zaplneného regálu, ktorá je taktiež súčasťou spisového materiálu.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že Inšpektorát práce Trenčín vydal protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 25.10.2018, v ktorom nariadil podľa ustanovenia odstrániť oba zistené nedostatky zaznamenané v časti B) protokolu. Žalobca predmetný nedostatok odstránil, o čom zaslal inšpektorátu práce emailovú správu dňa 10.12.2018. Žalovaný vysvetlil, že následné odstránenie nedostatku zisteného počas inšpekcie práce žalobcom je splnením opatrenia inšpektora práce nariadeného podľa ustanovenia Toto odstránenie nedostatku nie je možné považovať za liberačný dôvod, ktorý by zbavoval páchateľa správneho deliktu zodpovednosti, nakoľko právne predpisy v tomto prípade žiadne liberačné dôvody neustanovujú. Odkazujúc na aplikačnú prax súdov žalovaný poukázal na to, že správny delikt, ktorého sa žalobca preukázateľne dopustil, patrí do skupiny tzv. zmiešaných správnych deliktov právnických osôb, kde sa subjektívna stránka správneho deliktu neskúma, nakoľko sa uplatňuje absolútna objektívna zodpovednosť. Páchateľ správneho deliktu sa môže zbaviť zodpovednosti za jeho spáchanie, ak preukáže, že zistený správny delikt nespáchal. Žalobca však takýto dôkaz v správnom konaní nepredložil. Dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, bez akýchkoľvek pochybností preukazujú porušenie ustanovenia nariadenia vlády č. v nadväznosti na bod 4.1 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. V tejto súvislosti žalovaný pripomenul, že inšpektorát práce je oprávnený uložiť pri zistení porušenia povinnosti vyplývajúcej z právnych a ostatných predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pokutu a aj napriek tomu, že ku dňu výkonu inšpekcie práce nedošlo k situácii, pri ktorej by na základe zatarasenej únikovej cesty došlo k bezprostrednému ohrozeniu zdravia zamestnancov, únikové cesty musia byť neustále priechodné a trvalo voľné bez akýchkoľvek výnimiek pre prípad, že dôjde k nutnosti náhlej evakuácie zamestnancov a iných osôb nachádzajúcich sa na pracovisku a ich čo najrýchlejšiemu úniku do bezpečia. Žalobca zatarasením únikovej cesty znemožnil jej využitie v prípade nutnosti evakuácie, ktorá môže nastať kedykoľvek a nutnosti úniku osôb do bezpečia, čím značne ohrozoval bezpečnosť a zdravie všetkých osôb nachádzajúcich sa na jeho pracovisku, čo nemožno považovať za menej závažné porušenie.

7. Žalovaný tiež poukázal na to, že v odvolacom konaní skúmal aj to, či správny orgán prvého stupňa pri ukladaní pokuty postupoval v súlade s právnou úpravou a dodržiaval právne princípy, predovšetkým princíp právnej istoty obsiahnutý v , ktorý v sebe zahŕňa okrem iného aj požiadavku na predvídateľnosť, postupu orgánu verejnej moci, tzv. princíp legitímneho očakávania, ktorý je upravený aj v ustanovení správneho poriadku druhá veta, podľa ktorého správne orgány sú povinné dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Princíp legitímneho očakávania je správny orgán povinný dodržiavať aj vtedy, ak zo zákona disponuje tzv. diskrečnou právomocou, kedy v rámci správneho uváženia je oprávnený rozhodnúť o uložení pokuty v rozpätí určenom právnou normou. Žalovaný po preskúmaní odôvodnenia výšky uloženej pokuty zistil, že prvostupňový správny orgán v rámci svojej diskrečnej právomoci rozhodol v prípade žalobcu obdobne ako v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, teda použil „rovnaký meter“ aj na žalobcu, nevybočil zo zákonných medzí a inštitút diskrečnej právomoci nezneužil. Žalovaný preto aj vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval vo svojich záveroch tak, ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí a sankciu uloženú žalobcovi vo výške 500,- Eur naďalej vníma ako zákonnú, dôvodnú, riadne odôvodnenú, primeranú a minimálnu.

8. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom správnej žaloby a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že správna žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o správnej žalobe bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko pojednávanie nepožadoval ani jeden z účastníkov konania, nevyžadoval to verejný záujem a vzhľadom na obsah žalobných námietok to správny súd nepovažoval za potrebné.

13. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. PO/Q./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa 14.05.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. XXX/XXXX/X.X/S I./B./D./XXXX/XXX zo dňa 22.02.2019.

14. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že v dňoch 21.09.2018 a 25.10.2018 vykonal Inšpektorát práce Trenčín inšpekciu práce u žalobcu na prevádzke U. OC T., Y. P. č. 1, XXX XX A.. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný protokol č. I.-XX-XX-X.X/P-BXX,XX,XX,AXX- XX zo dňa 25.10.2018, ktorého obsah bol dňa 25.10.2018 prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu. V lehote určenej Inšpektorátom práce Trenčín nedoručil žalobca žiadne písomné vyjadrenie k protokolu zo dňa 25.10.2018.

15. Pri výkone inšpekcie práce boli zistené 2 porušenia právnych predpisov žalobcom. 16. Listom zo dňa 24.01.2019 doručeným mu dňa 30.01.2009 bolo žalobcovi oznámené začatie správneho konania o uložení pokuty pre porušenie ustanovenia nariadenia vlády č. v nadväznosti na bod 4.1 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. na skutkovom základe spočívajúcom v nezabezpečení pracoviska tak, aby dopravné cesty k únikovým východom a samotné únikové východy boli trvalo voľné a priechodné, nakoľko na prevádzke žalobcu nebola označená úniková cesty, ktorá mala viesť na zadný dvor obchodného centra, trvalo priechodná a bola zatarasená zaplneným regálom.

17. K začatiu správneho konania sa písomne vyjadril žalobca. Okrem iných vecí spochybnil tvrdenie správneho orgánu o tom, že by úniková cesta nebola označená. Na strope prevádzky je svetelný piktogram, ktorý je viditeľný aj na vyhotovenej fotodokumentácii. Zdôraznil, že opatrenie na odstránenie vytknutého nedostatku bolo splnené, a to zabezpečiť dopravnú cestu trvalo voľnú a priechodnú. Na samotný únikový východ on ako nájomca dosah nemá, nakoľko objekt nie je v jeho vlastníctve. Umiestnil preto k nemu bezpečnostnú škatuľku s kľúčom od dverí. Vzhľadom na odstránenie nedostatkov navrhol prehodnotenie otázky nevyhnutnosti uloženia mu pokuty.

18. Inšpektorát práce Trenčín rozhodnutím č.k. XXX/XXXX/X.X/S I./B./D./XXXX/XXX zo dňa 22.02.2019 podľa uložil žalobcovi pokutu 500,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia nariadenia vlády č. 391/2006 v nadväznosti na bod 4.1 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ na prevádzke U. G. T., Y. P. č. 1, XXX XX A., ku dňu výkonu inšpekcie práce 21.09.2018 a 25.10.2018 na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci nezabezpečil uvedené pracovisko tak, aby dopravné cesty k únikovým východom a samotné únikové východy boli trvalo voľné a priechodné, nakoľko na uvedenej prevádzke nebola označená úniková cesta, ktorá má viesť na zadný dvor obchodného centra G. T., trvalo priechodná a bola zatarasená zaplneným regálom.“ Uvedené protiprávne konanie, ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, malo byť preukázané najmä fotodokumentáciou vyhotovenou inšpektormi práce dňa 21.09.2018 a dňa 25.10.2018. Úniková cesta bola zaznačená aj v grafickej časti evakuačného plánu G. T. - 2 NP, ktorý bol v čase výkonu inšpekcie práce vyvesený na chodbe 2. nadzemného podlažia. Podľa prvostupňového správneho orgánu únikové cesty a ich priechodnosť majú svoje výrazné opodstatnenie v súvislosti s bezpečnou evakuáciou a únikom osôb, vrátane zamestnancov, v prípade ohrozenia z priestorov pracoviska do bezpečného priestoru. Konaním žalobcu však bola podstata predmetného únikového východu „výrazne degradovaná.“

19. Inšpektorát práce Trenčín, reagujúc na jednu z námietok žalobcu, zdôraznil, že v dňoch 21.09.2018 a 25.10.2018 nešlo o dve samostatné inšpekcie práce, ale išlo o jednu inšpekciu práce, ktorá bola ukončená až dňa 25.10.2018 jedným spôsobom, a to protokolom, ktorý obsahoval 2 zistené nedostatky. Argumentácia žalobcu spochybňujúca konštatáciu, podľa ktorej úniková cesta nemala byť označená, je podľa Inšpektorátu práce Trenčín irelevantná, keďže podstatou správneho deliktu je nepriechodnosť označenej únikovej cesty, t.j. jej zatarasenie zaplneným regálom s tovarom. K apelovaniu žalobcu na miernejší postoj z dôvodu bezodkladného odstránenia zisteného nedostatku Inšpektorát práce Trenčín uviedol, že skutková podstata postihovaného správneho deliktu je konštruovaná na princípe objektívnej zodpovednosti, v zmysle ktorej nie je pre posúdenie naplnenia jej znakov relevantné dodatočné odstránenie zisteného protiprávneho stavu. Naopak neodstránenie zisteného nedostatku by predstavovalo iba ďalšie porušenie právnych predpisov zo strany žalobcu. Skutočnosť, či delikvent odstránil vytýkaný nedostatok, nepredstavuje preto dôvod na zastavenie správneho konania a rovnako tak nemá vplyv ani na naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle nariadenia vlády č. Bolo povinnosťou žalobcu v evakuačnom pláne označenú únikovú cestu udržiavať trvalo priechodnú, čo však v čase výkonu inšpekcie práce nebolo zistené. Keďže žalobca v rámci správneho konania nepredložil také skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali nesprávnosť skutkových zistení, vychádzal Inšpektorát práce Trenčín pri rozhodovaní o uložení pokuty z o skutkového stavu zisteného počas výkonu inšpekcie práce a z dokladov a listín označených v protokole zo dňa 25.10.2018. Sankčný postih žalobcu považuje za legitímny, dostatočne skutkovo a právne podložený. V priebehu správneho konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by zodpovednosť žalobcu vylučovali alebo znižovali.

20. Inšpektorát práce Trenčín vyhodnotil výšku pokuty 500,- Eur ako primeranú, spôsobilú plniť výchovnú aj represívnu funkciu, majúcu postihovať protiprávne konanie, na čo poukázal v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Preto je žiaduce, aby pokuta bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže ísť o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Pokuta tiež svojou výškou musí mať silu odradiť postihovaný subjekt protiprávneho konania od prípadného opakovania tohto konania, resp. opätovného zanedbania povinnosti. Keďže žalobca sa v minulosti nedopustil zisteného porušenia právnych predpisov, je uloženie pokuty pri dolnej hranici sankčného rozpätia dostatočné pre dosiahnutie účelu sankcie.

21. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie. Zopakoval nesúhlas s tvrdením, že by úniková cesta nebola vyznačená. O vyznačení únikových ciest existujú podľa žalobcu dôkazy, nakoľko sa jedná o časť stavby, pričom ide o označenie autonómnym zdrojom osvetlenia. Zdôraznil, že opatrenie uložené prvostupňovým správnym orgánom na zabezpečenie trvalo voľnej a priechodnej dopravnej cesty bolo zrealizované v stanovenom termíne, v nadväznosti na čo očakával zastavenie konania o uložení pokuty. Správny orgán má možnosť konať preventívne a výchovne, napriek tomu sa všemožne usiluje o uloženie pokuty, pričom išlo iba o drobné porušenie zákonných povinností. Žalobca zdôraznil, že k otázke bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pristupuje zodpovedne a vážne a preto navrhol, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a sám konanie zastavil.

22. Žalovaný rozhodnutím č. PO/Q./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa 14.05.2019 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami správneho orgánu prvého stupňa, že žalobca ako zamestnávateľ na prevádzke U. T. v Trenčíne na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil pracovisko tak, aby dopravné cesty k únikovým východom a samotné únikové východy boli trvalo voľné a priechodné, nakoľko úniková cesta ku dňu 21.09.2018 a 25.10.2018, zachytená inšpektormi práce na vyhotovenej dokumentácii, ktorá má viesť na zadný dvor obchodného centra G. T., nebola trvalo priechodná a bola zatarasená zaplneným regálom. Žalovaný skonštatoval totožnosť odvolacích námietok s tými, ktoré žalobca prezentoval v rámci správneho konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, pričom poukázal na to, že s týmito sa vysporiadal už správny orgán prvého stupňa. Žalovaný vysvetlil, že pokuta nebola žalobcovi uložená za porušenie povinnosti označiť, resp. vyznačiť únikovú cestu, ale za to, že úniková cesta, ktorá sa nachádzala na prevádzke žalobcu a bola vyznačená, nebola v období inšpekcie práce trvalo priechodná, nakoľko bola zatarasená zaplneným regálom, čím sa žalobca dopustil porušenia povinnosti zabezpečiť, aby táto úniková cesta, ktorá bola na jeho prevádzke označená, zostala trvalo voľná a priechodná. Uvedené podľa žalovaného jasne a zrozumiteľne vyplýva z výroku ako aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.

23. Žalovaný zdôraznil, že z pozície odvolacieho správneho orgánu sa zaoberal aj výškou uloženej pokuty a skonštatoval, že pokuta bola vymeraná v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi a s princípom legitímneho očakávania. Je opodstatnená, primeraná a náležite odôvodnená tak, ako to predpokladá ustanovenie § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a súdna prax. Vo vzťahu k sankčnému rozpätiu, ktorého horná hranica je na úrovni 100.000 Eur, považuje žalovaný uloženú pokutu za minimálnu. Prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty použil myšlienkový proces v súlade so zásadami logického uvažovania a v konkrétnej výške pokuty zohľadnil aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom odôvodnenie výšky pokuty sa neprieči obsahu spisu. Žalovaný zdôraznil, že ani včasné odstránenie vytýkaného nedostatku nezbavuje žalobcu ako zamestnávateľa zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu. Správny orgán prvého stupňa bol oprávnený uložiť žalobcovi pokutu v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v súlade s jeho rozhodovacou praxou. Uložením pokuty vo výške 500,- Eur sledoval najmä jej preventívne a výchovné pôsobenie, ktoré v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2 Sž-o-KS 56/2006 „musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih, zodpovedajúci významu chráneného záujmu, včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“

24. Podľa nariadenia vlády č. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pracovisko tak, aby dopravné cesty k únikovým východom a samotné únikové východy boli trvalo voľné a priechodné.

25. Podľa prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. , upravujúcej požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku, ktoré bude uvedené do prevádzky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia vlády, časti 4 (Únikové cesty a východy), bod 4.1 únikové cesty a východy musia zostať trvalo voľné a musia viesť čo najkratšou cestou na voľné priestranstvo alebo do bezpečného priestoru.

26. Podľa inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 Eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 Eur.

27. Podľa inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,

d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

28. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

29. Žalobca rozhodnutiam správnych orgánov vytkol nezrozumiteľnosť, keďže z ich odôvodnení nemá byť zrejmé, čo je podstatou správneho deliktu. Či neoznačenie únikových ciest na prevádzke žalobcu a/alebo ich nepriechodnosť. Uvedenú žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa časti skutkovej vety výroku prvostupňového rozhodnutia žalobca „nezabezpečil uvedené pracovisko tak, aby dopravné cesty k únikovým východom a samotné únikové východy boli trvalo voľné a priechodné, nakoľko na uvedenej prevádzke nebola označená úniková cesta, ktorá má viesť na zadný dvor obchodného centra G. T., trvalo priechodná a bola zatarasená zaplneným regálom.“ Skutočnosť, že úniková cesta nebola trvalo priechodná, sa samozrejme dala vyjadriť aj štylisticky korektnejšie, už len tým, že v zhode so štandardmi slovenskej jazykovedy mal vetný prísudok („nebola“) nasledovať až po podmete („úniková cesta“). Žalovaný sa však v pozícii oprávnene sa dožadujúceho vysvetlenia štylizácie skutkovej vety mohol cítiť len dovtedy, kým mu nebolo doručené prvostupňové rozhodnutie a tiež napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré podľa názoru správneho súdu dostatočne zrozumiteľne vysvetľujú, že podstatou správneho deliktu, kladeného za vinu žalobcovi, nie je neoznačenie únikovej cesty, ale jej nepriechodnosť (znemožnenie priechodnosti) zatarasením únikovej cesty zaplneným regálom. Podstata skutkovej vety teda tkvie v tom, že označená úniková cesta nebola trvalo priechodná. Ak by však ani takéto vyhodnotenie a vysvetlenie spornej otázky nebolo postačujúce, správny súd, zaiste iba z pozície priemerného disponenta jazykovými a štylistickými znalosťami v odvetví teórie slovenského jazyka, dodáva, že slovo „označená“, nachádzajúce sa v skutkovej vete výroku prvostupňového rozhodnutia za slovom „nebola“ a pred slovami „úniková cesta“, vníma ako také, ktoré plní funkciu tzv. prívlastku, t.j. vetného člena, ktorý rozvíja vo vete podstatné meno bez ohľadu na jeho syntaktickú funkciu. Prívlastok „označená“ tu teda rozvíja podmet „úniková cesta“, pričom v tejto konkrétnej vete nejde o jednoduchý, ale o tzv. rozvitý prívlastok, keďže z hľadiska významového predchádza rozvitiu podstatného mena „cesta“ prívlastkom „označená“ jeho prvšie rozvitie prívlastkom „úniková.“ Okrem už uvedeného možno dodať, že tu ide o prívlastok zhodný (zhoduje sa s rozvíjaným výrazom v gramatických kategóriách), adjektívny (vyjadrený prídavným menom), tesný (nemožno ho z vety vynechať bez zmeny významu) a anteponovaný (stojaci pred rozvíjaným výrazom).

30. Podstatou ďalšej zo žalobných námietok mala byť neprimeranosť pokuty uloženej vo výške 500,- Eur, ktorú žalobca pociťuje ako neadekvátnu vzhľadom na to, že zistený nedostatok bol odstránený bezodkladne, zamestnanci neboli priamo ohrození na svojej bezpečnosti a preto porušenie povinnosti pri menej závažných prípadoch nie je potrebné sankcionovať uložením pokuty. Filozofia odôvodnenia tejto žalobnej námietky sa správnemu súdu javí byť takou, ako keby porušovateľ predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky jazdu na červenú v nočných hodinách alebo nerešpektovanie povinnosti dať prednosť v jazde v nočných hodinách ospravedlňoval tým, že vtedy žiadna premávka nebola (alebo bola len minimálna) a preto by sa zrejme aj tak nič nestalo. Správny súd s uvedeným prístupom nesúhlasí. Ak právne predpisy ukladajú subjektom práva vykonať určité preventívne opatrenia alebo z preventívnych dôvodov strpieť určité obmedzenia, určené na to, aby v prípade mimoriadnych udalostí sa minimalizovali škody na zdraví a obete na životoch, nemožno opomenutie vykonania týchto opatrení, nedodržanie uložených povinností alebo odmietnutie strpenia prípadných obmedzení bagatelizovať s odôvodnením, že veď k žiadnej mimoriadnej udalosti zatiaľ aj tak nedošlo. Dá sa preto súhlasiť s názorom žalovaného, že aj napriek tomu, že ku dňu výkonu inšpekcie práce nedošlo na prevádzke žalobcu k situácii, pri ktorej by na základe zatarasenej únikovej cesty došlo k bezprostrednému ohrozeniu zdravia zamestnancov, musia byť únikové cesty neustále priechodné a trvalo voľné bez akýchkoľvek výnimiek práve pre prípad, že dôjde k nutnosti náhlej evakuácie zamestnancov a iných osôb nachádzajúcich sa na pracovisku a ich čo najrýchlejšiemu úniku do bezpečia. Žalobca zatarasením únikovej cesty znemožnil jej využitie v prípade nutnosti evakuácie, ktorá môže nastať kedykoľvek a nutnosti úniku osôb do bezpečia, čím značne ohrozoval bezpečnosť a zdravie všetkých osôb nachádzajúcich sa na jeho pracovisku, čo nemožno považovať za menej závažné porušenie. Nemožno teda prisvedčiť námietke žalobcu, že by sa žalovaný riadne nevypriadal s odvolacími námietkami požadujúcimi zohľadniť menšiu závažnosť porušení predpisov žalobcom.

31. Pokiaľ ide o zásady ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj pri ukladaní administratívnej sankcie, správny súd predosiela, že základnou zásadou ukladania trestov je požiadavka, aby sankcia, vrátane konkrétneho sankčného rozpätia, bola súčasťou hmotnoprávneho predpisu v čase, kedy došlo k spáchaniu skutku majúceho povahu protiprávneho konania postihovaného orgánmi verejnej moci (nulla poena sine lege). Sankcionovateľnosť istého konania sa posudzuje a konkrétna sankcia sa ukladá (vymeriava) podľa zákona účinného v čase spáchania skutku. Táto základná zásada v predmetnej veci dodržaná bola. Pokiaľ ide o iné zásady, ako napr. zásada individualizácie sankcie, povinnosť prihliadnuť na priťažujúce okolnosti či poľahčujúce okolnosti, ani tu správny súd nezaznamenal vybočenie z medzí a hľadísk daných zákonom. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali pri ukladaní pokuty žalobcovi dôsledne z ustanovenia , z ktorého vyplýva, na čo všetko musí správny orgán prihliadať. Argumentácia, preukazujúca, že žalovaný prihliadol na skutočnosti uvedené v zákona o inšpekcii práce, je súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a tiež rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. K náznaku požiadavky žalobcu na upustenie od uloženia sankcie vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu (už spomínanú menšiu závažnosť porušenia) treba uviesť, že inštitút upustenia od sankcie môže správny orgán využiť len v prípade, ak mu hmotnoprávny predpis, ktorého aplikácia v príslušnej veci prichádza do úvahy, takýto postup dovoľuje, keďže ani v trestnom práve nie je inštitút upustenia od potrestania produktom vyvíjajúcej sa judikatúry, ale je zakotvený v s jasne definovanými kritériami, umožňujúcimi jeho aplikáciu na konkrétny prípad.

32. Z princípu právnej istoty okrem iného vyplýva požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. Tento princíp správne orgány dodržali, čo zdôvodnili aj vo svojich rozhodnutiach. Z tohto princípu však správnym orgánom nevyplýva povinnosť prenášať do odôvodnenia svojich rozhodnutí závery z iných konkrétnych konaní, napr. ak zdôvodňujú uloženie určitej pokuty v určitej konkrétnej výške, alebo ak zdôvodňujú potrebu dodržania povinnosti sankcionovania každého protiprávneho konania, o ktorom sa dozvedia. Ak má administratívne trestanie hľadať svoj predobraz v činnosti trestných súdov, potom treba uviesť, že ani trestné súdy nie sú povinné uvádzať konkrétne príklady z vlastnej rozhodovacej činnosti, kedy pri skutkovo totožných kauzách ukladali tresty v určitej výmere, kedy aplikovali alebo neaplikovali ochranné opatrenie a pod.

33. Žalobca v správnej žalobe napokon namietal nedostatočne zistený skutkový stav, resp. vadu absencie opory ustáleného skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu. Túto žalobnú námietku však ďalej nerozvinul, nepodoprel žiadnou argumentáciou, a preto sa ňou správny súd meritórne nezaoberal. K naznačenému porušeniu zásady materiálnej pravdy, vychádzajúcej z požiadavky spoľahlivého zistenia stavu veci po objasnení všetkých rozhodujúcich okolností dôležitých pre posúdenie veci tak, aby skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti, správny súd uvádza, že rozsah a spôsob dokazovania zásadne určuje správny orgán, pričom je právom účastníka administratívneho konania zasahovať do tohto procesu vlastnými dôkaznými návrhmi, ktoré správny orgán môže, ale nemusí akceptovať. Správny súd zastáva po preskúmaní veci názor, že skutkový stav bol správnymi orgánmi zistený a ustálený v rozsahu potrebnom na prijatie rozhodnutia napĺňajúceho požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 46 správneho poriadku. Iba pre vnútorný nesúhlas žalobcu s finálnym právnym názorom správnych orgánov, ktorého ekonomický dôsledok sa prejavil v majetkovej sfére žalobcu povinnosťou uhradiť pokutu uloženú vo výške 500,- Eur, nie je možné označiť dokazovanie za nedostatočne vykonané.

34. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli.

36. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.